Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/256/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209506 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617209506.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej vec žalobcov: 1. M. M., nar. X.X.XXXX, B. XXX, B., 2. M. M., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, B., obidvaja zastúpení BARKOCI law firm, s.r.o., IČO: 47 247 916, Námestie slobody 28, Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému a tretej osobe: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, Mostová 2, Bratislava, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 4. júna 2018, č.k. 32C 127/2017-59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Konštatoval, že žalobcovia podali dňa 7.12.2017 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uloženia ním žalovanému a tretej osobe Platiť sa oplatí s.r.o. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. XXXXXX (ďalej ako „Zmluva o zriadení záložného práva“) uzavretej dňa 13.09.2013 medzi žalobcami ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom k nasledujúcim nehnuteľnostiam a) pozemky: parc. č. XXXX o výmere 44 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXXX o výmere 85 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 378 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ X o výmere 39 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere 667 m2 - záhrady, všetky pozemky zapísané ako parcely registra „C“ na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky pre katastrálne územie B.; b) stavby: rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku s parc. č. XXXX-stavba bez súpisného čísla: iná budova - letná kuchyňa, postavená na pozemku s parc. č. XXXX/X, obidve stavby zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Malacky pre katastrálne územie B., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej bez ďalšej špecifikácie. 3. Uviedol, že žalobcovia viedli na Okresnom súde Malacky viacero súdnych konaní. Na Okresnom súde Malacky je toho času vedené konanie sp. zn. 6C/611/2015, v ktorom sa žalobcovia domáhajú proti žalovaným 1. M. O., 2. Prima banka Slovensko, a.s., a 3. DRAŽOBNÍK, s.r.o., určenia vlastníckeho práva, resp. určenia, že kúpna zmluva, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti a ktorá bola uzavretá medzi žalobcami a M. O. dňa 13.9.2013 je neplatná, a to z dôvodu, že žalobcovia nikdy nemali v úmysle previesť nehnuteľnosti na dlžníka, všetky dokumenty podpisovali pod nátlakom a bez možnosti riadneho oboznámenia sa s textom dokumentov, pričom neboli dodržané zákonné požiadavky stanovené na právne úkony osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Dlžník pri podpise Kúpnej zmluvy i Zmluvy o zriadení záložného práva ich ubezpečil, že podpisujú zmluvy v zmysle ich ústnej dohody, pričom žalobca 2/ nemal možnosť túto skutočnosť si pre jeho praktickú slepotu overiť. Rovnopisy určené pre žalobcov im po podpise neboli odovzdané. V tomto konaní bolo súdom vydané uznesenie č.k. 6C/611/2015-75, ktorým súd dlžníkovi zakázal disponovať s nehnuteľnosťami, a to až do skončenia konania o určenie vlastníctva. 4. Vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/493/2015, sa žalobcovia domáhali voči spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., a spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o., určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na jej základe. Uznesením č.k. 4C/493/2015-45 bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia súdom zamietnutý. Aj ďalší návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 29.5.2017 bol nasledujúcim uznesením č.k. 4C/493/2015-69 zamietnutý. 5. Konanie sp. zn. 4C/493/2015 bolo uznesením č.k. 4C/493/2015-96 zo dňa 16.11.2017 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.12.2017. 6. Dňa 15.11.2017 bol súdu žalobcami doručený v poradí tretí návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, datovaný 19.10.2017, ktorým sa žalobcovia domáhali voči spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., a tretej osobe: Platiť sa oplatí s.r.o., uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam do skončenia konania vo veci samej. 7. Uviedol, že uznesením č.k. 4C/493/2015-136 zo dňa 21.11.2017 boli žalobcovia vyzvaní na odstránenie vád podania, aby uviedli určito a zrozumiteľne: a) spisovú značku konania, počas ktorého žiadajú nariadiť neodkladné opatrenie tak, aby bolo zrejmé, počas ktorého konania vedeného tunajším súdom až do jeho právoplatného skončenia má byť neodkladné opatrenie nariadené, b) navrhovanú dobu trvania, po ktorú má byť nariadené, nakoľko síce z obsahu podania vyplýva, že žalobcovia navrhujú nariadiť neodkladné opatrenie v prebiehajúcom konaní (počas konania), podanie však nie je opatrené v rozpore s § 127 ods. 2 CSP spisovou značkou a nie je zrejmé, počas ktorého konania vedeného tunajším súdom navrhujú nariadiť neodkladné opatrenie (4C/493/2015 alebo 6C/611/2015, alebo v oboch, avšak súdu bolo doručené len jedno podanie). Nie je potom ani zrejmé, ktorý zákonný sudca je určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o návrhu žalobcov (sudca súdneho oddelenia 4C nemôže rozhodovať o návrhu v konaní v oddelení 6C, kde nie je zákonným sudcom, a naopak, resp. iný sudca nemôže rozhodovať o návrhoch v konaniach, kde nie je zákonným sudcom). Súčasne konanie sp. zn. 4C/493/2015 bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby a teda nie sú splnené podmienky, aby súd mohol konať vo veci samej. 8. Na výzvu súdu žalobcovia podaním zo dňa 6.12.2017 doručeným 6.12.2017 uviedli, že podávajú nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to pred začatím konania, pričom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania č.k. 4C/493/2015-96 zo dňa 16.11.2017, podajú novú žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. V prílohe podania predložili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania datovaný 19.10.2017, doručený súdu 6.12.2017. Konanie o tomto novom návrhu žalobcov (návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania) bolo pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky zapísané do súdneho registra a je vedené pod spis. zn. 32C/127/2017, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol týmto napadnutým uznesením. 9. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z oznámenia žalobcov zo dňa 7.12.2017 doručeným súdu 19.12.2017, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený dňa 15.11.2017, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému a tretej osobe Platiť sa oplatí s.r.o., zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, do právoplatného skončenia súvisiacich konaní vedených na Okresnom súde Malacky pod spis. zn. 4C/493/2015 a spis. zn. 6C/611/2015, teda do právoplatného skončenia toho súvisiaceho konania, ktoré skončí neskoršie, berú späť. Uznesením č.k. 4C/493/2015-172 zo dňa 19.12.2017 súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2017 doručeného súdu 15.11.2017 zastavil. 10. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie návrh žalobcov zo dňa 19.10.2017, doručený súdu dňa 7.12.2017 považoval za nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej. Za účelom rozhodnutia o tomto návrhu si pripojil právoplatne skončený spis 4C/493/2015 a tiež spis 6C/611/2015, z ktorých obsahu pri rozhodovaní s poukazom na ust. § 186 ods. 1 CSP vychádzal. 11. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej v septembri 2013 medzi žalovaným ako veriteľom a M. O. ako dlžníkom poskytol žalovaný dlžníkovi úver v dohodnutej výške a dlžník sa ho zaviazal žalovanému vrátiť spôsobom a za podmienok uvedených v Zmluve o úvere. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva sa žalobcovia zaviazali žalovanému poskytnúť na zabezpečenie záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere nehnuteľnosti. Žalobcovia boli v čase podpisu Zmluvy o úvere viazaní iným nevýhodným úverom a Zmluva o úvere bola uzavretá z dôvodu dlžníkom prezentovaného výhodného refinancovania takého úveru zo strany dlžníka. Celé refinancovanie malo prebehnúť tak, že dlžník si na seba zoberie u žalovaného úver, ktorý poskytne žalobcom ako pôžičku a tí mu budú mesačne posielať sumu 600 Eur, ktorú dlžník použije na úhradu splátky úveru. Žalobcovia dohodnutú sumu mesačne posielali. Následne v mesiaci december 2014 však zistili, že dlžník dlhodobo úver žalovanému nespláca a tiež že už nie sú evidovaní ako vlastníci nehnuteľností, čo ich prekvapilo, pretože mali za to, že nehnuteľnosti poskytli žalovanému len ako záloh. Keďže dlžník úver nesplácal, pristúpil žalovaný k jeho zosplatneniu a k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby najprv cez spoločnosť DRAŽOBNÍK, s.r.o. a po neúspešnom prvom kole dobrovoľnej dražby prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. (tretej strany). Žalobcovia po tom, čo zistili, že s dlžníkom uzavreli ohľadom nehnuteľností kúpnu zmluvu, podali návrh vo veci samej, ktorým žiadajú určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z titulu, že kúpna zmluva uzavretá medzi nimi ako prevodcami a dlžníkom ako nadobúdateľom dňa 13.9.2013 ohľadom nehnuteľností je neplatná pre nedostatok vôle žalobcov takú zmluvu uzavrieť. Konanie o návrhu sa vedie pod sp. zn. 6C/611/2015. Podpisovanie všetkých dokumentov bolo podľa nich sprevádzané nátlakom na rýchlosť bez možnosti riadneho oboznámenia sa s textom dokumentov a neboli dodržané ustanovenia § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka o forme právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu čítať, čo bol už v čase podpisu zmlúv žalobca 2/. Žalobca 2/ má diagnostikovanú praktickú slepotu, pre ktorú nevidí a teda nemôže čítať. Pri podpise Zmluvy o zriadení záložného práva ani Kúpnej zmluvy tak nemal možnosť sa oboznámiť s ich textom. Žalobcovia sa spoliehali na ubezpečenie Dlžníka, že podpisujú zmluvy v zmysle ich ústnej dohody a rovnopisy nimi podpísaných zmlúv im neboli odovzdané. Konanie Dlžníka považujú za účelové a vopred naplánované aj z toho dôvodu, že stratou vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam stratili akékoľvek postavenie zmluvnej strany vo vzťahu k žalovanému a postavenie účastníka konania vo vzťahu k tretej strane Platiť sa oplatí s.r.o. a tým stratili možnosť byť informovaní o všetkých právnych úkonoch dražobníka, podávať námietky ako vlastník nehnuteľnosti alebo iné opravné prostriedky. Na dlžníka podali trestné oznámenie, pričom trestné konanie pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu je vedené Krajským riaditeľstvom PZ SR v Bratislave, odborom Kriminálnej polície pod Č. C.-XX/X-Z.-K.-XXXX M. proti Dlžníkovi ako obvinenému a podľa informácií pripravuje prokurátor podanie obžaloby. Prokurátor žalobcov informoval, že podobných pokusov nadobudnúť podvodne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zo strany dlžníka bolo viac a v týchto veciach je vedených viacero trestných konaní. 12. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodnili tým, že keďže sa v konaní 6C/611/2015 domáhajú určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy, resp. určenia vlastníckeho práva, nie je v súčasnosti možné vykonávať záložné právo k nehnuteľnostiam, pretože by príklepom licitátora dochádzalo k prechodu vlastníckeho práva z nevlastníka na tretiu osobu, ktorá by tak nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, čo by vnieslo ešte väčšiu neistotu do už aj tak pochybných právnych vzťahov. Uviedli, že dražba vytýčená na 14.6.2017 bola vytýčená na základe neplatnej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to z dôvodu tiesne žalobcov a absencie ich vôle uzavrieť zmluvy tak, ako boli podpísané. Dlžník podľa nich navyše na seba podstrčením Kúpnej zmluvy previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, v dôsledku čoho stratili možnosť zasahovať do dražby ako účastníci konania, a to najmä podávať námietky či činiť ostatné procesné úkony. Žalobcovia majú za to, že nehnuteľnosti nie sú spôsobilým predmetom dražby, lebo predmet dražby má zapísaný vlastník predmetu dražby zakázané previesť, teda nie je splnená podmienka všeobecnej prevoditeľnosti predmetu dražby. Poukazujú na rozhodnutie súdu č.k. 6C/611/2015 zo dňa 12.6.2015, ktorým bolo dlžníkovi zakázané disponovať s nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa ich názoru je potrebné na vec per analogiam použiť znenie § 134 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Dražbu podľa zákona o dobrovoľných dražbách by preto taktiež nemalo byť zákonné vykonať, avšak pri absencií výslovnej zákonnej úpravy v tejto veci je dôvodné vydať neodkladné opatrenie s týmto účinkom, t.j. zakázať neodkladným opatrením záložnému veriteľovi a dražobníkovi dražbu vykonať. Výkonom záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby by došlo k zásahu do ich vlastníckych práv, ocitli by sa zároveň vo veľmi nepriaznivej situácií, kedy by prišli o strechu nad hlavou a zároveň by im bola spôsobená škoda spočívajúca v strate nimi vlastnenej nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tiež svojim vekom takmer 70 rokov. Okrem vyššieho veku, poukázali aj na to, že sú vážne chorí a bez právneho vedomia, žalobca 2/ má diagnostikovanú praktickú slepotu, na základe lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 1.10.2007 mu bola priznaná miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 75 %, pričom od daného dátumu sa jeho stav žalobcu len zhoršoval. Predloženou lekárskou správou zo dňa 4.10.2017 žalobca 2/ preukazoval, že jeho praktická slepota je trvalým stavom. 13. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením č.k. 32C/127/2017-16 návrh žalobcov zamietol, ktoré uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/68/2018-52 bolo zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Keďže žalobcovia vo svojom návrhu odkazovali na listinné dôkazy, ktoré nimi boli založené do spisu sp. zn. 4C/493/2015, pripojil si uvedený spis a oboznámil sa s podaniami žalobcov v ňom, ako aj s obsahom nimi predložených listín: Kúpna zmluva zo dňa 13.9.2013, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 9.9.2013, potvrdenia o vklade hotovosti na bankový účet, znalecký posudok č. 29/2015 vyhotovený znalkyňou Ing. T. R., výpis z LV XXX pre k.ú. B., informácia o dražbe z webstránky www.drazobnik.sk, lekárska správa zo dňa 8.10.2008, lekárska správa zo dňa 19.4.2007, lekárska správa zo dňa 2.2.2010, lekárska správa zo dňa 13.1.2017, lekárska správa zo dňa 19.7.2007, lekárska správa zo dňa 29.5.2008, lekárska správa zo dňa 8.12.2006, lekárska správa zo dňa 18.6.2007, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.6.2015, obchodný vestník XXX/XXXX, lekárska správa Sociálnej poisťovne zo dňa 1.10.2007 - dátum vzniku invalidity žalobcu 2/ 12.9.2017, lekársky nález zo dňa 4.10.2017. Ďalej si vyžiadal na nahliadnutie spis sp. zn. 6C/611/2015, ktorý dosiaľ nebol právoplatne skončený. Z uvedeného spisu sa oboznámil s podaniami žalobcov a s listinnými dôkazmi: zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 26.3.2015, trestné oznámenie na neznámeho páchateľa zo dňa 24.2.2015, trestné oznámenie Q. K. zo dňa 24.2.2015, Zmluva o nájme uzavretá medzi dlžníkom a Q. K. dňa 13.9.2013, Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzavretá medzi Dlžníkom a Q. K. dňa 13.9.2013. Oboznámil sa tiež s Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 6.3.2015 s doručenkou, s listom „Zápis poznámky do katastra nehnuteľností“ zo dňa 6.3.2015, ktoré bolo predložené žalovaným, ako aj s vyjadrením žalovaného zo dňa 26.3.2018, kde žalovaný uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 9.9.2013 poskytol právny predchodca žalovaného, spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., dlžníkovi úver vo výške 88.900,00 Eur. Za účelom zabezpečenia návratnosti úveru uzavreli žalobcovia s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Keďže dlžník si neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, právny predchodca žalovaného vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 18.2.2015 a následne pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Odplatné zorganizovanie a vykonanie dražby zabezpečuje obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. Dňa 1.8.2017 bola spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. vymazaná z obchodného registra na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 24.5.2017, pričom jej právnym nástupcom je žalovaný. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobcovia účelovo neprihliadajú na existenciu dobrej viery na strane žalovaného. Žalovaný zabezpečil návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov záložným právom k nehnuteľnostiam, dôvodne sa spoliehajúc na hodnovernosť údajov katastra a vôľu prejavenú žalobcami. O interných záležitostiach medzi dlžníkom a žalobcami nemal vedomosť. Žalobcovia v čl. 4.2 záložnej zmluvy osobitne vyhlásili, že majú k zálohu riadny a platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva a sú spôsobilí a oprávnení zriadiť záložné právo. Napokon samotní žalobcovia potvrdili vo svojich výpovediach v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, že boli uzrozumení so zriadením ťarchy v prospech banky a túto aj platne zriadili. Osobe, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určitý druhou stranou prezentovaný skutkový stav (dlžníkom a žalobcami), naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v rámci akéhokoľvek sociálneho styku s nimi je základným predpokladom fungovania komplexnej spoločnosti. Za to, že dlžník nedodržal dohodu so žalobcami, nemožno sankcionovať žalovaného ako dobromyseľného nadobúdateľa záložného práva. 16. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2008 Z.z. o dobrovoľných dražbách, 17. Poukázal na charakter inštitútu neodkladného opatrenia, na jeho opodstatnenosť, primeranosť zabezpečovanému nároku, vzťah k predmetu konania vo veci samej. Po preskúmaní návrhu žalobcov v danej právnej veci a vyššie uvedených listinných dôkazov v spisoch 4C/493/2015 a 6C/611/2015 súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu žalobcov nie je možné vyhovieť. Vyslovil, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie (pre navrhovateľa) priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcov, podľa ktorých mu neprináleží v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení skúmať nárok žalobcov vo veci samej. Naopak, nárok žalobcov vo veci samej musí byť už v tomto štádiu konania podľa neho aspoň osvedčený (nie preukázaný ako v štádiu rozhodovania vo veci samej), aby tým bol odôvodnený prípadný zásah do práv žalovanej strany. Inak povedané, už v tejto fáze konania je úlohou žalobcov súdu osvedčiť, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, resp. že záložné právo žalovaného z iného dôvodu nie je dané. 18. Z predložených listinných dôkazov (Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. XXXXXX zo dňa 13.9.2013, kúpna zmluva zo dňa 13.9.2013, aktuálny výpis z LV č. 169) mu vyplynulo, že žalobcovia ako záložcovia dojednali so žalovaným ako záložným veriteľom zabezpečenie jeho pohľadávky zo Zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom zriadením záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Dlžník M. O. následne nadobudol nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou uzavretou so žalobcami. Skutočnosť, že dlžník je vlastníkom predmetných nehnuteľností mal zrejmú aj z aktuálneho výpisu z LV č. 169 pre katastrálne územie Jablonové. Na predmetnom liste vlastníctva je v poznámke o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Uviedol, že podaným návrhom vo veci samej sa žalobcovia majú v úmysle domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, resp. určenia, že záložné právo žalovaného na jej základe nevzniklo. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili obavou, že neodkladnou realizáciou výkonu záložného práva na základe dobrovoľnej dražby prídu o strechu nad hlavou a zároveň by im vznikla ujma zodpovedajúca hodnote nehnuteľností stanovenej na účely dobrovoľnej dražby. Z obsahu spisu a spisov 6C/611/2015 a 4C/493/2015, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobcovia úmyselne, vedome zriadili záložné právo na nehnuteľnostiach po dohode s dlžníkom M. O. a že mali vedomosť o tom, že účelom zriadenia záložného práva je zabezpečenie jeho záväzku zo Zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným. Takto bolo usporiadanie vzťahov medzi žalobcami a dlžníkom od počiatku dohodnuté, ako tvrdia samotní žalobcovia, keď uvádzajú, že s dlžníkom bolo dohodnuté, že si vezme od žalovaného úver a žalobcovia taký úver zabezpečia zriadením záložného práva v prospech žalovaného na Nehnuteľnostiach (viď v spise 6C/611/2015 napríklad vyjadrenie žalobcov: „navrhol nám, že si hypotekárny úver vybaví na seba a že my budeme stále vlastníkmi nehnuteľnosti, ale že jediné, čo bude, budeme ručiť našou nehnuteľnosťou na parcele 1428/2“, ďalej „verila som mu dokonca i vtedy, keď ma odporca p. O. vzal na katastrálny úrad, kde som sa odporcu p. O. pýtala, prečo sme tu a tvrdil, že je to normálny postup, kde musí byť odnesený dokument, že my ručíme nehnuteľnosťou v prospech banky.“ „O. súhlasil, že vyplatí dlh vnuka v OTP banke z úveru, ktorý by zobral na seba, pričom tento úver zoberie ako hypotekárny s tým, že by sme mu ručili našou nehnuteľnosťou.“). Vyslovil názor, že akékoľvek iné pohnútky a právne vzťahy, ktoré si žalobcovia dojednali s dlžníkom M. O. (zmluva o pôžičke, kúpna zmluva na nehnuteľnosti, nájomná zmluva) nemajú žiaden vplyv na platnosť alebo neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva. Každá z dotknutých zmlúv je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom a zmluvy nemajú charakter vzájomne podmienených kontraktov, a teda prípadná neplatnosť Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a Dlžníkom, ktorá je predmetom konania vo veci spis. zn. 6C/611/2015 nespôsobí neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným. Režim vlastníctva pre účely zriadenia záložného práva je právne bez významu, keď záložné právo viazne na založených nehnuteľnostiach bez ohľadu na zmeny vlastníckych vzťahov po jeho zriadení. Pokiaľ ide o vecnú súvislosť navrhovaného neodkladného opatrenia s konaním vo veci samej sp. zn. 6C/611/2015, súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci samej (za predpokladu, že žalobe bude vyhovené), by nespôsobilo zánik pohľadávky a ani zánik záložného práva. Preto rozhodnutie vo veci samej v konaní spis. zn. 6C/611/2015 sa žiadnym spôsobom podľa neho nedotkne existencie záložného práva k predmetu dražby a tieto žalobcami tvrdené skutočnosti neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Uviedol, že pokiaľ žalobcovia poukazujú na neplatnosť Zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že žalobca 2/ mal v čase kontraktačného procesu zdravotné problémy, má diagnostikovanú praktickú slepotu a nemohol čítať, konštatoval, že z tohto dôvodu (pre nedodržanie zákonom stanovenej formy) taktiež zmluva nie je neplatná, pretože § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka uvádza, že úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom osoby, ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Ako uvádzajú žalobcovia napríklad na č.l. 3 spisu 6C/611/2015 „môj manžel (žalobca 2/) dané zmluvy podpisoval, lebo som ho informovala a veril mne a ja zase odporcovi p. O.“, z čoho vyplýva, že žalobca 2/ mal možnosť sa s podpisovanými listinami oboznámiť prostredníctvom svojej manželky, ako to zákon predpokladá. Uviedol, že zákon už nevyžaduje, aby túto možnosť podpisujúca osoba aj využila, na platnosť právneho úkonu postačuje, ak takú možnosť má. Uviedol, tiež, že žalobcovia v krátkom časovom období mesiaca september 2013 podpísali dve zmluvy, Kúpnu zmluvu a Zmluvu o zriadení záložného práva, pričom obidve sa týkali sporných nehnuteľností a v tomto štádiu konania sa mu javilo ako málo pravdepodobné, že nevedeli, čo podpisujú a že si neboli vedomí právnych následkov spojených s týmito úkonmi, a ani takáto nevedomosť nevyplýva z obsahu žaloby vo veci samej, kde žalobcovia podrobne popisujú nielen obsah právnych úkonov, ktoré boli realizované, ale aj dôvody, ktoré ich k ich uskutočneniu viedli. Žalobkyňa 1/, ktorá zmluvy tiež podpísala a je manželkou žalobcu 2/, existenciu žiadneho z tvrdených dôvodov neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva ničím neosvedčila. Žalobcovia pôvodné návrhy na začatie konania (o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva sp. zn. 4C/493/2015 a o určenie vlastníckeho práva - sp. zn. 6C/611/2015) podali až po dvoch rokoch od uzavretia zmlúv, preto súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčené ani tvrdenie o vynútení právnych úkonov zo strany dlžníka, keby sa im vstup do právnych vzťahov zdal vynútený (s využitím ich tiesne), svoju situáciu by riešili bezprostredne. Spoľahlivosť tvrdení žalobcov preto nie je na úrovni osvedčenia (inými slovami spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú pre záver o potrebe nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia rozhodujúce. Za zisteného skutkového stavu by zároveň podľa neho došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, najmä dobromyseľného žalovaného ako veriteľa, pričom tento zásah by bol navyše aj neprimeraný. Hoci bolo osvedčené, že žalovaný už pristúpil k výkonu záložného práva, treba mať na zreteli (pokiaľ ide o existenciu záložného práva) aj zásadu platnú v občianskom práve, a to zásadu ochrany dobromyseľnosti, na základe ktorej sú práva tretích osôb chránené. Rovnako bolo podľa neho potrebné prihliadnuť aj na princíp právnej istoty. Už len s poukazom na vyššie uvedené zásady nebolo možné považovať nárok žalobcov za osvedčený do takej miery, že by bolo namieste nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalobcovia opomínajú, že z prostriedkov úveru, ktorý žalovaný poskytol dlžníkovi, bol vyplatený bankový úver dcéry (resp. vnuka) žalobcov, za akým účelom bola celá transakcia s dlžníkom primárne realizovaná. Bolo by preto podľa jeho názoru v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ak by pri rozhodovaní neprihliadal na skutočnosť, že žalovaný bankový úver reálne poskytol, že z neho mal prospech nielen dlžník, ale aj samotní žalobcovia, a že úver dosiaľ nebol (a je otázne, či v budúcnosti bude) žalovanému vrátený. Po posúdení danej veci sa súdu prvej inštancie javilo, že medzi žalobcami a žalovaným bola platne uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva, ktorou sa žalobcovia dobrovoľne zaviazali poskytnúť zabezpečenie plnenia záväzkov dlžníka zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a žalovaným. Keďže dlžník svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere riadne neplnil, pristúpil žalovaný k realizácií svojich oprávnení: vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a následne k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený. Pokiaľ boli uvedené zmluvy uzavreté platne a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré také zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa (pričom žalobcovia svojimi podaniami neosvedčili opak), uviedol, že súd nemá možnosť veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Žalobcovia si museli byť pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu povinností zo Zmluvy o úvere, môžu byť ich nehnuteľnosti použité na uspokojenie žalovaného. Žalovaný naopak, bol oprávnený spoliehať sa na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú vrátené zo strany dlžníka, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe (a bez takejto zábezpeky by zrejme úver dlžníkovi vôbec alebo v takej výške neposkytol). 21. Skonštatoval, že neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strany uvedú také skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej, ak ich preukážu, môžu byť úspešní a dovtedy im treba poskytnúť predbežnú ochranu, resp. úpravu ich vzťahov do právoplatného rozhodnutia vo veci. V danom prípade žalobcovia neuviedli a neosvedčili podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaného úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného práva, ktorej by sa následne domáhali v konaní vo veci samej. Žiaden zákon žalovanému nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa teda domáhajú (a tiež vo veci samej by sa domáhali) voči žalovanému absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená. Námietky žalobcov, že v dôsledku uzavretia Kúpnej zmluvy s dlžníkom stratili postavenie zmluvnej strany vo vzťahu k žalovanému a k tretej strane, čo im znemožňuje uplatňovať si práva v prebiehajúcej dražbe skutočnostiach, uviedol, že táto časť podania žalobcov by prípadne mohla odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o tom však nie je oprávnený rozhodovať sudca súdneho oddelenia 32C, ale len sudca oddelenia 6C, ktoré predmetné konanie vedie, a to na základe nového návrhu k danej spisovej značke. Čo sa týka námietok žalobcov spočívajúcich v tom, že dlžník nie je podľa nich vlastníkom nehnuteľností pre neplatnosť uzavretej Kúpnej zmluvy a že nehnuteľnosti nie sú spôsobilým predmetom dražby, lebo zapísaný vlastník predmetu dražby (dlžník) má zakázané s nimi disponovať predbežným opatrením, uviedol, že oprávnenie žalovaného domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky formou dobrovoľnej dražby je odvodené od súhlasu záložcov, t.j. je potrebné skúmať, či záložcovia boli vlastníkmi nehnuteľností v čase podpisu záložnej zmluvy a teda či záložné právo platne vzniklo. Následné prevody nehnuteľností na iné osoby nemajú na existenciu záložného práva žiaden vplyv, preto nemôže spornosť vlastníckeho práva, ktorá vznikla po podpise záložnej zmluvy ovplyvniť právo záložného veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu. 22. Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili tvrdené skutkové dôvody, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, samotná skutočnosť, že je vytýčený termín konania dobrovoľnej dražby treťou osobou, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako neosvedčený zamietol v celom rozsahu. Navyše k navrhovanému neodkladnému opatreniu vo vzťahu k tretej osobe konštatoval, že tejto ako dražobníkovi nie je možné uložiť povinnosť „zdržať sa výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. XXXXXX“, právo začať výkon záložného práva patrí záložnému veriteľovi (§ 151j Občianskeho zákonníka), dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu na základe zmluvy vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom a dražobníka viaže zákonná povinnosť upustiť od dražby najneskôr do jej začatia z dôvodov, ktoré predpokladá § 19 zák. č. 527/2002 Z.z. 23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 CSP, keďže išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej ešte podaná nebola, a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, ako úspešnému v konaní, v rozsahu 100 % a tretej osobe nepriznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že jej žiadne trovy nevznikli. 24. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Uviedli, že sa v dobrej viere spoliehali na dlžníka, ktorý prezentoval zdvorilostnými návštevami a telefonátmi, že chce riešiť ich zlú situáciu, poukázali na to, že sú vyššieho veku, vážne chorí a bez právneho vedomia. Po zistení, že nie sú vlastníkmi nehnuteľností, podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre trestný čin podvodu ako poškodení voči dlžníkovi ako obvinenému, voči ktorému by mala byť podaná obžaloba. Uviedli, že dlžník im dal podpísať dokumenty pod nátlakom na rýchlosť bez možnosti oboznámenia sa s ich textom, za nedodržania podmienok stanovených v ust. § 40 ods. 6 Obč. zák. na právne úkony osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať. Poukázali opätovne na zdravotné problémy žalobcu 2/ a na diagnostikovanú mu praktickú slepotu, v dôsledku ktorej nevidí, t.j. nedokáže čítať. Pri podpise záložnej zmluvy sa nemal možnosť oboznámiť s jej textom. Spoliehal sa na ústnu dohodu s dlžníkom a nepredpokladal, že sa tento odchýli od jej obsahu, keďže pred podpisom kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy ich ubezpečil, že jej obsah zodpovedný ich vzájomným dohodám. Pri podpise záložnej zmluvy u nich okrem iných osôb najmä dlžník na nich vyvíjal tlak, aby záložnú zmluvu rýchlo podpísali, pričom rovnopis určený pre nich im nebol po podpise odovzdaný. Mali za to, že spolu so skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené dôkazy osvedčujú ako aj preukazujú jednoznačnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a osobitne lekárske správy jednoznačne preukazujú ich tvrdenia že žalobca 2/ sa s písomnou zmluvou o zriadení záložného práva nemohol oboznámiť, a to ani prostredníctvom manželky (žalobkyne 1/) ako to tvrdí súd prvej inštancie v napadnutom uznesení písomné vyhotovenie zmlúv bolo značne odlišné od ústnych dohôd, čím bola aj žalobkyňa 1/ uvedená do omylu, obsah zmlúv ani ona sama nepoznala, a teda neboli jednoznačne dodržané zákonné podmienky, ktoré sa vyžadujú pre platnosť právnych úkonov osôb, ktoré nemôžu písať a čítať. Taktiež mali za osvedčenú dôvodnú pochybnosť neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu ich tiesne a absencie ich vôle uzavrieť záložnú aj kúpnu zmluvu tak, ako boli podpísané. Mali za to, že nie je možné po preštudovaní uvedených dôkazov a skutočností uvedených v návrhu dospieť k záveru ako dospel súd prvej inštancie. Považovali za splnenú podmienku potreby dočasnej úpravy pomerov, resp. bezprostredne hroziacej ujmy, ak by navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané. Uviedli, že im hrozí strata obydlia, ktoré zároveň považujú za svoj majetok, ktoré obydlie je chránené ako súčasť práva na súkromie (čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Uviedli, že pokiaľ by žalovaný vykonal dražbu, museli by sa svojich práv domáhať žalobou o neplatnosť dražby popri už začatom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy a o neplatnosť záložnej zmluvy, resp. o určenie či tu záložné právo je alebo nie je a pokiaľ by jej bolo vyhovené, museli by si všetky zúčastnené subjekty všetky prijaté plnenia vrátiť, a tým by sa rozmnožili nároky, ktoré by bolo potrebné vyrovnať, ako aj riziko ich nevymožiteľnosti (poukázali aj na vedené trestné stíhanie voči obvinenému M. O., aktuálnemu zapísanému vlastníkovi predmetných nehnuteľností). Pokiaľ by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vyhovené, a žalovaný by pristúpil k výkonu záložného práva ešte pred rozhodnutím o neplatnosti záložnej zmluvy, došlo by k neprimeranému zásahu do ich vlastníckych práv a realizáciou záložného práva by bolo dotknuté aj právo tretej osoby, t.j. vydražiteľa. Boli tiež toho názoru, že súdu zo zákona neprislúcha rozhodovať pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, či je daný alebo nie je daný nárok vo veci samej, pričom súd prvej inštancie de facto predbieha rozhodnutie vo veci samej a takýmto nesprávnym procesným postupom znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Považovali za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď tento zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby vykonal dokazovanie a dal procesným stranám priestor na realizáciu ich procesných práv s odôvodnením, že v prerokúvanej veci nepovažuje za dostatočne osvedčený ich nárok vo veci samej. Uviedli, že procesný inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby sám osebe vyriešil sporné vzťahy strán, hoci by aj takéto vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie takéto konečné rozhodnutie vyjadriť (prejudikovať). Na základe ústavných noriem a § 3 Obč. zák. mali za to, že pri rozhodovaní v tejto veci je potrebné zohľadniť aj to, či by nenariadením požadovaného neodkladného opatrenia nedošlo okrem iného aj k porušeniu ústavou garantovaného práva žalobcov na obydlie, resp. práva na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 Ústavy SR). V konaní mali za preukázané, že žalovaný zahájil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe záložnej zmluvy, ktorú žiadajú určiť za neplatnú. Uviedli, že jej neplatnosť žiadali určiť v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C 493/2015 a budú žiadať v konaní, ktoré začne ich opätovnou žalobou na Okresnom súde Malacky, v dôsledku čoho v prípade jej neplatnosti by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do ich práva na nedotknuteľnosť obydlia a takýto zásah v prípade ich konečného úspechu v konaní, ktoré môže trvať po dlhší čas, by bol ťažko, ak vôbec by bol napraviteľný. Mali za to, že v prípade úspechu žalovaného vo veci samej dočasné zdržanie sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. odloženie danej dražby mu nemôže spôsobiť takú neprimeranú ujmu, aká v opačnom prípade môže byť spôsobená im. K obmedzeniu práv žalovaného by tiež došlo len v určitom rozsahu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, čím nie je ohrozený jeho prípadný nárok ako veriteľa a nedošlo by ani k žiadnej ujme na predmetných nehnuteľnostiach. Považovali tiež predmetnú záložnú zmluvu za spotrebiteľskú, ktorá nebola individuálne dojednaná. Vytýkali súdu prvej inštancie aj to, že sa nezaoberal tým, prečo si dlžník prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dokedy trval stav neumožňujúci mu splácať úver, aká je celková dĺžka dlhu doposiaľ neuhradeného a či sú tu možnosti alternatívneho splnenia dlhu iným spôsobom ako výkonom záložného práva, a že z odôvodnenia jeho rozhodnutia tieto právne významné skutočnosti nevyplývajú. Uviedli, že v prípade straty ich obydlia vo vysokom veku s nepriaznivým zdravotným stavom, keď nemajú inú možnosť bývania, sa ich situácia zhorší natoľko, že už nebudú mať zrejme ani fyzicky možnosť uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považovali tiež žalobcovia za zmätočné a nezrozumiteľné. Ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je návrhom podaným pred začatím konania vo veci samej a zatiaľ žalobu vo veci samej, ktorá by nasledovala uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepodali, preto ak sa súd prvej inštancie odvoláva na žalobu vo veci samej, odvoláva sa podľa na nich dokument, ktorý ešte len v budúcnosti vznikne a jeho obsah mu nemôže byť známy. Jeho odvolávanie v odôvodnení na obsah žaloby vo veci samej, ktorá neexistuje (keďže zatiaľ nebola podaná), pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia považujú za hrubé porušenie ich práv a odmietnutie spravodlivosti v ich prípade. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, mali za to, že sú v ich prípade splnené podmienky hodné osobitného zreteľa a poukázali na to, že obaja sú dôchodcovia, žalobca 2/ trpí praktickou slepotou (o čom doložili lekárske správy) a ich nepriaznivá životná situácia im nedovoľuje uhradiť náhradu trov konania vo veci úspešnému žalovanému. 25. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že na základe zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 9.9.2013 poskytla spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s. ako veriteľ M.Q. O. ako dlžníkovi úver vo výške 88.900 Eur a žalobcovia za účelom zabezpečenia návratnosti tohto úveru uzavreli dňa 9.9.2013 so spoločnosťou Sberbank, Slovensko, a.s. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú aktuálne vo vlastníctve dlžníka. Dlžník si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, preto Sberbank Slovensko, a.s. vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 18.2.2015 a následne pristúpila k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Odplatné zorganizovanie a vykonanie dražby organizuje dražobník Platiť sa oplatí, s.r.o. Dňom 1.8.2017 sa nástupníckou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. stala Prima banka Slovensko, a.s. K argumentácii žalobcov uviedol, že procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Mal za to, že zjavne neodôvodnenému a neexistujúcemu nároku žalobcov nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z doterajších podaní žalobcov je podľa neho zrejme že vo veci samej sa mienia domáhať neplatnosti záložnej zmluvy a to z dôvodu údajnej tiesne a absencie vôle uzavrieť zmluvu, rovnako aj „nedodržanie“ kvalifikovanej formy v zmysle § 40 ods. 6 Obč. zák. Túto argumentáciu žalobcov považoval za nedôvodnú, ak mali preukázateľne vedomosť o zriadení ťarchy na nehnuteľnostiach pôvodne v ich vlastníctve ako podmienke poskytnutia úveru, ktorým mali prefinancovať iný nevýhodný úver (ako sami poznamenali) a následne slobodne a vážne záložnú zmluvu uzavreli. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom osoby (ako žalobca 2/). Uviedol, že návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov zabezpečil záložným právom k nehnuteľnostiam domnievajúc a spoliehajúc sa na hodnovernosť údajov katastra, keď v čase uzavretia záložnej zmluvy boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností žalobcovia a ich vôľu prejavenú (ako aj ich vyhlásenie vyjadrené v čl. 4.2 záložnej zmluvy), že majú k zálohu riadny a platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva a sú spôsobilí a oprávnení zriadiť záložné právo. Konštatoval, že osoba, ktorá učinila právny úkon s dôverou v určitý druhou stranou prezentovaný skutkový stav (dlžníkom a žalobcami), naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana (Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.5.2011 sp. zn. II.US 165/11). Uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v rámci akéhokoľvek sociálneho styku s nimi je základným predpokladom fungovania komplexnej spoločnosti (IV.ÚS 340/2012, Nález ÚS ČR I.ÚS 342/2009). Vyslovil, že za to, že ho nemožno ako dobromyseľného nadobúdateľa záložného práva sankcionovať za to, že dlžník nedodržal dohodu so žalobcami. K argumentácii žalobcov o charaktere spotrebiteľskej zmluvy uviedol, že túto argumentáciu použili až v odvolacom konaní. Uviedol, že v prípade založenia nehnuteľností za účelom zabezpečenia riadneho a včasného splnenia dlhu nie je možné jednoznačne identifikovať dodávateľa ani spotrebiteľa, samotný veriteľ (banka) nedodáva záložcovi (žalobcom) ako osobe odlišnej od dlžníka, žiadne plnenie, nepredáva mu tovar ani neposkytuje službu, čiže nevystupuje voči nemu ako dodávateľ. Proces dobrovoľnej dražby mal za nútený, ale zákonný a regulovaný spôsob dosiahnutia uspokojenia veriteľa. Poukázal na ust. § 853 ods. 2 Obč. zák. s tým, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711až § 712c ani ustanovenie § 3 Obč. zák. na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva. Uviedol, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade výkonu záložného práva neprichádza do úvahy použitie analógie ust. § 711 až § 712c Obč. zák. o chránenom nájme bytov, ani ust. § 3 o realizácii práv v rozpore s dobrými mravmi. To znamená, že vlastník založeného rodinného domu nielenže nemá o vzťahu k jeho nehnuteľnosti postavenie nájomcu (a právo na bytovú náhradu), nie je ani oprávnený namietať rozpor výkonu záložného práva s dobrými mravmi. K námietke žalobcov, že u nich došlo postupom súdu prvej inštancie k porušeniu práva na spravodlivý proces, uviedol, že súd je vždy povinný pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Pri osvedčenosti dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie a toto musí súd viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Mal preto za to, že pokiaľ sa súd prvej inštancie v nadväznosti na úkony žalobcov a súdu vo veciach sp. zn. 6C 611/2015 a 4C 493/2015 zaoberal nárokom na určenie neplatnosti záložnej zmluvy a vyhodnotil ho predbežne ako nedôvodný, neprekročil tým svoje oprávnenia v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale naopak, takýto postup je podľa neho s poukazom na to, že ide o rozhodovanie bez pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany namieste. Podľa neho nemožno opomenúť, že „relevantné“ okolnosti, ktoré by podľa žalobcov mali odôvodniť zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, sa týkajú výlučne vzťahu medzi žalobcami a dlžníkom, nie ním. Navyše žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP procesne neprípustná, aj keď síce spĺňa atribúty právnej skutočnosti, žiadny osobitný predpis (hmotné právo) ju nepripúšťa. Argumentáciu žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal pri rozhodovaní o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a mal na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemal za dostatočne zrejmú. K námietke žalobcov ohľadom priznania mu náhrady trov konania, poukázal na ust. § 257 CSP s tým, že aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam daného prípadu a musí maž vždy výnimočný charakter. Subjektívne vnímané ťaživé životné okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, Výnimočnosť tohto inštitútu sa prejavuje v trom, že súd nesmie bez ďalšieho prihliadať iba na situáciu neúspešnej strany, ale aj na okolnosti daného prípadu a v neposlednom rade na dôsledky takéhoto rozhodnutia v právnej sfére úspešnej strany. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili procesné povinnosti. Mal tak za to, že ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a použitie tohto ustanovenia neodôvodňuje fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Jeho postavenie ako bankového subjektu neznamená, že v dôsledku nepriznania náhrady trov konania nemôže utrpieť konkrétne vyjadrenú stratu, keď v prípade obrany svojich práv musí vynaložiť vlastné peňažné prostriedky na úhradu nevyhnutných nákladov(súdny poplatok, odmena advokáta a pod.) Nesolventnosť, resp. nepriaznivú životnú situácia strany podľa neho nemožno bez ďalšieho považovať za relevantný dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP ako sa mylne domnievajú žalobcovia. Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci by bolo nespravodlivé nepriznať mu ako úspešne brániacemu svoje práva a právom chránené záujmy náhradu trov konania. 26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 27. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 28. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 29. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 30. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 31. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je tak bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, prípadne, že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 32. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v danom prípade neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. 33. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 34. Predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. marca 2018 č.k. 4Co 68/2018-52 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže odvolaciemu súdu bol Okresným súdom Malacky predložený spis pod sp. zn. 32C 127/2017 vo veci žalobcov: 1/ Mária Martinkovičová a 2/ Michal Martinkovič proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s. o nariadenie neodkladného opatrenia s poznámkou na obale spisu: “vylúčené zo 4C 493/2015“, pričom v spise sa nenachádzalo uznesenie o vylúčení tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie, z čoho nebolo je zrejmé, či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej alebo o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Navyše okrem samotného návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia sa v spise nenachádzali žiadne listinné dôkazy, pričom v návrhu žalobcov boli ako dôkazy uvedené: zmluva o úvere č. XXXXXX, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. XXXXXX, znalecký posudok č. 29/2015,znalecký posudok č. 11/2017 s tým, že majú byť založené v spise sp. zn. 4C 493/2015, ako aj ďalšie uvedené dôkazy Lekárske správy, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, Inzercia predmetu dražby, spis vedený na Krajskom riaditeľstve PZ SR v Bratislave, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania ČVS: C.-XX/X-Z.-K.-XXXX-M.. Súd prvej inštancie na žiadne z nich vo svojom rozhodnutí ani nepoukazuje, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že vychádzal len zo skutkových tvrdení žalobcov uvedených v návrhu, pričom súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia skúma osvedčenosť nároku z navrhovateľom doložených listinných dôkazov k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nebolo tak zrejmé, z čoho pri posudzovaní návrhu a skutkových tvrdení žalobcov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a odôvodnenie jeho rozhodnutia tak neobsahovalo náležitosti v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Nedostatočný podklad spočívajúci v predložení neúplného spisu nedával odvolaciemu súdu možnosť vec náležite tiež preskúmať. 35. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si pripojil spisy Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 493/2015 a 6C 611/2015, z obsahu ktorých pri rozhodovaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal. 36. Odvolací súd tiež po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 493/2015 zistil, že v tomto spise bol založený ten istý návrh žalobcov zo dňa 19.10.2017 doručený súdu doručený súdu dňa 15.11.2017 ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, avšak po zastavení konania vo veci uznesením zo dňa 16.11.2017 č.k. 4C 493/2015-96 konanie vo veci samej pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcami, vzali žalobcovia podaním zo dňa 6.12.2017 vzali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu, že konanie vo veci samej bolo zastavené s tým, že vo veci samej podajú nový návrh o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a uviedli tiež, že podávajú nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím tohto konania vo veci samej. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 19.12.2017 č.k. 4C 493/2015-172 konanie o návrhu žalobcov zo dňa 19.10.2017 doručeného súdu dňa 15.11.2017 na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil 34 Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2017 doručený súdu prvej inštancie dňa 7.12.2017 v podstate s totožnými skutkovými tvrdeniami (napriek tomu, že v ňom uviedli prebiehajúce konania vo veci samej aj vyššie uvedené konanie vo veci samej pod sp. zn. 4C493/2015, ktoré bolo zastavené a z ktorého dôvodu, je sčasti aj skutkové odôvodnenie ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmätočné, vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 6.12.2017 uviedli, že podávajú nový návrh ako návrh pred začatím konania a ako takýto návrh ho označujú aj vo svojom odvolaní. 37. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňujú predovšetkým skutočnosťami, že na základe Zmluvy o úvere uzavretej v septembri 2013 medzi žalovaným ako veriteľom a M. O. ako dlžníkom poskytol žalovaný dlžníkovi úver v dohodnutej výške a dlžník sa ho zaviazal žalovanému vrátiť. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam uzavretej dňa 13.9.2013 medzi nimi ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom sa zaviazali poskytnúť žalovanému na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na uvedené nehnuteľnosti. Uviedli, že v čase podpisu zmluvy o úvere boli viazaní iným nevýhodným spotrebným úverom a zmluva o úvere medzi žalovaným a dlžníkom bola uzatvorená z dôvodu prefinancovania tohto spotrebného úveru, dlžník im pritom ponúkol pomoc a spoliehali sa na jeho ubezpečenia, avšak v decembri 2014 zistili, že dlžník riadne a včas dlhodobo úver nesplácala zistili, že nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Voči dlžníkovi sa domáhajú v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré na neho previedli na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi ako predávajúcimi a dlžníkom ako kupujúcim. Na tohto podali aj trestné oznámenie. Uviedli, že s vytýčeným termínom dňa 14.6.2017 bola realizovaná bez výsledku a prebieha ďalšie kolo dražby a s istotou podľa nich bude vytýčený ďalší termín dražby. 38. Potrebu úpravy pomerov a naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodňovali tým, že neodkladnou realizáciou výkonu záložného právna základe dobrovoľnej dražby by došlo k zásadnému zásahu do ich vlastníckych práv, ocitli by sa vo veľmi nepriaznivej situácii, kedy by museli opustiť nehnuteľnosť, v ktorej prežili veľkú časť svojho života. Odôvodňovali to tiež ich vekom, zdravotnými problémami, žalobca 2/ má diagnostikovanú praktickú slepotu 39. Žalobcovia nielenže vzhľadom na ich tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili ich nárok na nariadenie neodkladného opatrenia k návrhu nepripojili opätovne listinné dôkazy, ale ani po oboznámením sa s nimi z obsahu Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 493/2015 táto osvedčenosť ich nároku nevyplýva, tieto len potvrdzujú ich tvrdenia, ale ani nepreukázali vo vzťahu k petitu návrhu na nariadenie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia predovšetkým svoju aktívnu legitimáciu. V čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (§ 329 ods. 2 CSP) a žalobcovia už v čase podania návrhu nie sú vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou zo dňa 9.9.2013 previedli na dlžníka M. O.. Nie je tak dôvodná ani ich odvolacia námietka týkajúca sa ochrany ich obydlia, ktorému obydliu ich vlastnícke právo po tomto prevode nenasvedčuje. Pri nariadení neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti o preukazovaní osvedčenosti nároku navrhovateľa žiadajúceho nariadenie neodkladného opatrenia a v danom prípade táto osvedčenosť nie je daná už aj vzhľadom na nimi uvedené skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď okrem iného uviedli, že na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam uzavretej dňa 13.9.2013 medzi nimi ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom sa zaviazali poskytnúť žalovanému na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na uvedené nehnuteľnosti. Uviedli, že v čase podpisu zmluvy o úvere boli viazaní iným nevýhodným spotrebným úverom a zmluva o úvere medzi žalovaným a dlžníkom bola uzatvorená z dôvodu prefinancovania tohto spotrebného úveru, z čoho vyplýva, že o zmysle uzavretej záložnej zmluvy medzi nimi a žalovaným vedeli, mali tak preukázateľne vedomosť o zriadení ťarchy na nehnuteľnostiach pôvodne v ich vlastníctve ako podmienke poskytnutia úveru, ktorým mali prefinancovať iný nevýhodný úver. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcov spočívajúcich v dôvodoch neplatnosti zmluvy o záložnom práve a neplatnosti kúpnej zmluvy s odôvodňovaním, že dlžník im dal podpísať dokumenty pod nátlakom na rýchlosť bez možnosti oboznámenia sa s ich textom, za nedodržania podmienok stanovených v ust. § 40 ods. 6 Obč. zák. na právne úkony osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať poukazujúc na zdravotné problémy žalobcu 2/ a na diagnostikovanú mu praktickú slepotu, v dôsledku ktorej nevidí, t.j. nedokáže čítať a pri podpise záložnej zmluvy sa nemal možnosť oboznámiť s jej textom, spoliehali sa na ústnu dohodu s dlžníkom a nepredpokladali, že sa tento odchýli od jej obsahu, keďže pred podpisom kúpnej zmluvy a záložnej zmluvy ich ubezpečil, že jej obsah zodpovedný ich vzájomným dohodám a pri podpise záložnej zmluvy u nich okrem iných osôb najmä dlžník na nich vyvíjal tlak, aby záložnú zmluvu rýchlo podpísali, pričom rovnopis určený pre nich im nebol po podpise odovzdaný, tieto môžu byť len predmetom konania a dokazovania vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie tak ako vo veci samej nevykonáva, z ktorého dôvodu bola nedôvodná aj odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, prečo si dlžník prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dokedy trval stav neumožňujúci mu splácať úver, aká je celková dĺžka dlhu doposiaľ neuhradeného a či sú tu možnosti alternatívneho splnenia dlhu iným spôsobom ako výkonom záložného práva, a že z odôvodnenia jeho rozhodnutia tieto právne významné skutočnosti nevyplývajú. Vytýkali súdu prvej inštancie aj to, že sa nezaoberal tým, prečo si dlžník prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a dokedy trval stav neumožňujúci mu splácať úver, aká je celková dĺžka dlhu doposiaľ neuhradeného a či sú tu možnosti alternatívneho splnenia dlhu iným spôsobom ako výkonom záložného práva, a že z odôvodnenia jeho rozhodnutia tieto právne významné skutočnosti nevyplývajú. Tiež, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby vykonal dokazovanie a dal procesným stranám priestor na realizáciu ich procesných práv s odôvodnením, že v prerokúvanej veci nepovažuje za dostatočne osvedčený ich nárok vo veci samej. Pritom si žalobcovia protirečia odvolacou námietkou, že procesný inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby sám osebe vyriešil sporné vzťahy strán, hoci by aj takéto vzťahy mali pre obe či jednu stranu vážne následky, pretože ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie takéto konečné rozhodnutie vyjadriť (prejudikovať). S týmto sa však možno stotožniť, pretože pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zisťuje len osvedčenosť nároku navrhovateľa a nie preukázanie a skutočnosti, o ktorých sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Žalobcovia tiež nepreukázali tiež ani naliehavosť úpravy pomerov, keďže okrem iného ani za splnenia osvedčenosti nároku nie je žalobcami preukázané, či a kedy by mala dobrovoľná dražba opätovne prebiehať. 40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 41. Ustanovenie § 257 CSP (predtým § 150 ods. l OSP) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (uznesenie NS SR sp. zn. 42 Cdo 102/2017) 42. V danej vreci odvolací súd nezistil v danej veci nezistil zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pre nepriznanie náhrady trov konania, pretože žalobcovia poukázali na svoj vek, zdravotné problémy žalobcu 2/, a vzhľadom na ich procesný postoj, keď aj napriek tomu, že už ich predchádzajúce návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia boli zamietnuté, podali nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založený na rovnakých skutkových okolnostiach a zapríčinili tak náklady trov konania žalovanému ako úspešnej sporovej strane. 43. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu vrátane nároku na náhradu trov konania potvrdil. 44. Na základe vyššie uvedených dôvodov týkajúcich sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania priznal odvolací súd žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako protistrane úspešnej v odvolacom konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku odvolacieho konania nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP). 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).