Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/292/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616201747 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616201747.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. l6, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: F.. M. L., V..Č.. XXXXXX/XXXX, G. Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 400,91 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 0,425% ročne zo súm a v časových reláciách uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného tak, že ak zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je povinný platiť oprávnenému iba úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 400,91 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 115,86 Eur, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, so sídlom Exekútorského úradu Štefana Rosívala č. 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1065/2016-22 zo dňa 08.11.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/1065/2016-22 zo dňa 08.11.2016 potvrdzuje. II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len: „EP“) s tým odôvodnením, že súdny exekútor dňa 20.04.2016 predložil exekučnému súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.02.2016 a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna č. 56, 821 08 Bratislava, sp.zn. 89/05/15 zo dňa 03.08.2015, s vyznačenou doložkou vykonateľnosti dňom 20.02.2016 (ďalej len: „rozhodcovský rozsudok“). 1.1. V rámci skúmania podmienok pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora si exekučný súd vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu spis sp.zn. 89/05/15 a z tohto spisu mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu G. Č.. XXX/XX, S.. Z uvedenej adresy sa zásielka vrátila neprevzatá s údajom na doručenke: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 1.2. Adresa G. Č.. XXX/XX, S., nebola v čase doručovania rozhodcovského rozsudku adresou bydliska povinného, čo mal exekučný súd za preukázané z výsledkov lustrácie v registri obyvateľov (č.1. 16 spisu). Z tejto lustrácie zistil, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku povinnému bola jeho adresou Y. Č.. XXXX/XX, G.. Z uvedeného dospel exekučný súd k záveru, že povinný sa na adrese, kde mu bol doručovaný rozhodcovský rozsudok v čase jeho doručovania nezdržiaval, keďže v tom čase bola jeho adresou trvalého pobytu Y. Č.. XXXX/XX, G., na ktorú mu rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok nedoručoval, pričom po neúspešnom doručení nevynaložil ani primerané úsilie na zisťovanie adresy povinného. Preto exekučný súd ustálil, že nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“), a to zdržiavanie sa adresáta písomností v mieste doručenia zásielky. Keďže rozhodcovský rozsudok, ktorý má slúžiť čo by exekučný titul sa musí doručiť účastníkom rozhodcovského konania do vlastných rúk, podľa § 33 ods. 2 zákona NR SR č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len: „ZoSRK“), a táto zákonná podmienka splnená nebola, exekučný súd ustálil, že oprávneným predložený exekučný titul nebol povinnému do dnešného dňa účinne doručený tak, ako to predpokladá § 33 ods. 2 ZoSRK a preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť, ani vykonateľnosť a nemá teda charakter exekučného titulu. 2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“), navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo rozhodnutie zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu vytýkal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 33 ods. 2 ZoSRK. 2.1. Odvolateľ uvádzal, že v čase doručovania žaloby, ako aj rozhodcovského rozsudku, obsahoval ZoSRK komplexnú úpravu doručovania písomností do vlastných rúk spotrebiteľovi vzhľadom k čomu, nebolo možné aplikovať v otázke doručovania ustanovenie § 71 ods. 1 ZoSRK podľa ktorého v prípadoch, ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa (v čase doručovania zásielky šlo o zákon NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len: „OSP“/). Keďže rozhodcovský súd doručoval písomnosti do vlastných rúk na adresu zistenú zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100036585, pretože inú adresu povinný neoznámil a ani z dokumentov v rozhodcovskom spise žiadna iná adresa bydliska povinného nevyplývala, postupoval lege artis. 2.2. Ďalej oprávnený uvádzal, že zo zásielky, ktorú pošta vrátila ako nedoručenú s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote, nevyplývalo, že by sa adresát na uvedenej adrese nezdržiaval resp., že miesto jeho bydliska je iné a preto rozhodcovský súd nemal legitímny dôvod pochybovať o správnosti adresy na doručovanie, ktorú zistil z dokumentov v rozhodcovskom spise a zisťovať adresu povinného v centrálnom registri obyvateľov resp., iným spôsobom. Odvolateľ mal za to, že exekučný súd požaduje od rozhodcovského súdu splnenie povinnosti pri doručovaní zásielky, ktorú zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tomuto súdu neukladá. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril napriek doručenej mu zásielke obsahujúcej odvolanie oprávneného a výzvu súdu k vyjadreniu sa. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní osobou sudcu, v procesnom režime Občianskeho súdneho poriadku, kedy EP odvolanie pripúšťal (§ 58 ods. 5 EP). Predložením veci odvolaciemu súdu hoci v režime Civilného sporového poriadku, boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe, nakoľko tieto podmienky, v zmysle § 470 ods. 2, 4 CSP zostali zachované aj po 01.07.2016. 5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Z priloženého rozhodcovského spisu vyplynulo, že rozhodcovsky rozsudok bol povinnému doručovaný na adresu G. Č.. XXX/XX, S., pričom z uvedenej adresy sa zásielka vrátila neprevzatá s údajom na doručenke: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Tento skutkový stav bol vo veci nesporný. Podľa § 33 ods. 2 ZoSRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky (odkaz na § 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená. Podľa § 71 ods. 1 ZoSRK, ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (odkaz na OSP), ak to povaha veci pripúšťa. Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 44 ods. 2, 3 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie prebieha na základe rozhodcovského rozsudku identifikovaného zhora. Týmto rozsudkom bola povinnému (v pôvodnom konaní žalovanému) uložená peňažná povinnosť. 8. Z ustanovenia § 33 ods. 2 ZoSRK, je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok je potrebné účastníkovi rozhodcovského konania - spotrebiteľovi doručiť do vlastných rúk, ak má mať účinky predpokladané týmto zákonom. Keďže atribúty doručovania zásielky „do vlastných rúk“ zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bližšie nerozvádza, je nutné primerane použiť príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (keďže kauzálne treba vychádzať z tohto právneho režimu), v súvislosti s doručovaním rozsudku, z ktorých je zrejmé, že písomné vyhotovenie rozsudku sa doručuje do vlastných rúk účastníka, či jeho právneho zástupcu. Treba mať na zreteli, že doručenie zásielky do vlastných rúk predpokladá doručovanie na adresu kde sa adresát zdržiava. 9. Odvolací súd zhodne, ako súd exekučný zistil, že rozhodcovský rozsudok slúžiaci v tomto konaní ako exekučný titul nebol povinnému reálne doručený, nakoľko zásielka tento rozsudok obsahujúca sa rozhodcovskému súdu vrátila s poznámkou: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z doručenky nie je možné vyčítať, že vzhľadom na uvedenú poznámku pošta vykonala kroky, ktoré OSP v § 47 ods. 2 vyžaduje pri režime fikcii doručenia (uloženie zásielky, dňu uloženia zásielky predchádzajúca výzva, ktorá po nezastihnutí adresáta, hoci sa v mieste doručenia zdržiaval, mala byť doručovateľom zanechaná). K opakovanému doručovaniu zásielky tak, ako to predpokladá citované ustanovenie, vôbec nedošlo. Tieto skutočnosti museli byť zrejmé i rozhodcovskému súdu, ktorý však, ako to vyplýva z jeho spisu, neučinil žiadne ďalšie zisťovania, či kroky a vychádzajúc z tejto jedinej doručenky adresovanej povinnému vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na takto doručovaný rozhodcovský rozsudok opierajúc sa zrejme až o následný text § 33 ods. 2 ZoSRK. Nevyzdvihnutú zásielku doručovanú spotrebiteľovi na miesto, kde sa nezdržiava, nemožno považovať za riadne doručovanú zásielku určenú do vlastných rúk a z tohto dôvodu, na takomto skutkovom základe, nemožno vyvodiť dôsledky fikcie doručenia, ani podľa konštrukcie ZoSRK. 10. K platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, v zmysle § 47 ods. 2 OSP nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval (4/2001 ZSP). Treba totiž vychádzať z toho, že aj v prípade náhradného doručovania podľa § 33 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252347'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ZoSRK je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomností nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je legislatívno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným na naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. A tak je to i v tomto prípade kedy rozhodcovský rozsudok slúžiaci v tomto konaní ako exekučný titul bol povinnému doručovaný na adresu trvalého pobytu uvedeného v Zmluve, ale pre vyvodenie fikcie náhradného doručenia neboli splnené ďalšie kumulatívne podmienky (adresát sa v mieste doručovania nezdržiaval, absencia výzvy zanechaná poštovým doručovateľom a opakované doručovanie zásielky). 10.1. Preto po takto zistenom skutkovom a právnom stave sa odvolací súd plne stotožnil so záverom a právnym vyhodnotením uvedeným v odôvodnení uznesenia prvoinštančného súdu a rozhodnutie, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní bol síce povinný úspešný, nakoľko mu však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).