Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/110/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206493 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709206493.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcov: X/ U. Y., O.. X.XX.XXXX, Š. XXX, E., X/ E. M., O.. X.X.XXXX, B.Á. X. XXX, B., Č. E., X/ L. M., O.. X.X.XXXX, P. XX, Y., Č. E., X/ D.Ř. M., O.. XX.XX.XXXX, L.. T. XX, B. - P., Č. E., X/ C. F., O.. XX.X.XXXX, U. XXXX/XD, B.D. - U., Č. E., X/ Š. E., O.. X.X.XXXX, E. X, E., X/ U. E., O.. XX.X.XXXX, C. X, V., X/ W. P., O.. XX.X.XXXX, E. XXX, E., X/ K. F., O.. XX.X.XXXX, E. XXX, E., XX/ L. T., O.. XX.X.XXXX, G. X, Č. E., XX/ P. T., O.. X.XX.XXXX, U. XX, G., Č. E., XX/ W. T., O.. XX.X.XXXX, E. XXXX/XA, G., Č. E., XX/ E. T., O.. XX.X.XXXX, U. F.. X, N., F. E. O., XX/ E. M., O.. XX.XX.XXXX, E. B. XXX, O. V., Č. E., XX/ P. T., O.. XX.X.XXXX, L. XXX, U. P. V., XX/ L. G., O.. X.X.XXXX, E. XX, V., XX/ G. O., O.. XX.X.XXXX, L. XX, V., všetci zastúpení advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/ L. S., O.. XX.X.XXXX, M. XXX, V., X/ W. K., O.. X.XX.XXXX, M. X, Y. G., X/ U. F., O.. X.XX.XXXX, P. XX, V., X/ K. T.T., O.. XX.X.XXXX, V. XX, V., X/ Z. L., O.. XX.X.XXXX, U. XXX, U., X/ D. Y., O.. XX.XX.XXXX, M. X, V., X/ U. F., O.. X.XX.XXXX, M. XX, V., 8/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, X/ L. P., O.. X.X.XXXX, R. Y. XX, U., Ž.R. X/ - X/ R. Ž. X/ zastúpení advokátom JUDr. Borisom Pagáčom, Topoľčianska 31, Bratislava, o určenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalovaného 8/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/128/2009-514, zo dňa 14.9.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určenie, že nehnuteľnosti k. ú. E., vedené Okresným úradom F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky s P.. Č.. W.- M. XXX/XXX - D. pôda o výmere 19 m2, E-KN XXX/XXX - D. P. o výmere 3.138 m2, W.-M. XXX/XXX - D. P. o výmere 379 m2, E-KN XXX/XXX - D. P. o výmere 1.765 m2, patria v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po K. U. M., E.. M.M., O.. X.XX.XXXX, zomrelom 15.10.1971, naposledy bytom E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulej R. M. - M. E.. Š.C., O.. XX.X.XXXX, zomrelej 29.3.1971, naposledy bytom E. Č.. XX, voči žalovanému 8/, p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd odvolanie žalovaného 8/ proti napadnutému rozsudku v časti o určenie, že nehnuteľnosti k. ú. E., X. Okresným Ú.E. F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, R. Z. P. F. P.. Č.. W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. X.XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. X.XXX U.X R. O. M.. Ú.. E., vedené Okresným úradom F., katastrálny odbor, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemky s parc. č. N.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X R. N.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U., patria v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulom U. M.M., E.. M., O.. X.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulej R.C. M. - M. E.. Š.M., O.. XX.X.XXXX, K. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX, vo vzťahu k žalovaným 1/ - 7/ a žalovanému 9/, o d m i e t a . III. Žalobcom 1/ - 17/ proti žalovanému 8/ p r i z n á v a plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti k. ú. E., vedené Okresným úradom F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky F. P.. Č.. W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. X.XXX U.X, W.-M. XXX/XXX- D. P. D. X.Ý. XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D.Á. P. D. X. X.XXX U.X R. na G. X. Č.. XXXX vedené Okresným úradom F., katastrálnym odborom a to pozemky F. P.. Č.. N.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X R. N.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), patria v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulom U. M., E.. M., O.. X.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, O. V. E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulej R. M. - M., E.. Š., O.. XX.X.XXXX, K. Y. XX.X.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX; žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou 2.4.2007 Okresnému súdu Bratislava II a zmenenou v podaní doručenom 4.8.2016 Okresnému súdu Pezinok domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulom U. M., E.. M.M., O.. X.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulej R. M. - M., E.. Š., O.. XX.X.XXXX, K. XX.X.XXXX, O. V. E. Č.. XX. V podaní doručenom súdu 4.8.2016 navrhli, aby do konania vstúpili ďalšie subjekty na strane žalobcov a to žalobcovia 3/ až 17/ z dôvodu, že títo s nimi tvoria tzv. nútené spoločenstvo v zmysle Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie uzneseniami vyhlásenými na pojednávaní konanom 14.9.2016 pripustil zmenu žaloby, ako aj vstup ďalších subjektov do konania na strane žalobcov. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie po skonštatovaní, že žalobcovia majú v súlade s § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalovaní sú v katastri nehnuteľností vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností, o ktorých žalobcovia tvrdia, že patria do dedičstva po ich predkoch, dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby; uviedol, že žalobcovia patria do okruhu žijúcich dedičov poručiteľa a poručiteľky, ktorým bol na základe výmeru o vlastníctve pôdy pridelený do vlastníctva poľnohospodársky majetok v k.ú. Č. (t.č. k. ú. E.), okrem iného aj pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 358 ako pozemok F. P.. Č.. XXX/X D. X. X,XXXX B., ktorý bol neskôr identifikovaný s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, identifikáciou parciel zo dňa 13.6.2016, vypracovanou katastrálnym odborom Okresného úradu F.. Mal za to, že podľa § 3 bod 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. prešla na okresné národné výbory pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva len v rozsahu vykonávania vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozoru nad hospodárením prídelcov podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, a teda nie pôsobnosť odňatia prideleného majetku a jeho pridelenia inej osobe podľa § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Konštatoval, že táto pôsobnosť mohla prejsť jedine na krajské národné výbory podľa § 2 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. a preto Okresný národný výbor Bratislava - vidiek rozhodnutím zo dňa 15.3.1966, pre nedostatok právomoci nemohol zrušiť výmer o vlastníctve pôdy; ide o rozhodnutie nulitné, ničotné. Ozrejmil, že výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný v roku 1948, kedy vzniklo medzi poručiteľom a poručiteľkou majetkové spoločenstvo manželov podľa uhorského práva, tzv. koakvizícia, ktorá sa od 1.4.1964 v súlade s § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. S poukazom na § 40 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983 dospel k záveru, že pokiaľ U. M. podpísal 27.10.1964 podpisom vo forme troch krížikov listinu s predtlačeným obsahom, v ktorej deklaroval vzdanie sa predmetných nehnuteľností, bol tento jeho právny úkon absolútne neplatný, nakoľko sa jednalo o právny úkon negramotného poručiteľa, ktorý nebol vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Argumentoval tým, že podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983 sa poručiteľka ako bezpodielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností svojho vlastníctva nikdy preukázateľne nevzdala, keďže uvedenú listinu o vzdaní sa predmetných nehnuteľností za svojho života nikdy nepodpísala. Súd prvej inštancie zastával názor, že poručitelia za svojho života predmetné nehnuteľnosti užívali ako záhradu s ovocnými stromami a z troch svetových strán ju mali oplotenú, pričom ich syn E. M. sa k nehnuteľnostiam správal ako k majetku zdedenému po rodičoch, neustále ich užíval a v roku 1996 sa prihlásil aj ako platca dane z nehnuteľností za predmetné nehnuteľnosti. Za daného stavu s odkazom na právnu vetu vyplývajúcu z rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 32/2011 dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa a poručiteľky ich vlastníctvom a žalobe vyhovel; prihliadol aj na to, že právni predchodcovia žalobcov predmetné nehnuteľnosti po smrti poručiteľov reálne užívali. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že strane žalobcov, ktorá mala v spore úspech, priznal oproti v spore neúspešnej strane žalovaných nárok na náhradu trov konania s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti rozsudku podal žalovaný 8/ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola jeho námietka, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vzdanie sa vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Bol názoru, že „prehlásenie o vzdaní sa vlastníckeho práva“ z 27.10.1964 súd prvej inštancie ponímal s poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 do 31.3.1983 príliš formalisticky a striktno-právne bez zreteľa na skutočnú vôľu osôb, ktoré ho vykonali. Zdôraznil, že zo samotného prehlásenia je jednoznačné, že U. M. mal vôľu vzdať sa tam špecifikovaných nehnuteľností a tiež je dôvodné domnievať sa, že bol pracovníkom Miestneho národného výboru oboznámený s obsahom prehlásenia, z čoho vyplýva, že bol uzrozumený s právnymi následkami svojho konania. Vo vzťahu k forme prehlásenia uviedol, že predmetné ustanovenie hovorí o forme úradnej zápisnice. Mal za to, že za úradnú zápisnicu je možné považovať aj listinu spísanú na miestnom národnom výbore, ktorá je opatrená okrúhlou pečiatkou. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že manželka U. M. sa nevzdala svojho vlastníctva, keď predmetnú listinu nepodpísala namietajúc, že ak podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 do 31.3.1983 nakladal jeden z manželov s vecami nachádzajúcimi sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, týka sa tento právny úkon celej veci; vzdanie sa vlastníckeho práva sa preto vzťahuje na všetky nehnuteľnosti v ňom uvedené. Poukázal na § 453 vtedajšieho Občianskeho zákonníka, z ktorého mu vyplynulo, že právny úkon vzdania sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam môže byť kvalifikovaný ako opustenie veci, ktoré mohlo byť realizované aj mlčky; na realizáciu uvedeného úkonu nebola potrebná forma úradnej zápisnice. Na základe uvedených skutočností zastával názor, že právni predchodcovia žalobcov sa platne vzdali vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, a tieto preto nepatria do dedičstva po nich. 4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 8/ poukázali na to, že výrok napadnutého rozsudku v časti o určenie vlastníctva nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX sa nijako nedotýka práv a povinností odvolateľa, nakoľko podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre M.. Ú.. E. tento nie je evidovaný ako vlastník či spoluvlastník týchto nehnuteľností, a teda rozhodnutie v uvedenej časti nebolo vydané v neprospech žalovaného 8/. Navrhli odvolanie v tejto časti podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. 5. V časti, v ktorej je proti rozhodnutiu odvolanie prípustné, žiadali žalobcovia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že pokiaľ ide o vôľu U. M. vzdať sa vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, jeho skutočná vôľa nie je daná, nakoľko prehlásenie nie je ním napísané, jedná sa o predtlačený formulár, ktorý všetci prídelcovia v E. podpisovali pod nátlakom vtedajšieho štátneho zriadenia s tým, že pridelené pozemky boli vzaté do užívania L. E. bez ohľadu na súhlas či nesúhlas vlastníka. Boli názoru, že prehlásenie zosnulého U. M. nemožno stotožňovať so vzdaním sa vlastníctva. Na podporu svojich tvrdení poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 5/2013. K interpretácii § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.1983 zdôraznili, že úradnou zápisnicou sa má na mysli notárska zápisnica s tým, že účelom tohto ustanovenia je ochrana znevýhodnenej (nevidiacej, negramotnej) strany pred tým, aby jej niekto „podstrčil“ k podpisu inú listinu, než má vôľu podpísať; k právnemu úkonu takej osoby sa preto vyžaduje ingerencia nezávislej osoby (notára). V danom prípade zástupcu štátu (MNV a JRD) nemožno vnímať ako nezávislú osobu, keďže v prospech štátu sa mal daný právny úkon uskutočniť. Uviedli, že podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1964, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Nakoľko U. M. nemal na vzdanie sa prídelu súhlas manželky R. M., zastávali názor, že ide o právny úkon absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.3.1983. K odvolateľom uvádzanej možnosti opustenia veci uviedli, že musí ísť o jednoznačný prejav vôle natrvalo sa vzdať vlastníctva danej veci, čo v tomto prípade nebolo splnené. Poukázali na to, že podľa judikatúry v prípade pochybností, či došlo k opusteniu veci a k zániku vlastníckeho práva, treba vychádzať z predpokladu zachovania vlastníckeho práva (čl. 11 Listiny základných práv a základných slobôd). 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 8/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v časti o určenie, že nehnuteľnosti k. ú. E., vedené Okresným úradom F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX a to pozemky F. P.. Č.. W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. X.XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X.U. X.XXX U.X, P. X. F.Í. P. X. X. X/X Y. Y. po K. U. M., E.. M., O.. X.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulej R. M. - M., E.. Š., O.. XX.X.XXXX, K. XX.X.XXXX, vo vzťahu k žalovanému 8/, vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 Cs.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.11.2018. 7. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 do 31.3.1983 (ďalej len „Občiansky zákonník“) bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 8. Podľa § 453 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka veci opustené alebo skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. 9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10. Vo vzťahu k podstatným námietkam žalovaného 8/ v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby (vo vzťahu k žalovanému 8/). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného 8/ z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. 11. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je nesporné, že právni predchodcovia žalobcov sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností na základe Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 2.6.1948, vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 (zákon č. 141/1950 Zb.) umožňoval vzdanie sa vlastníckeho práva k prídelu pôdy; tento inštitút bol upravený v § 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá. Jednalo sa o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník strácal svoje vlastnícke právo a dochádzalo tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam zákon v tom čase vyžadoval písomnú formu, okrem prípadov nájmu rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 zákona č. 141/1950 Zb.); z právneho úkonu musela vyplývať tiež vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej veci. 12. Zákon č. 141/1951 Zb. bol s účinnosťou od 1.4.1964 nahradený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý už ale problematiku straty vlastníctva neupravoval; zaviedol však inštitút opustenia veci (§ 453 ods. 2); vlastnícke právo k opusteným veciam nadobúdal štát. Opustenie veci je jedným zo spôsobov zániku vlastníckeho práva a právo opustiť vec je súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Jeho podstatou je prejav vlastníka (aj konkludentný), nezostať ďalej vlastníkom veci. Právny úkon opustenia veci však musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Samotné fyzické opustenie veci takýto právny následok nemôže vyvolať, ak nie je výrazom vôle zameraným na zánik vlastníckeho práva. „Animus dereliquendi“ teda nepochybne zahrňuje vôľovú stránku tohto jednostranného právneho úkonu a musí napĺňať vôľu vzdať sa vlastníctva veci spolu s jej fyzickým opustením. V prípade pochybnosti o tom, či došlo k opusteniu veci a k zániku vlastníckeho práva, treba vychádzať z predpokladu jeho zachovania. Samotné neužívanie veci ipso facto ešte neznamená zánik vlastníctva spôsobom predpokladaným podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka; so vzdaním sa vlastníctva či opustením veci zo strany prídelcov nemožno stotožňovať ani skutočnosť, že pozemky, ktoré boli predmetom prídelu, prevzalo do užívania JRD. 13. Vo vzťahu k podstatnej odvolacej námietke žalovaného 8/ odvolací súd uvádza, že odvolateľ nespochybnil skutkový záver súdu prvej inštancie založený na zistení, že právna predchodkyňa žalobcov (manželka U. M., R. M.) za svojho života nepodpísala žiadnu listinu, z obsahu ktorej by bolo možné vyvodiť, že sa ako bezpodielová spoluvlastníčka vzdáva sporných nehnuteľností a vlastníctva k nim; v konaní nebolo taktiež preukázané, že by akýmkoľvek iným (konkludentným) spôsobom prejavila vôľu opustiť sporné nehnuteľnosti alebo sa svojho vlastníckeho práva vzdať; žalovaný 8/ v priebehu konania konkrétne okolnosti, z ktorých by súd prvej inštancie mohol takýto skutkový záver vyvodiť ani netvrdil. Tiež v odvolacom konaní nespochybnil skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že obaja poručitelia ešte za svojho života užívali sporné nehnuteľnosti ako záhradu. Už len uvedená okolnosť sama osebe vylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva štátom podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1964 do 31.3.1983 pre absenciu preukázateľnej vôle poručiteľov vzdať sa vlastníctva k sporným pozemkom spolu s ich fyzickým opustením. 14. Ohľadom právneho úkonu (právneho predchodcu žalobcov) U. M. zo dňa 27.10.1964, ktorým sa mal vzdať pridelených nehnuteľností v prospech štátu, odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie ďalej poznamenáva, že ani tento nemohol vyvolať právne následky predpokladané v § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzdanie sa vlastníckeho práva k prideleným nehnuteľnostiam (nakladanie s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) je bez akýchkoľvek pochybností dispozíciou vybočujúcou z obvyklej správy spoločného majetku manželov; právny úkon, ktorým niektorý z manželov disponoval spoločnou vecou alebo vykonával jeho správu, ak nešlo o bežnú záležitosť, bez súhlasu druhého manžela, vyvolával v rozhodnom období účinky spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (R 21/1972). Na uvedený záver nemá žiaden vplyv ani § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazoval žalovaný 8/, nakoľko predpokladom vzniku spoločných práv a povinností manželov podľa citovaného ustanovenia mohla byť existencia iba platného právneho úkonu konajúceho manžela; podmienky jeho platnosti vyplývali z § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 15. Žalovaný 8/ v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, t.j. také ktoré by svojou relevanciou aj v prípade ich preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti; odvolacie námietky žalovaného 8/ preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 16. Žalovaný 8/ odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 8/ aj v časti, ktorým súd prvej inštancie voči žalovaným 1/ - 7/ a žalovanému 9/ určil, že nehnuteľnosti k. ú. E., vedené Okresným úradom F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX R. Z. P. F. P.. Č.. W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. X.XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X, W.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. X.XXX m2 a nehnuteľnosti k. ú. E., vedené Okresným úradom F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, R. Z. P. F. P.. Č.. N.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X R. N.-M. XXX/XXX - D. P. D. X. XXX U.X, P. X. F. P. X. X. X/X do dedičstva po zosnulom U. M., E.. M.M., O.. X.XX.XXXX, K. XX.XX.XXXX, O. V. E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po zosnulej R. M. - M., E.. Š., O.. XX.X.XXXX, K. XX.X.XXXX, naposledy V. E. Č.. XX, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné v tejto časti odmietnuť. 17. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 18. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 19. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 20. Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 21. Úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky je posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak tomu tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Podmienkami prípustnosti odvolania je spôsobilý predmet odvolania, zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa a dodržanie zákonných náležitostí odvolania. Následkom absencie niektorej z uvedených podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie. Osobou oprávnenou podať odvolanie (osobou, ktorej svedčí procesná legitimácia na podanie odvolania) je prioritne tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.); odvolanie podané oprávnenou osobu je podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania, ktorá je spojená s existenciou ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné ponímať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z hľadiska procesného tak ujma vznikne žalobcovi vtedy, ak súd žalobu zamietol (v celom rozsahu alebo v časti žalobcom uplatneného nároku). Ak súd zamietol žalobu iba v časti žalobcom uplatneného nároku, žalobcovi môže ujma vzniknúť len v tejto zamietajúcej (žalobcovi nevyhovujúcej) časti rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, t.j. odvolací súd odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ preto musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t.j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Uvedené je relevantné aj z dôvodu, že len vo vzťahu k výrokom, ktoré sú napadnuté odvolaním, nastane suspenzívny účinok odvolania. Rozsah, v akom odvolateľ napáda konkrétne rozhodnutie, môže rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania je obmedzená preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah vymedzený v odvolaní (s výnimkou prípadov uvedených v § 379 C.s.p.). Výrok rozhodnutia, ktorý odvolaním napadnutý nebol, nadobúda právoplatnosť. 22. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 8/ voči tej časti napadnutého rozsudku, ktorou súd prvej inštancie rozhodoval vo vzťahu k žalovaným 1/ - 7/ a žalovanému 9/, bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko žalovaný 8/ napadol odvolaním aj tú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nebola vydaná v jeho neprospech (výrok, ktorý sa týka vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovaných 1/ - 7/ a žalovaného 9/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, resp. vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovaných 1/ - 7/ a žalovaného 9/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX). Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného 8/ podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou v tejto časti odmietol. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom priznal proti žalovanému 8/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).