Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/274/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201685 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708201685.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Ekonomické stavby, s.r.o., Štitáre, Pohranická 391, zastúpené JÁNSKÝ & MATEJOV, advokátska kancelária, Nitra, Štúrova 13, proti žalobcom : X. E. T., F.. XX. XX. XXXX, T. J. D., H. XXX/X, 2. J. T., F.. X. X. XXXX, T. J.Ä. D., H. XXX/X, žalovaní 1, 2 zastúpení ADVOKA, s.r.o., Bratislava, Komárnická 36, o zaplatenie 19.087,66 € ( 575.035,09 Sk ) s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu aj žalovaných 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. 4. 2015 č.k. 9C/24/2010 - 262, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania z m e ň u j e tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1, 2 náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách znalca v sume 158,16 € a v trovách právneho zastúpenia v sume 3.565,75 € , na účet právneho zástupcu žalovaných 1,2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov štátu z m e ň u j e tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov konania štátu v sume 45,09 € a žalovaní 1, 2 spoločne a nerozdielne sumu 12,72 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1, 2 povinnosťou zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.223,97 € s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 3.333,90 € od 23. 12. 2006 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 890,07 € od 3. 5. 2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Napokon rozhodol o povinnosti žalobcov 1, 2 spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu v sume 58,12 €, na účet súdu prvej inštancie, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu, vrátane napojenia na siete technického vybavenia podľa projektovej dokumentácie, na pozemku parc. č. XXXX/X kat. úz. E.. K žalovanými namietanej platnosti predmetnej zmluvy (podľa § 37, § 39, § 53 a nasl. Obč. zák.) z dôvodu tvrdenej nezrozumiteľnosti zmluvy v otázke ceny diela, rozporu s dobrými mravmi a obchádzaním zákona až po ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o dielo č. XXX/XX zo dňa 28. 3. 2006 je zrozumiteľný a jasný právny úkon, ktorý žalovaní 1, 2 slobodne a vážne podpísali, čím vyjadrili súhlas s jeho obsahom. Cena diela je dohodnutá v čl. III a čl. IV zmluvy, s tým, že podľa čl. III/1 zmluvy je celková cena diela stanovená pevnou čiastkou spolu s DPH na sumu 2.835.295,- Sk. V čl. III/2 zmluvy je zrozumiteľne a jasne uvedené, že objednávateľ sa zaväzuje zhotoviteľovi uhradiť preukázateľne a účelne zrealizované práce a vynaložené náklady, ktoré nebolo možné predvídať a ktoré z tohto dôvodu neboli súčasťou schváleného rozpisu dohodnutých prác a dodávok. O zvýšení ceny diela je zhotoviteľ povinný bez odkladu písomne objednávateľa upozorniť a oznámiť mu novo určenú cenu, inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. V čl. IV zmluvy sú ďalšie platobné ujednania, z ktorých jasne a zrozumiteľne vyplýva dohoda zmluvných strán, že cena bude zaplatená na bankový účet zhotoviteľa formou jednotlivých záloh, a to : prvá záloha vo výške 253.166,- Sk do 40 dní odo dňa podpisu zmluvy; ďalšie zálohy vo výške 253.000,- Sk po dokončení základovej dosky, ďalej sumu 491.000,- Sk po dokončení obvodových a nosných stien, ďalej sumu 147.000,- Sk pri dokončení vodorovných konštrukcií a nadmurovaní 2. NP, ďalej sumu 407.000,- Sk pri dokončení prác na krove, ďalej sumu 129.000,- Sk pri dokončení prác na krytine, ďalej sumu 25.000,- Sk po osadení výplne otvorov a obvodového plášťa, ďalej sumu 316.000,- Sk po zrealizovaní hydroizolácií a priečok, ďalej sumu 151.000,- Sk po dokončení hrubých inštalácií vody, elektriny, kanalizácie, ďalej sumu 410.000,- Sk po dokončení sadrokartónov, ďalej sumu 33.129,- Sk na výzvu zhotoviteľa pred zahájením prác na vonkajších vedeniach sietí technického vybavenia, ďalej sumu 220.000,- Sk po odovzdaní diela a odstránení chýb. Záloha 170.000,- Sk, ktorá bola zaplatená zhotoviteľovi pred podpísaním zmluvy, bude vyúčtovaná v splátke po odovzdaní diela. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že v súčte všetky zálohové platby tvoria sumu 2.835.295,- Sk, t.j. celkovú cenu diela dohodnutú v čl. III zmluvy. Články III a IV zmluvy si neodporujú, ako to tvrdia žalovaní 1, 2, nakoľko čl. III zmluvy určuje celkovú cenu diela a čl. IV spôsob zaplatenia ceny diela. Nebolo preto možné akceptovať námietky žalovaných 1, 2 o nezrozumiteľnosti zmluvy v dojednaniach o cene diela a vyhodnotiť tak zmluvu ako neplatnú podľa § 37 Obč. zák. 2/ Žalovaní 1, 2 ďalej tvrdili, že zmluva o dielo je neplatná podľa § 39 Obč. zák. pre rozpor s dobrými mravmi a z dôvodu, že obchádza zákon, keďže dojednané sankcie idú na ťarchu objednávateľa (žalovaných 1, 2). Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že čl. VIII obsahuje sankčné ustanovenie, kde v bode a) sa strany dohodli na sankciách v prípade omeškania zhotoviteľa s dokončením diela, v bode b) na sankciách v prípade omeškania objednávateľa s úhradou faktúry, v bode c) na zmluvnej pokute pre zhotoviteľa v prípade nedokončenia diela. V čl. VIII/2 bolo dohodnuté právo zhotoviteľa odstúpiť od zmluvy v prípade, že nedôjde k zaplateniu zálohovej faktúry objednávateľom ani v náhradnej dobe, s tým, že v takom prípade si môže zhotoviteľ účtovať zmluvnú pokutu 15 % z nedokončenej ceny diela. V čl. VIII/3 zmluvy bolo dohodnuté, že až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť. V čl. VIII/5 si strany dohodli, že v prípade odstúpenia, ktorého dôvodom nebude podstatné porušenie zmluvných povinností na strane zhotoviteľa, t.j. pri každom bezdôvodnom odstúpení, sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi odstupné vo výške 15 % z nedokončenej ceny diela, okrem sumy pripadajúcej na už vykonané práce na diele. Listom zo dňa 31. 4. 2007 žalovaní 1, 2 odstúpili písomne od zmluvy, kde odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 2. 5. 2007. Žalobca odstúpenie od zmluvy akceptoval dňom doručenia odstúpenia, teda dňom 2. 5. 2007, avšak namietol dôvody, ktoré uvádzali žalovaní 1, 2 ako dôvody odstúpenia od zmluvy. Žalovaní 1, 2 špecifikovali ako : bod VIII č.8 zo zmluvy, príloha 1, nekorektný prístup k žiadosti o zaslanie podrobnej faktúry za práce naviac, príloha 2, nedodržanie zmluvných štandardov, ktoré žalobca deklaruje, ako VOTP dodávok RD spoločnosti ES s.r.o., klamlivá reklama, príloha č. 3, neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, napriek výzve, príloha č. 4, vyhýbanie sa zodpovednosti za stavbu aj napriek prísľubu o jej zakonzervovanie pred zimou, príloha č. 5, fotodokumentácia k nedôsledne vykonaným prácam na stavbe RD. Žalovaní 1, 2 v konaní poukazovali na to, že dôvodom odstúpenia od zmluvy boli hrubé vady diela, ktoré však počas konania ani raz nedokázali konkrétne definovať. Dôvody uvádzané v prípise nazvanom „Dohoda o ukončení zmluvy o dielo č. XXX/XX odstúpenie - pokus o zmier“, nemožno označiť za dôvody majúce základ v hrubých vadách diela. V konaní nebolo preukázané a žalovaní 1, 2 to ani raz nespomenuli, že by vady diela u žalobcu reklamovali, prípadne žiadali o ich odstránenie. Dôvody odstúpenia od zmluvy tvrdené žalovanými 1, 2 v konaní neboli preukázané; hoci v písomnom odstúpení od zmluvy žalovaní 1, 2 tvrdia, že dali vypracovať dva nezávislé znalecké posudky, ktoré deklarujú porušenie technických postupov a chýb a tiež informujú o predražení stavby a ktoré „vzhľadom k tomu, že ide o prvý pokus o dohodu“ žalobcovi nepredložili a v prípade potreby ich predložia v súdnom spore, nestalo sa tak, Žalovaní 1, 2 žiaden znalecký posudok týkajúci sa zistených vád diela, či jeho predraženia, súdu neposkytli. Dôvody uvádzané v odstúpení od zmluvy sa podľa súdu prvej inštancie javia ako účelové a nekonkrétne, formulované iba všeobecne. Podľa predloženej fotokópie stavebného denníka neboli zo strany žalovaných 1, 2 (investora) namietané žiadne vady. Posledný deň na stavbe (18. 5. 2007) je stavebným dozorom konštatované, že zakladanie stavby a základová doska je urobená podľa projektovej dokumentácie a požiadaviek prehĺbenia základov 15 - 20 cm a zvýšenie o 75 cm, so súhlasom stavebníka. Pri zakladaní neboli urobené základy pod vstupom do domu - vstup urobil stavebník bez súhlasu žalobcu. Murivo obvodových múrov bolo realizované vrátane prekladov - 1 ks preklad chýbal, vymurovanie bez previazania špár - technicky ťažko realizovateľné - neohrozuje statiku. Ležatý rozvod vody nie je urobený podľa projektovej dokumentácie - treba dohodnúť realizáciu uvedené bolo zistené a podpísané stavebným dozorom, dodávateľom a investorom. Z uvedeného zápisu v stavebnom denníku je zrejmé, že dôvody uvádzané žalovanými 1, 2 v odstúpení od zmluvy nekorešpondujú so zisteniami pri ohliadke stavby. 3/ Žalovaní 1, 2 od zmluvy o dielo odstúpili vo fáze, kedy dielo nebolo dokončené. Ku dňu odstúpenia od zmluvy boli podľa znaleckého posudku O.. H. vykonané stavebné práce v nasledujúcom rozsahu : geodetické práce, odstránenie ornice, hĺbene rýh, manipulácia s výkopom, zásyp a obsyp okolo objektu, vankúše pod základy, výstuž do základov, betónovanie základov., obvodové múry, preklady, hydroizolácia, vnútorný rozvod vody, vnútorný rozvod kanalizácie, základ. W..Fe, v celkovej sume 346.955,- Sk + VRN (vedľajšie rozpočtové náklady - zariadenie staveniska 2 %) 6.939,10 Sk + 19 % DPH, t.j. 67.239,88 Sk, spolu 421.133,98 Sk (v prepočte 13.979,09 €). Podľa vyjadrenia znalca však uvedený rozpočet neobsahuje práce naviac a tieto je potrebné k zistenej sume dopočítať. Rovnako tak znalec nezahrnul do sumáru prác projektovú a inžiniersku činnosť, ktorú znalec O.. I.. P. ohodnotil sumou 9.355,58 €, čo oproti pôvodnému rozpočtu predstavuje navýšenie, nakoľko pôvodný rozpočet nerátal s prácami naviac. Žalovaní 1, 2 práce naviac namietali, tvrdili, že žiadne vykonané neboli. Uvedené tvrdenie sa ukázalo nepravdivým, nakoľko podľa záznamov v stavebnom denníku práce naviac dohodnuté boli a to dňa 8. 6. 2006 a tieto boli zo strany žalovaného 1 aj odsúhlasené, vrátanie navýšenia rozpočtu stavby o 12.477,23 Sk. Rovnako tak dňa 21. 6. 2006, kedy je v stavebnom denníku odsúhlasená zvýšená potreba zhutneného materiálu v celkovej sume 1.197,96 Sk, zvýšená potreba betónovej zmesi v hodnote 60.090 Sk, zvýšená potreba zásypového vankúša v sume 12.636 Sk; celkovo dohodnuté navýšenie prác a rozpočtu stavby predstavovalo sumu 86.400,90 Sk. Strany si práce naviac a tým aj navýšenie rozpočtu dohodli písomne, v stavebnom denníku, čo i znalec označil za prax bežnú v prípade stavby domu, zaužívanú a akceptovanú. Uvedené práce naviac aj vykonané boli, čo potvrdil stavebný dozor v zápise zo dňa 18. 5. 2007. Zhotoviteľ diela má právo na úhradu všetkých vykonaných prác na diele, pokiaľ tieto boli odsúhlasené i objednávateľom diela tak v zmysle zákona ako i v zmysle dojednaných zmluvných ustanovení. Žalobca za práce naviac vystavil žalovaným 1, 2 faktúru č. XXXXXXX zo dňa 22. 11. 2006, splatnú do 30 dní od vystavenia, znejúcu na sumu 84.400,80 Sk + 19% DPH, celkom 100.437,- Sk. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaní 1, 2 navýšenie rozpočtu položkovite v stavebnom denníku odsúhlasili, čo do rozsahu prác i ich ceny. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie označil ako nejasnú argumentáciu v ich písomnom odstúpení od zmluvy, kde ako jeden z dôvodov odstúpenia uvádzajú „nekorektný prístup k žiadosti podrobnej faktúry za práce naviac.“ V konaní bolo nesporné, že žalovaní 1, 2 zaplatili žalobcovi zálohu vo výške 170.000 Sk, faktúru č. XXXXXXX v sume 253.166 Sk a faktúru č. XXXXXXX, t.j. celkom sumu 676.166 Sk, v prepočte 22.444,60 €. Žalobou uplatnená suma 575.035,09 Sk je tvorená rozdielom medzi sumou za práce vykonané žalobcom, odstupným a sumou zaplatenou žalovanými. V konaní bolo preukázané vykonanie prác naviac zo strany žalobcu v hodnote 13.979,09 €, inžiniersku a projektovú činnosť v hodnote 9.355,58 € (vrátane DPH) a práce naviac v hodnote 3.333,90 € , celkom v sume 26.668,57 €. Rozdiel medzi oboma čiastkami predstavuje : 26.668,57 € - 22.444,60 € = 4.223,97 €. 4/ Za sporný označil súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok na tzv. odstupné. Nárok na jeho zaplatenie odvodzoval žalobca od čl. VIII/5 zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dôvodom odstúpenia nebude podstatné porušenie zmluvných povinností na strane zhotoviteľa, teda pôjde o bezdôvodné odstúpenie od zmluvy, zaväzuje sa objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi vedľa čiastky pripadajúcej na už vykonané práce a účelne vynaložené náklady odstupné vo výške 15 % z ceny nedokončeného diela. V danom prípade táto suma predstavovala 297.640 Sk, t.j. 9.879,84 €. Žalobca tvrdil, že žalovaní 1, 2 odstúpili od zmluvy bezdôvodne, nakoľko on nijako neporušil zmluvné povinnosti, pričom odstupné predstavuje v podstate ušlý zisk, ktorý by bol dosiahol v prípade, ak by mohol dielo riadne dokončiť. Žalovaní 1, 2 tvrdili, že dôvodom odstúpenia boli hrubé vady diela, opakované a trvalé porušovanie zmluvných povinností, ktoré však žiadnym spôsobom nevedeli konkrétne definovať. Súd prvej inštancie skúmal aj dôvody odstúpenia od zmluvy uvádzané v tzv. odstúpení od zmluvy, avšak tam vytýkané porušenia zmluvných povinností nekorešpondujú so zápismi v stavebnom denníku, kde stavebný dozor uvedené vady nezistil a žalovaní 1, 2 ich ani nenamietali a ani nereklamovali. Namietané omeškanie so zhotovením diela sa uvádza iba vo vyjadrení právnej zástupkyne žalovaných v už začatom konaní, v odstúpení od zmluvy ho ale žalovaní 1, 2 neuvádzajú. K jednotlivým žalovanými 1, 2 uvádzaným dôvodom odstúpenia v odstúpení zo dňa 29. 4. 2007 súd prvej inštancie uviedol : Bod VIII zmluvy - narušená komunikácia, ktorá by mala byť dôvodom odstúpenia od zmluvy, v konaní preukázaná nebola, žalovaní na preukázanie tohto dôvodu nepredložili súdu a ani nenavrhli vykonať žiadny dôkaz; nekorektný prístup k žiadosti o zaslanie podrobnej faktúry za práce naviac - žalovaní 1, 2 súdu neozrejmili, v čom mal byť postup žalobcu nekorektný, súd nepredložili ani žiadosť, ktorou vyzývali žalobcu na podrobnú faktúru prác naviac. Hoci sami práce naviac odsúhlasili, vrátane konkrétneho navýšenia rozpočtu, pred súdom tvrdili, že práce naviac žiadne vykonané neboli. Hoci faktúra za práce naviac bola vyhotovená dňa 22. 11. 2006, ešte na nižšiu sumu, ako bola suma odsúhlasená v stavebnom denníku, žalovaní 1, 2 ju neuhradili. Nedodržanie zmluvných štandardov, deklarovaných ako VOTP dodávok RD, klamlivá reklama - zmluva uzavretá medzi žalovanými je úplne štandardnou zmluvou, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti. Prípadná klamlivá reklama nemôže byť dôvodom pre dodatočné odstúpenie od zmluvy. Neplnenie si zmluvných povinností napriek výzve - výzva súdu predložená nebola, nie je zrejmé, o aké porušenie zmluvných povinností ide, argumentoval súd prvej inštancie. Vyhýbanie sa zodpovednosti za stavbu aj napriek prísľubu o jej zakonzervovanie pred zimou - zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje nebezpečenstvo a zodpovedá za škodu, ktorá jeho zavinením vznikne a to zo zákona. Tejto zodpovednosti sa tak nemôže vyhýbať; žalobca k tejto námietke uviedol v liste zo dňa 31. 5. 2007, že v zime na prelome rokov 2006/2007 nebolo nutné stavbu konzervovať a ani rozpočet s touto variantou nepočítal. Žalovaní 1, 2 odstúpením od zmluvy realizovali svoje právo. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo je upravené v ust. § 642 ods. 2 Obč. zák. a je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Pri tomto tzv. predpokladanom porušení zmluvy o dielo sa objednávateľovi umožňuje za určených podmienok odstúpiť od zmluvy až do zhotovenia diela. V prípadoch obavy objednávateľa z riadneho vykonania diela právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo oneskorenosť jeho vykonania, ktoré musí byť v dobe odstúpenia zrejmé, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zjednanie nápravy a to, že ani v tejto lehote zhotoviteľ nápravu neurobil (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 23/2008 zo dňa 25. 2. 2009). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti viedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 1, 2 vady diela u žalobcu namietali, vyzývali ho k ich odstráneniu a poskytli mu za tým účelom primeranú lehotu. Ani v konaní okrem tvrdení o hrubých vadách diela sa nesnažili súdu ponúknuť žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení, že dielo malo vady zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy a argumentovali skôr vadami právnymi (neplatnosť zmluvy). Podľa súdu prvej inštancie tak žalovaní 1, 2 od zmluvy odstúpili bez relevantného dôvodu, spočívajúceho vo vadách diela. 5/ Súd prvej inštancie dodal, že zmluva o dielo je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, keďže na jednej strane vystupuje dodávateľ ako osoba podnikajúca v oblasti služieb a na strane druhej fyzická osoba, ako tá čo prijíma túto službu, teda ako spotrebiteľ. Zákon chráni spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu a v spotrebiteľských zmluvách priamo zakazuje používanie takých zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach a znevýhodňujú spotrebiteľa. V danom prípade si zmluvné strany dohodli, že v prípade tzv. nedôvodného odstúpenia od zmluvy zo strany objednávateľa zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi tzv. odstupné vo výške 15 % z ceny diela. Zákon termín „odstupné“ v prípade odstúpenia od zmluvy nepozná; ide preto skôr o sankciu za predčasné ukončenie zmluvy zo strany objednávateľa diela, ktoré svojím obsahom je v podstate zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom plnenia zmluvných povinností; podľa § 655 ods. 1 Obč. zák. si zmluvné strany môžu dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Účastník, ktorý túto povinnosť poruší, je zaviazaný pokutu zaplatiť. Zmluvnú pokutu tak možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane podľa § 48 ods. 1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy ako sankciu, napr. pri omeškaní dlžníka (§ 517 Obč. zák.), v niektorých prípadoch vadného plnenia (§ 623 ods. 1 Obč. zák.), ale aj pri zmluve uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§49 Obč. zák.) atď. Odstúpenie od zmluvy je výkon práva, opierajúci sa buď o zákon, alebo o zmluvu. Ustanovenie čl. VIII/5 tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako ustanovenie, ktoré svojím obsahom zákon obchádza a preto je pre rozpor s § 39 Obč. zák. ustanovením neplatným. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odstupné nie je sankciou, ale v podstate ušlým ziskom, mal si v takomto prípade uplatniť právo na náhradu škody, vrátane ušlého zisku, ktorý mu vznikol. Nárok na odstupné, resp. zmluvnú pokutu, preto súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodný. Prvoinštančný súd teda zhrnul, že žalobca preukázal nárok na zaplatenie čiastky 4.223,97 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotu vykonaných prác a sumou zaplatenou žalovanými 1, 2 ku dňu ukončenia zmluvy žalovanými 1, 2. Nárok na zaplatenie odstupného vyhodnotil súd ako nedôvodný; žalobca tak bol úspešný iba v časti o zaplatenie 4.223,97 €; vo zvyšku preto žalobu žalobcu zamietol. Žalovaní sa dostali do omeškania s platbou fa č. XXXXXXX v sume 3.333,90 € dňa 23. 12. 2006 (deň nasledujúci po splatnosti fa) a dňa 3. 5. 2007 zo zvyšnej časti priznanej súdom, z ktorého dôvodu v tomto rozsahu zaviazal súd prvej inštancie žalovaných aj na zaplatenie úroku z omeškania. 6/ Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 2 O.s.p., a s odôvodnením, že nakoľko bol žalobca úspešný iba v nepatrnej časti (menej ako 1/3 uplatneného nároku), žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaných 1, 2 zaviazal povinnosťou nahradiť trovy, ktoré v konaní vznikli štátu, spočívajúce v znalečnom, kedy bola zo štátnych finančných prostriedkov vyplatená znalcovi suma 16,64 € + suma 41,18€. Znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že to boli žalovaní 1, 2, ktorí popierali nárok žalobcu pokiaľ ide o rozsah vykonaných prác a ich cenu, ktorý nárok sa však ukázal ako dôvodný, preto tieto trovy pripísal súd prvej inštancie na ťarchu žalovaných 1, 2. 7/ Uvedený rozsudok napadol odvolaním jednak žalobca, v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania (tzv. závislý výrok) a tiež žalovaní 1, 2, vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania. 8/ Žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že žalovaní 1, 2 od zmluvy o dielo odstúpili listom zo dňa 29. 4. 2007, keď dôvody odstúpenia od zmluvy špecifikovali ako bod VIII č. 8 Zmluvy, príloha 1, nekorektný prístup k žiadosti o zaslanie podrobnej faktúry za práce naviac, príloha 2, nedodržanie zmluvných štandardov, ktoré žalobca deklaruje ako Všeobecné obchodno - technické podmienky dodávok rodinných domov, príloha č. 3, neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, a to napriek výzve, vyhýbanie sa zodpovednosti za stavbu aj napriek prísľubu o jej zakonzervovanie pred zimou a fotodokumentácia k nedôsledne vykonaným prácam. V priebehu konania žalovaní poukazovali na to, že dôvodom odstúpenia od zmluva boli hrubé vady diela. Hoci žalovaní označili ako dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo vady diela, podľa predložených dôkazov, najmä fotokópií stavebného denníka, neboli žiadne vady zo strany investora, t.j. žalovaných v priebehu zhotovovania diela namietané. Rovnako neboli v konaní pred súdom preukázané ani žiadne ďalšie dôvody odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných, ako tie, ktoré uviedli vo svojom liste, ktorým žalobcovi oznámili odstúpenie od zmluvy, preto súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovanými uvedené dôvody sa javia ako účelové, nekonkrétne, formulované všeobecne a teda, že žalovaní od zmluvy odstúpili bezdôvodne. Dôraz na dôvodnosť odstúpenia od zmluvy pritom kladie aj rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 5/2000 resp. R 27/2002, v zmysle ktorého dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti ale výkonom práva. S poukazom na priebeh konania však odstúpenie žalovaných od zmluvy nemožno považovať za dôvodné, nakoľko existenciu dôvodov odstúpenia od zmluvy, ako boli špecifikované v ich liste zo dňa 29. 4. 2007, nijako nepreukázali. Pokiaľ ide o právne posúdenie čl. VIII ods. 5 zmluvy o dielo, žalobca nesúhlasil s úvahou prvoinštančného súdu, ktorý v rozsudku konštatoval, že odstupné podľa zmluvy o dielo, ktorého sa žalobca domáha, je skôr sankciou za predčasné ukončenie zmluvy zo strany objednávateľa diela, ktoré je svojím obsahom v podstate zmluvnou pokutou. Tento záver súdu prvej inštancie nevyplýva z ničoho. Predmetné zmluvné ustanovenie zakotvuje povinnosť objednávateľa v prípade odstúpenia od zmluvy, ktorého dôvodom nebude podstatné porušenie zmluvných povinností na strane zhotoviteľa, t.j. pri bezdôvodnom odstúpení, uhradiť zhotoviteľovi vedľa čiastky pripadajúcej na už vykonané práce a účelne vynaložené náklady aj odstupné vo výške 15 % ceny z nedokončeného diela. Z obsahu predmetného ustanovenia vyplýva, že v podstate nejde o sankciu, ale o paušalizovanú náhradu škody (vrátane ušlého zisku), pričom takto bol tento žalovaný nárok od počiatku na súde aj uplatnený, resp. odôvodňovaný. Nič na tom nemení ani zahrnutie predmetného ustanovenia do systematiky zmluvy o dielo, t.j. čl. VIII - Sankčné dojednania, keď v danom článku sú upravené aj ďalšie inštitúty inej povahy - napr. odstúpenie bez toho, aby tieto boli považované za sankcie a z tohto dôvodu neplatné. Zmluvu a jej časti pritom treba posudzovať tak, že výklad vôle sa neriadi výlučne jazykovým vyjadrením, ale najmä podľa skutočnej vôle toho, kto právny úkon urobil. Zo zmluvy, ktorú súd označil za štandardnú a platnú, je zrejmé, že vôľou strán bolo pri neodôvodnenom odstúpení od zmluvy zaviazať objednávateľov k úhrade odstupného. Ak by účel tohto zmluvného ustanovenia v prípade odstúpenia od zmluvy naozaj spočíval v sankcionovaní objednávateľa za odstúpenie od zmluvy, ako to vykladá súd prvej inštancie, potom povinnosť objednávateľa uhradiť odstupné by bola viazaná na každé odstúpenie od zmluvy. Takáto povinnosť objednávateľov však zo zmluvy nevyplýva, je viazaná výlučne iba na bezdôvodné odstúpenie od zmluvy. Koncipovanie platby odstupného ako 15 % z ceny nedokončeného diela znamená, že postupným zhotovovaním diela (čím sa cena nedokončeného diela znižuje) sa výška odstupného znižuje, čo je proti podstate sankcie, ktorá obvykle naopak v s postupujúcim časom narastá a tiež to potvrdzuje podstatu zmluvného dojednania, ako paušalizovanej náhrady škody, vrátane ušlého zisku, ktorá sa postupným a odplatným zhotovovaním diela znižuje, nakoľko v zhotovenom diele je zisk zhotoviteľa zahrnutý v povinnosti objednávateľa uhradiť za dielo odplatu. Žalobca zopakoval, že bezdôvodným odstúpením od zmluvy o dielo sa žalobca ocitá v nerovnomernom postavení, nakoľko mu vzniká škoda v podobe ušlého zisku, ktorý by mu bol vznikol v prípade dodržania zmluvy zo strany objednávateľov. Zhotoviteľ by tak neprišiel o svoj zisk, ako súčasť dojednanej ceny. Žalobca mal svoje limitované kapacity rezervované pre zhotovenie diela podľa už uzatvorených zmlúv, takže je nútený odmietnuť žiadosti potenciálnych klientov o uzatvorenie ďalších zmlúv o dielo, keďže v danom momente nemá voľné výrobné kapacity. Škoda tak môže zhotoviteľovi vznikať v podobe ušlého zisku aj tým, že sa jeho majetok nezväčší v dôsledku odmietnutia ďalších zmlúv, z dôvodu rezervácie svojich výrobných kapacít pre zhotovenie diela, u ktorého objednávatelia od zmluvy bezdôvodne odstúpili. Preto je odstupné koncipované ako paušalizovaná náhrada škody. Hoci si zhotoviteľ riadne a včas plnil svoje zmluvné povinnosti a konal tak, aby účel zmluvy bol naplnený, v konečnom dôsledku je potrestaný za konanie žalovaných (objednávateľov diela), ktorí od zmluvy odstúpili bez existencie akéhokoľvek objektívneho dôvodu. Práve za účelom ochrany žalobcu ako zhotoviteľa diela a nahradenia škody predstavujúcej ušlý zisk žalobcu, bolo do zmluvy implementované ust. čl. VIII ods. 5. Žalobca je preto názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dôvodnosť jeho nároku na odstupné, keď dospel k záveru o tom, že ust. čl. VIII ods. 5 zmluvy je v rozpore s ust. § 39 Obč. zák. nie je zrejmé, , aké ustanovenie by malo obchádzať, v čom by malo odporovať zákonu. Z dôvodu legitímneho očakávania žalobcu, že v prípade, ak neporušuje zmluvné povinnosti, dokončí dielo s primeraným ziskom, potom uvedené dojednanie sa tiež nemôže priečiť dobrým mravom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v tomto smere považuje za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Vo vzťahu k zmluve z hľadiska ochrany spotrebiteľa žalobca poukázal na to, že čl. VIII ods. 5 zmluvy nespôsobuje nerovnovážne postavenie zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, ale naopak postavenie zmluvných strán vyvažuje tak, že chráni žalobcu ako zhotoviteľa v prípadoch nedodržania uzatvorenej zmluvy žalovanými 1, 2, v prípadoch bezdôvodného odstúpenia od zmluvy. Žalobca je preto názoru, že zmluvné ust. čl. VIII ods.5 bolo dojednané v súlade s ust. § 39 Obč. zák., a teda platne. Žalovaní boli s predmetným ustanovením ako aj s obsahom celej zmluvy o dielo pred jej uzatvorením oboznámení, zmluvu uzatvorili slobodne a vážne. Zákonodarca pripúšťa a predpokladá aj zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvných vzťahov, zároveň predpokladá aj ich zodpovednosť za právne úkony. Ak sa teda zmluvné strany slobodne a vážne pri vstupe do právneho vzťahu dohodnú na odstupnom ako v danom prípade, musia byť svojím prejavom vôle viazané. Žalobca navrhoval odvolaciemu súdu v ním napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho žalobe v tejto časti vyhovie, prípadne rozsudok v ním napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9/ Predmetný rozsudok napadli včas podaným odvolaním tiež žalovaní 1, 2, zjavne vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a trovách štátu. V odvolaní poukazoval na to, že v konaní súd prvej inštancie nariadil dokazovanie znalcom, pričom znalec O.. D.. H. sa vo svojom znaleckom posudku vyhol hodnotenie tzv. prác naviac. Stavebná firma, ktorá nedokáže výškopisne osadiť objekt do terénu a potom si ešte chce nechať zaplatiť za odstránenie svojho vlastného omylu či chyby (predražené, dodatočne navýšené základové pásy), si sama vystavila vysvedčenie o svojej profesionálnej nekvalifikovanosti. Cena za predmetné stavebné dielo bola dohodnutá pevne a písomne; samotný žalobca do zmluvy zapracoval pravidlo, že zmluvu je možné meniť či dopĺňať obojstranne podpísanými dodatkami, keď za firmu žalobcu si podpisovú kompetenciu vyhradil konateľ. I.. K.. Potom zápisy či poznámky v stavebnom denníku možno rozdeliť do troch skupín : a) zápisy o priebehu prác podľa projektu a rozpočtu, b) zápisy o priebehu prác nad rámec projektu a rozpočtu, c) zápisy o priebehu prác, ktorými sa odstraňujú vady diela či už v priebehu výstavby alebo pri jej ukončovaní. Znalec O.. H. sa vyjadril, že je bežnou praxou, aby sa v stavebnom denníku počas prác vyznačili a tým dohodli prípadné naviac práce. Avšak zapísanie „zdvihnutia základov“ stavby, v dôsledku chybného výškopisného zamerania stavby zo strany žalobcu nie je dokumentovaním prác v rámci projektu a rozpočtu, ale ide o odstraňovanie chýb pri postupe stavebných prác na strane zhotoviteľa. Tieto zbytočné náklady nemôžu zaťažovať žalovaných 1, 2, napriek tomu sa však v stavebnom denníku zapíšu. S poukazom na závery ÚS ČR ( I.ÚS 1264/2011 ) žalovaní trvali na tom, že si žiadne práce nad rozsah zmluvy neobjednali, neodsúhlasili ich vykonanie na ich náklady a neodsúhlasili zmenu ceny diela za vykonané stavebné dielo. To, čo je zaznamenané v stavebnom denníku, a teda nie v písomne dohodnutej forme dodatkom zmluvy, je len informácia o zhotoviteľom uskutočnenej oprave stavebného diela, a to takých vád, ktoré zhotoviteľ sám spôsobil. Ustanovenie § 635 ods. 2 Obč. zák. upravuje, že ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, čo je aj daný prípad, potom sa nesmie bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich objednávateľ písomne schváli, alebo ich dodatočne písomne objedná. Na uvedené zákonné ustanovenie pritom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nepoukazuje. Žalovaní 1, 2 pripustili, že navýšenie základových pásov stálo toľko peňazí, ako to tvrdí žalobca, nie je ale možné, aby stavebná firma žiadala od objednávateľa zaplatenie toho, čo musela vynaložiť na odstránenie vlastnej chyby či omylu. Čl. III/2 uzavretej zmluvy súd prvej inštancie interpretuje jednostranne, skreslene, keď ignoruje čl. V/6. Žalovaní poukazovali na to, že rýhy pre základové pásy boli pracovníkmi žalobcu vykopané príliš hlboko, nízko oproti optimálnej terénnej výškovej „nule“. Preto bolo nutné pridať ešte niekoľko radov tzv. šalovacích tvárnic, vystužiť tzv. oceľovými prútmi, zaliať ich betónom, zvýšiť budúcu podlahu nepodpivničeného domu tak, aby dažďová voda nestekala z priľahlej miestnej komunikácie na pozemok, resp. k základom domu. Vzniknutú „dutinu“ medzi terénom a budúcou podlahou domu bolo nutné vyplniť. Prvoinštančný súd akoby vyčítal žalovaným, že vady diela nereklamovali, to ale odporuje realite, napr. na spomínanú chybu výškového osadenia domu sa prišlo relatívne rýchlo, ešte pred stavbou obvodových múrov domu a žalobca našiel a aj prijal riešenie. Vymurovanie obvodových stien domu bolo potom robené bez previazania, na jednom mieste chýbal preklad, prívod vody nebol urobený podľa projektu - o tom všetkom súd vedel a disponoval fotodokumentáciou. Prvoinštančný súd sa tvári, že výhrada žalovaných k nekorektnosti ( neúplnosti a neodôvodnenosti ) fakturácie tzv. prác naviac (fa č. XXXXXXX) sa nedá pochopiť, pritom ide o jednoduchý problém, kedy právo na odstránenie vád diela zhotoveného na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa Občianskeho zákonníka je základným nárokom objednávateľa a umožňuje mu domáhať sa bezplatného, včasného a riadneho odstránenia vady. Opísané sanačné práce idú vždy na ťarchu zhotoviteľa diela a nepredstavujú „navýšenie hodnoty diela“, ktoré by mal platiť objednávateľ diela. Aj čl. III/2 jasne hovorí, že súčasťou dohodnutej ceny sú akékoľvek v danom mieste a čase známe práce a dodávky .... a iné náklady dôležité pre riadnu a úplnú realizáciu dohodnutých prác. Hodnota reálne vykonaných stavebných prác žalobcom predstavuje preto 13.979,09 € (421.133,98 Sk vrátane DPH). 10/ Žalovaní 1, 2 v odvolaní ďalej poukazovali na závery znaleckého posudku znalca O.. I.. R.. P. v posudku č. XX/XXXX, podľa ktorých dohodnutá cena rodinného domu je cca o 6 % vyššia, ako by vychádzalo podľa „normovaných“ ukazovateľov. Ďalej znalec vypočítal hypotetickú hodnotu kompletne realizovaných výkonov projektovej a inžinierskej činnosti a to na 236.845,44 Sk (bez DPH), teda 281.846 Sk (vrátane 19 % DPH). Následne odrátal nerealizovanú časť výkonov a dospel k záveru, že do doby zastavenia stavby boli skutočne poskytnuté projektovo-inžinierske činnosti v hodnote 203.687 Sk (bez DPH), resp. 242.387 Sk (vrátane DPH). Je faktom, že na str. 8 posudku znalec uvádza zistenú hodnotu projektových prác a inžinierskych činností vo výške 236.845,44 Sk (bez DPH) = 7.861,83 €, t.j. 281.846,07 Sk (vrátane 19 % DPH) = 9.355,58 €. Ide však len o nešťastnú formuláciu, kde znalec opakuje čísla zo strany 6 posudku. Nič nemenia na nutnosti odrátať nerealizovanú časť výkonov, čo vedie k objektívnemu výsledku. Súd ustanovil znalca na posúdenie odborných skutočností, ktoré súd sám nemá; to neznamená, že súd musí závery posudku bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, doplnil posudok alebo inak odstránil jeho nedostatky. Hodnota skutočne poskytnutej projektovo - inžinierskej činnosti teda predstavuje 8.045,80 € (242.387 Sk vrátane DPH). Žalobca si nárokoval sumu 393.592,50 Sk za projektovanie a inžiniersku činnosť (patrí mu však podľa žalovaných 242.387,62 SK); k tomu si žalobca nárokoval 459.531,59 Sk za realizované stavebné práce (patrí mu však podľa žalovaných 421.133,98 Sk), takže žalobca nemá pravdu v rozsahu 189.602,49 Sk. Žalobca aj žalovaní zhodne tvrdia, že žalobcovi bolo uhradených : 170.000 Sk dňa 25. 11. 2005, ďalej 253.000 Sk dňa 8. 6. 2007, ďalej 253.166 Sk dňa 14. 6. 2007, t.j. spolu 676.166 Sk, v prepočte spolu 22.444,60 €. Keďže žalobca si v súdnom konaní nárokoval doplatok ceny diela vo výške 575.035,09 Sk = 19.087,66 €; podľa dôkazov vrátane znaleckého dokazovania mu však za celé dielo patrí obnos 663.521,60 Sk, pričom žalobca ešte pred podaním žaloby inkasoval čiastku 676.166 Sk, čo znamená preplatok v prospech žalovaných 12.644,40 Sk. 11/ Žalovaní 1, 2 v odvolaní namietali, že im bola chybným postupom prvoinštančného súdu odňatá možnosť konať pred súdom, lebo súd nerozhodoval v súlade s právom účastníkov na súdnu ochranu a spravodlivý proces, nezohľadnil argumenty žalovaných a nevysporiadal sa s dôkazmi produkovanými zo strany žalovaných. Súd dbá na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, nakoľko inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené; rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu. Nedostatky odôvodnenia spolu s tzv.opomenutými dôkazmi (o ktorých súd vôbec nerozhodol) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalovaní 1, 2 v odvolaní uviedli, že prakticky všetky ich argumenty o rozsahu reálne urobených stavebných prác boli súdom pri jeho rozhodovaní ignorované. Jasne informovali súd, že k ukončeniu zmluvnej spolupráce so žalobcom prišlo pre ich nespokojnosť s kvalitou stavebných prác. Dôvodom nespokojnosti žalovaných bola len a výlučne odborná nespôsobilosť firmy žalobcu. Stavebné práce boli vykonávané nepripravene a chaoticky, nekvalifikovanými ľuďmi a s podstatnými vadami (už spomínané nesprávne výškopisné osadenie objektu do terénu); žalovaní 1, 2 považovali znalecký posudok znalca O.. H. za úplný. Ak sa súd vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal zásadnou argumentáciou účastníka konania, nevysporiadal sa s ňou ústavne akceptovaným spôsobom, musí byť chýbajúca argumentácia súdu považovaná za prejav arbitrárnosti. Trvali na tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. 12/ Osobitne žalovaní 1, 2 nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, keď poukazovali na to, že žalobca bol úspešný iba v nepatrnej časti (menej ako 1/3-ine uplatneného nároku). Ďalej sa v tejto časti odvolania žalovaní obmedzili na obsiahle citovanie českej judikatúry, týkajúcej sa podmienok aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., resp. ust. § 150 O.s.p. Žalovaní navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie buď zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. tento zmeniť tak, že žalobu voči žalovaným zjavne zamietne, s tým, že prizná žalovaným náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. 13/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 sa vyjadril žalobca písomne tak, že žalovaní vo svojom odvolaní namietajú predovšetkým, že práce naviac, ktoré boli žalobcom ako zhotoviteľom vykonané a vyúčtované, si neobjednali a že vykonanie týchto prác bolo nevyhnutné vzhľadom k vadám diela. Žalovaní počas celého konania poukazovali na vady diela, tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, neoznačili ani nepredložili čo len jediný dôkaz na preukázanie akejkoľvek vady diela. Bolo pritom v zmysle § 120 O.s.p,. ich povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené napokon správne skonštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Navyše zo stavebného denníka vyplýva, že žalovaní ani raz v priebehu realizácie diela nenamietali jeho kvalitu, resp. nereklamovali žiadnu jeho vadu. V otázke vadnosti diela tak žalovaní 1, 2 neuniesli dôkazné bremeno , preto na tieto ich tvrdenia nemožno prihliadať. Žalovaní tiež namietajú postup schválenia resp. objednania prác naviac, ktoré žalobca pre žalovaných vykonal a následne aj vyúčtoval. Žalobca poukazoval na ust. § 635 ods. 1 Obč. zák. ; stavebné práce označené ako práce naviac, ich objem aj ich cena boli zapísané v stavebnom denníku, podpísanom žalovanými. Súdny znalec k tejto skutočnosti uviedol, že takýto zápis v stavebnom denníku možno považovať za odsúhlasenie týchto prác, pričom tento spôsob je v stavebnej praxi bežným javom. Tieto skutočnosti skonštatoval aj súd prvej inštancie, keď v rozhodnutí poukázal na to, že žalovaní položkovite v stavebnom denníku navýšenie rozpočtu odsúhlasili čo do rozsahu aj čo do ceny. Žalovaní teda ako objednávatelia práce naviac uvedené v stavebnom denníku schválili, aj čo do objemu aj čo do ceny, v súlade s ust. § 645 ods. 1 Obč. zák. rovnako správe súd prvej inštancie posúdil aj cenu projektových prác a inžinierskej činnosti, keď pri jej určovaní vychádzal zo znaleckého dokazovania, ktorého úlohou bolo objektívne určiť cenu za projekčnú a inžiniersku činnosť, ktorú žalobca pre žalovaných vykonal. Nemožno preto akceptovať argumentáciu žalovaných o údajnej arbitrárnosti rozhodnutia súdu o tomto nároku, naopak, súd prvej inštancie v tejto časti správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec po právnej stránke správne posúdil. 14/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaní vyjadrili písomne tak, že žalobca vo svojom odvolaní len opakuje svoju žalobnú pozíciu, pričom dezinterpretuje postoje žalovaných, ktorí boli nespokojní s priebehom stavebných prác a kvalitou ich realizácie. Chybné výškopisné osadenie stavby bolo povinnosťou zhotoviteľa stavby, ktorý sa snaží preniesť zodpovednosť a vyvolané náklady na plecia stavebníkov. V ostatnom sa žalovaní pridržiavali svojho odvolania. 15/ Ďalšie podania strán sporu týkajúce sa veci samej podané neboli, zo strany žalovaných boli podané žiadosti o rozhodnutie odvolacieho súdu. 16/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, t.j. v celom rozsahu, na odvolacom pojednávaní (§ 379, § 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú opodstatnené. 17/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19/ Žalovaní sa v konaní bránili tvrdením, že žalobca nevykonal žiadne práce naviac a práce, ktoré žalobca ako práce naviac označuje, slúžili v skutočnosti na odstránenie vadnosti žalobcom realizovaných stavebných prác, súvisiacich s údajným chybným výškovým osadením základov stavby v teréne, ktoré si vyžiadali zvýšené náklady spojené s vyšším objemom betónu pre prehĺbené základy. Uvedený argument žalovaných ani podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Predovšetkým, žalovaní neuvádzajú, z čoho vyvodzujú, že žalobca vykopal príliš hlboké ryhy pre základové pásy, čo si vyžiadalo zvýšenie radov tzv. šalovacích tvárnic, ich vystuženie oceľovými prútmi, zaliatie betónom, zvýšenie budúcej podlahy rodinného domu. Vykonanie týchto prác vrátane materiálu žalovaní 1, 2 odsúhlasili v stavebnom denníku (položkovito), t.j. o potrebe vykonania týchto prác boli informovaní, mali o nich vedomosť, a s ich vykonaním súhlasili. Žalovaní neprodukovali v konaní žiadny dôkaz o tom, že takýto postup žalobcu bol chybný, že stačilo vyhĺbiť ryhy, ktoré by boli plytšie. Vyhĺbenie rýh ako vadu nereklamovali (podobne ako žiadne iné vady). Uvedené práce vykonané boli v rozsahu a cene, schválenej žalovanými, preto ich súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi. Rozhodnutie prvoinštančného súdu sa v tejto časti celkovej ceny diela (za realizované práce, práce naviac, ako aj projektovú a inžiniersku činnosť) opiera o výsledky predovšetkým znaleckého dokazovania; pre svoje rozhodnutie o tomto uplatnenom nároku si zabezpečil potrebné dôkazy a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalovaných zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi hodnotou stavebných prác, inžinierskou a projektovou činnosťou a prácami naviac a medzi realizovanými úhradami zo strany žalovaných, t.j. na sumu 4.223,97 €. Argument žalovaných, že vykonanie prác naviac malo byť medzi zmluvnými stranami najprv dohodnuté formou písomného dodatku k zmluve odvolací súd nepovažuje za relevantný, resp. taký, ktorý by bránil priznaniu ich ceny žalobcovi. Práce naviac majú spravidla povahu prác, ktoré je v súvislosti s realizáciou stavebného diela mnohokrát ťažké, niekedy dokonca vylúčené predvídať, pričom ich vykonanie si z hľadiska stavebných postupov, dohodnutých zmluvných termínov naväzujúcich stavebných prác, prípadne poveternostných podmienok, môže vyžadovať ich okamžitú realizáciu. Vykonanie prác naviac nemá za následok zmenu diela, práce naviac predstavujú výkony, ktorých potreba sa objavila bez toho, aby ich bolo možné dopredu predpokladať. Zhotoviteľ diela uzavretím zmluvy o dielo nepreberá záruku, že sa pri vykonávaní diela neobjaví v budúcnosti potreba vykonať aj ďalšie práce alebo potreba vynaložiť ďalšie náklady. Keďže nejde o zmenu diela, nie je nutné zotrvávať na požiadavke, aby vykonanie prác naviac bolo predmetom uzavretia dodatku k zmluve o dielo. V súdenej právnej veci rozsah, povaha a cena prác naviac nie sú sporné - opierajú sa o dostatočne podrobné záznamy v stavebnom denníku; uvedený postup zodpovedá bežnej a obvyklej praxi. Odvolací súd sa v tejto časti žalobného nároku stotožnil v plnom rozsahu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti. 20/ Podľa § 642 ods. 1 Obč. zák., až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. 21/ Podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. 22/ V ust. § 642 Obč. zák. je upravené právo objednávateľa (v prejednávanej právnej veci teda žalovaných 1, 2) odstúpiť od zmluvy, a to jednak ako všeobecné právo (§ 642 ods. 1 Obč. zák.) a jednak ako právo viažuce sa na omeškanie zhotoviteľa alebo ak dielo nebude vykonané riadne (§ 642 ods. 2 Obč. zák.). Ak dôjde k zrušeniu zmluvy o dielo, zanikajú súčasne aj všetky práva a povinnosti účastníkov, ktoré z nej vyplývajú (včítane práv zo zodpovednosti za vady a za omeškanie). Zánikom jednotlivého práva alebo povinnosti plynúceho zo zmluvy, ku ktorému dochádza najmä splnením, nie je spravidla dotknutý zostávajúci obsah právneho vzťahu založený uzavretou zmluvou. K zániku právneho vzťahu zo zmluvy o dielo dochádza napr. v prípade zrušenia zmluvy z dôvodu vady diela. Odstúpenie objednávateľa od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. je osobitným prípadom odstúpenia od zmluvy, z ktorého dôvodu z neho vyplýva aj osobitný režim vyporiadania strán zmluvy o dielo. Osobitosť tohto odstúpenia ďalej spočíva v tom, že nejde o následok porušenia zmluvy a zákon ho neobmedzuje žiadnymi podmienkami ani dôvodmi. Objednávateľ je až do okamihu zhotovenia diela oprávnený odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom objednávateľa adresovaným zhotoviteľovi. Na jeho platnosť sa vyžadujú všeobecné náležitosti platného právneho úkonu (najmä § 37 Obč. zák.). Zákon dokonca nevyžaduje ani písomnú formu, avšak v prípade, že zmluva o dielo bola uzavretá písomne, potreba písomného odstúpenia vyplýva z ust. § 40 ods. 2 Obč. zák. Časový úsek pre možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo je vymedzený od uzavretia zmluvy až do zhotovenia diela. Účinným odstúpením objednávateľa od zmluvy vzniknú zhotoviteľovi práva : a) aby mu objednávateľ zaplatil za práce už vykonané, pokiaľ výsledok práce nemôže použiť inak, b) právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Ad a) pri určení výšky náhrady za už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných prác je najmä vzájomne uznaný rozsah prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami rozostavanosti alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Výška sumy pripadajúcej na už vykonané práce môže v krajnom prípade prevýšiť aj pôvodne dojednanú cenu za dielo, resp. jeho dokončenú časť, najmä pokiaľ už pri uzavretí zmluvy o dielo zhotoviteľ pristúpil na nižšiu ako obvyklú cenu diela alebo pokiaľ od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy o dielo uplynula dlhšia doba, berúc do úvahy nárast cien stavebných prác a materiálov. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý, inak predpokladá, že zhotoviteľ rozpracované dielo nemôže použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod. Ad b/ okrem uvedeného má zhotoviteľ právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. cestovné a prepravné výdavky, poštové a iné výdavky a pod.) a ktoré neboli zahrnuté do ceny diela. Vzhľadom na to, že odstúpenie je právom objednávateľa a nie je podmienené porušením povinnosti zhotoviteľa, nemožno pri odstúpení požadovať od objednávateľa nárok na ušlý zisk za znemožnenie vykonania zostávajúcich prác na diele. 23/ Odstúpenie od zmluvy v prípade ust. § 642 ods. 2 Obč. zák. je na rozdiel od odstúpenia na základe ust. § 642 ods. 1 Obč. zák. viazané na konkrétne dôvody. Podmienkou pre odstúpenie od zmluvy o dielo pre jeho oneskorenie je podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. to, že objednávateľ určil zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal. Pre vznik zodpovednosti zhotoviteľa za omeškanie sa nevyžaduje, aby v súvislosti s oneskoreným vykonaním diela došlo ku konkrétnej majetkovej ujme objednávateľa. Ak dôjde k účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo alebo k zrušeniu zmluvy pre vady, sú účastníci zmluvy v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie získané plnením na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, povinní si vzájomne vrátiť všetko, čo na základe zaniknutej zmluvy dostali (§ 457 ods. 1 Obč. zák.). Pokiaľ vrátenie prijatého plnenia nie je dobre možné, (žalobcovi v danom prípade nemohli byť vrátené ním poskytnuté plnenie v podobe rozostavanej stavby), potom je účastník vzhľadom na ustanovenie § 458 ods. 1 Obč. zák. povinný poskytnúť peňažnú náhradu za toto plnenie (cenu vykonaných prác). 24/ Žalovaní 1, 2 v konaní tvrdili, že od zmluvy o dielo so žalobcom odstúpili v dôsledku hrubých vád diela, pre opakované a trvalé porušovanie zmluvných povinností (t.j. v zmysle §642 ods. 2 Obč. zák.); nutno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o tom, že tieto výhrady ku kvalite vykonaných stavebných prác sú formulované veľmi vágne a príliš všeobecne na to, aby bolo možné špecifikovať, v čom konkrétne mali vady, resp. porušenia zmluvy spočívať. Žiadne vady v priebehu realizácie prác, resp. ani neskôr žalovaní u žalobcu nereklamovali, či inak namietali. Tieto žalovaní 1, 2 neboli schopní nijako konkretizovať, preto súd prvej inštancie správe uzavrel, že žalovaní odstúpili od zmluvy bez relevantného dôvodu, ktorý by spočíval vo vadách diela (či omeškaní žalobcu). Ako je zároveň zrejmé z vykonaného dokazovania, žalobca s odstúpením od zmluvy žalovanými 1, 2, a teda s ukončením vzájomného zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo, súhlasil (bez ohľadu na to, že dôvody odstúpenia uvádzané žalovanými popieral). Za danej situácie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rešpektovať vôľu zmluvných strán ukončiť vzájomný zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo, s tým, že k odstúpeniu žalovaných 1, 2 došlo bezdôvodne, t.j. v súlade s ust. § 642 ods. 1 Obč. zák. Ako zároveň vyplýva z textu vyššie (bod 22 odôvodnenia), odstúpenie od zmluvy je právom objednávateľa, v danom prípade nebolo realizované z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcom (porušenie zo strany žalobcu nebolo preukázané), a preto nemohol žalobca dôvodne požadovať od objednávateľa nárok na ušlý zisk za znemožnenie vykonania zostávajúcich prác na diele v zmysle § 642 ods. 1, ani ods. 2 Obč. zák. Nárok žalobcu na zaplatenie odstupného ako určitej náhrady za ušlý zisk preto nebol dôvodný. K argumentácii prvoinštančného súdu však odvolací súd dodáva, že zmluvné ust. čl. VIII bod 5 zmluvy o dielo nemalo povahu zmluvnej pokuty, keď napokon samotná zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovanými obsahovala osobitné zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty (čl. VIII bod 1 písm. a/). Keďže ust. § 642 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. nepriznáva zhotoviteľovi právo na zaplatenie odstupného, bolo takéto zmluvné dojednanie žalobcu a žalovaných v zmluve o dielo v rozpore so zákonom (v rozpore s ust. § 642 Obč. zák.) a preto v zmysle § 39 Obč. zák. neplatné. 25/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (t.j. vo vyhovujúcom a aj v zamietajúcom výroku) ako vecne správne potvrdil, podľa §387 ods. 1 CSP. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, keď o trovách konania bolo nutné rozhodnúť na základe dosiahnutého vzájomného pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaných v konaní, t.j. v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (ust. § 255 ods. 1 CSP). Žalobca žaloval v konaní zaplatenie sumy 19.087,66 €, úspešný bol v sume 4.223,97 €, t.j. úspešný bol v rozsahu (zaokrúhlene) 22 % a neúspešný v rozsahu (zaokrúhlene) 78 %, čo naopak predstavuje úspech žalovaných 1, 2 v konaní ; potom 78 % - 22 % = 56 %, t.j. žalovaní 1, 2 dosiahli v konaní 56 %, v ktorom rozsahu im vzniklo právo na náhradu trov konania. Trovy žalovaných 1, 2 spočívali v trovách právneho zastúpenia (súdny poplatok za odpor v sume 1. 145 € žalovaní neuhradili, preto im odvolací súd nemohol priznať jeho náhradu v rozsahu 56 % zo sumy 1.145 €) : predmet konania 19.087,66 €; jeden úkon právnej služby : 565,66 € (zastupovanie 2 osôb, znížené o 20 % ); resp. v sume 353,54 € (zastupovanie 2 osôb, znížené o 50 %). Vykonané úkony právnej služby : - Prevzatie a príprava zastúpenia 14. 7. 2009 v sume 565,66 €, - Podanie odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 21. 7. 2009 v sume 565,66 € - Účasť na pojednávaní dňa 25. 6. 2010 v sume 353,54 €, - Písomné vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 17. 8. 2011,v sume 353,54 € - Účasť na pojednávaní dňa 15. 2. 2013 v sume 353,54 € - Písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14. 2. 2013 v sume 353,54 € - Vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 15. 1. 2014 v sume 353,54 € - Účasť na pojednávaní dňa 2. 4. 2014 v sume 353,54 € - Písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 4. 4. 2014 v sume 353,54 € - Účasť na pojednávaní dňa 17. 9. 2014 v sume 353,54 € - Písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 24. 10. 2014 - Účasť na pojednávaní dňa 19. 12. 2014 v sume 353,54 € - Účasť na pojednávaní dňa 27. 3. 2015 v sume 353,54 € - Účasť na vyhlásení rozsudku dňa 17. 4. 2015 v sume 176,77 €. Úkony právnej služby 565,66 € x 2 = 1.131,32 €; úkony právnej služby 353,54 € x 11 = 3.888,94 €; potom 1.131,32 € + 3.888,94 € + 176,77 € = 5.197,03 €. K tomu prináležiaci režijný paušál : za r. 2009 6,95 x 2; za r. 2010 7,21 x 1; za r. 2011 7,41 x 1; za r. 2013 7,81 x 2; za r. 2014 8,04 x 6; za r. 2015 8,39 x 2; režijný paušál spolu 109,16 €. Potom 5.197,03 € + 109,16 € = 5.306,19 €; z toho 20 % DPH činí 1.061,23 €. Takže trovy právneho zastúpenia žalovaných 1, 2 úhrnom predstavujú : 5.306,19 + 1.061,23 € = 6.367,42 €. Nakoľko žalovaní 1, 2 dosiahli v konaní úspech vo výške 56 %, patrí im náhrada trov právneho zastúpenia zo sumy 6.367,42 € v rozsahu 56 %, t.j. suma 3.565,75 €. Žalovaní 1, 2 ďalej uhradili preddavky na znalca : 200 € (č.l. 78 spisu) + 165 € (č.l. 170 spisu), spolu 365 € - 81,40 € (už vrátená suma) = 283,60 €; z ktorej 56 % predstavuje 158,16 €. 26/ V konaní vznikli aj trovy štátu : zo štátnych finančných prostriedkov bola uhradená suma 16,64 € (č.l. 210 spisu) a suma 41,18 € (č.l. 247 spisu), spolu teda 57,82 € (nie suma 58,12 €); toho potom predstavuje povinnosť žalovaných 1, 2 nahradiť štátu trovy v rozsahu 22 %, t.j. v sume 12,72 € a povinnosť žalobcu v rozsahu 78 %, t.j. v sume 45,09 €. 27/ V odvolacom konaní ani jedna zo strán sporu so svojím odvolaním neuspela; odvolací súd z uvedeného dôvodu rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP. 28/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).