Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/167/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708898356 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708898356.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: H. J., B. XX.XX.XXXX, X. Z. S. XXXX/X, X., proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k. 5C/519/2008-202 zo dňa 09.01.2017, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok, č. k. 5C/519/2008-202 zo dňa 09.01.2017, v napadnutom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok, uznesením č. k. 5C/519/2008-202, zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozhodol tak po tom, ako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu, ktorý počas prvoinštančného konania zomrel, vzala žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný nepredniesol žiaden vážny dôvod, pre ktorý by so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Podaním z 21.12.2016 si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré zároveň aj vyčíslil. Zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 144, § 145 odsek 1, § 146 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP). 3. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal súd prvej inštancie zo zákonnej úpravy § 256 CSP a uviedol, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, pretože vzala žalobu späť bez uvedenia vecného dôvodu, a preto nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému. 4. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania žalobkyňa napadla v zákonnej lehote odvolaním, ktoré oprela o ustanovenie § 365 písmeno d) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj o ustanovenie § 365 písmeno h) CSP a súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Namietala, že predmetný súdny spor bol uznesením č. k. 5C/519/2008 - 159, zo dňa 24.02.2010, prerušený do času podania znaleckého posudku znalcom z odboru geodézia a kartografia v súdnom spore sp. zn. 4C/159/2008 prebiehajúcom na Okresnom súde Pezinok. Znalecký posudok bol podaný na okresný súd dňa 27.09.2012, napriek tomu súd prvej inštancie vo veci nevytýčil žiadne pojednávanie, pričom mal v konaní pokračovať aj bez návrhu na pokračovanie v konaní, po odpadnutí prekážky. Úmrtie jej právneho predchodcu, jej manžela dňa 04.03.2014, bolo oznámené súdu prvej inštancie v roku 2015 jeho pôvodným právnym zástupcom. Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie sa s oznámením skutočnosti úmrtia žalobcu procesne nevysporiadal. Dňa 25.10.2016 vydal uznesenie č. k. 5C/519/2008-195, ktorým rozhodol o tom, že s ňou bude v konaní pokračovať ako so žalobkyňou, pričom už v tom čase mu podaním z 06.10.2016 oznámila, že žiada konanie z dôvodu úmrtia manžela zastaviť. Žalobkyňa namieta aj to, že po poručiteľovi ako jediný dedič prevzala predĺžené dedičstvo, a preto nemôže súhlasiť s priznaním nároku žalovanému na náhradu trov konania, navyše za situácie, keď ona súdny spor nezačala, nebola o ňom informovaná a nenesie vinu na tom, že tento spor nebol ukončený ešte za života jej manžela. Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania neprizná, a to aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. 5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie stotožnil. Poukázal na to, že súd prvej inštancie procesným uznesením zo dňa 25.10.2016, správne v zmysle ustanovenia § 63 odsek 2 CSP po tom, ako sa dňa 04.10.2016 dozvedel o úmrtí žalobcu, rozhodol, že v konaní o predmetnej majetkovej veci bude pokračovať s jeho právnym nástupcom. Okolnosť, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s oznámením žalobkyne o úmrtí manžela, nie je vadou súdneho konania. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa zdedila po žalobcovi nehnuteľnosť, nemohlo byť dedičstvo po ňom predĺžené, pričom samotná okolnosť predĺženia dedičstva nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Uplatnenie toho kritéria pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať reštriktívne. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok predmetného uznesenia o priznaní nároku žalovanému na náhradu trov konania potvrdil. 6. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného namietala, že v zmysle § 80 CSP nebola súdom prvej inštancie vyzvaná, či ako dedička po zomrelom žalobcovi súhlasí so vstupom do konania. V pozícii žalobcu sa ocitla nie vlastnou vinou. Preto aj s poukazom na predĺženie dedičstva nesúhlasí s priznaním nároku žalovanému na náhradu trov konania, v ktorom jej bolo upreté právo slobodne sa rozhodnúť, či sa chce stať jeho súčasťou. Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ vystupovala na strane žalovaného štátna organizácia, nemali by jej vzniknúť trovy konania, nakoľko zamestnanec žalovaného je zaplatený svojím zamestnávateľom. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov v súdenej veci. 9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 20.05.2003 sa K. J., narodený XX.XX.XXXX, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku s parcelným číslom 664/5 vo výmere 432 m2, druh pozemku - ostatná plocha, označeného v geometrickom pláne číslo 23/2003-GP zo dňa 25.04.2003, vypracovaného Ing. Jánom Križanom ako autorizovaným geodetom a kartografom, ktorý bol overený dňa 06.05.2003 Katastrálnym odborom Okresného úradu Senec, a to právnym titulom jeho vydržania. Za súhlasu strán sporu súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C/519/2008-159 zo dňa 24.02.2010 prerušil predmetné konanie do času podania znaleckého posudku znalcom z odboru geodézia a kartografia v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Pezinok, sp. zn. 4C/159/2008, pretože predmetom znaleckého dokazovania sa stal aj predmet súdneho sporu sp. zn. 5C/519/2008 a v zmysle zápisu v spise na č. l. 182, bol súdny spis vo veci sp. zn. 5C/519/2008 pripojený do 01.12.2015 k súdnej veci sp. zn. 4C/159/2008. Žalobca bol aj účastníkom konania sp. zn. 4C/159/2008 (č. l. 189 spisu). Následne dopytmi z 01.12.2015, 21.01.2016, 27.06.2016, 11.08.2016 a 19.09.2016, súd prvej inštancie v danej veci prešetroval stav vybavenia súdnej veci sp. zn. 4C/159/2008. V súvislosti s nariadením pojednávania na deň 14.12.2016 oznámil právny zástupca žalobcu dňa 04.10.2016 súdu prvej inštancie, že žalobca dňa 04.03.2014 zomrel (č. l. 189). Podaním z 12.10.2016 manželka zomrelého žalobcu navrhla súdu prvej inštancie, aby z dôvodu úmrtia žalobcu predmetné konanie zastavil (č. l. 190). Uznesením č. k. 5C/519 /2008-195 zo dňa 25.10.2016 rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 63 CSP o tom, že v konaní bude na strane žalobcu ďalej pokračovať s jeho manželkou H. J., ktorá sa v zmysle Osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Tatianou Šúrkovou, sp. zn. 30D/520/2014, Dnot 33/2014, stala na základe dohody dedičov nadobúdateľom aktív po poručiteľovi, ako aj osobou zodpovedajúcou za pasíva dedičstva. Dňa 12.12.2016 H. J. súdu prvej inštancie oznámila, že predmetnú žalobu berie späť (č. l. 197). Žalovaný s týmto úkonom žalobkyne súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C/519/2008 - 202 zo dňa 09.01.2017 konanie zastavil. 10. Ten, kto má vo sfére hmotného práva spôsobilosť na práva a povinnosti, má aj procesnú subjektivitu, ktorú fyzická osoba stráca smrťou. Procesnú skutočnosť úmrtia strany sporu, teda stratu procesnej subjektivity v štádiu neskončeného súdneho konania rieši Civilný sporový poriadok v ustanovení § 63 odseky 1, 2, podľa ktorého, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Majetkovým právom je aj určovací spor, predmetom ktorého je právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch, teda aj spor v danej veci. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pokračoval v konaní so žalobkyňou ako subjektom, ktorý sa stal dedičom po zomrelom žalobcovi a správne predmetné konanie nezastavil. Súd je v takejto procesnej situácii povinný vydať uznesenie o pokračovaní v konaní o majetkovom práve podľa § 63 odsek 2 CSP, ktorú povinnosť súd prvej inštancie riadne rešpektoval vydaním rozhodnutia č.k. 5C/519/2008-195 zo dňa 25.10.2016. Predmetný procesný úkon súd prvej inštancie urobil bezprostredne po tom, ako sa 04.10.2016 z oznámenia pôvodného právneho zástupcu žalobcu dozvedel o úmrtí žalobcu a následne o výsledku dedičského konania. Zo súdneho spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie vedomosť o úmrtí žalobcu nadobudol skôr. Žalobkyňa nesprávne v odvolaní argumentuje poukazom na ustanovenie § 80 CSP, pretože toto ustanovenie normuje o zmene sporových strán v prípade, ak nedošlo k strate procesnej subjektivity, teda ak strana sporu nestratila spôsobilosť byť stranou súdneho konania (nezomrela, alebo iným spôsobom právne nezanikla). K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie vo veci riadne nekonal, keď od roku 2012, kedy bol vypracovaný znalecký posudok, pre ktorý bolo predmetné konanie prerušené, odvolací súd udáva, že takéto tvrdenie nezodpovedá priebehu vedenia súdneho konania vyplývajúceho zo súdneho spisu. To, že súd vo veci nenariadi pojednávanie, ešte neznamená, že vo veci nekoná. Z obsahu spisu vyplýva, že predmet konania v danej veci súvisel s predmetom konania v súdnej veci na Okresnom súdu Pezinok, sp. zn. 4C/159/2008-214, s čím sa, ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia o prerušení konania č. k. 5C/519/2008-159 zo dňa 24.02.2010, stotožnili aj strany tohto konania. Samotný spis z tohto súdneho konania sa stal preto aj do 01.12.2015 prílohou súdneho spisu sp. zn. 4C/159/2008. Z uvedeného je zrejmé, že procesné námietky žalobkyne k vedeniu konania súdom prvej inštancie nie sú spôsobilé založiť ňou tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 odsek 1 písmeno d) CSP, v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že označený odvolací dôvod predpokladá len takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a takúto vadu konania vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania v súdenej veci odvolací súd nezistil. 11. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v podriadení zisteného skutkového stavu pod hypotézu (skutkovú podstatu) právnej normy, ktorá vedie k záveru o tom, či a komu súd prizná alebo neprizná právo alebo povinnosť. Nesprávne právne posúdenie veci je všeobecný omyl súdu pri aplikovaní práva na zistený skutkový stav. Je naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo ak obsah právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a právne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 12. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Podľa § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 14. Platná právny úprava rozhodovanie o náhrade trov zastaveného konania vychádza zo zásady zodpovednosti strany sporu za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie v zmysle ustanovenia § 256 odsek 1 CSP možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska. V prípade, že žalobca vzal svoju žalobu späť, zásadne platí, že procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť jeho trovy. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania je ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal (celkom alebo aj sčasti). 15. V prejednávanej veci vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť s tým, že toto jej rozhodnutie nevyvolalo správanie žalovaného. Je teda nepochybné, že z pohľadu zásady podľa § 256 odsek 1 CSP žalobkyňa zavinila zastavenie konania a záver súdu prvej inštancie, ktorý ho premietol do výroku, ktorým žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania, je preto správny. S argumentáciou žalobkyne, ktorá okolnosť jej procesného nástupníctva, ako aj predĺženie dedičstva po pôvodnom žalobcovi, hodnotí ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú podmienku výnimočného nepriznania nároku na náhradu trov konania žalovanému, sa odvolací súd nestotožňuje. 16. Výnimočnosť prípadu a dôvody hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov súdneho konania sa musí opierať o také zistené okolnosti, pre ktoré by v konkrétnom prípade bolo nespravodlivé uložiť povinnosť uspokojenia nároku na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorej takáto povinnosť procesne vznikla a zároveň musia byť dané také okolnosti, aby bolo možné od oprávnenej strany sporu spravodlivo požadovať, aby si náklady, ktoré v súdenom spore vynaložila, hradila sama. Podľa § 65 odsek 1 CSP prijíma právny nástupca podľa § 63 a § 64 CSP stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Všetky účinky (hmotnoprávne aj procesné) spojené so začatím súdneho sporu medzi pôvodnými stranami sporu zostávajú zachované i po vstupe právneho nástupcu do konania. Procesný nástupca je viazaný všetkými procesnými a hmotnoprávnymi úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho právny predchodca. Z uvedeného vyplýva, že za výnimočný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nie je možné považovať procesné nástupníctvo, keďže procesný nástupca vstupuje do práv a povinností svojho právneho predchodcu a prijíma stav konania, aký je v čase jeho vstupu do konania. Vo vzťahu k zodpovednosti žalobkyne k nároku žalovaného na náhradu trov konania právne neobstojí ani jej námietka odvolávajúca sa na ustanovenie § 470 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Odvolací súd poukazuje na to, že citovaná zásada zodpovednosti dediča sa vzťahuje len na povinnosti, ktoré vznikli do okamihu poručiteľovej smrti. Nárok žalovaného na náhradu trov konania vznikol po smrti poručiteľa, teda v čase, kedy stranou v spore bola už žalobkyňa, preto povinnosti vyplývajúce z predmetného nároku žalovaného nepatria do pasív dedičstva. 17. Účelom náhrady trov konania je kompenzácia výdavkov strany sporu, ktoré musela vynaložiť na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zo žiadnych ustanovení Ústavy SR ani Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť záver, že strane sporu, ktorá má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, by nemala byť priznaná náhrada trov konania. Žalovaný si v prejednávanej veci právneho zástupcu zvolil. Vyhodnotenie účelnosti vynaloženia jednotlivých trov konania žalovaného je už vecou rozhodnutia o výške tejto náhrady, ktorú po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania realizuje v zmysle § 262 odsek 2 CSP súd prvej inštancie. 18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, je v súlade s ustanovením § 256 odsek 1 CSP, a preto odvolací súd predmetné uznesenie v napadnutom výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania postupom podľa § 387 odsek 1 CSP, ako vecne správne potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).