Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/271/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209274 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616209274.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Považana a členov JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. A. XXX, o zaplatenie 755,96 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13.augusta 2018 č.k. 4Csp/30/2016-32 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa 10. septembra 2018 č.k. 4Csp/30/2016-52 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 755,96 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a napokon žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 23.04.2013 zmluvu, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene EUR s vydanou platobnou kartou E.. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 21.08.2015 evidoval žalobca debetný zostatok na účte žalovaného - 755,96 €. Na výpise je poznámka „prevedenie dlhu klienta“. Výpis je adresovaný žalovanému. 3/Podľa úrokových sadzieb žalobcu účinných od 01.07.2016 bolo nepovolené prečerpanie úročené sadzbou 28% ročne. 4/Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Výšku sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. 5/Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti. Žalobca uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania bežného účtu, ktorý viedol žalobca pre žalovaného. I keď zmluva o bežnom účte je upravená citovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ju uzatvoril ako fyzická osoba, pričom išlo o žalobcom ponúkaný produkt osobného účtu, nie účtu podnikateľského. Zmluva je vyhotovená na pretlači formuláru žalobcu, vopred pripravenom tlačive s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov žalovaného a údajov o produkte, ktorého poskytnutie má byť predmetom zmluvného záväzku. Súd preto posúdil právny vzťah žalobcu a žalovaného ako spotrebiteľský a priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa. 6/V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, na základe ktorej viedol žalobca pre žalovaného bežný účet. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluvné strany neuzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní na bežnom účte ani sa na prečerpaní účtu nedohodli (§ 710 Obchodného zákonníka). K prečerpaniu teda prišlo bez súhlasu a vôle žalovaného, pričom žalobca svoj nárok kvalifikoval ako pohľadávku zo zmluvného vzťahu, tzv. nepovolené prečerpanie, pričom vychádzal z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok. Je nesporné, že ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú jednostranným právnym úkonom žalobcu s nemožnosťou zmeny obsahu žalovaným ako spotrebiteľom. 7/Žalobca z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného účet žalovaného zrušil, pohľadávku z titulu debetného zostatku previedol účtovne na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu, pričom ako vyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, o zatvorení účtu žalovaného informoval posledným výpisom z účtu (o čom svedčí poznámka „prevedenie dlhu klienta“). Podľa obsahu je nutné potom takýto úkon žalobcu považovať fakticky za ukončenie zmluvy o bežnom účte, keď tento ku dňu 21.08.2015 zrušil a oznámil túto skutočnosť žalovanému, pričom si uplatnil pohľadávku z prečerpania zrušeného účtu vo výške žalovanej istiny. Žalobca tým zároveň určil splatnosť peňažného dlhu, pričom právne predpisy s omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku spájajú vznik nárokov veriteľa na úroky z omeškania, ktorých výška v občianskoprávnych vzťahoch je limitovaná všeobecne záväzným právnym predpisom (Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.). 8/Zmluva samotná neupravuje situáciu, keď rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že na účte nebude dostatok finančných prostriedkov a vznikne nepovolené prečerpanie. Je zjavné, že spotrebiteľ neprejavil vôľu prečerpať finančné prostriedky na svojom účte. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu však môže vzniknúť prečerpanie na účte žalovaného, a to automaticky, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, a sumu, ktorá vznikla takýmto prečerpaním úročí ako úver, hoci § 710 Obchodného zákonníka upravuje analogické použitie ustanovení § 497 a nasl. len pokiaľ je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, čo sa však netýka súdenej veci. 9/Žalobca de facto na jednej strane navodil právny stav, ktorým prišlo k zmene obsahu jeho záväzku, resp. jeho zániku a na druhej strane uplatňuje nároky, ako keby k takejto zmene neprišlo, t.j. úročí zostatok na už neexistujúcom účte žalovaného „zmluvným“ úrokom. 10/Ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „ Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28% ročne má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania, výška úrokov je pritom limitovaná §-om 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú sadzbu ECB variabilná, v každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný úrok vo výške 28 % ročne. Sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaný ako spotrebiteľ nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného prečerpania a nezaviazal by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí (obdobne uviedol taktiež Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 9Co/92/2017 zo dňa 14.12.2017). 11/Nie je preto možné sa stotožniť s postupom žalobcu, že jednostranným právnym úkonom, a to Všeobecnými obchodnými podmienkami a najmä Sadzobníkom, ktoré môže jednostranne kedykoľvek sám meniť, vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte v rozpore s vôľou žalovaného, ktorý úrokuje úrokom značne presahujúcim úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch, napriek tomu, že spotrebiteľovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Súd takúto zmluvnú podmienku vyhodnotil s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. v), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. 12/Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/90/2015 - 51 zo dňa 14.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016 č.k. 21Co/10/2016 - 72 súd určil, že zmluvná podmienka rovnakého znenia uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. účinných od 20.01.2015 v znení:„ Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Tento rozsudok bol pre žalobcu záväzný, a preto bolo jeho povinnosťou jednak zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprimeranej zmluvnej podmienky, ako aj nárokov z nej vychádzajúcich. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudky odvolacích súdov a to Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/181/2017 zo dňa 25.07.2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/83/2017 zo dňa 07.11.2017. 13/Súd prvej inštancie potom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 755,96 €, ktorá predstavuje pohľadávku žalobcu z prečerpania prostriedkov na zrušenom bežnom účte žalovaného ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, keď žalovanému vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu (t. j. prečerpal prostriedky na účte bez právneho dôvodu, keď toto prečerpanie nebolo zmluvnými stranami dojednané, ako je odôvodnené vyššie) a vo zvyšku žalobu zamietol. 14/O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, predmetom konania bolo zaplatenie sumy 755,96 € istiny a príslušenstvo 28 % úrok zo sumy 755,96 € odo dňa 22.08.2015 do zaplatenia, ktorý ku dňu rozhodovania súdu predstavuje 647,04 €, t.j. 1.403 € ku dňu rozhodovania súdu. Žalobca bol plne úspešný v časti o zaplatenie 755,96 €, t.j. 53,88 %, neúspešný v časti o zaplatenie 647,04 €, t.j. 46,92 %. Každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, súd prvej inštancie preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 15/Proti tomuto rozsudku v žalobu zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f/ a § 18). Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a dotknuté ustanovenie bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta samotný zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Navrhol napadnutú časť rozsudku zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a uložiť žalovanému uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 16/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 17/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako aj konanie jeho vydaniu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 18/Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 19/Je nepochybné, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď zmluva o bežnom účte je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, jedná sa o spotrebiteľský vzťah. 20/Ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (13 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 09. 2011, sp. zn. 3Co/3/2011 <http://merit.slv.cz/3Co/3/2011>, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014 <http://merit.slv.cz/10Co/325/2014>, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010 <http:// merit.slv.cz/17Co/313/2010>). Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom prípade predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou sankciou, a to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné, nemožno ho ďalej ani moderovať. 21/Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil, vysvetlil, z akých dôvodov žalobu zamietol, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> potvrdil. 22/V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).