Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/446/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206537 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615206537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: Y.. E.. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ul. č. 7, XXX XX L., zastúpenej advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, AK so sídlom Černyševského ul. č. 26, 850 05 Bratislava proti manželovi: Y.. E.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. ul. č. XX/XX, XXX XX U. pri Y. zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova ul. č. 14, 811 04 Bratislava o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom Y. U., nar. XX.XX.XXXX, V. U., nar. XX.XX.XXXX a F. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/208/2015-155 zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. U., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250 eur mesačne, na výživu maloletej V. U., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 eur mesačne a na výživu maloletej Y. U., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8P/208/2015-155 zo dňa 14.02.2017 rozviedol manželstvo Y.. E.. N. U., nar. XX.XX.XXXX a Y.. E.. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 19.10.2002 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku C/10, ročník 2002, na strane 214, pod poradovým číslom XXX. Na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zveril maloleté deti U., F., nar. XX.XX.XXXX, V., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. výživným vo výške 350 eur mesačne, na výživu maloletej V. výživným vo výške 300 eur mesačne a na výživu maloletej Y. výživným vo výške 250 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v časti rozvodu manželstva podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je len formálnym zväzkom, je vážne a trvalo narušené a nie je predpoklad jeho obnovenia. Príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil v rozdielnosti v názorovej a povahovej sfére medzi manželmi, ktorá spôsobila postupné odcudzenie sa medzi nimi a následne viedla k vzájomnej nevere manželov. V časti úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vec právne posúdil podľa § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 217 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“). Pri zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky prihliadal na citové väzby detí, stabilitu výchovného prostredia, ich vývojové potreby, pri súčasnom rešpektovaní práva detí na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom, ako aj na schopnosť rodičov sa na podstatných veciach ohľadne detí sa dohodnúť. Konštatoval, že matka sa o maloleté deti riadne stará, zabezpečuje im zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť a spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v ich záujme. Pri ustálení výšky výživného vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť matky o deti, vek detí, skutočnosť, že maloletá Y. navštevuje materskú školu, mesačný poplatok predstavuje sumu 25 eur, stravné v priemere sumu 28 eur mesačne a ročný príspevok Občianskemu združeniu rodičov Materskej školy „Q.“, činí 70 eur, dieťa je zdravé. Maloletá V. je žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, s rozšírenou výučbou anglického jazyka, jej náklady predstavujú výdavky za stravu v škole, poplatok za anglický program vo výške pôvodne 150 eur mesačne, za školský rok 2016/2017 znížený na sumu 100 eur mesačne, poplatok za krúžok Šaolinské kung-fu vo výške 35 eur mesačne a ročný poplatok vo výške 100 eur za nákup výstroje vrátane športového náčinia a oblečenia, výdavky na sústredenia (2 - 3 x ročne, náklad na jedno sústredenie činí 70 - 90 eur). Maloletá V. má očnú vadu (škúlenie), absolvovala operáciu očí a musí nepretržite nosiť okuliare, inak je zdravá. Maloletá F. je žiačkou ôsmej triedy základnej školy, s rozšírenou výučbou anglického jazyka, jej náklady predstavujú výdavky za stravu v škole, poplatok za anglický program vo výške 50 eur mesačne, na školský rok 2016/2017 znížený na sumu 40 eur mesačne, poplatok za krúžok historického šermu vo výške 10 eur mesačne. Maloletá F. je v škole zaradená ako žiak bez obmedzenia, avšak má diagnostikovanú poruchu pozornosti a dyslexiu, inak je zdravá. Rovnako mal preukázané, že matka je zamestnaná na čiastočný úväzok v Škole úžitkového výtvarníctva R. U. v F., kde v období od júna 2015 do decembra 2015 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 550,54 eur a v roku 2016 vo výške 537,38 eur a súčasne je zamestnaná na čiastočný úväzok na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v období od septembra 2015 do decembra 2015 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 518,65 eur a v roku 2016 vo výške 565,20 eur. Rovnako mal preukázané, že otec maloletých detí je zamestnaný v C., v mesiacoch január až jún 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 910 eur. Súčasne je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti E. V. s.r.o.. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. Konštatoval, že vzhľadom k tomu, že otec je od 23.10.2013 doposiaľ spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda mal príjem z inej ako závislej činnosti, bol v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine povinný (a to aj bez vyzvania súdu) predložiť súdu všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Poukázal na postup súdu v prípade nesplnenia tejto povinnosti rodičov, podľa fikcie priemerného mesačného príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, ktorá pri životnom minime vo výške 189,09 eur predstavuje sumu 3.961,80 eur. Konštatoval, že otec na vyzvanie doložil doklady len čiastočné, preukazujúce príjem spoločnosti E. kraft, s.r.o., bez súvahy za rok 2014 a 2015. Rovnako bol otec vyzvaný na doloženie dokladov o svojom príjme zo zahraničia za obdobie od júna 2016, ktorú výzvu zobral právny zástupca otca, aj otec, na vedomie osobne na pojednávaní dňa 25.10.2016, pričom na ďalšie nariadené pojednávanie sa nedostavili z dôvodu práceneschopnosti manžela (svoju neúčasť riadne ospravedlnili) a na pojednávanie konané dňa 14.02.2017 sa dostavil právny zástupca manžela, avšak bez svedka, ktorého účasť mal zabezpečiť a bez dokladov preukazujúcich príjem a majetkové pomery otca detí. Pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z fikcie príjmu otca a pri takomto príjme považoval určené výživné primerané veku a potrebám detí, zohľadňujúce aj príjem matky a zvýšenú mieru osobnej starostlivosti matky o deti a diagnostikovanú poruchu učenia maloletej F., ktorá takisto vyžaduje zvýšené úsilie z jej strany. Prihliadal i na výpoveď otca, z ktorej vyplýva, že v podstate celú starostlivosť o deti vykonáva iba matka, a otec aj napriek dohodnutým stretnutiam s deťmi vždy uprednostní pracovné povinnosti pred časom, ktorý by mohol s nimi stráviť. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že výživné na deti neslúži len na pokrytie nevyhnutnej výživy detí, ale slúži na všestranný rozvoj detí, ich osobnosti, ich kultúrne, športové vyžitie (teda aj dovolenky). Dospel k záveru, že určené výživné predstavuje zo strany otca iba minimálny podiel na skutočných potrebách detí (u F. vo výške 11 eur/deň, u V. vo výške 10 eur na deň a u Y. vo výške 8 eur/deň, ktoré sumy pokrývajú iba nevyhnutné náklady detí na výživu a nutné ošatenie), pričom ostatné potreby detí musí vykryť matka. Konštatoval, že aj napriek tomu, že v rámci svojej samovyšetrovacej povinnosti si zabezpečil podklady k preukázaným príjmom a výdavkom otca, vychádzal z fikcie príjmu otca a výživné pre maloleté deti stanovil z vyššie uvedenej sumy ako predpokladaného príjmu otca. Mal za to, že samotné daňové priznanie nie je pre účely určenia výživného pre maloleté dieťa smerodajné, na preukázanie schopností rodiča a majetkových pomerov je súd oprávnený skúmať aj spôsob podnikania a hospodárenia povinného rodiča, zhodnotiť, či výdavky, ktoré povinný rodič preukazuje v rámci podnikania sú oprávnené resp. či cez takéto výdavky otec nemá iné (nepeňažné) príjmy resp. požitky. Túto povinnosť si otec odmietol splniť, odmietol odpovedať na akékoľvek otázky týkajúce sa jeho podnikania. Zároveň konštatoval, že otec bol počas celého konania zastúpený advokátom, mal byť o tejto svojej povinnosti svojím právnym zástupcom poučený, ako aj poučený o následkoch nesplnenia si tejto zákonom uloženej povinnosti. Po zhrnutí všetkých svojich úvah, posúdení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal za to, že určená suma výživného na maloletú F., V. a Y. je v ich záujme a vzhľadom k ich veku a vývojovým potrebám je primeraná. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o výživnom podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhol rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť a určiť výživné na maloleté deti spolu vo výške 400 eur mesačne. Namietal nesprávny procesný postup, ktorým došlo k porušeniu jeho práv účastníka konania na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne a namietal neúplne zistenie skutočného stavu veci. Nesúhlasil s určenou výškou výživného na maloleté deti z dôvodu, že matkou vyčíslené náklady na deti vo výške 1.822 eur, čo predstavuje na jedného rodiča sumu 911 eur, sú neadekvátne k potrebám detí a ich veku. Uviedol, že niektoré položky nespochybňuje a je si vedomý skutočných potrieb detí, ktorým vždy podľa svojich schopností a možností prispieval, ktoré miluje a s ktorými má vytvorený dobrý vzťah. Poukázal na to, že v konaní opakovane navrhol predloženie dôkazov preukazujúcich úhradu matkou prezentovaných nákladov na maloleté deti (výpismi z účtov, dokladmi o čerpaní spotrebného úveru, blokmi z nákupov). Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho návrhy zamietol. Spochybnil výdavok na maloleté deti za anglický program v škole vo výške 150 eur s tým, že zníženie tohto poplatku potvrdila i matka. Nesúhlasil s výdavkom na maloletú F. na anglický program, ktorý aktuálne nie je a krúžok šermu, ktorý činí celkovo 10 eur mesačne. Namietal špecifikáciu výdavkov na deti uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na vyčíslené náklady uvedené v potvrdení základnej školy na V. vo výške 294 eur ročne (30 eur mesačne), na F. vo výške 244 eur ročne (25 eur mesačne) a 12 eur mesačne poplatok za ŠKD. Vyslovil názor, že viac dokazovania súd v tomto smere nevykonal. Takto zistený skutočný stav považoval za nedostatočný a neúplný. Spochybnil matkou uvádzanú položku 140 eur mesačne ako výdavok na deti, ako nepreukázanú a namietal nemožnosť zahrnúť do nákladov na deti matkou čerpaný spotrebný úver na kúpu auta a splácaný sumou 86 eur mesačne, ktorý matka ani nepreukázala, pričom auto využívajú jej rodičia. Za nejasné považoval aj náklady vyčíslené v sume 225 eur mesačne na opatrovanie, 900 eur mesačne na oblečenie, 540 eur mesačne na stravu, nesprávne uvedenú sumu 70 eur mesačne ako poplatok OZ Q., keďže ide o sumu 7 eur. Namietal platbu za školu v prírode vo výške 440 eur, nakoľko potvrdením zo školy bola preukázaná platba vo výške 150 eur. Spochybnil náklady na školské potreby vyčíslené sumou 500 eur ako nepreukázané. Matkou vyčíslené náklady na zabezpečenie potrieb detí považoval za nereálne a nadhodnotené. Poukázal na zistený príjem matky v celkovej výške 1.000 eur mesačne a skutočnosť, že výdavky uvedené na predložených výpisoch z účtov matky nekorešpondujú s jej deklarovanými príjmami. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý uvedené nepreveroval a rovnako sa nezaoberal skutočnosťou, že matka má priateľa, ktorý sa podieľa na jej výdavkoch. Uviedol, že výživné na maloleté deti platil podľa svojich možností a schopností, dokonca súhlasil s darovaním ich spoločného domu (do ktorého vložili nemálo finančných prostriedkov) rodičom matky, ktorý dom užíva matka s deťmi a on sa v prospech detí zriekol nie malého majetku a urobil to rád a z lásky. Z uvedeného dôvodu bol nútený odsťahoval sa a prenajať si 2-izbový byt v T., aby mohol byť s deťmi. Jeho výdavky na bývanie predstavujú 350 eur mesačne, náklady na cestovné za prácou do C. 200 až 220 eur mesačne. Vykonáva prácu reštaurátora, ale nadštandardné príjmy nemá. Poukázal na to, že na základe výzvy súdu predložil kompletné daňové priznania spoločnosti E. kraft, ktorú mal založenú v období rokov 2013 až 2015, kedy ešte nepracoval v C. a snažil sa rozbehnúť podnikanie. Dal do pozornosti, že v roku 2014 a 2015 sa k daňovému priznaniu už neprikladala súvaha, ale účtovná závierka, ktorú súdu predložil a jej súčasťou je aj súvaha. Postup súdu prvej inštancie podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine považoval za nezákonný. Rovnako nesúhlasil s výtkou, že nezabezpečil účasť svedkyne p. Y. na výsluchu z dôvodu, že súdu oznámil, že nemá možnosť zabezpečiť prítomnosť svedkyne na pojednávaní, žiadal o jej predvolanie súdom, ktorý jeho návrh zamietol. Uviedol, že nie je mu zrejmý účel výsluchu svedkyne. Poukázal na to, že podnikanie ukončil, keďže v roku 2013 dosiahol čistý zisk 3.405 eur, v roku 2014 sumu 1.703,94 eur a v roku 2015 sumu 1.911 eur, pričom si mal možnosť vyplácať mzdu vo výške 300 eur mesačne v roku 2014, 340 eur mesačne v roku 2015 a 180 eur mesačne v roku 2016. Rozhodol sa zamestnať v C., kde v období mesiac január až apríl 2016 dosahoval príjem vo výške 847,50 eur mesačne a za máj a jún 2016 vo výške 1.034 eur mesačne, v apríli príjem nemal, od júna do decembra 2016 mal priemerný príjem vo výške 1.300 eur mesačne. V súčasnej dobe teda pracuje v C. na plný úväzok, jeho podnikanie je utlmené, výnosy za rok 2016 predstavujú 2.350 eur za rok, čistý príjem je minimálny. Poukázal na povinnosť súdu postupovať v súlade s ust. § 34, § 35 a § 36 C.m.p. Výšku výživného určenú súdom prvej inštancie považoval za likvidačnú, nakoľko mu neostávajú finančné prostriedky na jeho základné potreby. V súčasnej dobe posiela výživné v rámci svojich možností, aj napriek predbežnej vykonateľnosti, nie je v jeho silách platiť súdom stanovené výživné 900 eur mesačne, napriek tomu, že riskuje svoju kriminalizáciu, čo v konečnom dôsledku môže mať negatívny vplyv na vzťahy medzi ním a deťmi, ktoré sú dobré. K odvolaniu pripojil potvrdenie o príjme od júna 201ž do decembra 2016 a mzdový list za rok 2016. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako zákonný a spravodlivý voči deťom. Nezdieľa obavy otca, že by výživné bolo pre neho likvidačné, keďže deti majú zrovnateľnú životnú úroveň rodičov. Považovala za smutné a zarážajúce, že otec sa odmieta podieľať na nákladoch na potreby na všestranný rozvoj detí, jeho skutočný postoj bol prezentovaný jeho návrhom na výživné v celkovej výške 300 eur mesačne, ktorý predniesol pred súdom, čo by nepostačovalo ani na obživu detí. Poukázala na zásadnú argumentáciu súdnej praxe, že výška výživného nemusí odrážať skutočné príjmy rodiča, ale má vyjadrovať jeho možnosti úspešného presadenia sa na trhu práce a v podnikaní. Vyslovila pochybnosti k aktivitám otca, ktorý v podnikaní dosahuje stratu a jeho odmena u zahraničného zamestnávateľa je symbolická. Otázne je, prečo sa mu vyplatí platiť štátu licenčnú daň za stratu spoločnosti a prečo bezvýsledne precestuje toľko času za prácou v zahraničí. Uviedla, že sa domnieva a má dôkazy, výpisy z účtu, že otec dostáva vyplácané väčšie sumy od zamestnávateľa neoficiálne, zrejme s cieľom ušetriť na odvodoch za zamestnanca. Za týmto účelom chcela navrhnúť výsluch svedkyne, avšak nemala prostriedky na úhradu nákladov s tým spojených. Tiež uviedla, že k 31.08.2017 končí u zamestnávateľa Vysoká škola výtvarných umení, pretože na tomto mieste iba zastupovala pôvodnú pracovníčku. Žiadala, aby odvolací súd neprihliadal na dôkazy o príjme otca, považujúc ich za na nezákonné, neobsahujúce podpis, pečiatku a preklad. Mala za to, že otec je mimoriadne schopný človek s vysokoškolským vzdelaním, dokáže sa presadiť na trhu práce v zahraničí v oblasti umeleckých aktivít, jeho povinnosťou je preniesť túto genetickú výbavu na svoje deti, aj keď to bude na ťarchu jeho životného komfortu. Poukázala na to, že v čase spolužitia otec prejavoval o deti väčší záujem, do rodinného rozpočtu prispieval sumou 900 eur, po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval sumou 500 eur, ktorú znižoval. Matka v ďalšom vyjadrení k finančným majetkovým operáciám uviedla, že boli použité prostriedky z predaja jej bytu bez účasti otca. Poukázala na výpis z účtu z roku 2013 preukazujúci výšku odmeny za prácu, ktorú otec obdržal. Uviedla, že má vedomosť, že otec od zamestnávateľa dostával aj odmenu na ruku. K likvidácii obchodnej spoločnosti uviedla, že ide o spoločnosť otca, ktorej úlohou bolo vytvárať zisk a predstavuje majetkové aktivity otca. Nie je jej chybou, že otec vykonal opatrenia, aby spoločnosť nevykazovala zisk. Dala do pozornosti, že je matkou troch detí, má dva pracovné úväzky a otec sa nad tým pozastavuje ako nad jej neschopnosťou. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletých detí. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nespravodlivý. Zdôraznil, že deťom po rozvode manželstva zanechal svoj podiel na spoločnom majetku. Vyslovil názor, že je potrebné vysvetliť, čo sa rozumie pod pojmom štandard vo vzťahu k potrebám detí. Poukázal na pripojené daňové priznanie za rok 2016, ktoré nebolo možné predložiť súdu prvej inštancie, a z ktorého vyplýva, že čistý zisk spoločnosti za rok 2016 činil 1.021, 08 eur za rok. Ide o reálny príjem, keďže pracuje v Rakúsku. Z tohto dôvodu vstúpila obchodná spoločnosť do likvidácie. Zdôraznil, že príjem v spoločnosti, že nie je obratom veľkej firmy, ktoré si optimalizujú náklady. Takisto jeho príjem z pracovného pomeru nie je papierovo znížený, v C. mzdy načierno nefungujú. Jeho životná úroveň je štandardná, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nerozumie argumentácii matky, že trpí finančnou núdzou, keď nehnuteľnosť (rodinný dom) v decembri 2016 bola predaná. Poukázal na pripojenú Kúpnu zmluvu o kúpe domu z 31.03.2013, Darovaciu zmluvu, ktorou daroval dom rodičom matky a inzerát Kancelárie H. C. o ponuke predaja spomínaného rodinného domu. Vyjadrenia matky na jeho adresu považoval za citové vydieranie. Dal do pozornosti, že spláca dlh v banke (v mesačne výške 175 eur), ktorý čerpali spoločne s matkou detí. K matkou konštatovanej súdnej praxi pri určení výšky výživného uviedol, že súd nevykonal dokazovanie k nákladom na deti, ak má matka iné informácie o jeho príjme, nech ich prezradí. Potvrdil, že je študovaný, zdatný vo svojom obore, ale mzdy v tomto obore nikdy nebudú na úrovni IT služieb alebo iných vyššie ohodnotených oblastí. Jeho práca je náročná a nie je možné ho nútiť k jej výmene, nakoľko sa tejto práci venuje celý život a tento odbor vyštudoval. V rámci práce netvorí, ale robí úlohy, ktoré mu zadá zamestnávateľ. Uviedol, že rovnako matka má vysokoškolské vzdelanie, je odborne zdatná v oblasti dizajnérstva a môže vykonávať prácu, z ktorej dosiahne vyšší príjem. Nesúhlasil s argumentom, že bezvýsledne precestuje veľa času, za prácu dostáva adekvátnu odmenu. Otec potvrdil, že mesačne vždy finančne prispieval do domácnosti podľa svojich schopností a možností. K predloženým výplatným páskam uviedol, že tieto súdu doložil tak, ako ich dostal od zamestnávateľa, sú síce v cudzom jazyku, avšak netto a brutto príjem je čitateľný. Výplatné pásky sú autentické a pravdivé. Pre odstránenie pochybností opätovne predložil výplatné pásky s podpisom a pečiatkou a predložil aj nové výplatné pásky za obdobie od januára do apríla 2017, z ktorých je zrejmý jeho príjem vo výške 1.292 eur netto. Potvrdil, že v čase spolužitia prispieval do domácnosti väčšou sumou, keďže žili spolu, platili jedny účty a žila z toho celá rodina. Podotkol, že rodinný život opustila matka, presťahovaním sa zo spoločnej domácnosti k rodičom, do druhého mesta, ona podala návrh na rozvod. Zdôraznil, že spoločné dlhy uhrádzal on, inak by hrozila exekúcia. Podané odvolanie upresnil a navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie v časti o výživnom a určiť výživné na maloletú F. vo výške 150 eur mesačne, na maloletú V. vo výške 130 eur mesačne a na maloletú Y. vo výške 120 eur mesačne alebo stanoviť primerané výživné. V ďalšom podaní upozornil na majetkové prevody nehnuteľnosti matky a jej rodičov, na splátku spoločného úveru otcom a neochotu matky aj po predaji nehnuteľnosti dlh voči banke uhradiť. K predloženému výpisu z účtu z roku 2013 uviedol, že kreditné operácie boli za prácu v zahraničí, kde s ním pracovali ďalšie tri osoby. Ide o príjem dosiahnutý pred štyrmi rokmi a v danej veci irelevantný. K argumentom ohľadne ukončenia jeho podnikania zdôraznil, že podnikaním sa nemohol uživiť, preto sa rozhodol pristúpiť na plný pracovný úväzok u zamestnávateľa v C. a rozhodol sa pre likvidáciu spoločnosti. Uvedomuje si ťažkú situáciu, ktorá je na strane oboch rodičov. Zároveň poukázal na neúmerné požiadavky matky. 7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí v napadnutej časti je dôvodné. 8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.02.2017, č.k. 8P/208/2015-155 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí dieťaťa, maloletú F., V. a Y. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s právom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok určeným obom rodičom, určil výživné na maloleté deti, styk otca s maloletými deťmi neupravil a zároveň rozhodol o trovách konania. 9. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie voči výroku napadnutého rozsudku v časti o výživnom. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, avšak odvolací súd vyslovuje názor, že s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a po posúdení príjmov, schopností, možnosti otca a jeho majetkových pomerov sú odvolacie námietky otca voči výroku o výživnom dôvodné. 11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. 12. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí matka v konaní preukázala výšku platieb spočívajúcich jednak v úhradách v súvislosti so štúdiom detí, ich školskými a mimoškolskými aktivitami a zabezpečením potrieb. Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých bežných potrieb, teda aj zabezpečenie bývania, stravovania, ošatenia a pod. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak po zohľadnení veku detí, je nesporná určitá spotreba výdavkov na tieto bežné potreby. Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je možné ustáliť náklady na maloletú F. spočívajúce v poplatku za ZRPŠ vo výške 15 eur, príspevok do triedneho fondu vo výške 6 eur mesačne, platby za exkurzie vo výške 103 eur, nákup pracovných zošitov v sume 20 eur, šerm 10 eur mesačne, poplatok za anglický program 100 eur mesačne, náklady na maloletú V. predstavujú poplatok do triedneho fondu vo výške 10 eur, ŠKD 12 eur mesačne, anglický program 40 eur mesačne, pomôcky do školy 70 eur (vrátane príspevku na maľovanie triedy), plavecký výcvik 60 eur a strava v škole, výdavky maloletej Y. činia školné 25 eur mesačne, strava v školskom zariadení 28 eur mesačne, príspevok OZ Q. 7 eur mesačne, krúžok výtvarnej výchovy 14 eur na obdobie 6 mesiacov a 21eur školský poplatok na 6 mesiacov. Uvedené výdavky boli matkou riadne preukázané. Maloletá Y. a F. sú zdravé, V. má diagnostikovanú poruchu pozornosti a dyslexiu, psychológa nenavštevuje, nosí okuliare vzhľadom na vrodenú očnú vadu. Podľa tvrdenia matky na V. má ďalší výdavok na krúžok L. v sume 35 eur a náklady spojené so sústredeniami. Odvolací súd konštatuje, že ďalšími nákladmi na zabezpečenie potrieb detí sú bežné výdavky na stravu v domácom prostredí, nákup oblečenia, hygienických, výdavky na zdravotnú starostlivosť v prípade ochorenia detí a náklady na lieky. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca vo vzťahu k nepreukázaniu nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že matka preukázala vyššie uvedené výdavky. Pokiaľ ide o náklady na stravu a ošatenie nie je potrebné predkladať bločky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické napr. súkromná škola, zdravotný stav atď. Súčasne treba prihliadať aj na výdavky spojené so zakúpením školských pomôcok a náklady spojené so zabezpečením trávenia voľného času maloletých počas školských prázdnin. V neposlednom rade treba podotknúť, že výdavkami maloletých detí je i pomerný podiel nákladov na bývanie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovania aj pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov. V konaní bol preukázaný príjem oboch rodičov. Zo spisu vyplýva, že matka dosahovala v roku 2015 celkový príjem z dvoch zamestnaní vo výške 1.069,19 eur (518,65 eur + 550,54 eur) a v roku 2016 spolu 1102,58 eur (565,20 eur + 527,38 eur). Na strane otca je potrebné konštatovať, že z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že v spornom období bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Air V., s.r.o., ktorá v roku 2013 vykazovala v daňovom priznaní základ dane vo výške 4.422 eur, v roku 2014 vo výške 2.183,84 eur, v roku 2015 vo výške 2.449,13 eur mesačne. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený v mesiaci február 2017, pričom podnikateľ má povinnosť odovzdať daňové priznanie príslušnému úradu do marca nasledujúceho roku. Pokiaľ ide o príjem otca z tejto činnosti zo mzdového listu vyhotoveného za obdobie mesiacov jún až december 2014 vyplýva, že otec mal vyplatenú mzdu vo výške 270,76 eur. Rovnako zo spisu vyplýva, že otec sa od apríla 2016 zamestnal a jeho príjem za obdobie od januára 2016 do júna 2016 predstavoval v priemere mesačne 1.023 eur netto. Odvolací súd na námietky matky vo vzťahu k pravosti výplatných pások neprihliadal majúc za to, že otec doplnil tieto dôkazy kompletne opatrené podpisom a pečiatkou zamestnávateľky, síce v odvolacom konaní, avšak ide o totožné doklady, pričom výška brutto a netto príjmu je z nich zrejmá napriek tomu, že sú vyhotovené v nemeckom jazyku. Preklad takýchto listín by zbytočne zvyšoval náklady tohto konania. Je zjavné, že otec vykonáva naďalej prácu u danej zamestnávateľky. Odvolací súd akceptoval námietky otca vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, na základe ktorého súd prvej inštancie vychádzal z fiktívneho priemerného mesačného príjmu predstavujúceho dvadsaťnásobok sumy životného minima. Tu je potrebné poukázať na všetky potvrdenia o výške dosahovaného príjmu otca. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe posúdenia schopností a možností otca a jeho majetkových pomerov pri určení výšky výživného na maloleté deti. V danom prípade konštatuje, že príjem otca bol preukázaný jednak z výkonu jeho podnikateľskej činnosti a následne zo zamestnania. Argumenty matky o ďalšom príjme otca sú jej domnienky, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané. Odvolací súd poznamenáva, že výpis z účtu za rok 2013 je vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom na základe návrhu podaného v roku 2016, irelevantný. Správne súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že každému z rodičov vznikajú náklady na bývanie. Pokiaľ ide o námietku otca vzťahujúcu sa ku skutočnosti, že matka má priateľa, ktorý jej prispieva na náklady, pričom súd prvej inštancie si nevyžiadal potvrdenie o príjme partnera matky, odvolací súd poznamenáva, že v prípade, ak matka zdieľa spoločnú domácnosť s novým partnerom, je samozrejmé, že táto osoba má povinnosť prispievať vo výške svojho podielu na náklady na bývanie a stravu v domácnosti. Ďalšie príspevky tejto osoby sú na dobrovoľnej báze a nemožno na ne prihliadať ako na faktor znižujúci náklady matky na maloleté deti. Zároveň odvolací súd konštatuje, že rozvodom manželstva prirodzene dochádza ku zmene majetkových pomerov rodičov. Pokiaľ otec poukazuje na to, že daroval podiel svojej nehnuteľnosti starým rodičom zo strany matky, uvedená okolnosť nemá vplyv na rozhodnutie o výživnom, ktoré je spotrebného charakteru a určené na zabezpečenie potrieb detí. K námietkam otca vzťahujúcim sa k nepreukázaniu platieb spotrebného úveru matkou a splátok spoločného úveru otcom, odvolací súd poznamenáva, že výživné na maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Bez ohľadu na skutočnosť, či matka spláca úver a za akým účelom bol čerpaný, je v danom prípade potrebné konštatovať, že vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a výšku príjmu otca a jeho majetkové pomery a schopnosti a možnosti je určená výška výživného primeraná. V prejednávanej veci je nesporné, že otec má možnosti a schopnosti dosahovať príjem, z ktorého uspokojí nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletých detí. Príjem otca mu dovoľuje prispievať výškou určeného výživného na maloleté deti. Odvolací súd akceptuje odvolacie námietky otca vo vzťahu k výške vyčíslených nákladov na maloleté deti a konštatuje, že náklady vyčíslené matkou sú skutočne nadštandardné. Tu je potrebné uviesť, že v prípade, ak otec v čase spolužitia rodičov prispieval do domácnosti vyššou sumou, aktuálne treba zohľadniť náklady každého z rodičov zvlášť, nakoľko každý má svoje výdavky na bývanie, domácnosť a podobne. Odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného na maloletú F. v sume 250 eur mesačne, na maloletú V. v sume 200 eur mesačne a na maloletú Y. v sume 150 eur mesačne je primeraná veku a potrebám maloletých detí, príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, schopnostiam a možnostiam otca aj s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou. Aj napriek súhlasu kolízneho opatrovníka s určenou výškou výživného súdom prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor, že výška zmeneného výživného zohľadňuje potreby maloletých detí, je primeraná ich veku aj s prihliadnutím na záujem maloletých detí. 13. K námietkam otca o porušení jeho práv účastníka konania na spravodlivý proces z dôvodu postupu súdu prvej inštancie podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď súd nevykonal ním navrhované dôkazy a tieto zamietol (doloženie listinných dôkazov a výsluch svedkyne), odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne a náležité dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov vo veci rozhodol a rozhodnutie riadne odôvodnil. Výsluch navrhovanej svedkyne považuje aj odvolací súd za nadbytočný, nehospodárny a zbytočne predlžujúci konanie. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia a zohľadnenie odvolacích námietok otca, odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K námietkam otca, ktorými poukazuje na prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci je predmetom konania starostlivosť o maloleté deti, ktoré konanie sa riadi ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku. Z uvedeného dôvodu na danú námietku otca nemožno prihliadať. 14. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletých detí s poukazom na vek detí, ich odôvodnené potreby, spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).