Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209422 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617209422.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: E. T., W. XX, N., zastúpeného URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, 2/ VÚB Leasing, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, obaja žalovaní zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 32Csp/177/2017-23, zo dňa 11.12.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 30.11.2017 zamietol. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej doručenou súdu 30.11.2017 domáha určenia, že zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), uzavretá medzi žalobcom a žalovaným (právnym predchodcom žalovaných 1/ a 2/, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) 19.11.2014 je bezúročná a bez poplatkov, a žalobca je povinný žalovanému zo splátky č. 36 podľa predmetnej zmluvy zaplatiť iba 59,37 eura, a tiež že žalobca nie je žalovanému povinný zaplatiť jednotlivé anuitné mesačné splátky podľa zmluvy od splátky č. 37 po splátku č. 60 vrátane. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu, ktorá bola žalovaným vopred pripravená a žalobca nemohol nič robiť, nemohol ju akýmkoľvek spôsobom pripomienkovať; od žalovaného čerpal titulom Zmluvy spotrebný úver vo výške 2.500 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 60 splátkach po 71,81 eura, z čoho 2,02 eura mesačne bola splátka poistenia. Do dňa podania žaloby žalobca uhradil žalovanému 33 splátok po 71,81 eura, celkovo tak uhradil 2.369,73 eura. Namietal, že uzavretá Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keďže v nej v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. nie je určená konkrétna čiastka istiny a úroku platená žalobcom žalovanému v každej splátke. Zmluva uvádza len výšku mesačnej anuitnej splátky (71,81 eura), pričom žalobca nevie zo Zmluvy určiť, koľko z takej splátky pripadá na istinu a koľko na úroky. Keďže je Zmluvu potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca má voči žalovanému povinnosť uhradiť len istinu úveru bez poplatkov a bez úroku, t.j. sumu 2.500 eur. 3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že súčasťou žaloby je tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložiť žalovanému, aby sa do doby právoplatného skončenia súdneho konania zdržal súdnou cestou alebo mimosúdnou cestou alebo akýmkoľvek iným spôsobom vymáhania od žalobcu jednotlivých splátok 71,81 eura od splátky č. 37 (vrátane) až po splátku č. 60 (vrátane) podľa zmluvy. Tento návrh odôvodnil tým, že za skutkového stavu opísaného v žalobe odmieta ďalej platiť splátky od č. 37 až po č. 60; žiadal dočasne zastabilizovať právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa vytvorí dočasný stav právnej istoty, keďže žalobca bude mať do skončenia súdneho konania garantované, že nebude musieť platiť žalovanému jednotlivé splátky (od splátky č. 37). Tým sa predíde budúcim súdnym sporom, najmä žalobe žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak súd nenariadi neodkladné opatrenie, bude musieť žalobca ďalej platiť žalovanému jednotlivé mesačné splátky až po splátku č. 60, hoci na tieto splátky už žalovaný nemá právny nárok a následne si bude tieto splátky musieť uplatňovať žalobou na plnenie. Žalobca nie je v pozícií, kedy sa sám môže rozhodnúť, že nebude platiť jednotlivé splátky úveru, nakoľko v prípade ich nehradenia, by nastúpili zo strany žalovaného sankcie za omeškanie v podobe úrokov z omeškania, či prípadných poplatkov alebo zmluvných pokút. 4. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie objasnil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Ďalej upriamil pozornosť na to, že nariadiť neodkladné opatrenie možno v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie ako také bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. 5. Po preskúmaní návrhu žalobcu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť; zopakoval, že v danej veci sa žalobca domáha potreby zastabilizovať právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže sa nemôže sám rozhodnúť, že splátky podľa Zmluvy nebude platiť, lebo by sa tým vystavil nebezpečenstvu, že mu bude žalovaný účtovať sankcie v zmysle Zmluvy. Poukázal na to, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie sleduje potrebu neodkladne upraviť pomery strán; návrhom vo veci samej je pritom žaloba o určenie, že Zmluva uzavretá medzi stranami je bezúročná a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že žalobca dostatočne (pre účely rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia) osvedčil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva, pričom popísal a osvedčil tiež dôvody, pre ktoré je potrebné považovať úver poskytnutý na jej základe žalobcovi v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov; bol však názoru, že na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje osvedčiť základné predpoklady dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej, ale podmienkou jeho nariadenia mal aj osvedčenie bezodkladnej potreby neodkladne upraviť pomery strán, a to žalobca nesplnil. V nadväznosti na žalobu vo veci samej, ktorou žalobca žiada určiť, že uzavretá Zmluva je bezúročná a bez poplatkov a že nemá voči žalovanému povinnosti nad rámec zaplatenia istiny podľa Zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že o jeho žalobe rozhodne rozsudkom s deklaratórnym účinkom, teda podľa platného práva posúdi a autoritatívne určí, či je Zmluva skutočne bezúročná a bez poplatkov. Zmluva sa však nestane bezúročnou a bez poplatkov až vydaním rozsudku súdu vo veci samej, keď súd len dokazovaním ustáli, či taká v momente jeho rozhodovania s prihliadnutím na platné znenie aplikovateľných predpisov už je. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že žalobca nie je povinný postupovať tak, že bude až do rozhodnutia súdu plniť nad rámec svojich povinností na Zmluvu, ktorá je bezúročná a bez poplatkov a až po rozhodnutí bude žiadať svoje plnenie späť, ale že je oprávnený také plnenie nad rámec jeho povinností podľa zákona odoprieť. 6. Záverom súd prvej inštancie nepovažoval za potrebnú neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami tiež z toho dôvodu, že žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym exekučným titulom voči žalobcovi a na to, aby ho získal, by najprv muselo prebehnúť súdne konanie, v ktorom by si súd ako predbežnú otázku vysporiadal práve to, či je Zmluva bezúročná a bez poplatkov; dôvodil, že ak by aj rozhodol v prospech nariadenia neodkladného opatrenia, neochránil by žalobcu proti prípadným sankciám žalovaného, ktoré by žalobcovi v súlade so Zmluvou mohli byť vyrubené za omeškanie v prípade, že by súd rozsudkom vo veci samej Zmluvu neuznal za bezúročnú a bez poplatkov a žalobu by zamietol. Nemal tak za splnenú ďalšiu podmienku pre vydanie neodkladného opatrenia, totiž, že jeho nariadením objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Súd prvej inštancie na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, a pretože ochranu, ktorej sa žalobca domáha, nemožno dosiahnuť navrhovaným neodkladným opatrením, návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p.; skonštatoval, že o náhrade trov spojených s neodkladným opatrením nerozhodoval, keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 7. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že ho podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia otázky neodkladnej potreby upraviť pomery strán a dočasne zastabilizovať právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Bol názoru, že v návrhu jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré je Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bez poplatkov; žalovanému uhradil do podania žaloby na základe predmetnej Zmluvy už 33 splátok, každá v sume 71,81 eura (zahŕňajúca aj poplatok za poistenie 2,02 eura), čím žalovanému uhradil celkovo 2.303,07 eura. Mal za to, že ak súd napokon vo veci samej dospeje v konečnom rozhodnutí k záveru o bezúročnosti a bezpoplatnosti Zmluvy, žalobca bude povinný zaplatiť žalovanému len sumu poskytnutých finančných prostriedkov, teda iba 2.500 eur. Vychádzal z toho, že samotná istina (teda suma poskytnutých finančných prostriedkov úveru) bude uhradená jednotlivými splátkami (č. 1 až 35) a časťou splátky č. 36, ktorej splatnosť nastáva 20.2.2018. Z uvedeného mal za zrejmé, že žalobcovi hrozí vznik majetkovej ujmy, resp. vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, ak žalobca bude povinný žalovanému uhradiť splátku č. 36 v celej výške a naďalej uhrádzať aj ďalšie splátky, ktorými sa bude rozširovať bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, čím sa de iure a de facto neoprávnene zasiahne do jeho majetkovej sféry. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalobca je oprávnený plnenie nad rámec svojich povinností podľa zákona odoprieť a poukázal na skutočnosť, že Zmluva je stále platná a účinná a žalobcovi z nej plynie povinnosť naďalej splácať jednotlivé splátky. V tejto súvislosti uviedol, že v predžalobnej výzve informoval žalovaného, že táto zmluva trpí právnymi vadami majúcimi za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a z uvedeného dôvodu by už nemal mať povinnosť hradiť žalovanému ďalšie splátky nad rámec sumy istiny; vyzval žalovaného, aby mu písomne potvrdil, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov a že mu má zaplatiť len sumu dlžnej istiny (2.500 eur). Žalovaný na uvedené nereagoval, z čoho mu logicky vyplynulo, že napriek tomu, že žalobca sa môže domnievať, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nemôže sa sám rozhodnúť o tom, že nebude platiť jednotlivé splátky, na ktoré ho ešte Zmluva zaväzuje, bez toho, aby nebol zo strany žalovaného sankcionovaný za omeškanie. Dodal, že tomuto môže zabrániť len súd na poklade nariadeného neodkladného opatrenia. Dočasnú potrebu úpravy vzťahov zdôvodnil tým, že žalovaný (uhradením pomernej časti splátky č. 36 splatnej dňa 20.02.2018, kedy bude uhradená suma poskytnutých finančných prostriedkov 2.500 eur) už nebude mať právny nárok na úhradu ďalších mesačných splátok, lebo zmluva o spotrebiteľom úvere je podľa predbežného právneho posúdenia pre svoje právne vady bezúročná a bez poplatkov. Ak tieto splátky žalobca bude musieť naďalej platiť a súd potom v konečnom rozhodnutí určí, že Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný bude musieť takto prijaté nezákonné úroky a poplatky zasa vrátiť späť žalobcovi; navyše, žalobca sa bude musieť tejto náhrady domáhať na podklade ďalšej žaloby na plnenie. Ďalej bol názoru, že na podklade navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca nebude zo strany žalovaného ako veriteľa akýmkoľvek spôsobom sankcionovaný za to, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť uhradiť jednotlivé splátky (časť splátky č. 36 vo výške 12,44 eura a jednotlivé splátky od splátky č. 37 až po splátku č. 60), ktorých povinnosť úhrady mu vyplýva zo Zmluvy. Súd vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia de facto „odobrí“ dočasné neuhrádzanie splátok zo strany žalobcu ako spotrebiteľa a súčasne zakáže žalovanému ako veriteľovi vyvodzovať za toto dočasné neuhrádzanie splátok akékoľvek sankcie, ktoré by mohol žalovaný v zmysle Zmluvy alebo zákona voči žalobcovi vyvodiť v dôsledku porušenia zmluvných povinností. V prospech nariadenia neodkladného opatrenia argumentoval aj tým, že sa nevytvorí nenávratný stav, nakoľko ide len o dočasné odloženie úhrady jednotlivých splátok a ďalej tým, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah; dočasné neuhradenie jednotlivých splátok podľa Zmluvy nijakým spôsobom neohrozí fungovanie či činnosť žalovaného, ktorý je podnikateľom, ktorého predmet podnikateľskej činnosti zahŕňa okrem iného aj poskytovanie úverov. Záverom zdôraznil, že ujma, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť pozdržaním úhrady jednotlivých splátok pre prípad, že by sa žaloba spotrebiteľa ukázala ako nedôvodná, je pre žalovaného zanedbateľná; preto mal nariadenie neodkladného opatrenia v ním požadovanom rozsahu v súlade s princípom proporcionality. 8. Žalovaní 1/ a 2/ (s ktorými odvolací súd pokračuje v konaní ako s právnymi nástupcami žalovaného) vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, s tým, že žalobca vôbec nepreukázal, aká bezprostredná ujma jeho právam v dôsledku plnenia splátok zo Zmluvy hrozí, v čom spočíva, v akom rozsahu a intenzite, aby to odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia; neosvedčil že by v dôsledku platenia splátok žalovanému bolo významným spôsobom zasiahnuté do jeho majetkovej sféry, najmä vznikom nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, resp. vytvoril nenávratný právny stav, teda neosvedčil opodstatnenosť navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Zastávali názor, že v prípade, ak má žalobca za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, môže zaplatiť len sumu istiny a v prípade, že by sa žalovaný v konaní o ním podanej žalobe o plnenie domáhal zaplatenia aj úrokov, súd by v tomto konaní (o žalobe na plnenie) posudzoval úver a zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý - teda či spĺňajú všetky zákonné požiadavky alebo pre ich absenciu je úver bezúročný a bez poplatkov. Na tomto podklade mali za to, že žalobcovi reálne nehrozí žiadna ujma v prípade nezaplatenia splátok z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ nedisponujú exekučným titulom voči žalobcovi a na to, aby ho získali, by najprv muselo prebehnúť súdne konanie. Záverom zhrnuli, že žalobca nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, nepreukázal, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu vznikla značná, závažná alebo neodstrániteľná ujma, resp. že takáto úprava pomerov je naliehavá. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.). 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 15. Aj keď konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca (na účely rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia) dostatočne osvedčil dôvody, pre ktoré je potrebné považovať úver poskytnutý na základe Zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, sa vo svetle najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) javí minimálne ako predčasné; keď vychádzajúc z účelu Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, právnych záverov vyjadrených v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W.H., účelu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Súčasne dodal, že pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Dôvodnosťou uplatneného nároku v právnom posúdení o otázke splnenia náležitostí Zmluvy vyplývajúcich z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá bude podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.), sa tak bude súd prvej inštancie zaoberať až v konaní vo veci samej. 16. Správny bol však názor súdu prvej inštancie, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, čo žalobca nesplnil; náležite tiež uzavrel, že žalobca žiada ochranu, ktorej sa v danom štádiu konania nemožno domáhať neodkladným opatrením v jeho navrhovanom znení. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; zmyslom neodkladného opatrenia je totiž poskytnutie bezodkladnej úpravy pomerov strán v prípade, že táto úprava je nevyhnutná z dôvodu reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia. 17. Na margo tvrdení žalobcu odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, že samotná istina (z poskytnutých prostriedkov úveru) bude uhradená jednotlivými splátkami (č. 1 až 35) a časťou splátky č. 36, ktorej splatnosť nastáva 20.2.2018 a platenie jednotlivých splátok nad rámec sumy istiny ďalej odmieta, pretože (pôvodný) žalovaný na jeho predžalobnú výzvu nereagoval a preto, aj keď je úver podľa jeho názoru bezúročný a bez poplatkov, nemôže sa sám rozhodnúť o tom, že nebude platiť jednotlivé splátky, na ktoré ho ešte Zmluva zaväzuje bez toho, aby nebol zo strany žalovaného sankcionovaný za omeškanie; odvolací súd poznamenáva, že samotní žalovaní 1/ a 2/ fakticky odobrili dočasné neuhrádzanie splátok zo strany žalobcu, keď vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že pokiaľ má žalobca za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, môže zaplatiť len sumu istiny; dostatočne objasnili, že ak by sa (žalovaní) v konaní o nimi podanej žalobe o plnenie domáhali zaplatenia aj úrokov, súd (v nachádzajúcom konaní) by posudzoval úver a zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý, a teda, či pre absenciu zákonných požiadaviek je úver bezúročný a bez poplatkov. Týmto podľa názoru odvolacieho súdu naplno odpadá nutnosť preventívne ochrániť žalobcu navrhovaným neodkladným opatrením, keďže samotný postoj žalovaných 1/ a 2/ neposkytuje skutkový základ pre záver o existencii reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na pávach žalobcu ako spotrebiteľa. 18. Žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).