Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/292/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205860 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616205860.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: RadioLAN, spol. s r.o., Kuklovská 9, Bratislava, IČO: 35 892 641, zast. Advokátska kancelária SOLICITOR, s.r.o., Šoltésovej 18, Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanej: O. K., J.. XX.X.XXXX, E. XXX, L. I., o zaplatenie 394 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 2. júna 2017 č.k. 27C 13/2016- 43 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% p.a. zo sumy 17,80 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, 17,80 Eur od 11.08.2013 do zaplatenia, 17,80 Eur od 11.09.2013 do zaplatenia, 17,80 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený v Tatra banke, a.s. F. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Ďalším III. výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do internetu vystavených žalobcom zo dňa 01.06.2012 v bode č. 2.3.4 písm. a) v znení: „Pokiaľ dôjde k ukončeniu Zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti, a to inak ako dohodou zmluvných strán alebo z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti, uhradí účastník sankciu vo výške uvedenej v Zmluve, ak je táto v Zmluve uvedená“. V spojení so zmluvnou podmienkou uvedenou v Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v bode č. 9 v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok), je povinný užívateľ uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 199 Eur.“ je neprijateľná zmluvná podmienka. IV. výrokom určil, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby - pripojenie do internetu vystavených žalobcom zo dňa 01.06.2012 v bode č. 2.5.4 v znení: „V prípade ukončenia Zmluvy je účastník povinný vrátiť Poskytovateľovi na adresu kontaktného centra alebo iným dohodnutým spôsobom všetky zariadenia, doplnkové zariadenia či iné súčasti, ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku Zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa Účastník zaväzuje zaplatiť Poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 Eur za každé jedno porušenie povinnosti “ je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 3. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 394 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 25.04.2013 bola žalobcom a žalovanou uzavretá Zmluva o pripojení, na základe ktorej boli zo strany žalobcu poskytnuté žalovanej internetové pripojenia a dátové spojenia. Za poskytovanie týchto služieb žalobca vystavil aj faktúry, ku ktorých úhrade však zo strany žalovanej nedošlo, aj to aj napriek viacerým jeho písomným výzvam. Vzhľadom k dlhodobému omeškaniu s úhradou faktúr od Zmluvy odstúpil, nakoľko neplnenie týchto záväzkov zo strany žalovanej sa považoval za porušenie Zmluvy s jeho následným právom Zmluvu ukončiť. Žalovanej vystavil faktúry č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, splatnú 10.06.2013, č. XXXXXXXX na sumu 3 Eur, splatnú dňa 02.07.2013, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, splatnú 10.07.2013, č. XXXXXXXX na sumu 3 Eur, splatnú dňa 01.08.2013, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, splatnú dňa 10.08.2013, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, splatnú dňa 10.09.2013, č. XXXXXXXX na sumu 299 Eur, splatnú dňa 20.09.2013, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, splatnú dňa 10.10.2013. Pri faktúre č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX je uvedená suma 3 Eur účtovaná za zasielanie upomienky podľa Všeobecných podmienok žalobcu. V prípade faktúry č. 20131346 je účtovaná suma 299 Eur ako zmluvná pokuta za nezaplatenie služieb podľa Všeobecných obchodných podmienok. 4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania podľa § 297 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.05.2017 v zmysle § 219 CSP. 6. Vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou, Zmluvou o pripojení zo dňa 25.04.2013, objednávkami služieb, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.08.2013, podacím lístkom, všeobecnými podmienkami, tarifou internetového pripojenia, bilanciou faktúr, faktúrami založenými v spise. 7. Zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť telekomunikačné služby - internetové pripojenie a dátové spojenie a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť dohodnutú cenu podľa tarify žalobcu. Súčasťou Zmluvy bola aj objednávka služieb. V zmysle bodu 9 Zmluvy strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa (žalovaného) (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok) užívateľ bude povinný uhradiť prevádzkovateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 199 Eur. Z objednávky zistil, že strany dohodli dĺžku kontraktu 24 mesiacov. 8. Z bodu 2.3.4 písm. a) Všeobecných podmienok žalobcu zistil, že strany sa dohodli, že pokiaľ dôjde k ukončeniu Zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti, a to inak ako dohodou zmluvných strán alebo z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti, uhradí účastník sankciu vo výške podľa zmluvy, ak je táto v Zmluve uvedená. Z bodu 2.5.4 Všeobecných podmienok žalobcu zistil, že strany dohodli, že v prípade ukončenia zmluvy je účastník povinný vrátiť poskytovateľovi všetky zariadenia či iné súčasti, ktoré mu boli zapožičané alebo prenajaté, a to do 30 dní od zániku zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa účastník zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 Eur. Za poskytnuté služby žalovanej žalobca vystavil vyššie uvedené faktúry. Z oznámenia zo dňa 23.08.2013 súd prvej inštancie zistil, že žalobca od Zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú do 3 dní od doručenia odstúpenia od Zmluvy zaplatiť dlžnú sumu. Žalobca odstúpenie od Zmluvy žalovanej odoslal dňa 26.08.2013 poštou. 9. Konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie sumy 89 Eur titulom vyfakturovaných telekomunikačných služieb, 6 Eur ako poplatok za upomienku a 299 Eur titulom zmluvných pokút. 10. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 43 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), § 44 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53a, § 52 ods. 1, ods. 3 a 4, § 53 ods. 1. 2, 3 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1 a 2, § 545a, § 100 ods. 1, § 10, § 103, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, § 298 ods. 1 a 2 CSP. 11. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Mal preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu v zmysle ustanovenia § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Medzi stranami na základe zmluvy o pripojení existoval právny vzťah, na základe ktorého žalovaná využívala elektronické služby žalobcu. Takúto zmluvu mal zároveň za spotrebiteľskú zmluvu, keď z postavenia strán mal za zrejmé, že žalobca je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovanú istinu porovnal s faktúrami vystavenými žalovanej žalobcom. 12. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca svoje tvrdenie, že dňa 23.08.2013 od uzavretej Zmluvy odstúpil pre neplnenie zmluvných povinností žalovanou, a to povinností platiť mu dohodnutú cenu za poskytnuté služby nepreukázal doručením odstúpenia od Zmluvy, ale doložil len podací lístok, z ktorého vyplýval len dátum odoslania uvedeného odstúpenia. Nemal tak v konaní preukázané, že odstúpenie od Zmluvy nadobudlo účinky - doručením odstúpenia od Zmluvy žalovanej. Mal však v konaní preukázané, že žalovaná riadne a včas nezaplatila žalobcovi za poskytnuté služby. 13. Z uzavretej zmluvy mal za zrejmé, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu a ak sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku (§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. Ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. označil za špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ho treba aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bol povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona, teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sám dovolávala. 14. Z uplatnenej faktúry č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur zistil, že bola splatná dňa 10.06.2013 a faktúra č. XXXXXXXX na sumu 3 Eur bola splatná 02.07.2013. Keďže žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 07.07.2016, nárok žalobcu v tejto časti mal za premlčaný, nakoľko bol uplatnený po 3 ročnej premlčacej dobe. Konštatoval, že v danom prípade premlčacia doba začala plynúť dňa 11.06.2013 pri faktúre XXXXXXXX a dňom 03.07.2013 pri faktúre XXXXXXXX a uplynula dňa 11.06.2016 a dňa 03.07.2017, preto žalobu podanú dňa 07.07.2016 v tejto časti nepovažoval za dôvodnú, nakoľko podľa neho bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej povinnosti), na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok v tejto časti priznať, a preto žalobu v časti zaplatenia sumy 20,80 Eur ako premlčanú a nedôvodnú zamietol. 15. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie v sume 71,20 Eur z titulu poskytnutých a neuhradených služieb žalovanému vyúčtovaných faktúrami č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, č. XXXXXXXX na sumu 17,80 Eur, t.j. spolu 71,20 Eur, keďže žalovaná riadne a včas neuhradila cenu dohodnutých a poskytnutých služieb, pričom tieto služby boli riadne účtované v zmysle platne uzavretej Zmluvy a zaviazal tak žalovanú na zaplatenie sumy 71,20 Eur ako pohľadávky spočívajúcej v nezaplatených poskytnutých elektronických komunikačných službách. 16. V časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3 Eur (fa. č. XXXXXXXX) z titulu poplatku za upomienku, považoval nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko v priebehu konania žalobca nepreukázal, že by žalovanej nejakú upomienku zasielal. 17. Žalobe v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 299 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie nevyhovel, keď túto považoval za nedôvodnú. Faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 299 Eur boli vyfakturované žalovanej zmluvné pokuty vo výške 199 Eur za porušenie zmluvných povinností zotrvať v zmluvnom vzťahu a vo výške 100 Eur za nevrátenie zariadení. Zistil, že v Zmluve v bode 9 si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 199 Eur za porušenie povinností v súlade s bodom 2.3 ods. 4 písm. a) Všeobecných podmienok a v bode 2.5.4 Všeobecných podmienok si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 100 Eur za nevrátenie zariadení po skončení zmluvného vzťahu. Vychádzal z toho, že strany uzavreli tzv. štandardnú formulárovú zmluvu. Konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom prípade žalobca ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, akú zmluvnú povinnosť v zmysle vymedzenia v Zmluve porušili a tiež bez ohľadu na to, koľko žalovaný v zmluvnom vzťahu zotrval. Žalobca podľa neho v konaní nepreukázal, že dohoda o povinnosti žalovaného platiť zmluvnú pokutu vo výške 199 Eur a 100 Eur bola medzi nimi individuálne dojednaná. Nielen pri zmluvnej pokute dohodnutej vo Všeobecných obchodných podmienkach - 100 Eur za nevrátenie zariadení ale aj pri zmluvnej pokute dohodnutej priamo v Zmluve v spojení s bodom 2.3 ods. 4 písm. a) Všeobecných podmienok - vo výške 199 Eur mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná nemohla pri uzavieraní Zmluvy ovplyvniť obsah Zmluvy, a teda aj výšku zmluvnej pokuty, tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. Nakoľko teda žalobca individuálne dojednanie oboch zmluvných pokút nepreukázal, vyslovil, že možno takéto zmluvné podmienky vyhlásiť za neprijateľné a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. Navyše pokiaľ ide o obsah uvedených zmluvných pokút, mal za to, že dohodnutie zmluvnej pokuty spočívajúcej v povinnosti spotrebiteľa platiť určitú peňažnú čiastku dodávateľovi za nezotrvanie v dohodnutom zmluvnom vzťahu bez toho, aby táto zmluvná pokuta zohľadňovala, ako dlho spotrebiteľ na základe daného zmluvného vzťahu už dodávateľovi plnil, vytvára značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie teda nemôže požívať súdnu ochranu. V druhom prípade dohodnutej zmluvnej pokuty (100 Eur za nevrátenie zariadenia) konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty so spotrebiteľom pre prípad nevrátenia zapožičaného zariadenia nepovažoval za rozporné so zákonom, na platnosť takejto zmluvnej podmienky je však potrebné, aby táto bola individuálne dojednaná, čo ako súd uviedol vyššie v danom prípade splnené nebolo. Dospel tak k záveru, že z takto dohodnutej zmluvnej podmienky žalobcovi plnenie nemožno priznať. 18. Súd prvej inštancie tak vyslovil, že pokiaľ si dodávateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky, takéto konanie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Na základe uvedeného žalobu žalobcu v tejto časti zmluvnej pokuty vo výške 199 Eur a 100 Eur s príslušenstvom zamietol. 19. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,50%. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni splatnosti záväzku vyplývajúceho z uplatnených faktúr. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala 0,50% ročne, žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol po tomto dátume. 20. V zmysle § 298 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na to, že súd prvej inštancie určil zmluvnú podmienku v danom vzťahu za neprijateľnú, uviedol jej znenie vo výroku tohto rozsudku. 21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že síce v konaní bola žalovaná vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu úspešnejšia, keď jej úspech predstavoval 63,86 %, avšak v súvislosti s konaním jej žiadne trovy nevznikli. 22. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby o nároku na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 299 Eur podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v tejto napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a uložiť žalovanej zaplatiť mu aj zmluvné pokuty vo výške 299 Eur, teda celkom sumu 370,20 Eur majúc za to, že došlo k splneniu podmienok na priznanie zmluvných pokút vo výške 299 Eur a teda že mu má byť okrem už priznanej sumy s príslušenstvom priznaný nárok aj na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 299 eur, úrok z omeškania vo výške 5,50% p.a. zo sumy 299 Eur od 21.9.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a nesúhlasil s jeho názorom, že odstúpenie od zmluvy o pripojení nenadobudlo účinky, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odstúpenie od zmluvy nepreukázal, keďže doložil len podací lístok, z ktorého vyplýval len dátum odoslania uvedeného odstúpenia. V tejto súvislosti poukázal na bod 9.3. Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby- pripojenie do internetu, podľa ktorého pri zasielaní písomnosti prostredníctvom pošty na adresu uvedenú v Zmluve, sa doporučené listové zásielky alebo zásielky s doručenkou považujú za doručené dňom skončenia odbernej lehoty, alebo ak prijímateľ odoprel prijatie zásielky, zásielka nebola na pošte vyzdvihnutá, alebo nebolo možné adresáta na uvedenej adrese zistiť a zásielku doručil, na základe čoho bolo odstúpenie od zmluvy žalovanej riadne doručené. Súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď uviedol, že na platnosť takejto zmluvnej podmienky je potrebné, aby táto bola individuálne dojednaná, čo v danom prípade nebolo splnené. Mal za to, že sa nezaoberal skutočnosťou, že v tomto prípade sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a navyše súd prvej inštancie sám konštatoval, že dojednanie tejto zmluvnej pokuty so spotrebiteľom pre prípad nevrátenia požičaného zariadenia nepovažuje za rozporné so zákonom. Bol toho názoru, že na prijateľnosť a platnosť tejto zmluvnej podmienky nie je potrebné, aby bola individuálne dojednaná, nakoľko je v plnom rozsahu primeraná. Považoval zamietnutie jeho žalobného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za zvýhodnenie postavenia žalovanej, ktorá nevrátením zariadenia podstatným spôsobom porušila zmluvné podmienky, bezdôvodne sa obohatila a spôsobila mu škodu, pričom mu súd prvej inštancie odňal akúkoľvek možnosť si túto škodu v tomto konaní kompenzovať. Zmluvná pokuta by podľa žalobcu mala obstáť v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Uviedol, že žalovaná vedome, úmyselne a hrubým spôsobom porušovala svoju základnú zmluvnú povinnosť, keď sa dostala do omeškania s úhradou ceny za poskytnuté služby už na začiatku zmluvného vzťahu, pričom bola dohodnutá viazanosť na 24 mesiacov a súd prvej inštancie podľa neho napadnutým rozhodnutím nevyvážil práva a povinnosti zmluvných strán, ale zvýhodnil žalovanú. Napadnutý rozsudok považoval tiež za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. K primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 199 Eur, požadovanej od žalovanej, uviedol, že pre porušenie povinnosti žalovanou došlo k ukončeniu zmluvy uzavretej s viazanosťou pred uplynutím doby viazanosti a táto bola dojednaná kvôli akciovým benefitom, ktoré poskytol žalovanej. Jednalo sa o akciovú zníženú cenu za poskytnutú službu, o zľavnené zriadenie služby vo výške 59 Eur (inak spoplatnené sumou 99 Eur) a o poskytnutie wifi routera do bezplatného užívania. Nakoľko porušením povinnosti žalovanou došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy počas doby viazanosti už po cca štyroch mesiacoch, prišiel aj o zvyšnú sumu, ktorú mu mala žalovaná uhradiť za plánované využívanie služieb do konca viazanosti. Z tohto dôvodu nepovažoval zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Táto bola podľa neho dohodnutá platne a jej výška objektívne nevyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán v neprospech spotrebiteľa. Ním poskytnuté benefity žalovanej mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by dosiahol pri riadnom plnení povinností zo strany žalovanej počas celej dohodnutej doby viazanosti. Bol toho názoru, že súd by mal v rámci kontroly zmluvných podmienok zohľadňovať okolnosti konkrétneho prípadu a neochraňovať nad primeranú mieru tých spotrebiteľov, ktorí opakovane porušujú svoje povinnosti. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou o nepriznaní mu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty 199 Eur v plnej výške, navrhol, aby postupoval podľa § 545a Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu primerane znížil. 23. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu nepriznania mu jeho nároku na zaplatenie zmluvných pokút bez pojednávania postupom podľa 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 27. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žalobného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút žalovanou a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, z ktorého dôvodu odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebola dôvodná. Odvolací súd sa preto sústredil len na skonštatovanie a doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 28. Žalobca svojim odvolacím návrhom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť v zamietajúcej časti, (II. výrok), a to v časti týkajúcej sa zamietnutia jeho žalobného nároku na priznanie mu zmluvných pokút, a to zmluvnej pokuty vo výške 100 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 199 Eur, spolu vo výške 299 Eur a priznať mu aj tieto sumy zmluvných pokút s príslušným úrokom z omeškania. Preto odvolací súd viazaný rozsahom jeho odvolania (§379 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v tejto napadnutej zamietajúcej časti, ktoré odvolanie nepovažoval za dôvodné. 29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľné podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 30. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 31. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. 33. V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúcich z dodatkov k Zmluvám o pripojení, ktoré sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. 34. V danom prípade žalobca zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie mobilných telefónov a modemu žalovanej za akciovú cenu. Čo sa týka zmluvne pokuty vo výške 199 Eur, v bode 9 Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, je uvedené, že „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany užívateľa (najmä hociktorej povinnosti v bode 8 tejto zmluvy, alebo porušenia niektorého z ustanovení Všeobecných zmluvných podmienok), je užívateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 199 Eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto zmluvy nezaniká právo prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, na ktorú mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta.“ Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 100 Eur je obsiahnutá v bode 2.5.4. Všeobecných podmienok za nevrátenie zariadení po skončení zmluvného vzťahu. 35. Súd prvej inštancie na vec správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vzťahujúce sa na daný právny vzťah, ustálenú judikatúru systému ochrany spotrebiteľov a správne posúdil aj nárok žalobcu na zmluvné pokuty za nedôvodný. Aj odvolací súd je toho názoru, že zmluvné pokuty žalované žalobcom, neboli medzi ním a žalovanou individuálne dojednané, bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalovanou. Slovné vyjadrenia v prípade zmluvnej pokuty vo výške 199 Eur uvedené v bode 9 zmluvy o pripojení, označuje neurčitý okruh rôznych porušení a nekonkretizovaných porušení povinností žalovanou, určené len indikatívne, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednaná zmluvná pokuta v čase uzatvárania dohody konštatuje len budúce neplnenie neurčitých povinností zo strany užívateľa. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie o neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku a význam zabezpečovanej povinnosti, platiť užívateľom zmluvnú pokutu bez zohľadnenia ako dlho na základe zmluvného vzťahu by dodávateľovi plnil, v čom možno tiež vidieť nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, ktoré dojednanie nemôže požívať ochranu spotrebiteľa. Dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak by si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Preto odvolacia námietka žalovaného, že sa nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola dôvodná. K argumentácii žalobcu ohľadom možnosti použitia súdom moderačného ustanovenia v § 545a Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že toto moderačné ustanovenie reguluje aj nespotrebiteľské vzťahy (C2C, Consumer to Consumer), nie je dôvod nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti kódexu. Čo sa týka zmluvnej pokuty vo výške 100 Eur, odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že táto zmluvná pokuta nebola dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou individuálne dojednaná. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní namietal, že zamietnutie jeho žalobného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za zvýhodnenie postavenia žalovanej, ktorá nevrátením zariadenia podstatným spôsobom porušila zmluvné podmienky, bezdôvodne sa obohatila a spôsobila mu škodu, v danom prípade si podanou žalobou neuplatňoval náhradu škody, ale zmluvnú pokutu a v bode 9 zmluvy o pripojení je uvedené, že ani zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká jeho právo ako prevádzkovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. K argumentácii žalobcu, že súd by mal v rámci kontroly zmluvných podmienok zohľadňovať okolnosti konkrétneho prípadu a neochraňovať nad primeranú mieru tých spotrebiteľov, ktorí opakovane porušujú svoje povinnosti, je potrebné uviesť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou chránil jeden spotrebiteľ a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa nie jeho rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Súd nemôže z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv tieto skúmať len z pozície a v prípade nezodpovedného spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľov ako takých a keďže ide v podstate vo väčšine prípadov o formulárové zmluvy. 36. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).