Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/455/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708209752 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708209752.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ C.. F. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R.. Y. X, XXX XX F., 2/ U.. L. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R.. Y. X, XXX XX F., obaja zastúpení: JUDr. Peter Slezák, advokát, so sídlom Riazanská 48, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, o uloženie povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 22.6.2016, č. k. 10C/40/2008-307, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti t.j. vo výroku I a v závislých výrokoch II, III z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej odstrániť časť stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/X zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie F., ktorá zasahuje na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1 666,44 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II), zaviazal žalovanú zaplatiť štátu trovy konania v sume 783,87 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III), vrátil žalobcovi 1/ sumu 300 eur zloženú na účte č. F., druh trov D14, položka registra 2, rok 2013, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV), vrátil žalovanej sumu 451,53 eur zloženú na účte č. F., druh trov D14, položka registra 44, rok 2015 (výrok V) a zrušil uznesenie č.k. 10C/40/2008-112 zo dňa 6.12.2012 v bode výroku číslo VII (výrok VI). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust.§ 123, § 124, § 135c ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, na základe vykonaného dokazovania dospel k zisteniu, že časť stavby rodinného domu žalovanej postaveného na parcele registra „C“ č. XXX/X je postavená aj na parcele registra „C“ č. XXX/XX, konkrétne sa jedná o presah o veľkosti 2,22 m2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto časť stavby postavená na parcele registra „C“ č. XXX/XX je neoprávnená (táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná), nakoľko žalovaná potvrdila svoju vedomosť o tom, že svojou stavbou zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Súd prvej inštancie považoval odstránenie časti stavby za zodpovedajúce obsahu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka a nedospel k záveru o potrebe iného usporiadania pomerov. V tejto súvislosti poukázal na prednostný záujem dotknutého vlastníka pozemku pred záujmom vlastníka stavby a odôvodnenú prednosť ochrany súkromia pred podnikateľským využitím vlastníckeho práva. Konštatoval, že stavba zasahujúca do pozemku žalobcov 1/ a 2/ nie je určená na bývanie, jedná sa o neobývanú prístavbu k rodinnému domu, ktorá cez stropnú konštrukciu zateká a vplyvom jej nevyužívania táto nehnuteľnosť značne degraduje. Za dôvodný považoval malý zásah do vlastníctva v spojení s nízkou majetkovou stratou vlastníka stavby spočívajúci v povinnosti odstrániť stavbu, keď neoprávnená stavba zasahuje do pozemku žalobcov 1/ a 2/ iba v rozmeroch 0,5 m na šírku a 4,44 na dĺžku, žalovaná viackrát uviedla svoju snahu riešiť spor tým, že stavba bude po stavebnej úprave umiestnená iba na jej pozemku; za týchto okolností argumentáciu žalovanej o neúčelnosti a hospodárskej strate považoval za nevýznamnú. Ustálil, že za týchto okolností nemožno hodnotiť konanie žalobcov 1/ a 2/ za šikanózne, nehodné právnej ochrany a záujem na zosúladení priebehu hraníc pozemkov považoval za prednostný pred finančnými nákladmi potrebnými na jeho zabezpečenie, pričom tento záujem vylučuje aj iné usporiadanie pomerov podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 151 a § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,58 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 666,44 eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcov 1/, 2/ postupoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a priznal im nárok na zaplatenie odmeny za 18 úkonov právnej služby, a to 1 x á 48,63 eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia), 1 x á 48,63 eur (písomné podanie návrhu na začatie konania), 1 x á 13,87 eur (účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010), 1 x á 55,49 eur (rokovanie s protistranou dňa 28.5.2010), 1 x á 13,87 eur (účasť na pojednávaní dňa 10.8.2010), 1 x á 14,67 eur (účasť na pojednávaní dňa 27.1.2012), 1 x á 58,69 eur (účasť na pojednávaní dňa 20.4.2012), 1 x á 58,69 eur (účasť na pojednávaní dňa 4.7.2012), 1 x á 58,69 eur (písomné podanie z 17.7.2012), 1 x á 60,07 eur (vyjadrenie k Znaleckému posudku zo dňa 10.07.2013), 1 x á 60,07 eur (písomné vyjadrenie zo dňa 27.11.2013), 1 x á 60,07 eur (účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013), 1 x á 61,58 eur (písomné vyjadrenie zo dňa 29.4.2014), 1 x á 64,53 eur (vyjadrenie k Znaleckému posudku zo dňa 18.2.2015), 1 x á 64,53 eur (účasť na pojednávaní dňa 26.6.2015), 1 x á 64,53 eur (účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015), 1 x á 66,00 eur (účasť na pojednávaní dňa 11.3.2016), 1 x á 66,00 eur (účasť na pojednávaní dňa 22.6.2016) a režijný paušál 2 x á 6,31 eur, 3 x á 7,21 eur, 4 x á 7,63 eur, 3 x á 7,81 eur, 1 x á 8,04 eur, 3 x 8,39 eur, 2 x 8,58 eur. Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcom 1/, 2/ náhradu za stratu času za účasť ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 6.5.2010 v sume 24,04 eur (2 polhodiny), rokovanie s protistranou dňa 28.5.2010 v sume 24,04 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 10.8.2010 v sume 24,04 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 27.1.2012 v sume 25,42 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 20.4.2012 v sume 25,42 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 4.7.2012 v sume 25,42 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013 v sume 26,02 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 26.6.2015 v sume 27,96 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015 v sume 27,96 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 11.3.2016 v sume 28,60 eur (2 polhodiny), účasť na pojednávaní dňa 22.6.2016 v sume 28,60 eur (2 polhodiny) a náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 v sume 1,87 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,13 eur/l), rokovanie s protistranou dňa 28.5.2010 v sume 2,39 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 23 km, cena 1,13 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 10.8.2010 v sume 1,87 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,13 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 27.1.2012 v sume 2,33 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,41 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 20.4.2012 v sume 2,33 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,41 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 4.7.2012 v sume 2,33 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,41 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013 v sume 2,33 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,41 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 26.6.2015 v sume 2,33 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,41 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 6.11.2015 v sume 2,33 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,41 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 11.3.2016 v sume 1,82 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,1 eur/l), účasť na pojednávaní dňa 22.6.2016 v sume 1,82 eur (spotreba 4,6 l/100 km, 2 x 18 km, cena 1,1 eur/l). 4. Výrokom III súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 148 O.s.p. uložil žalovanej povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré platil. Výrokom IV vrátil žalobcovi 1/ zložený preddavok na trovy dôkazu, ktorý nebol použitý na úhradu trov dôkazu. Výrokom V rozhodol o vrátení žalovanej nespotrebovanú časť zloženého preddavku na trovy dôkazu v sume 451,53 eur. Výrokom VI napokon súd prvej inštancie zrušil v bode výroku VII uznesenie č. k. 10C/40/2008-112 zo dňa 6.12.2016, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu v sume 300 eur, pričom táto povinnosť nebola zo strany žalovanej splnená do okamihu vyhlásenia rozsudku. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac , že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepreskúmateľné, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovanej, závery súdu prvej inštancie sú nepostačujúce a nesprávne a rozhodnutie súdu prvej inštancie je neodôvodnené, nepodložené, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala skutočnosť, že jej stavba zasahuje na pozemok vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ v rozsahu 2,22 m2, keď podľa záverov znaleckého dokazovania nie je možné záväzne potvrdiť, že parcela žalobcov 1/ , 2/ bola individualizovaná absolútne presne bez akejkoľvek odchýlky a že sa jedná o určenie hranice s absolútnou presnosťou, bez odchýlky. Pokiaľ teda jej súd prvej inštancie uložil povinnosť odstrániť časť stavby zasahujúcej na pozemok žalobcov 1/, 2/, je rozhodujúca skutočnosť miera takéhoto zásahu, ktorá nebola určená s absolútnou presnosťou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tom, ako potvrdil presah stavby vo vlastníctve odvolateľky v rozsahu 2,22 m2 mala za neodôvodnené a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, keď podklady znalca Ing. Pavla Štefeka netvoria podklad pre záver súdu o tom, že presah je o výmere 2,22 m2. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej argumentáciou spočívajúcou v poukázaní na relevantnú judikatúru zaoberajúcou sa uložením povinnosti odstrániť neoprávnenú stavbu ako najprísnejšej občiansko-právnej sankcie, možnosti súdu zriadiť vecné bremeno aj keď to žalobcovia nepožadujú a povinnosti súdu prihliadať pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby na povahu a rozsah hospodárskej straty. V tejto súvislosti poukázala na výpoveď svedka pána B., z ktorej vyplýva, že stavba sa nachádza na pôvodných základoch a na znalecký posudok C.. P. C., podľa ktorého odstránenie časti stavby nie je možné bez toho, aby bola narušená jej statika. Pokiaľ ide o závery súdu prvej inštancie o prednosti ochrany súkromia pred podnikateľským využitím vlastníctva , tieto sú nedôvodné, keďže žalobcovia 1/, 2/ kúpili svoj pozemok s vedomím stavby, ktorá sa vedľa neho nachádza. Podľa názoru žalovanej sa jedná o šikanózny výkon práva, kedy sa podanou žalobou žalobcovia 1/, 2/ snažia zabrzdiť prestavbu stavby v jej vlastníctve. V rámci rozsiahlej rekonštrukcie by súhlasila s tým, že by vyriešila aj túto spornú situáciu, avšak pokiaľ by iné časti stavby nemenila, určite by neriešila ani otázku prestavby v tejto časti. Preto táto jej ochota nemôže byť zneužitá ako účelnosť odstránenia časti stavby. 6. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej uviedla, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhajú prerušenia stavebného konania, pričom ich úmyslom je nemožnosť využívania spornej stavby žalovanou. Tvrdený zásah o šírke 50 cm nemôže byť pre žalobcov reálne cítiteľný a vzhľadom k následnej potrebe vybudovania plotu sa pozemok žalobcov reálne o 2,22 m2 nezväčší. Konštatovala, že súd prvej inštancie sa bez vysvetlenia opomenul zaoberať s námietkou a výpoveďou svedka B. ohľadom rekonštrukcie pôvodného historického múru a ani namietanou možnosťou vydržania vlastníckeho práva k pozemku. Vzhľadom k nedostatočnému odôvodneniu a postupu súdu je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, vykazuje znaky arbitrárnosti, čím bolo porušené jej ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ani účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 1 666,44 eur a chýba súvis medzi priznanými trovami a rozhodnutím vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok (vo výroku I, II a III) zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby napadnuté rozhodnutie (vo výroku I, II a III) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. Žalobcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu žalovanej vyjadrili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.9.2016 v ktorom navrhli, aby odvolací súd odvolanie zamietol, keďže napadnuté rozhodnutie je vecne správne, logické, so záujmom spravodlivo ukončiť dlhoročný súdny spor. Súdny znalec jasne vyjadril, že Vytyčovací náčrt č. 230/2008 je presný, z čoho vyplýva ich nespochybniteľné vlastnícke právo k príslušnej časti pozemku. Stotožnili sa so závermi súdu prvej inštancie, keď pri uložení povinnosti odstrániť časť stavby rodinného domu, ktorá zasahuje na pozemok žalobcov 1/, 2/ tento zvážil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli zo súdneho konania, vychádzal z toho, že stavba degraduje, nie je obývaná a zároveň žalovaná sama vyjadrila vôľu ju odstrániť a postaviť nanovo. Mali za to, že súdne uloženie povinnosti odstrániť stavbu nemožno preto považovať za sankciu, ale za eliminovanie zbytočných podmienok, za ktorých má dôjsť k odstráneniu tejto stavby. Zdôraznili, že podľa stavebného povolenia, stavebník v čase začatia stavby zobral na seba zodpovednosť za vytýčenie priestorovej polohy stavby, keď stavebný úrad upustil od takéhoto vytýčenia. S poukazom na priloženú fotodokumentáciu z roku 2002 uviedli, že keď nadobudli do vlastníctva pozemok parc. č. XXX/XX na pozemku nebol vybudovaný nijaký historický múr a nikdy nemali povinnosť nejaký múr rekonštruovať. K vydržaniu predmetného pozemku nemohlo dôjsť nakoľko neoprávnená stavba sa začala stavať až na základe stavebného povolenia č. ŽP výst. 2030/01-Ďu z 12.11.2001 a žalobcovia 1/ a 2/ podali predmetnú žalobu o povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu v roku 2008. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k nasledovnému záveru. 9. Ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení O.s.p. O odvolaní žalovanej odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti C.s.p. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanej odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že táto ním napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej bola uložená povinnosť odstrániť časť stavby rodinného domu súp.č. XXXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ číslo XXX/X zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec, ktorá zasahuje na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/ XX zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec (výrok I), výrok II, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 99,58 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.666,44 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrok III, ktorým bola zaviazaná zaplatiť štátu trovy konania v sume 783,87 eur. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výroky II, III majú charakter výrokov závislých od rozhodnutia o veci samej. 13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou domáhajú, aby súd zaviazal žalovanú odstrániť na vlastné náklady časť neoprávnenej stavby, t.j. prístavby k stavbe súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX vedeného Správou katastra Senec pre kat. územie Senec, a to časť, ktorá je na ploche 0,5 m x 4,44 m postavená na pozemku par. č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX vedeného Správou katastra Senec pre katastrálne územie Senec. Súd prvej inštancie žalobnému návrhu vyhovel opierajúc sa o skutkové zistenie, že časť stavby rodinného domu (prístavba) žalovanej je postavená na parcele registra „C“ č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/, a to konkrétne na ploche o rozmeroch 4,44 m po dĺžke a 0,5 m od hranice parciel smerom do parcely registra „C“ č. XXX/XX a presah stavby žalovanej zodpovedá veľkosti 2,22 m2. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia skutočnosť, že časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej sa nachádza na ich pozemku zistili až po kúpe pozemku na základe zameriavania ich rodinného domu podľa Vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného C.. U. G.Ž. zo dňa 10.10.2008. Žalovaná v spore dôvodila, že predmetnú nehnuteľnosť kúpila v roku 2007, teda už ako postavenú stavbu, v tom čase nemala vedomosť o tom, že by táto prístavba zasahovala do cudzieho pozemku. Žiadala aby súd žalobu zamietol, prípadne aby usporiadal vzťahy tak, že v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi vecné bremeno v jej prospech. V spore nepopierala zásah prístavby v jej vlastníctve do pozemku žalobcov 1/, 2/. Zo Znaleckého posudku č. 11/2013 vypracovaného znalcom C.. U. C. vyplynulo, že nie je možné odstrániť časť prístavby tak, aby nebola porušená jej statika. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 3.10.2013 je zrejmé vznesenie námietky nesúladu konania žalobcov 1/, 2/ s dobrými mravmi, keď sa touto žalobou domáhajú odstránenia stavby v jej vlastníctve. Žalovaná v konaní poukazovala na vydané kolaudačné rozhodnutie z ktorého vyplýva, že stavba bola uskutočnená v súlade s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stavebného povolenia a že užívala nehnuteľnosť ako celok v dobrej viere, nakoľko si nebola vedomá žiadneho porušenia vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/. V konaní namietala, že hranice neboli určené a určiteľné s absolútnou presnosťou a požadovala, aby žalobcovia 1/, 2/ preukázali, že hranice ich pozemku sú s absolútnou presnosťou korešpondujúce s Protokolom o vytýčení hranice pozemku vyhotoveného dňa 10.10.2008. V Znaleckom posudku č. 1/2015 zo dňa 8.1.2015 vypracovaného Ing. Pavlom Štefekom, znalcom z odboru geodézia a kartografia na základe uznesenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.2.2014, č.k. 10C/40/2008-198 znalec uviedol, že nakoľko pri zhotovení prístavby k objektu bola pravdepodobne dodržaná línia pôvodnej steny medzi bodmi č. 206-373 a 206-379, ktorých poloha bola overená a je identická s pôvodným určením v roku 1974, stavba zasahuje vo vyznačenom rozsahu do pozemkov parcely č. XXX/XX R. Č.. XXX/XX - t. j. v rozsahu pôvodného múru, ktorý jestvoval a bol tiež zameraný pri pôvodnom mapovaní v roku 1974. Dnes jestvujúci múr medzi parcelou č. XXX/XX R. Č.. XXX je postavený aj vrátane základu na pozemku žalobcov. Znalec na otázky zadané súdom prvej inštancie uviedol, že nie je možné záväzne potvrdiť, že parcela žalobcov bola individualizovaná absolútne presne bez akejkoľvek odchýlky. Pôvodná stabilizácia vytýčenia hraníc dnes nejestvuje a bola nahradená pevnými polohopisnými prvkami (oploteniami, na časti sa nachádza sporná prístavba). V dobe, keď parcela žalobcov vznikla, boli pri určení a následnom vytýčení hraníc dodržané kritériá stanovené platnými smernicami. Vychádzajúc z dnes jestvujúceho stavu v teréne, s prihliadnutím na čas pôvodného vytýčenia parciel žalobcov a používanú metodiku a technické prostriedky, sú hranice mimo spornej časti v súlade so stavom v operáte katastra nehnuteľností. V prípade určenia hranice predmetného vytyčovacieho náčrtu nie je možné záväzne potvrdiť, že sa jedná o určenie hranice s absolútnou presnosťou, bez akejkoľvek odchýlky. Pôvodná stabilizácia vytýčenia hraníc dnes nejestvuje a bola nahradená pevnými polohopisnými prvkami (oploteniami) a na časti hranice sa nachádza prístavba spornej časti domu. V dobe, keď parcela žalobcov vznikla, boli pri určení a následnom vytýčení hraníc dodržané kritériá stanovené platnými smernicami. Vytýčené boli t. č. totožné súradnice lomových bodov parcely evidované aj dnes v operáte katastra nehnuteľností a samotný úkon vytýčenia nemá vplyv na vlastnícke právo, ani na stav evidovaný v katastri nehnuteľností. Uvedenému vytýčeniu zo dňa 10.10.2008 predchádzalo vytýčenie tejto parcely v roku 2001, rovnakým zhotoviteľom geodetických prác. Vychádzajúc z dnes jestvujúceho stavu v teréne s prihliadnutím na čas pôvodného vytýčenia parciel žalobcov a používanú metodiku a technické prostriedky, sú hranice mimo spornej časti v súlade so stavom evidovaným v operáte katastra nehnuteľností. Znalec v iných zisteniach uviedol, že pri zhotovení prístavby nebolo pravdepodobne dodržané osadenie objektu (len na parcele č. XXX, XXX) podľa schváleného stavebného povolenia. Stavebný úrad upustil od vytýčenia stavebného objektu oprávnenou osobou a preniesol tak následne pochybenia pri výstavbe na dodávateľa alebo stavebníka. V prípade, ak má byť stavba osadená na vlastnícku hranicu, resp. vo vzdialenosti 0,00 m, prax ukazuje potrebu protokolárneho vytýčenia stavebných objektov, ktoré následne pri kolaudácii stavebný úrad vyžiada. Týmto úkonom sa predchádza zbytočným pochybeniam pri osadení stavby na pozemku. 14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 16. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). 17. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 18. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. 19. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka rieši problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. O neoprávnenú stavbu ide ak ju niekto staval bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci postaviť takúto stavbu na cudzom pozemku. Pre kvalifikáciu neoprávnenej stavby postačí, ak je zriadená čo i len sčasti na cudzom pozemku. 20. V prejednávanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť časť stavby (prístavby) v rozsahu, ktorá zasahuje do pozemku v ich vlastníctve. V žalobnom návrhu uviedli presah časti stavby žalovanej do ich pozemku o ploche 0,5 na šírku a 4,44 m na dĺžku odvolávajúc sa na vyznačenie hraníc pozemku parc.č. XXX/XX v Geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa 3.10.2003 a vo Vytyčovacom náčrte zo dňa 10.10.2008. Prvoradým bolo preto posúdenie , či a v akom rozsahu časť stavby vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/,2/. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne ustálil, že časť stavby vo vlastníctve žalovanej (prístavby) zasahuje do pozemku žalobcov 1/, 2/, keď danú skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje jednak Vytyčovací náčrt vyhotovený C.. U. G. dňa 10.10.2008, z ktorého presah časti stavby (prístavby k stavbe F.. Č.. XXXX) vo vlastníctve žalovanej do pozemku žalobcov jednoznačne vyplýva. Toto skutkové zistenie nie je vyvrátené ani znaleckým dokazovaním znalca C.. P. Š., ktorý v Znaleckom posudku č. 1/2015 uviedol, že „ stavba zasahuje vo vyznačenom rozsahu (pozn. odvolacieho súdu: podľa zadania znaleckej úlohy rozumej v rozsahu vyznačenom vo Vytyčovacom náčrte zo dňa 10.10.2008) do pozemkov parc.č. XXX/XX R. XXX/XX, t.j. v rozsahu pôvodného múru, ktorý jestvoval a bol tiež zameraný pri pôvodnom mapovaní v r.1974. Dnes jestvujúci múr medzi parc.č. XXX/XX R. XXX je postavený, vrátane základu na pozemku žalobcov„. V spore zároveň táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a v konaní nebola žalovanou vyvrátená oprávnením, pod ktorým možno rozumieť napr. vecné bremeno, nájomná zmluva a pod.. Za daných skutkových okolností možno ustáliť, že prístavba vo vlastníctve žalovanej je v časti, ktorou zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/, 2/ stavbou neoprávnenou. 21. Pokiaľ ide o rozsah, v akom sčasti prístavba k rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej zasahuje na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec vo vlastníctve žalobcov 1/,2/, tento je v rozsahu, na aký ho ustálil súd prvej inštancie , t.j. 2,22 m2 (plocha o rozmere 4,44 po dĺžke hranice a 0,50 m od hranice parciel smerom do parcely registra „C“) nepochybný a vyplývajúci z vykonaného dokazovania (Geometrický plán č. 93/2003 zo dňa 3.10.2003, Vytyčovací náčrt vyhotovený C.. U. G. dňa 10.10.2008 a Znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom C.. P. Š.) a to i napriek tomu, že zo záverov znalca C.. P. Š. vyplýva, že „ v prípade určenia hranice predmetného vytyčovacieho náčrtu nie je možné záväzne potvrdiť, že sa jedná o určenie hranice s absolútnou presnosťou, bez akejkoľvek odchýlky“. Úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere je podopretá skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a odvolaciemu súdu sa javí neúčelné a nehospodárne pri nespornosti existencie tvrdeného zásahu do vlastníckych práv žalobcov 1/,2/ a zistenia rozsahu v akom sčasti prístavba k rodinnému domu vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/,2/ doposiaľ predloženými listinnými dôkazmi, vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie na zistenie hranice pozemkov s „ absolútnou presnosťou“. 22. Vo vzťahu k výroku I prijatého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (t.j. ustanovení zákona š. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, zároveň ním stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v znení účinnom do 1.7.2016). Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a súd potom v konaní zisťuje, či žalobný návrh je dôvodný práve na základe tohto žalobcom v návrhu tvrdeného opisu rozhodujúcich skutočností. 23. V posudzovanom prípade sa žalobcovia 1/,2/ v žalobe domáhali uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť časť neoprávnenej stavby - prístavby k stavbe súp. č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senec pre kat. územie Senec, a to časť, ktorá je na ploche 0,5 m x 4,44 m postavená na pozemku parc.č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Senec pre kat. územie Senec, obec Senec. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uložil povinnosť žalovanej odstrániť časť stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/2 zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec, ktorá zasahuje na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Senec, pre okres Senec, obec Senec, kat. územie Senec. Vychádzajúc z formulácie tohto výroku je však treba konštatovať, že tento formulačne nezodpovedá dovolenému spôsobu výkonu rozhodnutia, a to práve v súvislosti s neurčitým a nešpecifikovaným rozsahom stavby, zasahujúcej do pozemkov žalobcov 1/,2/, ktorá bola v konaní posúdená ako neoprávnená časť stavby. Na základe uvedeného má potom použitá formulácia výroku I rozsudku sama osebe za následok zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Je treba zdôrazniť, že z hľadiska určitosti a vykonateľnosti danej žaloby (v prípade jej úspechu) je nutné identifikovať časť nehnuteľnosti (neoprávnenej stavby), ktorá má byť odstránená, geometrickým a polohovým určením vyplývajúcim z v konaní doložených listinných dôkazov (Vytyčovací náčrt z 10.10.2008, príp. Geometrický plán č. 93/2003 zo dňa 3.10.2003), ktoré sa následne musia stať súčasťou rozhodnutia a musia byť s rozhodnutím pevne zviazané. 24. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi stranami , kde súd nie je viazaný návrhom žalobcu a pokiaľ dospeje k záveru, že navrhnutý spôsob vyporiadania nie je vhodný, musí upraviť vzťah medzi stranami sporu iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka umožňuje súdu vo svojom rozhodnutí zvoliť nariadenie odstránenia stavby, prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku za podmienky, že odstránenie stavby nie je účelné a vlastník pozemku s takýmto rozhodnutím súhlasí alebo zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Odstránenie stavby na náklady stavebníka je podľa právnej teórie výnimočným riešením a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Pri úvahe o tomto opatrení si súd musí vyžiadať stanovisko stavebného úradu a musí prihliadať aj na iné okolnosti, ktorými sú nedobromyseľnosť stavebníka, keď pri začatí realizácie musel vedieť, že stavia na cudzom pozemku, hrubé porušenie povinností stavebníka a odstránenie stavby sa javí ako účelné. Z hľadiska účelnosti súd musí prihliadať aj na povahu a rozsah hospodárskej straty, rozsah a druh zastavaného pozemku, účel stavby, vedomosť stavebníka, že stavia na cudzom pozemku a na dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. Súd musí v rámci voľnej úvahy prihliadať najmä na to, či odstránenie neoprávnenej stavby nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka), povahu a rozsah hospodárskej straty , ktorá by odstránením stavby vznikla v porovnaní so záujmom na ďalšom využití stavby , na aký účel bola neoprávnená stavba zriadená, či vlastník a jeho rodina v stavbe bývajú, rozsah a druh zastavaného pozemku, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok, či vlastník vedel, že stavia na cudzom pozemku a na dôvod, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe. 25. Vychádzajúc z obsahu spisu a z odôvodnenia rozhodnutia je treba za zásadné pochybenie súdu prvej inštancie považovať to, že pri posudzovaní žaloby sa v predchádzajúcom odseku uvedenými skutočnosťami, podstatnými pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania neoprávnenej stavby dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie sa nedôsledne a nedostatočne zaoberal zisteniami vyplývajúcimi zo Znaleckého posudku č. 11/2013 vypracovaného C.. U. C., znalcom v odbore stavebníctvo o tom, že posudzovaná časť stavby (prístavba rozmerov o výmere 0,5 m x 4,44 m) je nosnou časťou posudzovanej stavby a jej odstránením bez zabezpečenia prenosu síl pôsobiacich na stropné konštrukcie novej steny by došlo k poškodeniu stropnej konštrukcie a poškodeniu stavby ako celku. I napriek týmto záverom znalca, súd prvej inštancie vo veci rozhodol nariadením odstránenia neoprávnenej časti stavby bez vyžiadania si stanoviska príslušného stavebného úradu, ktoré odvolací súd za daného skutkového stavu považuje za nanajvýš potrebné. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nezaoberal a dôsledne nezohľadňoval ani ďalšie podstatné skutočnosti súvisiace s posudzovaním účelnosti odstránenia neoprávnene zriadenej stavby , a to, či odstránenie neoprávnenej stavby nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka) s poukazom na dobromyseľnosť žalovanej, ktorá nebola stavebníkom stavby, ktorá je sčasti neoprávnená, na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla v porovnaní so záujmom na ďalšom využití stavby , na aký účel bola neoprávnená stavba zriadená, na rozsah a druh zastavaného pozemku a na to, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, resp. jeho majetok. Súdu prvej inštancie je treba ďalej vytknúť, že sa v spore opomenul zaoberať návrhom žalovanej na vysporiadanie vzťahu strán sporu tak, že zriadi v jej prospech na spornú časť pozemku za náhradu vecné bremeno. 26. Možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci (vyžiadanie si stanoviska príslušného stavebného úradu), v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení súdu, ale tiež z hľadiska prijatých právnych záverov i napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom konaní (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2011, č.k. 3Cdo 96/2011) a vo veci rozhodol výrokom formulačne nespĺňajúcim kritériá na prípadný výkon rozhodnutia . Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I) a v závislých výrokoch II, III podľa § 389 ods.1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne sa podrobne zaoberať účelnosťou odstránenia stavby, zaoberať sa návrhom na zriadenie vecného bremena, podľa úvahy ku ktorej dospeje, zvážiť potrebnosť vykonania ďalšieho dokazovania (stanoviska príslušného stavebného úradu), vo veci rozhodnúť výrokom formulačne spĺňajúcim kritériá na prípadný výkon rozhodnutia a svoje rozhodnutie náležite právne a skutkovo zdôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia je povinný vypracovať tak, aby zodpovedal ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku uplatnených žalobcami 1/ a 2/, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods.2 C.s.p.). 27. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).