Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/457/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201451 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616201451.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, proti manželovi: X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XXX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Ingrid Haulíková, advokátka, so sídlom Záhorácka 100, 901 01 Malacky, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu: T. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Mierové nám. 10, 901 19 Malacky, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 9P/33/2016-248 zo dňa 30.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov a vo výroku o výživnom na maloleté dieťa m e n í tak, že maloletá T. G., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa bude vykonávať tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatku párneho týždňa od 16.00 hod. do piatku nepárneho týždňa do 16.00 hod., otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku nepárneho týždňa od 16.00 hod. do piatku párneho týždňa do 16.00 hod. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej bude bydlisko rodiča, u ktorého končí výkon osobnej starostlivosti o maloletú. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. G., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške XXX eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o uložení povinnosti manželke zaplatiť trovy štátu vo výške XXX,XX eur p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev F. úradu U., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 5. F. T. G., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že maloletá bude jeden týždeň v osobnej starostlivosti matky a jeden týždeň v osobnej starostlivosti otca. Striedavá starostlivosť o maloletú začne v pondelok, ktorý nasleduje po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku tak, že o 16.00 hod. začne osobná starostlivosť o maloletú matkou s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať maloleté dieťa v bydlisku druhého rodiča a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase dieťa druhému rodičovi odovzdať do osobnej starostlivosti, pričom rodič v čase určenom na odovzdanie dieťaťa druhému rodičovi dieťa riadne na odovzdanie pripraví. Každého z rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Manželke i manželovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu každému v sume XXX,XX eur na účet Okresného súdu Malacky, vedený v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Konštatoval, že s rozvodom manželstva súhlasili obaja manželia, obaja zhodne za príčinu rozvratu manželstva označili názorové rozdiely a z toho prameniace konflikty. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rovnako mal preukázané, že manželia sa citovo odcudzili, čo viedlo k tomu, že manželka opustila vo februári 2016 spoločnú domácnosť a žije v spoločnej domácnosti s novým partnerom a maloletou T.. 3. Pri rozhodovaní o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu aplikoval ust. § 24, ods. 1, 2, 3, 4, § 62 ods. 1, 3, 6, § 75 ods. 1, Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že všetky podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v danom prípade boli splnené. Poukázal na skutočnosť, že maloletá má na základe dohody rodičov pomerne široký styk s otcom, trávi s ním každý druhý týždeň od stredy do pondelka. Prihliadol na opakované poukazovanie znalca na snahy matky o zúženie tohto styku, čo nie je v záujme maloletej. Maloletá vie sama odkomunikovať záujem byť s otcom častejšie. Konštatoval, že zákonodarca zaviedol inštitút striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku práve z dôvodov, že ide o model starostlivosti, ktorý je v prípadoch, ak obaja rodičia sú spôsobilí deti vychovávať prospešný pre deti a v plnom rozsahu obom rodičom umožňuje uplatňovať svoje zákonom dané rodičovské povinnosti a práva. Dospel k záveru, v danom prípade si maloletá snaží udržať idealizujúci obraz kompaktnej rodiny, najradšej by bola, keby sa o ňu starali obaja rodičia spoločne, teda v jednej domácnosti. To však vzhľadom na rozchod rodičov nie je možné. Za najvhodnejšie riešenie, ktoré bude najviac predstavovať to, že maloletá bude aj napriek rozchodu rodičov tráviť s oboma rovnaký čas, aby odlúčenie rodičov čo najmenej vnímala, považoval práve striedavú starostlivosť, ktorá je podľa názoru súdu prvej inštancie, v danom prípade najviac v záujme maloletej a zaistí najlepšie jej potreby. Prihliadal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a jeho odporúčanie upraviť striedavú starostlivosť v týždenných intervaloch tak, ako skonštatoval aj znalec, čím budú lepšie zaistené emočné a vzťahové potreby maloletej. Zároveň vychádzal aj zo záverov znalca, že obaja rodičia majú osobnostný potenciál a motiváciu dohodnúť sa na starostlivosti o maloletú. Mal za to, že sú splnené všetky hmotno-právne podmienky k striedavej starostlivosti, pričom nezistil dôvody, ktoré by bránili nariadeniu striedavej starostlivosti, keďže obaja rodičia majú pozitívny vzťah k maloletej, maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom, prekážkou nie je ani vzdialenosť domácností, v ktorých rodičia bývajú (jedna domácnosť je v Malackách, druhá v Gajaroch, vzdialenosť medzi nimi je 8,5 km), obaja rodičia majú vytvorené podmienky k riadnej starostlivosti. Mal za to, že len skutočnosť, že matka striedavú starostlivosť odmieta a že rodičia majú v súčasnosti komunikačné problémy, nemôže byť prekážkou k nariadeniu striedavej starostlivosti. Odmietavý postoj matky sa nezakladá na relevantných dôvodoch. Ak obaja rodičia prezentujú, že majú hlavne a v prvom rade na zreteli blaho ich dcéry, je nevyhnutné, aby spolu komunikovali bez konfliktov a to v prípade akejkoľvek úpravy starostlivosti o ňu. Použijúc ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine výživné počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti neurčil aj prihliadnutím na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Mal preukázané, že príjem otca je síce vyšší ako príjem matky, avšak nemá za následok také majetkové pomery otca, ktoré by viedli k tomu, že jeho životná úroveň je diametrálne odlišná od úrovne matky. Konštatoval, že možnosti a schopnosti sú u rodičov obdobné. Obaja rodičia sú počas ich výkonu osobnej starostlivosti schopní zabezpečiť všetky potreby maloletej. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol podľa § 57 ods. 2 a § 49 ods. 2 C.m.p.. Obom rodičom uložil povinnosť uhradiť trovy štátu vo výške po XXX,XX eur, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým posudkom, keď časť znaleckej odmeny a to vo výške XXX,XX eur bola hradená zo štátnych prostriedkov, nakoľko nebola táto časť krytá zloženými preddavkami. V danom prípade považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na trovách znaleckého dokazovania rovnakou mierou, keď predmetné dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch a najmä maloletej a výsledok konania záležal od tohto dokazovania. 4. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o zverení, výživnom a trovách konania podala odvolanie manželka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zveriť maloletú T. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné na maloletú vo výške XXX eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie považovala za nesprávne a nezákonné. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Mala za to, že súd prvej inštancie pri zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neposúdil najlepší záujem maloletého dieťaťa. Poukázala na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 97/2013-67 a potrebu posúdenia záujmu dieťaťa pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Dala do pozornosti povinnosť súdu v zmysle č. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa zisťovať, či sú deti s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor a akým spôsobom treba na názor detí prihliadať. Uviedla, že základným predpokladom striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa je najmä dohoda a spolupráca rodičov maloletého dieťaťa, ktorá je založená na vzájomnej komunikácii, cti, rešpekte a tolerancii rodičov navzájom. Za pochybenie súdu prvej inštancie považovala, že pri rozhodovaní o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi sú plné nevraživosti, neúcty a nenávisti, rodičia nechcú spolu komunikovať, vyjadrujú sa o sebe s dešpektom a neúctou, chýba im vzájomná tolerancia a absentuje akákoľvek spolupráca. Pokiaľ rodičia nespolupracujú, svoje vzťahové problémy prenášajú na dieťa, ktoré bude vyrastať v nepriaznivom ovzduší a nevhodnom pre jeho zdravý vývin. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že maloletá od septembra 2017 bude navštevovať základnú školu v Malackách, pričom otec býva v Gajaroch, teda každý druhý týždeň bude vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia, kde má priateľov, susedov, blízku rodinu a mimoškolské aktivity, čo jej bude v Gajaroch chýbať. Nesúhlasila s uložením jej povinnosti nahradiť trovy konania vo výške XXX,XX eur z dôvodu, že návrh na vypracovanie znaleckého posudku podal otec, ktorý sa účelovo domáhal striedavej osobnej starostlivosti a ktorý dosahuje dvojnásobne vyšší príjem ako ona. Takéto uloženie povinnosti považovala za nevyvážené. V ďalšom podaní uviedla, že znalecký posudok vypracovaný znalcom je, podľa jej názoru, len povrchným zhodnotením momentálnych problémov medzi účastníkmi a veľmi zovšeobecneným materiálom, ktorý popisuje len subjektívne pocity rodičov a dieťaťa, bez skúmania ich spojitosti a príčin, pričom ide o zjednodušený záver, ktorému uniká podstata problému a to ďalší život dieťaťa. 5. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. S argumentmi manželky nesúhlasil. Dal do pozornosti závery znalca, ktorý konštatoval, že aktuálne je spoločná vôľa u rodičov, tolerancia, schopnosť komunikovať a spolupracovať na výchove maloletej T. narušená, čo súvisí s prebiehajúcimi udalosťami v rámci rozpadu spoločnej domácnosti, na druhej strane rodičia dokážu realizovať aktuálne fungujúci model širokého stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom. Uviedol, že podľa názoru znalca majú rodičia dostatočný potenciál pre vysporiadanie sa so zraňujúcou manželskou históriou a pre konštruktívnejšiu kooperáciu pri realizácii spoločných rodičovských kompetencií, k čomu môže vo významnej miere prispieť aj prianie a objektívne hodnotenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktoré prezentuje túžbu po striedavej starostlivosti rodičov. Poukázal na to, že znalec zachytil i jeho stretnutie s maloletou a pozitívnu väzbu dieťaťa k nemu. Mal za to, že súd prvej inštancie len naplnil prejavenú túžbu maloletej byť s obidvoma rodičmi. Vyslovil názor, že počas celého konania manželka odmietala striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, avšak neuviedla jediný racionálny dôvod, ktorý by tomu bránil. Vzdialenosť miest medzi Malackami a Gajarmi nepovažoval za dôvod nevyhovenia jeho návrhu. Uviedol, že pokiaľ manželka poukazuje na pretrhnutie väzieb dieťaťa s prostredím, práve ona vytrhla maloletú z jej sociálneho prostredia v Gajaroch, keď malo dieťa päť rokov a zo dňa na deň ju umiestnila do novej rodiny, k novým susedom, do novej škôlky. Poukázal na vyjadrenie maloletej pred psychológom, v ktorom uviedla svoje väzby v Gajaroch. Uviedol, že nevidí dôvod, ak maloletá chce byť s oboma rodičmi, aby doplácala na nekomunikáciu rodičov. Stotožnil sa s napadnutým rozsudkom vo výroku o neurčení výživného. Dal do pozornosti, že manželka počas trvania manželstva väčšinu času nepracovala, bola v domácnosti, všetky náklady na domácnosť hradil on. Vyslovil názor, že ak chcela komfort, musela strpieť, že on pracoval nad rámec, aby zabezpečil rodinu a zrekonštruoval dom, v ktorom bývali. K odvolaniu voči výroku rozsudku o trovách konania poukázal na to, že o pribratí znalca do konania rozhodol súd bez jeho návrhu, keďže sa manželia nevedeli dohodnúť v otázke zabezpečenia starostlivosti o dieťa. Námietky manželky považoval za vykonštruované. 6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manželky navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 7. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manželky proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode manželstva je potrebné zmeniť pre nesprávnosť jeho výroku a odvolanie voči výroku rozsudku o výživnom je dôvodné. Odvolanie manželky voči trovám konania súvisiacich s trovami znaleckého dokazovania nie je dôvodné. 8. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.05.2017, č.k. 9P/33/2016-248 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletú T. zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s právom zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok určeným obom rodičom. Výživné na maloletú neurčil a zároveň rozhodol o trovách konania. 9. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní proti výroku rozsudku zverení maloletej na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o posúdenie splnenia podmienok pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky vo výroku o zverení maloletého dieťaťa na čas po rozvode manželstva ako nedôvodné, keď neobstoja jej tvrdenia uvedené v odvolaní. Avšak vzhľadom k tomu, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávny, odvolací súd ho zmenil tak, aby bol výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa každým z rodičov jasne zadefinovaný, zrozumiteľný a rozhodnutie vykonateľné. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj zdôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, a poukazuje na výklad pojmu inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa súdom prvej inštancie, splnenie hmotnoprávnych podmienok a správnu aplikáciu ust. § 24 Zákona o rodine. Rovnako považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý prihliadal na závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní a prejavenú túžbu dieťaťa byť s oboma rodičmi. Pokiaľ sa matka odvoláva na nevhodnú komunikáciu medzi rodičmi, netoleranciu a nespoluprácu, opäť odvolací súd poukazuje na znalecký posudok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že každý z rodičov má osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu na oboch rodičov, pričom rodičia sú pripravení v prospech dieťaťa spolupracovať. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom nesúhlas matky s touto formou starostlivosti o dieťa považoval za iracionálny v kontexte s vykonaným dokazovaním. Odvolací súd neprihliadal ani na námietky matky vzťahujúce sa ku vzdialenosti miest Malacky a Gajary, pričom konštatuje, že vzdialenosť 8 km nie je prekážkou pre zabezpečenie výkonu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Nejde o tak rozsiahlu vzdialenosť, ktorá by maloletej spôsobovala denné časovo a fyzicky náročné presuny do iného mesta. Odvolací súd sa stotožnil s argumentom otca, že maloletá vyrastala v Gajaroch, kde mala svoje zázemie, rodinu a priateľov, ktoré miesto jej zmenila matka. Rovnako ani fakt, že maloletá nastúpila do Základnej školy v Malackách, nie je dôvodom pre zmenu rozhodnutia o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s prihliadnutím na krátku vzdialenosť miest, kedy bežne rodičia s deťmi za účelom návštevy školy prekonávajú takéto vzdialenosti. Starostlivosť o maloletú otcom a jeho osobnostné predpoklady pre výkon starostlivosti neboli v konaní žiadnym spôsobom spochybnené. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec žije v rodinnom dome, v ktorom maloletá vyrastala, v tomto prostredí má blízkych zo strany otca a kamarátov. Odvolací súd konštatuje, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú T. je v danom prípade jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zmenil len z dôvodu nesprávnosti jeho znenia. 12. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči výroku rozsudku o neurčení výživného na maloletú vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie matky voči tomuto výroku rozhodnutia je dôvodné. Ustanovenie § 62 ods. 6 Zákona o rodine síce umožňuje nerozhodnúť o výživnom v prípade rovnomerne rozdelenej striedavej starostlivosti o maloleté dieťa medzi rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu, však je potrebné pri rozhodovaní o výživnom, aj v tomto prípade prihliadať na príjmy každého z rodičov a v prípade nepomeru výšky príjmov určiť rodičovi, ktorý dosahuje príjem podstatne vyšší aspoň čiastočne výživné na zabezpečenie potrieb dieťaťa v čase, keď bude v starostlivosti matky. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že otec dosahuje príjem vo výške X.XXX eur mesačne, matkin príjem činí XXX eur mesačne, pričom každý z rodičov má náklady na bežný život a ani jeden z nich nemá inú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Naviac, otec je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti X., s.r.o.. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej T. tieto matky vyčíslila sumou XXX eur mesačne, vrátane nákladov na bývanie. 13. Odvolací súd na základe uvedeného pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb maloletého dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca, rozdiel vo výške príjmov rodičov a s prihliadnutím i na skutočnosť, že výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletú bude prebiehať v týždňových intervaloch, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 C.s.p zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 14. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď manželku zaviazal na zaplatenie trov štátu vo výške XXX,XX eur, ktoré súvisiace so znaleckým dokazovaním vykonaným v konaní. So zreteľom na uvedené, odvolací súd na námietky matky týkajúce sa nemožnosti uloženia jej povinnosti zaplatiť štátu trovy znaleckého dokazovania, keďže tieto vzišli z dokazovania vyvolaného otcom maloletého dieťaťa, neprihliadal a udáva, že nariadené znalecké dokazovanie v konaní sa týkalo výlučne posúdenia okolností ohľadne najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa a preto jeho celé trovy nemôže znášať výlučne otec. Predmetom znaleckého dokazovania bolo posúdenie vzťahu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, posúdenie schopnosti rodičov postarať sa o maloletú a či režim striedavej osobnej starostlivosti o maloletú je vyhovujúci, s tým, že odvolací súd má za to, že výsledok takéhoto nariadeného znaleckého posudku nemôže byť smerodajný pre posudzovanie otázky hradenia trov znaleckého dokazovania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých súd prvej inštancie považoval za spravodlivé uložiť obom rodičom povinnosť zaplatiť tieto trovy štátu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách štátu je vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).