Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/74/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209271 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616209271.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova ul. č. 11, Žilina, proti žalovanému: H. A., J.. XX. XX. XXXX, G. K. Š. Č.. XXX, o zaplatenie istiny 364, 75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30. januára 2018, č. k. 27Csp/281/2016 - 30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 364, 75 eur s 28 % ročným úrokom z omeškania od 22. 08. 2015 do zaplatenia titulom debetného zostatku, ktorý žalovanému vznikol na jeho osobnom účte nepovoleným prečerpaním finančných prostriedkov a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bodom 3.12 Všeobecných obchodných podmienok a vecne tým, že nakoľko žalobca žalovanému počas ich zmluvného vzťahu neposkytol žiadne finančné plnenie, nemôže požadovať jeho vrátenie, ani úroky z úrokov úveru. Uviedol, že žalobca ako banka, ktorá poskytuje v súlade s bankovou licenciou úvery, prijíma vklady, poskytuje platobné a zaúčtovacie služby, uzavrela dňa 13. 09. 2012 so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom písomnú Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s tým, že podľa výslovného vyjadrenia v nej uvedeného bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter zmluvného formuláru, pričom do jej obsahu bolo zahrnutých niekoľko typov zmlúv, resp. návrhov na uzatvorenie zmlúv, a to zmluva o zriadení účtu, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní elektronického bankovníctva, pričom označením (v príslušnom rámčeku) súhlasu resp. nesúhlasu s tým-ktorým typom zmluvy alebo návrhom zahrnutým v zmluve o spolupráci, prejavili účastníci vôľu uzatvoriť zmluvu o zriadení osobného účtu. Poukázal na skutočnosť, že zmluvu o zriadení účtu uzatvorenú účastníkmi (od 01. 07. 2016 strany sporu podľa § 60 C. s. p., pozn. odvolacieho súdu) a zahrnutú do obsahu Zmluvy o spolupráci posúdil (v súlade s § 708 v spojení s § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako zmluvu o bežnom účte, resp. ako zmluvu o zriadení osobného účtu, keď z výpisu z účtu žalovaného vedeného žalobcom vyplýva, že ku dňu 21. 08. 2015 evidoval žalobca na účte vedenom pre žalovaného debetný (záporný) zostatok vo výške 364, 75 eur, ktorý si v konaní uplatnil titulom nepovoleného debetného zostatku v súlade s výpisom z účtu z peňažného ústavu, ktorým deklaroval, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok žalovaného k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nepovolený debetný zostatok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nie je ako pojem upravený právnym predpisom, keď jeho obsah si rozdielnym spôsobom upravujú vo svojich zmluvách, resp. obchodných podmienkach jednotlivé banky, pričom vymedzenie nepovoleného debetného zostatku, jeho vzniku a obsahu má vo vzťahu medzi účastníkmi relevanciu aj preto, že nepovolený debetný zostatok je žalobcom automaticky sankcionovaný debetným úrokom. Uviedol, že pohľadávka vo výške 364, 75 eur, ktorú žalobca eviduje ako zostatok k 21. 08. 2015, nebola žalobcom žiadnym spôsobom špecifikovaná, z dôvodu ktorého ju považoval za nepreskúmateľnú, nakoľko zo žiadnej prílohy nevyplýva, z akých položiek žalovaná istina pozostáva, či ide o čerpanú istinu, pripísané úroky alebo zaúčtované poplatky. Poukázal na skutočnosť, že žalobca po právnej stránke zrejme odvodzuje svoj nárok z bodu 3.12 VOP o nepovolenom prečerpaní, ktoré môže vzniknúť pri účtovaní úrokov, poplatkov a rôznych bankových operácií, keď táto zmluvná podmienka bola aj opakovane vyhlásená slovenskými súdmi za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti (napríklad OS Prešov 9C/90/2015), a preto takýto právny základ potom v danej veci nemožno považovať za opodstatnený, nakoľko zmluvné dojednanie, ktoré neprimerane zaväzuje spotrebiteľa, je pre svoju neprijateľnosť neplatné. Uviedol, že do úvahy by prichádzalo len prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia (podľa § 457 Občianskeho zákonníka), ak by žalobca preukázal, že došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu, t. j., že žalobca žalovanému v prospech jeho účtu poskytol nejaké finančné plnenie (okrem účtovaných poplatkov a úrokov). Súd prvej inštancie uviedol, že jediné tvrdenie, ktoré mu žalobca poskytol bolo tvrdenie, že pohľadávka existuje, pretože je uvedená na výpise z účtu vedeného v peňažnom ústave, avšak výpis z účtu vedeného žalobcom, aj keď ide o banku, nie je listinou, ktorá inkorporuje právo evidované vo výpise, resp. s ktorým výpisom ako listinou by bola spojená pohľadávka žalobcu voči žalovanému evidovaná vo výpise vo forme debetnej položky, keďže výpis z účtu, ktorý vedie žalobca ako banka pre žalovaného, nepreukazuje právny dôvod ani výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Výrok, ktorým rozhodol o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. K názoru súdu prvej inštancie, že pohľadávku žiadnym spôsobom nešpecifikoval uviedol, že pokiaľ považoval prvoinštančný súd jeho žalobu za neúplnú, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal ho vyzvať na jej doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p., ktoré upravuje, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania s tým, že súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v ust. § 129 C. s. p. uvedeným postupom. Namietol, že súdom prvej inštancie na doplnenie žaloby vyzvaný nebol, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný, čím mu bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv, nakoľko rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania (od 01. 07. 2016 žaloba, pozn. odvolacieho súdu), pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania ním uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, pričom ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/262/2017 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 18. 01. 2018, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/33/2017 - 53 zo dňa 27. 06. 2017, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že strany sporu dňa 07. 01. 2013 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, ktorou mal žalovaný zriadený limit povoleného prečerpania vo výške 290 eur s tým, že na základe Zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet s tým, že žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s variabilným úrokom 19, 9 % ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP čl. III. písm. T, účinných ku dňu uzatvorenia Zmluvy o povolenom prečerpaní, keď povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Uviedol, že splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach s tým, že zmluvný vzťah zaniká aj po prehodnotení limitu povoleného prečerpania, ak banka rozhodla o jeho zrušení, a to dňom uvedeným v písomnom oznámení banky o zániku zmluvy odoslanom klientovi, zánikom zmluvného vzťahu dochádza k splatnosti všetkých záväzkov klienta voči banke vzniknutých z povoleného prečerpania (VOP čl. III. písm. T bod 13 písm. c/, účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní). Poukázal na skutočnosť, že žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania, na základe čoho pristúpil k postupu v zmysle čl. 8.9 VOP a znížil mu limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 03. 03. 2014 (výpis z účtu č. 3/2014 za dané obdobie), pričom zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v danej lehote, sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte, keď sa dlh žalovaného, po znížení limitu na 0 eur navyšoval z právneho titulu prekročenia (zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. f/ a § 18, bod 3.12 VOP, účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur). Uviedol, že istina dlhu vo výške 364, 75 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, ktoré vyplývajú z histórie vo forme výpisov z účtu žalovaného, od otvorenia po zatvorenie účtu s tým, že kreditné obraty sa započítavajú na istinu. K názoru súdu prvej inštancie, že svoj nárok zrejme odvodzuje z bodu 3.12 VOP o nepovolenom prečerpaní, ktoré môže vzniknúť pri účtovaní úrokov, poplatkov a rôznych bankových operácií uviedol, že z ustanovení § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách vyplýva, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané s tým, že ani zákon 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente, keď tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 (E. U. I.. G.), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Poukázal na skutočnosť, že uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy s tým, že táto povinnosť by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, z dôvodu ktorého nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného s tým, že poplatky sú účtované na základe čl. IV. ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Poukázal na skutočnosť, že z úvodných ustanovení Zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl. Obchodného zákonníka) s tým, že v zmysle bodu 3.8 VOP musí mať klient na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke, keď nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte a ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Uviedol, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, keď úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta s tým, že nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva z vyššie uvedeného, ustanovenia jeho Všeobecných obchodných podmienok iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte, a preto sa nejedná o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko úprava sa v podstatnej miere opiera o právnu úpravu, keďže s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. 3. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 30. 05. 2018, sa k nemu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nepovolený debetný zostatok, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha, nie je ako pojem upravený právnym predpisom, keď v konaní uplatnený nárok žalobcu vo výške 364, 75 eur, ktorý žalobca eviduje ako zostatok k 21. 08. 2015, žiadnym spôsobom nešpecifikoval, z dôvodu ktorého pohľadávku žalobcu považoval za nepreskúmateľnú, nakoľko zo žiadnej prílohy nevyplýva, z akých položiek žalovaná istina pozostáva, či ide o čerpanú istinu, pripísané úroky alebo zaúčtované poplatky. 6. Z obsahu žaloby žalobcu, ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 08. 11. 2016 vyplýva, že svoj nárok na zaplatenie istiny 364, 75 eur s príslušenstvom (28 % úrok z omeškania ročne od 22. 08. 2015), ktorý si v konaní voči žalovanému uplatnil predstavuje dlh, ktorý mu vznikol titulom nepovoleného prečerpania na jeho účte s tým, že žalobca k žalobe predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretú medzi stranami sporu dňa 13. 09. 2012 (žalobca ako banka, žalovaný ako majiteľ účtu), výpis z účtu č. 8 za obdobie od 01. 08. 2015 do 21. 08. 2015, sadzobník poplatkov a svoje Všeobecné obchodné podmienky. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami žalobcu v podanom odvolaní, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko ako z obsahu spisu vyplýva, jediným úkonom prvoinštančného súdu v posudzovanej veci bolo po doručení žaloby žalovanému (fikcia doručenia), oznámenie na úradnej tabuli súdu prvej inštancie, že verejne vyhlási napadnutý rozsudok, t. j. prvoinštančný súd rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 C. s. p., a keďže z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobu považoval za neúplnú a výšku žalovanej istiny nepreukázanú, resp. nepreskúmateľnú, bolo jeho povinnosťou podľa § 129 ods. 1, 2 C. s. p. žalobcu vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby, t. j. na špecifikáciu uplatneného nároku a doplnenie skutkových okolností, od ktorých svoj nárok odvíja. 8. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedený postup prvoinštančného súdu, ktorý napriek vadám žaloby vec prejednal a napadnutým rozsudkom rozhodol, postihol konanie vadou, na ktorú bol odvolací súd povinný prihliadať ex offo, nakoľko ak súd prvej inštancie dospel na základe žaloby žalobcu k záveru, že výšku žalovanej istiny nepreukázal, resp. jej výška je nepreskúmateľná, ako aj právny dôvod jej uplatnenia v súdnom konaní, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože tým, že neodstránil nedostatky žaloby (§ 129 ods. 1 C. s. p.), odňal žalobcovi právo pred súdom konať, nakoľko iba takýto postup by bol v súlade s citovanými procesnými ustanoveniami. 9. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C. s. p. 10. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).