Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/153/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200925 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1618200925.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: 1/ P.H. P., W. X. XXX, Q. D., X/ H. P., W. X. XXX, Q. D., proti žalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, P.O.Box 48, Bratislava, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 05. apríla 2018, č.k. 32C/181/2018-42, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobcovia sa domáhali nariadením neodkladného opatrenia uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísaným na liste vlastníctva č. XXX Q. pre O..Ú.. Q. D., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/ XX, garáž bez súpisného čísla, postavená na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, prístrešok bez súpisného čísla, postavený na pozemku s parcelným číslom XXX/XX, pozemok s parcelným číslom XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2,pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2,pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2,pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, pozemok s parcelným číslom XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2. Vychádzal z návrhu, ktorý žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností, na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX Y. Č.. XXXXXXX 6 06 zo dňa 31.03.2015 a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 31.03.2015, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, žalovaný 1/ im poskytol úver vo výške 129.600 eur k číslu úveru XXXXXXXXXX a vo výške 76.810,65 eur k č. úveru XXXXXXXXXX. Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve. Uviedli, že podpisovali iba úverové zmluvy a ak by aj VOP podpísali, ešte to neznamená, že s nimi boli oboznámení a prijali ich spôsobom, z ktorého by ich súhlas s obsahom zmlúv a VOP bol zrejmý. Z dôvodu osobných a finančných problémov sa dostali do finančnej tiesne a žalovaný 1/ nechcel vyhovieť ich žiadosti o splátkový kalendár. Z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému 1/ je na základe realizácie zmluvného záložného práva pristúpené k vykonaniu dobrovoľnej dražby žalovaným 2/. Prvé kolo dražby sa koná dňa 10.04.2018. Žalovaný ich o výške jeho pohľadávky neinformoval, nedoručil im žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie, neobdržali ani dražobnú vyhlášku, ani poučenie o právach v prebiehajúcom konaní. So žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili, pri uzatváraní zmluvy bola využitá ich tieseň a následne vyvíjaný psychický tlak. Žalovaný 1/ podľa nich nikde neuvádza, koľko bolo na predmetný úver už zaplatené, ani im nikdy nedoručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V oznámení o začatí výkonu záložného práva sú uvádzané chybné údaje o čase uzavretia zmluvy (namiesto 07.04.2015 sa uvádza 31.03.2015). Žalovaný 1/ od nich požaduje zaplatenie neprimeranej sumy, ktorá prevyšuje možný výťažok dražby. Hodnota ich nehnuteľností je omnoho vyššia, ako je žalovaným 1/ udávaná a zistená znaleckým posudkom. Po právnej stránke posúdil žalobcami podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. Na základe žalobcami predložených listinných dokladov mal za osvedčené, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ bola platne a v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi (občiansky zákonník, obchodný zákonník, zákon o stavebnom sporení) uzavretá zmluva o úvere, ktorá obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom a nezistil ani, že by v zmluve o úvere boli obsiahnuté neprijateľné podmienky. Žiadne vady zmluvy o úvere ani žalobcovia nenamietajú, len uvádzajú, že nepodpísali Všeobecné obchodné podmienky, čo však pre platnosť zmluvy o úvere nie je nevyhnutné. Dodal, že žalobcovia v návrhu nesprávne uvádzali výšku im poskytnutého úveru. Žalovaný 1/ poskytol žalobcom sumu 129.600 eur titulom tzv. "medziúveru", žalobcovia mali od uzavretia zmluvy o úvere splácať úroky z medziúveru a vykonávať platby na svoj účet stavebného sporenia, po dosiahnutí cieľovej sumy na účte stavebného sporenia bolo dohodnuté, že sa medziúver s takou nasporenou sumou zúčtuje a zmení na stavebný úver vo výške 76.810,65 eur. Žalobcom teda neboli poskytnuté dva úvery, ale len jediný úver vo výške 129.600 eur. Konštatoval, že súčasne s uzavretím zmluvy o úvere bola medzi žalobcami a žalovaným 1/ platne uzavretá zmluva o zriadení záložného práva, a to na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva z uzavretej zmluvy o úvere. Záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo do katastra nehnuteľností zavkladované pod Q.-XXXX/XX dňa 29.04.2015. V záložnej zmluve sa žalobcovia v čl. III. ods. 3 zaviazali založené nehnuteľnosti sprístupniť záložnému veriteľovi za účelom vykonania obhliadky a poskytnúť mu súčinnosť potrebnú na realizáciu záložného práva v prípade, že pohľadávka záložného veriteľa nebude riadne a včas splácaná. V článku IV. záložnej zmluvy bol dohodnutý postup v prípade, že žalobcovia nebudú svoj záväzok zo zmluvy o úvere riadne a včas splácať, pričom bolo výslovne uvedené, že v takom prípade bude záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku tiež výťažkom z predaja predmetu záložného práva na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. V tejto sekcii záložnej zmluvy sa žalobcovia taktiež zaviazali poskytovať záložnému veriteľovi súčinnosť pri realizácií záložného práva, vrátane sprístupnenia a vypratania nehnuteľností. Keďže žalobcovia svoje povinnosti zo zmluvy o úvere riadne neplnili, pristúpil žalovaný 1/ k výkonu záložného práva, ktorým bol úver zabezpečený, a to predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ boli uvedené zmluvy (o úvere a zriadení záložného práva) uzavreté platne a následne došlo k splneniu podmienok, ktoré zmluvy a príslušné právne predpisy stanovujú pre začatie výkonu záložného práva veriteľa, súd nemá možnosť veriteľovi v takom výkone jeho práva zabrániť. Poznamenal, že žalobcovia si museli byť pri uzatváraní záložných zmlúv vedomí toho, že ak dôjde k porušeniu ich povinností zo zmluvy o úvere, môžu byť ich nehnuteľnosti použité na uspokojenie veriteľa: zmluva o úvere dokonca v jednom odseku výslovne pojednáva o výkone záložného práva, a to aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1/ sa bol oprávnený spoliehať na to, že ak mu požičané finančné prostriedky nebudú vrátené, bude mať možnosť si svoju pohľadávku vymôcť predajom zálohu na dražbe a bez takejto zábezpeky by zrejme úver žalobcom vôbec alebo v danej výške neposkytol. Dospel k záveru, že žalobcovia v danom prípade neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t. j. neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti žalovaných úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorej by sa následne domáhali v konaní vo veci samej. Žiaden zákon žalovaným nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho budú vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné v rámci zodpovednostných vzťahov pri potenciálnom porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa teda domáhajú (a tiež vo veci samej by sa domáhali) voči žalovaným absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností žalobcov, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola voči nim v rozpore so zákonom a neoprávnená. Na základe týchto skutočností návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej, ani potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol žalovaným. Keďže však v súvislosti s konaním o neodkladnom opatrení žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, ich náhradu im z dôvodu hospodárnosti nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovené, dôvodiac tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkali súdu prvej inštancie, že ich nevyzval na odstránenie vád podania. Mali za to, že dostatočne opísali dôvody a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré doložili dôkazmi, ktoré mali v dispozícii. Uviedli, že z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému 1/, je na základe realizácie zmluvného záložného práva prikročené k vykonaniu dobrovoľnej dražby žalovaným 2/, ktorého uvádzajú a označujú ako stranu konania o navrhovanom neodkladnom opatrení, a preto podľa ich názoru nemôže ísť o vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ v tejto časti uplatňovaného nároku. Vedené dôkazné prostriedky na podporu svojich tvrdení, ktoré považovali za dostatočné na rozhodnutie súdu, doložili, iné nie sú v ich vlastníctve, rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie ich mal uznesením vyzvať, aby v určenej lehote od doručenia uznesenia doplnili a opravili svoje podania pod následkom odmietnutia podania a nie ho rovno zamietnuť. Argumentovali, že vykonávaním záložného práva na dobrovoľnej dražbe za situácie, keď je dôvodne spochybnená platnosť a vhodnosť záložnej zmluvy a výška pohľadávky, im vzniká majetková ujma, a preto je potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov až do skončenia právoplatného konania vo veci samej, v ktorej sa preskúma platnosť záložnej zmluvy a výška nároku žalovaného 1/ s konečnou platnosťou. Žalovaný 1/ nikde neuvádza, koľko bolo na základe zmluvy o úvere zaplatené. Uviedli, že je tu obava, že výkon záložného práva či prípadnej dražby, by ich ohrozil v ich právach a spôsobil im vážnu ujmu uplatňovaním práva žalovaného 1/ dražbou s následným udelení príklepu, ku ktorej už pristúpil nehľadiac na vysťahovanie rodiny z nehnuteľnosti, kde nemajú zaistené náhradné ubytovanie a naplnenie uznesenia by spôsobilo vážnu ujmu, nehľadiac na to, že by boli postihnuté osoby, ktoré na úverovej zmluve nemajú žiadne pričinenie. Uviedli, že žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie od žalované 1/ neobdržali. Aktuálnu výšku toho, čo majú na základe identifikovaných zmlúv plniť žalovanému, neuvádzajú, lebo to nevedia, žalovaný ich so skutočnosťou dlhu nikdy nezoznámil a ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, neobjasnil im nikdy, z čoho sa jeho nároky skladajú, vrátane jednotlivých podložiek, neumožnil im ich nehnuteľnosť predať tak, aby mali peniaze na pokrytie jeho nároku, ním zvoleným postupom tak boli poškodení čo do celkovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je rozhodne väčšia ako nárok žalovaného 1/. Mali za to, že výkon záložného práva je vykonávaný neoprávnene. Zdôraznili, že ide o spotrebiteľský vzťah a je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokomfortnom procese dražieb na základe záložnej zmluvy umožňuje vymôcť plnenie zo zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Dražba nehnuteľnosti, v ktorej majú zabezpečené bývanie, predstavuje podstatný zásah do ich života, ktorý už nie je možné zvrátiť, preto by mal súd dočasnú úpravu pomerov strán sporu považovať za dôvodnú, v danej situácii ide o jediný účinný prostriedok ich ochrany a nariadením neodkladné opatrenia nevznikne žalovanému 1/ neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu. Vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je naplnená zásada potreby naliehavosti rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí ich záujmom a práve v takejto situácii vzniká nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto je nariadenie neodkladného opatrenia namieste. 3. Žalovaní sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcov nevyjadrili (§ 329 ods. 1 C.s.p.). 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a po dôkladnej úvahe rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobcovia v odvolacom konaní len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôslednom zvážení a správnom vyhodnotení týchto skutočností spočíva prvoinštančným súdom vydané rozhodnutie. Žalobcovia ani vo svojom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné skutkové či právne posúdenie veci odvolacím súdom. 8. So zreteľom na tvrdenia žalobcov obsiahnuté v ich návrhu dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Len samotná skutočnosť, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ; z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru žalobcami; reálne pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dražobnou spoločnosťou - žalovaným 2/, nepostačovala pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia za stavu, keď žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Žalobcovia neuviedli žiadne podstatné argumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že záložný veriteľ realizoval záložné právo v rozpore s platnou právnou úpravou či záložnou zmluvou, potvrdili v tejto súvislosti, že dlh z úverovej zmluvy nesplácali, a preto záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností. Žalobcovia neosvedčili bezprostrednosť ohrozenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ani tvrdením o ich predaji na dražbe na základe podhodnoteného znaleckého posudku a ich tvrdenie o neprimeranosti ceny vo vzťahu k výške pohľadávky nebolo ničím podložené. 9. Žalobcovia uviedli, že neobdržali dražobnú vyhlášku, s dražbou nikdy nesúhlasili, že žalovaný 1/ neuviedol, koľko bolo na úver už zaplatené a nedoručil im oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v oznámení o začatí výkonu záložného práva sú chybné údaje (uvádza sa 31.3.2015 namiesto správneho 7.4.2015), nepodpísali VOP, neboli s nimi oboznámení. Na základe uvedených skutočností žalobcovia však dostatočne neosvedčili nárok, ktorý si mienili uplatniť žalobou o určenie neexistencie, resp. neúčinnosti, neplatnosť, záložného práva. Žalobcovia sa dovolávali postavenia spotrebiteľov, neuviedli však ako dôvod neplatnosti záložnej zmluvy dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok a tieto neboli zistené ani zo strany konajúcich súdov. Žalobcovia neuviedli žiadne také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by spochybňovali platnosť záložnej zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť neodkladným opatrením ochranu ich nároku v základom konaní vo veci samej. 10. Nenáležitá je tiež argumentácia žalobcov, že súd prvej inštancie ich mal vyzvať na odstránenie vád návrhu postupom podľa § 129 C.s.p. Súd prvej inštancie totiž nezamietol návrh z dôvodu vád návrhu, ale nedostatočného osvedčenia rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobcovia odôvodňovali dôvodnosť a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a potreby bezodkladne upraviť pomery strán. 11. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobcovia v danom štádiu postupu konania dostatočne neosvedčili svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko nimi uvádzané tvrdenia neboli, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti ich nároku, ktorý odvodzovali z neexistencie (neplatnosti, neúčinnosti) záložnej zmluvy. Len na základe ich všeobecných tvrdení v podanom návrhu nemožno nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti vydania priaznivého rozhodnutia na základe ich žaloby vo veci samej. Zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnosti je legitímny právny úkon dojednávaný za účelom zabezpečenia splnenia záväzku a za stavu, keď žalobcovia dobrovoľne svojím podpisom k záložnej zmluve pristúpili a následne poskytnutý úver nesplácajú riadne a včas, bolo potom ich povinnosťou uviesť v podanom návrhu také konkrétne právne významné skutočnosti, ktoré by dostatočne spoľahlivo spochybňovali platnosť (celej) záložnej zmluvy do tej miery, že by bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť neodkladným opatrením ochranu ich vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, v ktorých majú žalobcovia zabezpečené bývanie. 12. Ochrana vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie, nemôže byť absolútna, a teda je vždy potrebné vychádzať z konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Zhodne so súdom prvej inštancie vzal aj odvolací súd na zreteľ tú skutočnosť, že nič nenasvedčuje tomu, že by záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva neoprávnene, resp., že by mala byť dražba vykonávaná dražobnou spoločnosťou v rozpore so zákonom. 13. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu odvolací súd; stotožňujúc sa so správnym záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh v celom rozsahu zamietnutý, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).