Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/507/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206753 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709206753.1 Uznesenie U Z N E S E N I E Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: B. D., T.. XX.XX.XXXXX, H. Š. XXXX/XX, H., zast. MUDr. Radovan Vaňatka, bytom Šášovská 3018/16, Bratislava, proti žalovaným: 1/ V.. I. C., T.. XX.X.XXXX, H. X. XXX, C., X/ Z. C., T.. XX.X.XXXX, H. X. XXX, C., obaja zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, IČO: 36 864 421 Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 16. júna 2015, č. k. 4C/132/2009- 348, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaných, ako predávajúcich, uzavrieť so žalobkyňou, ako kupujúcou, kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese C., obec C., katastrálne územie C., zapísanej na W. Č.. XXXX ako parcela registra C Č.. XXXX/X o výmere 175 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktorá kúpna zmluva, podpísaná žalobkyňou, ako kupujúcou dňa 12.6.2015, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 115,90 eur, do troch dní. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že ku dňu 6.11.2006 bolo na LV Č.. XXXX pre katastrálne územie C. zapísané spoluvlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 175 m2 v prospech žalobkyne v podiele 1/4, H. F. v podiele 1/2 a N. U. v podiele 1/4. Z ponukového listu zo dňa 15.4.2007 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni, ako spoluvlastníčke, H. F., spoluvlastníčka v podiele 2/4 pozemku - C. Č.. XXXX/X o výmere 175 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na W. Č.. XXXX, ponúkla uvedený spoluvlastnícky podiel na odkúpenie za cenu 2000 SK/ m2 s tým, že táto ponuka v prípade záujmu platí do 24.4.2007. Žalobkyňa listom zo dňa 18.4.2007 súhlasila s touto ponukou, ako i kúpnou cenou, s tým, že je pripravená bezodkladne uzavrieť kúpnu zmluvu. Zároveň uviedla potenciálny záujem aj o kúpu ďalších nehnuteľností, pozemkov a stavieb na pozemkoch parcela Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X Z. XXXX/X. Uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle tejto ponuky žalobkyňa urgovala u predávajúcej listom zo dňa 26.4.2007. Zo spisu katastrálneho konania č. V 3621/2007 súd prvej inštancie zistil, že dňa 9.8.2007 bola medzi H. F. ako predávajúcou a žalovanými, ako kupujúcimi, uzavretá písomná kúpna zmluva o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., zapísaných na W. Č.. XXXX - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcela Č.. XXXX v celosti, pozemky parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX v celosti a pozemok parcela Č.. XXXX/X (spoločný dvor) v spoluvlastníckom podiele 1/2, zapísaný na W. Č.. XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných za kúpnu cenu vo výške 900 000 SK. Vklad bol povolený dňa 7.12.2007. Z výpisu W. Č.. XXXX súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 25.5.2009 bolo zapísané spoluvlastnícke právo k pozemku - parcela Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 175 m2, v prospech žalobkyne v podiele 1/4, žalovaných v podiele 1 a N. U. v podiele 1/4. Právnym titulom nadobudnutia žalovanými bol na liste vlastníctva zapísaná kúpna zmluva V 3621/07 zo dňa 7.12.2007. Proti tomuto zápisu spoluvlastníckych práv žalovaných, žalobkyňa Správe katastra Pezinok písomne dňa 17.1.2008 namietala, že bolo porušené jej predkupné právo, keďže písomnú ponuku predávajúcej preukázateľne akceptovala. Z listu žalobkyne zo dňa 25.5.2009, súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa žalovaným oznámila, že uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 považuje za porušenie jej zákonného predkupného práva a vyzvala ich na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcela Č.. XXXX/ X v spoluvlastníckom podiele 1 za rovnakých podmienok, za akých ho od H. F. získali. Tento list bol žalovanej 2/ doručený dňa 8.6.2009. 3. Splnomocnený zástupca žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nevie, kedy jej bol doručený ponukový list H. F.M., ale odpoveď zo dňa 18.4.2007 - súhlas ponukou jej žalobkyňa odoslala poštou v ten deň. O dva dni na to, on osobne, v prítomnosti V.. Š. R. osobne list žalobkyne zo dňa 18.4.2007 odovzdal H. F., ktorá ho prijala. Nakoľko naňho nereagovala, písali jej 26.4.2007, ani nato nereagovala. V januári 2008 sa žalobkyňa dozvedela o zápise žalovaných na príslušnom liste vlastníctva. Na list žalobkyne o porušení jej predkupného práva žalovaní nereagovali. Žalovaný 1/ argumentoval tým, že nehnuteľnosti od H. F. kupovali v dobrej vôli. Od roku 1989 sú so žalovanou 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností, pozemkov parcela Č.. XXXX Z. XXXX a stavieb. Keďže im deti odrastali, chceli prikúpiť vedľajšie pozemky so starými stavbami, tiež časť spoločného dvora parcela č. XXXX/X, ktorého v 1/4 je spoluvlastníkom žalobkyňa. Pýtali sa právnikov, aj na katastri a bolo im povedané, že na spoločný dvor sa predkupné právo nevzťahuje. Svedkyňa H. F. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyni nič neponúkala, žalobkyňa o to nejavila žiaden záujem, ešte pred smrťou jej manžela s ňou prestala komunikovať. Po smrti manžela ponúkla chalupu susedovi C.. K ponukovému listu zo dňa 15.4.2007 uviedla, že to nie je jej podpis, nič také nepodpisovala. Svedkyňa výslovne potvrdila, že pred tým, ako to ponúkla manželom C., žalobkyni nič neponúkala. Uviedla, že C. oslovila mesiac po smrti manžela, ten zomrel vo februári 2007. V čase, keď už mala s nimi uzavretú predkúpnu zmluvu, sa jej začali hromadiť všelijaké listy od žalobkyne, že to zrazu chcú. Neprikladala tomu nijaký význam, lebo už bola v tom, že chalupu predáva C.. Predmetný pozemok (spoluvlastnícky podiel) žalobkyni neponúkla, pretože celá parcela ležala medzi ich stavaniami, skladala sa z toho, že ju mali F., D. Z. N. U.. Predpokladala, že žalobkyňa nato nebude mať peniaze, lebo predtým neodkúpila podiel N. U., ako dávnejšie hovorila, že odkúpi od mesta C.. Žalobkyňa v návrhu kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej, sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaných ju s ňou uzavrieť, uviedla kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel vo výške 4375 eur s odôvodnením, že znalecký posudok neexistoval, preto si vypočítala tým postupom, že z dohodnutej v kúpnej zmluve so žalovanými kúpnej ceny 900 000 SK odrátala polovicu za rodinný dom, to tak odhadla, zvyšok kúpnej ceny vydelila počtom metrov štvorcových súčtu predávaných pozemkov podľa kúpnej zmluvy, uzatvorenej so žalovanými. Žalovaní namietali že žalobkyňa, ak by chcela uplatňovať svoje predkupné právo, mohla by tak len po dohode s N. U., a aj to iba vo veľkosti, ktorá zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. K tomuto žalobkyňa uviedla, že ďalší podielový spoluvlastník N. U. si v zákonnej lehote predkupné právo neuplatnil , preto má nárok na celý spoluvlastnícky podiel v rámci svojho predkupného práva, s poukazom na právny záver NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/603/2008. Svedok G. R. vo svojej výpovedi uviedol, že ako zať H. F., po smrti jej manžela, jej pomáhal predať nehnuteľnosti. Vybavoval doklady na katastri, dával jej podpisovať nejaké doklady a odnášal to na kataster, tiež nejaký doklad, že sa to predáva a za čo, ktorý posielal susedovi, žalobkyni, alebo nejakému susedovi vedľa. Dávnejšie pracoval v realitách, a preto vedel, že keď bývajú dvaja a viac vo dvore, je povinnosťou toho, čo chce predať, tomu druhému to ohlásiť. Je si istý, že ponukový list H. F. podpisovala a to tak, že pripravený list jej dal. Ona odišla do vedľajšej miestnosti a potom sa vrátila. List dal do obálky a odoslal ho. Zo znaleckého posudku č. 22/2013 zo dňa 26.7.2013 znalkyne V.. D. R., súd prvej inštancie zistil, že pravdepodobná zmluvná cena spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 nehnuteľnosti - pozemku parcela Č.. XXXX/X, vedeného na W.D. Č.. XXXX, pre katastrálne územie C. bola 6400 eur, ktorú cenu znalkyňa odborne stanovila na základe vykonanej obhliadky na mieste samom a podľa pokynov súdu (podľa stavu v roku 2007, s prihliadnutím na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 ak využitie susediacich pozemkov a stavieb podľa ich stavu v roku 2007). Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 37, § 40a, § 116, §140 Občianskeho zákonníka, § 161 ods. 3 O.s.p.. Poukázal na to, že právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je zákonom obmedzená v tom, že svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na len jedného zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o povinnosť spoluvlastníka (zamýšľajúceho previesť svoj spoluvlastnícky podiel) vyplývajúcu zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, (ktorí nechcú vec predať) na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. Takúto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia svojho spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal novým vlastníkom namiesto predávajúceho. Vzniká zo zákona (zákonné predkupné právo), súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, rozhodnutia alebo zo zákona. Ustanovenia § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka sa použijú aj v prípade predkupného práva spoluvlastníkov. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre formu ponuky predkupného práva platí, že ak ide o nehnuteľnosť, musí byť písomná. Ponuka musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých má byť kúpna zmluva uzavretá. Povinný uvedie v ponuke cenu ponúknutú inou osobou, prípadne i podmienky ponúknuté popri cene. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponúka predkupného práva je prejavom vôle povinného scudziť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, smerovaný oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi, smerujúci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho práva povinného podielového spoluvlastníka na oprávneného podielového spoluvlastníka, a ako taký musí byť urobený platne, v súlade aj so všeobecnými ustanoveniami o platnosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti. V danej veci sa žalobkyňa domáhala nárokov z porušenia jej zákonného predkupného práva osobitnou žalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p.. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka v 1 veľkosti podielu na pozemku parcela Č.. XXXX/X o výmere 175 m2, zapísanej na LV Č.. XXXX, pre katastrálne územie Pezinok svoju žalobu odôvodňovala skutkovým tvrdením porušenia jej predkupného práva k tomuto pozemku tým, že napriek akceptácii písomnej ponuky predávajúcej zo dňa 15.4.2007 listom zo dňa 18.4.2007, predávajúca H. F., podielová spoluvlastníčka o veľkosti 1/2, svoj spoluvlastnícky podiel predala tretím osobám - žalovaným kúpnou zmluvou zo dňa 9.8.2007. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že 1/nárok žalobkyne z predkupného práva zanikol nezaplatením kúpnej ceny v určenej lehote, 2/že žalobkyňa mohla uplatňovať nárok z porušeného predkupného práva iba do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu, 3/že výkon práv žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na skutočnosť, že predmetný pozemok je spoločným dvorom, slúžiacim vlastníkom, v tomto prípade vlastnícky oddeleným domom, ku ktorým spoločný dvor patrí, 4/ žalovaný 1/ tiež namietal, že na spoločný dvor sa predkupné právo nevzťahuje, ako bol informovaný. Súd prvej inštancie predovšetkým z výpovede svedkyne H. F. mal preukázané, že z jej strany došlo uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanými k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne. Vyhodnotením jej svedeckej výpovede súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany svedkyne nebola vôľa previesť jej spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu z dôvodov, ktoré sama uviedla. Sama svedkyňa potvrdila, že po smrti manžela, s ponukou na predaj svojho vlastníctva, vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru nezamýšľala predať osobitne, ale oslovila priamo žalovaných a nemala vôľu ani úmysel s ponukou predkupného práva osloviť žalobkyňu s dovetkom „ však sme nemali predkúpnu zmluvu“. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že si ani nebola vedomá takejto povinnosti a možných následkov jej nesplnenia. Svedkyňa poprela aj pravosť svojho podpisu na ponukovom liste zo dňa 15.4.2007. Súd prvej inštancie tak prejudiciálne vyhodnotil písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva žalobkyňou zo dňa 15.4.2007 za absolútne neplatný právny úkon. Z tohto potom vyvodil, že nárok žalobkyne z predkupného práva nemohol zaniknúť nezaplatením kúpnej ceny včas, keďže jej nebola daná platná ponuka na uplatnenie predkupného práva. K námietke žalovaných, že si žalobkyňa uplatňuje nárok z porušeného predkupného práva vo väčšom rozsahu, než zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu s poukazom na existenciu predkupného práva ďalšieho podielového spoluvlastníka N. U., súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno na predmetnú vec aplikovať, keďže nejde o skutkovú situáciu podielových spoluvlastníkov, ktorí sa nevedia dohodnúť na výkone predkupného práva. Teda nejde o prípad dohody medzi viacerými podielovými spoluvlastníkmi, ktorý z nich a v akej veľkosti ponúknutého podielu tento odkúpia. Práve za situácie, keď žalovaní nepreukázali, že si ďalší podielový spoluvlastník N. U. taktiež uplatňuje svoj nárok z predkupného práva, mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na celý scudzený spoluvlastnícky podiel, keď sa nárokov z porušeného predkupného práva dovolala riadne a včas, je dôvodný. Nakoľko teda platná ponuka na výkon predkupného práva neexistovala a teda nebolo možné zistiť rovnaké podmienky - kúpnu cenu, za akú žalovaní nadobudli od povinnej spoluvlastníčky tento jej spoluvlastnícky podiel, keďže suma 900 000 SK predstavovala kúpnu cenu za všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvného prevodu, súd prvej inštancie postupom podľa § 136 O.s.p. určil kúpnu cenu za uvedený spoluvlastnícky podiel vlastnou úvahou, vychádzajúc z odborných znalostí vo veci ustanoveného znalca, ktorý stanovil pravdepodobnú zmluvnú cenu vo výške 6400 eur. K námietke žalovaných, že predmetný pozemok je spoločným dvorom s osobitným režimom, čím by priznanie nároku žalobkyni bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že takzvaný spoločný dvor mal v minulosti špecifické postavenie z hľadiska evidovania nehnuteľností v bývalej pozemkovej knihe. Pod spoločným dvorom sa rozumel pozemok - dvor slúžiaci spoločne vlastníkom alebo spoluvlastníkom viacerých domov. Spôsob evidovania pozemnoknižného telesa bol upravený v §51 a § 55 z pozemnoknižného poriadku. Zápis spoločného dvora sa uskutočňoval tak, že tento bol zapísaný do každej pozemnoknižnej vložky, v ktorej bol evidovaný dom, k užívaniu ktorého slúžil, a to bez uvedenia spoluvlastníckeho podielu. Dňom 1. apríla 1964 bola pozemková kniha nahradená evidenciou nehnuteľností. Zápisy z pozemkovej knihy do evidencie nehnuteľností boli preberané v tzv. druhej etape od roku 1967, pričom v nezmenenej podobe boli prevzaté a naďalej i vykonávané aj zápisy týkajúce sa spoločných dvorov. Dňom 1. januára 1993 bola evidencia nehnuteľností nahradená katastrom nehnuteľností. Spoločný dvor ako inštitút sui generis nebol priamo normatívne upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale právnymi predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy, pričom jeho chápanie bolo doplnené i príslušnou judikatúrou. Nastúpením účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950Zb. od 1. januára 1951 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné občianske obyčajové právo (§ 562, § 568). V zmysle § 865 Občianskeho zákonníka č. 40/1964Zb. účinného od 1. apríla 1964, sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, pokiaľ nie je uvedené inak, pričom vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V dôsledku účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964Zb. ako i zrušenia pozemkovej knihy sa teda na spoluvlastnícke vzťahy, týkajúce sa spoločného dvora, začali vzťahovať ustanovenia § 137 až § 142 o podielovom spoluvlastníctve. Zápis spoločného dvora v katastri nehnuteľností (na liste vlastníctva) je preto v súčasnosti potrebné vyhodnotiť cez prizmu podielového spoluvlastníctva. Žiadne ustanovenia platného Občianskeho zákonníka, zákona o katastri nehnuteľností a ani iného platného a účinného právneho predpisu nebránia samostatnému nakladaniu so spoluvlastníckym podielom na spoločnom dvore, a to či už vo forme jeho scudzenia, založenia alebo uplatnenia si predkupného práva. V súčasnosti uvedenie spôsobu využívania pozemkov v kódoch, spolu s legendou, ako je tomu v prípade sporného pozemku, je len údajom zo súboru popisných informácií podľa § 9 ods. 1 písm. d) Vyhl. Úradu geodézie a katastra SR č. 461/2009Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľnosti. Na uvedené účelové určenie pozemku by prichádzalo do úvahy prihliadnuť súdom v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V takomto konaní by bol súd oprávnený aj zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie neuznal obranu žalovaných a nevzhliadol vo výkone predkupného práva žalobkyne rozpor s dobrými mravmi. Práve naopak, bolo to konanie predávajúcej H. F., ktoré bolo v rozpore so zákonom, a ktoré nemôže požívať právnu ochranu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázali na to, že súd prvej inštancie obdržal ako prílohu žaloby ponukový list zo dňa 15.4.2007, ktorým svedkyňa H. F. ponúkla žalobkyni ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti na odkúpenie jej spoluvlastnícky podiel za cenu 2000 SK /m2. Súd prvej inštancie následne vypočuť túto svedkyňu, ktorá bola konfrontovaná s ponukovým listom ako listinným dôkazom, pričom svedkyňa vypovedala, že to nie je jej podpis, nič také nepodpisovala, s ničím takým nebola u notára, súčasne uviedla, že určite žalobkyni nič neponúkala. Z tohto potom súd prvej inštancie vyhodnotil ponukový list ako absolútne neplatný právny úkon. Po tomto vyhodnotení dôkazu, ktorým bola len výpoveď svedkyne H. F., nie však listiny samotnej, súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď Stanislava Husoviča, zaťa H. F., kde vypovedal úplne jednoznačne, že „dal som jej pripravený list, odišla do druhej miestnosti, potom sa vrátila, dal som list do obálky, odoslal“ a následne z neznámych dôvodov súd prvej inštancie nepripustil otázku, či je G. R. známe, že H. F. poprela svoj podpis pred súdom, tak, že táto výpoveď je len nepriamy dôkaz, pretože svedkyňa H. F. podpisovala list vo vedľajšej miestnosti. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia platnej ponuky. Žalovaní majú za to, že súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka G. R. z dôvodu, že svedok, aj keď nebol osobne prítomný v momente podpisu, bol však prítomný bezprostredne po ňom a sám vložil list do obálky a tvrdil, že je si istý, že list podpísala svedkyňa H. F., takže bezprostredne vnímal, že pôvodne nepodpísaný list, ktorý sám pripravil, mu H. F. potom, čo jej nepodpísaný list odovzdal, doniesla podpísaný a on sám ho osobne vložil do obálky a odoslal. Z uvedeného dôkazu je potrebné vyvodiť, že ide o priamy dôkaz, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby G. R. vložil nepodpísaný list do obálky a odoslal ho žalobkyni nepodpísaný. Jeho výpoveď je tak nielen priamym dôkazom ale aj pôvodným dôkazom, pretože priamo musel vedieť, že do obálky vkladá podpísaný list H. F.. Žalovaní tak jednoznačne preukázali, že ponuka bola podpísaná svedkyňou H. F.. Súd prvej inštancie rozpor medzi dvoma dôkazmi na jednej strane v prospech vykonania platnej ponuky - samotná ponuková listina z 15.4.2007 a výpoveď G. R. a jedným dôkazom na strane druhej v neprospech vykonania platnej ponuky - výpoveď H. F. o tom, že na listine nie je jej podpis. Tento záver však súd prvej inštancie nevyslovil v tej podobe, že sa nepreukázalo, že by podpis H. F. na ponukovej listine bol jej, ale konštatovaním, že ide o absenciu slobodnej a vážnej vôle konajúcej osoby, čo však vôbec nezodpovedá prípadu, keď by súd, hoc aj nesprávne, uveril tvrdeniu H. F. o popretí pravosti jej podpisu. Ak osoba nič nepodpisovala, potom nejde ani o jej úkon a nemá význam vôbec riešiť otázku slobodnej a vážnej vôle. V takom prípade mal súd prvej inštancie konštatovať, že k právnemu úkonu ani nedošlo. Je však zrejmé, že by to mohol konštatovať iba v prípade, ak by preukázal, že podpis na ponukovej listine nie je podpis H. F.. Súd však tento nedostatok vo svojej hodnotiacej úvahe šikovne zakryl predstavou akoby to aj podpis H. F. aj mohol byť, ale istotne to nemyslela slobodne a vážne, akoby ju niekto donútil k podpisu a súčasne svoju vôľu podpísať nemyslela vážne, napríklad mala vnútornú výhradu, alebo žartovala a, ak by to nestačilo z očitého svedka, ktorý videl všetko, len okamih podpisu nie, urobila nepriameho svedka, pričom už len listina s podpisom, ktorý vyzerá ako podpis H. F., a o ktorom je svedectvo priameho a pôvodného svedka o tom, že to mohol byť len jej podpis, pretože v susednej miestnosti, kde H. F. odišla, celkom iste už nikto iný nebol, je tiež priamym a pôvodným dôkazom, kde súd ak mal napriek preukázaniu pravosti podpisu zo strany žalovaných pochybnosti o pravosti podpisu, mohol nariadiť znalecké dokazovanie, pretože ide o otázku, ktorá si vyžaduje odborné skúmanie. Žalovaní nemohli predpokladať pred vyhlásením rozsudku, že súd uverí tvrdeniu H. F. o nepodpísaní ponukového listu napriek dvom priamym a pôvodným dôkazom, a predovšetkým výpovedí priameho a pôvodného svedka G. R.. Nepriamym dôkazom by nebolo ani svedectvo G. R., že videl H. F. ako vkladá list do obálky bez toho, aby ho do obálky vložil sám. Aj toto by bol priamy dôkaz, aj keď v tomto prípade istota o podpise by bola znížená . Nepriamym dôkazom by mohla byť len dôkaz niečoho, z čoho možno len usudzovať o dokazovanej skutočnosti, napríklad niekto videl H. F. ako vkladá list do obálky, alebo vôbec by nevedel, čo je predmetom listu. Manipulácia a zámena priamych a nepriamych dôkazov, kde ide o pomer k vyvodenému záveru, a ich zamieňanie s pôvodnými a odvodenými dôkazmi, kde ide o pomer k prameňu správy o dokazovanej skutočnosti (bezprostrednosť vnímania), je z dôvodu absencie tejto úpravy v zákone ľahkým terčom pre skreslený výklad. V tomto smere poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013. Je isté, že svedok G. R. by nepodpísaný list do obálky nevložil, rovnako ako je isté, že vo vedľajšej miestnosti nesedela iná osoba, ktorá by list podpísala za svedkyňu H. F.. G. R. sa priamo zúčastňoval na konaní H. F., nebol pri nej iba v momente podpisu, ale predtým pri nej bol, odovzdal jej nepodpísaný list a prijal od nej podpísaný list. Považovať takúto výpoveď iba za nepriamy dôkaz nie je možné. Žalovaní tak výpoveďou G. R. uniesli dôkazné bremeno pravosti ponukovej listiny z 15.4.2007. V ďalšom žalovaní poukázali na to, že v prípade pochybnosti súdu o pravosti podpisu je potrebné vrátiť konanie do štádia konania pred súdom prvej inštancie s cieľom nariadiť znalecké dokazovanie pravosti podpisu svedkyne H. F.. V opačnom prípade možno mať za to, že je pravdepodobnejší záver, že to je jej podpis , pretože jednak neuviedla žiadne také okolnosti z ktorých by bolo možné usudzovať, že nejde o jej podpis (list bol totiž jednoznačne doručený žalobkyni ), jednak žalobkyňa originálom listu pravdepodobne stále disponuje, a popretie pravosti podpisu je vyvrátená svedeckou výpoveďou G. R., ktorý poskytol priamy a pôvodný dôkaz podpisu ponukovej listiny z 15.4.2007 a sám list odoslal žalobkyni. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu následne došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tak, že ponuková listina z 15.4.2007 sa považuje za neplatnú a nevyvolávajúcu plynutie zákonnej prekluzívnej lehoty 2 mesiace na vyplatenie ponúknutej kúpnej ceny. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú mala byť žaloba zamietnutá je skutočnosť, že súd prvej inštancie sa uspokojil s tým, že ďalší údajný spoluvlastník N. U. si neuplatnil svoje predkupné právo a preto má žalobkyňa právo na výkup celého podielu žalovaných. Tento záver považujú žalovaní za nesprávny a platil by iba v prípade, že by bol N. U. ponúknutý výkup, t.j. bola mu svedkyňou H. F. ohlásená ponúka na výkup so všetkými podmienkami, totiž iba vtedy by mu predkupné právo zaniklo márnym uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty 2 mesiace a až následne by došlo k akrescencii jeho potencionálneho nároku žalobkyni, ktorá by však musela v zákonnej lehote včas a riadne vykúpiť celý ponúkaný podiel. Nenastala ani jedna z podmienok, ani na strane N. U., ani na strane žalobkyne. Predkupné právo N. U. teda stále existuje, nezaniklo, pretože mu nebola doručená ponuka, bolo porušené a zakladá N. U. právo na jeho realizáciu. Dokonca je zrejmé, že tým, že žalobkyňa svoje právo na výkup neuplatnila zákonnej prekluzívnej lehote počítanej od doručenia ponukového listu z 15.4.2007, je možné jednoznačne tvrdiť, že jej predkupné právo zaniklo a predkupné právo N. U. k podielu H. F. stále existuje. Žalovaní v ďalšom poukázali na to, že predmetný pozemok je podľa výpisu z katastra určený ako spoločný dvor, čo je účelové určenie pozemku - kód využitie 19 na LV Č.. XXXX, ako aj skonštatoval súd prvej inštancie. Je preto logické, že ak žalovaní nadobudli susedné nehnuteľnosti - pozemky vrátane budov od svedkyne H. F. spolu s podielom na spoločnom dvore, ktoré priamo hraničia s pozemkom určeným ako spoločný dvor, majú tieto pozemky funkciu hlavnej veci a pozemok so spoločným dvorom funkciu vedľajšej veci, pretože spoločný dvor patrí k hlavným pozemkom s budovami (tak vo vlastníctve žalobkyne ako aj žalovaných) podľa svojej povahy (je to spoločný dvor). Keďže realizácia princípu vzťahu hlavnej a vedľajšej veci je v určitom konflikte s predkupným právom spoluvlastníkov, je potrebné zmierenie oboch inštitútov hľadať prostredníctvom súladu výkonu oboch práv s dobrými mravmi. Nie je teda pravdou, že by inštitút spoločného dvora zanikol úplne, pretože je realizovateľný prostredníctvom § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Spoločný dvor ako pozemok slúži hlavným pozemkom. Z tohto dôvodu je v rozpore s dobrými mravmi akokoľvek uplatňovať predkupné právo spoluvlastníka k podielu, ktorý sa prevádza na budúcich vlastníkov hlavných pozemkov. Spoločný dvor bol až do roku 1964 vždy v celom vlastníctve každého vlastníka hlavného pozemku a až následne protiprávne došlo k zmene tohto inštitútu na podielové spoluvlastníctvo, hoci vznik tohto vzťahu sa aj podľa nového Občianskeho zákonníka mal spravovať doterajšími predpismi. 7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalovaných bolo podané oneskorene, nakoľko ich právny zástupca napadnutý rozsudok prevzal dňa 12.8.2015 a odvolanie doručil súdu dňa 28.8.2015 (teda s časovým odstupom 16 dní). V ďalšom poukázala na to, že žalovaní z vyjadrenia svedka G. R. nejasným myšlienkovým postupom vyvodili, že je isté, že svedok by nepodpísaný list do obálky nevložil, a že v susednej miestnosti, kde H. F. odišla, celkom iste už nikto iný nebol. Príslušný svedok vo svojej výpovedi v tomto smere netvrdil vôbec nič. Žalovaní rovnako nepreukázali svoje tvrdenie, že zaobstaranie podpisu G. R. vyznieva vysoko nepravdepodobne. Žalovaní sa snažia vyslovene manipulatívne presvedčiť súd o tom, že popretie pravosti podpisu (zo strany samotnej H. F.) je vyvrátené svedeckou výpoveďou G. R., ktorý poskytol priamy a pôvodný dôkaz podpisu ponukovej listiny z 15.4.2007 H. F.. Žalovaní tvrdia ešte aj to, že podpis na príslušnom ponukovom liste vyzerá ako podpis H. F.. Žalobkyňa poukázala na to, že pritom evidentne existuje diametrálny rozdiel medzi podpisom na príslušnom ponukovom liste a úradne overeným podpisom na kúpnej zmluve, ktorou pani H. F. odpredala predmetné nehnuteľnosti žalovaným. Žalobkyňa je presvedčená, že výsledkom prípadného znaleckého dokazovania by bolo jednoznačné potvrdenie toho, že na príslušnom ponukovom liste sa nenachádza vlastnoručný podpis H. F.. Je presvedčená, že výpoveď H. F. to už potvrdila dostatočne jasne. Už v konaní pred súdom prvej inštancie vyslovila podozrenie z krivej výpovede svedka R., nakoľko podpis na ponukovom liste je evidentne iný ako podpis na kúpnej zmluve. V ďalšom uviedla, že priamo zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 jasne vyplýva, že podľa tejto kúpnej zmluvy nebolo prevádzané vlastníctvo ku žiadnemu príslušenstvu k hlavnej veci. Pritom v zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť popri hlavnej veci uvedené a riadne identifikované tiež veci, ktoré sú jej príslušenstvom (R 7/1987). K tvrdeniu žalovaných, že predkupné právo N. U. k podielu H. F. stále existuje, žalobkyňa uviedla, že toto ignoruje skutočnosť o uplynutí lehoty 3 rokov odo dňa porušenia práva, dokedy sa mohol N. U. domáhať. Zároveň uviedla, že, ak žalovaní neváhali porušiť predkupné právo jedného zo spoluvlastníkov (N. U.), len ťažko možno veriť tomu, že by v tej istej záležitosti neporušili predkupné práva aj druhého zo spoluvlastníkov toho istého pozemku (žalobkyne ). V ďalšom poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 603/2008. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 9. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že svedkyňa H. F., pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k spoločnému dvoru (parcela č. XXXX/X o výmere 175 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX) žalovaným, tento neponúkla v rámci predkupného práva na predaj žalobkyni (rovnako podielovej spoluvlastníčke týchto nehnuteľností s veľkosťou podielu 1). Hoci sa v spise nachádza ponukový list z 15.4.2007 tento nebol podpísaný H. F. a preto sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede samotnej H. F., ktorá potvrdila, že po smrti manžela, s ponukou na predaj svojho vlastníctva, vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru, tieto nezamýšľala predať osobitne, ale oslovila priamo žalovaných a nemala vôľu ani úmysel s ponukou predkupného práva osloviť žalobkyňu s dôvetkom „ však sme nemali predkupnú zmluvu“. Svedkyňa poprela aj pravosť svojho podpisu na ponukovom liste zo dňa 15.4.2007. V tomto smere odvolací súd uvádza, že svedkyňa H. F. vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie dňa 15.12.2011 výslovne uviedla, že žalobkyni nič neponúkala. I napriek konfrontácii svedkyne s listinným dôkazom - ponukový list zo dňa 15.4.2007, táto výslovne uviedla, že na predmetnej listine nie je jej podpis, nič také nepodpisovala, s ničím takým nebola u notára. I po otázke súdu zotrvala na svojom stanovisku, že žalobkyni, predtým než predala nehnuteľnosti žalovaným, nič neponúkala. Uviedla, že v apríli 2007 mala uzavretú so žalovanými predkupnú zmluvu, a keď sa jej začali hromadiť všelijaké listy od žalobkyne, že to chce od nej kúpiť, neprikladala tomu nijaký význam. Potvrdila, že už mesiac po smrti manžela sa pýtala p. C., či má záujem o kúpu jej parcely, následne v apríli 2007 uzavreli predkupnú zmluvu. Svedkyňa vysvetlila i to, prečo neponúkla predmetný pozemok na predaj žalobkyni, keď uviedla, že celá parcela ležala medzi ich stavaniami, skladala sa z toho, že ju mali F., D. a N. U., žalobkyňa hovorila, že si odkúpi časť po N. U., po roku sa jej pýtala, či to odkúpila, na čo jej povedala, že nie, lebo na to nemá peniaze. Potom svedkyňa písala na mestský úrad, že chce odkúpiť pozemky po N. Tahotnom. Keď predávala svoje pozemky, predpokladala, že žalobkyňa nebude mať na to peniaze, keď nemala ani na odkúpenie tých iných pozemkov. Ak súd prvej inštancie na základe tejto výpovede ustálil, že svedkyňa H. F. pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru, tento neponúkla v rámci predkupného práva žalobkyni, jeho skutkové závery sú správne a vyplývajú z vykonaného dokazovania. V tomto smere bolo potom nadbytočným nariaďovať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu svedkyne H. F. na ponukovom liste z 15.4.2007, keďže táto sama potvrdila, že sa s ponukou na predaj spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru nikdy na žalobkyňu neobrátila, a nikdy ani takýto úmysel nemala (vychádzala z toho, že žalobkyňa na kúpu jej spoluvlastníckeho podielu nemá ani peniaze). Je tak zrejmé, že aj keby podpis na ponukovom liste bol skutočne podpisom svedkyne F., táto nikdy nemala záujem, aby bol žalobkyni aj doručený. Inými slovami povedané, aj keby svedkyňa ponukový list podpísala, avšak nemala záujem ho doručiť žalobkyni s účinkami ponuky predaja spoluvlastníckeho podielu, samotné spísanie a podpísanie ponukového listu ešte neznamená, že ponuka na uplatnenie si predkupného práva bola i svedkyňou zrealizovaná. Ako už bolo uvedené, ponuka na uplatnenie si predkupného práva je adresovaný právny úkon a teda nestačí iba jeho písomné vyhotovenie a podpísanie jedným z podielových spoluvlastníkov, ale sa vyžaduje, aby ho podielový spoluvlastník adresoval oprávnenému spoluvlastníkovi (ponúkol svoj podiel na predaj). Svedkyňa F.Á. vo svojej výpovedi potvrdila, že takúto ponuku žalobkyni nikdy neadresovala. Ak sa tak malo urobiť prostredníctvom svedka G. R., v konaní nebolo preukázané, že by bol tento svedok p. F. splnomocnený v jej mene konať a oslovovať zvyšných podielových spoluvlastníkov s ponukou predkupného práva. Možno potom ustáliť, že ak aj svedok R. poslal ponukový list z 15.4.2007 žalobkyni, nekonal tak ako splnomocnený zástupca H. F., ale konal sám za seba. Navyše tento svedok spočiatku s istotou nepotvrdil, že podpis na ponukovom liste je podpisom H. F., ale uviedol iba to, že by to mohol byť jej podpis. Až na ďalšiu otázku uviedol, že si je istý, že išlo o podpis H. F.. Na druhej strane však uviedol, že nebol osobne prítomný keď p. H. F. mala list podpisovať, nakoľko sa tak malo stať v inej miestnosti. Na jednej strane je tu teda výpoveď samotnej H. F. o tom, že nikdy sa na žalobkyňu neobrátila (ani o to nemala záujem už aj pre narušené susedské vzťahy) s ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru, ani takúto ponuku nepodpisovala, na druhej strane je tu výpoveď svedka R., ktorý najskôr jednoznačne nepotvrdil, že by malo ísť o podpis H. F., následne tvrdil, že podpis je jej, avšak pri samotnom podpisovaní prítomný nebol. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne, keď vo väčšom rozsahu prihliadol na výpoveď samotnej H. F., keďže práve táto mala zákonnú povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel zvyšným podielovým spoluvlastníkom, a keď táto potvrdila, že tak neurobila, ani urobiť nemienila. Výpoveď svedka R. je tak v priamom rozpore s výpoveďou svedkyne H. F. a jej vôľou s ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu neosloviť žalobkyňu. Navyše svedok R. nebol osobne prítomný pri údajnom podpisovaní ponukového listu H. F. a tvrdenia žalovaných, že nikto iný, než H. F. ponukový list podpísať nemohla, neboli inými dôkazmi preukázané (konštatovanie, že svedkyňa mala byť v miestnosti sama neboli rovnako preukázané). Ak by aj ponukový list svedkyňa podpísala, bolo preukázané, že tento list následne adresoval žalobkyni samotný svedok R. (nie H. F.) bez toho, aby bol na to p. F. splnomocnený resp. konal v jej mene. Možno preto uzavrieť, že súd prvej inštancie posúdil vec správne, keď ustálil, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené, keďže svedkyňa pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaným, neoslovila žalobkyňu s ponukou predkupného práva. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní nemohol prihliadať na podanie p. H. F., označenom ako „doplnenie výpovede“ doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.8.2017, nakoľko by išlo o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže podľa § 366 C.s.p. sa táto netýkala procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ani ňou nemalo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a napokon nešlo o procesnú obranu, ktorú odvolatelia bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 10. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že aj keby svedkyňa H. F. skutočne podpísala ponukový list z 15.4.2007 a tento aj skutočne zaslala žalobkyni pred tým, než odpredala svoj spoluvlastnícky podiel žalovaným, tento nemohol vyvolať účinky platnej ponuky pre uplatnenie si predkupného práva. Ponuka na využitie predkupného práva je jednostranným právnym úkonom povinného z predkupného práva adresovaným oprávnenému a musí okrem všeobecne kladených požiadaviek na právne úkony (§ 37 a nasl OZ) a náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a OZ) zodpovedať vopred dojednaným podmienkam a pokiaľ neboli dojednané, musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu a splnením ktorých môže oprávnený svoje predkupné právo vykonať. Rozhodujúcou podmienkou môže byť i forma zaplatenia kúpnej ceny, najmä ak môže ovplyvniť hodnotu nehnuteľnosti, či jej právne pomery, ale i jej splatnosť. Tým, že vlastník nehnuteľnosti oznámil tomu, pre ktorého je zapísané predkupné právo, že chce nehnuteľnosť predať za určitú sumu, a vyzval ho, aby sa v zákonnej lehote vyjadril, či chce predkupné právo uplatniť, neponúkol mu nehnuteľnosť na kúpu (rozsudok NS ČSR 21. 12. 1920 , sp. zn. Rv I 1100/20, Vážny č. 817/1920). V danej veci bol ponukový list z 15.4.2007 formulovaný nasledovne: „ podpísaná H. F., spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Pezinok, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 175 m2, spoluvlastnícky podiel 2/4 iny k celku v zmysle § 140 OZ, ponúkam Vám týmto, ako spoluvlastníkovi danej nehnuteľnosti, na odkúpenie vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel a to za cenu 2000 SK/m2 pozemku. V prípade vášho záujmu o kúpu spoluvlastníckeho podielu k dotknutej nehnuteľnosti, za stanovenú kúpnu cenu, ponuka platí do 24. apríla t.r.“. Na tento list žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 18.4.2007 označenom ako „súhlas s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu“, v ktorom žalobkyňa uviedla: „ podpísaná Oľga D............reagujem na váš ponukový list z 15.4.2007 .........., prijímam túto vašu ponuku, súhlasím s vami ponúknutou cenou 2000 SK /m2 a som pripravená bez zbytočného odkladu uzavrieť s vami kúpnopredajnú zmluvu na túto nehnuteľnosť“. Ďalším listom z 26.4.2007 označenom ako „žiadosť o navrhnutie termínu a miesta podpisu kúpnopredajnej zmluvy“ žalobkyňa svedkyňu F. požiadala o termín a miesto podpisu kúpnopredajnej zmluvy. V kontexte týchto skutočností je zrejmé, že žalobkyňa včas reagovala na ponuku predkupného práva a mala záujem o uzavretie kúpnej zmluvy za podmienok určených svedkyňou F.. Tento svoj záujem deklarovala opätovne aj listom zo dňa 26.4.2007, v ktorom žiadala o stanovenie termínu a miesta podpisu kúpnej zmluvy. Svedkyňa F. však na listy žalobkyne nijako nereagovala. V tomto kontexte bolo potom potrebné vyhodnocovať i určitosť ponuky obsiahnutej v ponukovom liste z 15.4.2007, keď táto okrem výšky kúpnej ceny už neobsahovala bližšie informácie o možnosti jej zaplatenia resp. spôsob a formu jej zaplatenia. K prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu však dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v zákonnej dvojmesačnej lehote. Samo vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno preto považovať za účinné prijatie ponuky. Ako už bolo uvedené, z ponukového listu z 15.4.2007 nevyplývala žiadna informácia o tom, kde, kedy a ako môže žalobkyňa zaplatiť za predávaný spoluvlastnícky podiel kúpnu cenu. Ani na výzvy žalobkyne v tomto smere svedkyňa F. nereagovala. Za tohto stavu nemožno potom dávať na ťarchu žalobkyni, že predávané nehnuteľnosti nevyplatila v dvojmesačnej lehote od doručenia ponuky. Odvolací súd má za to, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci mala písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva z 15.4.2007 obsahovať i údaje o splatnosti kúpnej ceny, teda spôsob a formu jej splatenia. Iba pri takto formulovanej ponuke by bolo možné konštatovať, že žalobkyňa podmienky v ponuke nesplnila. Inak treba ponuku svedkyne F. vyhodnotiť iba ako formálnu, a jej následné správanie (nereagovanie na žiadosti žalobkyne) ako „bránenie“ v možnosti žalobkyne svoje predkupné právo zrealizovať. Inak povedané, keďže svedkyňa F. v ďalšom odmietala komunikovať so žalobkyňou o odpredaji svojho spoluvlastníckeho podielu, mala jej písomná ponuka z 15.4.2007 už obsahovať všetky podmienky, za ktorých svedkyňa F. ponúkala vec na kúpu a splnením ktorých mohla žalobkyňa svoje predkupné právo vykonať, teda i podmienku formy zaplatenia kúpnej ceny, ktorú bolo možné (vzhľadom na absenciu komunikácie medzi nimi) považovať v danom prípade rovnako za podmienku rozhodujúcu. Ak potom písomná ponuka túto podmienku neobsahovala a zároveň (napriek snahe žalobkyne o uzavretie kúpnej zmluvy) svedkyňa F. svojim správaním sa žalobkyni „vyhýbala“ v komunikácii o uplatnení predkupného práva a možnosti uzavretia kúpnej zmluvy (a tým aj zaplatenia kúpnej ceny), je potrebné konštatovať, že písomná ponuka z 15.4.2007 nespĺňala všetky predpoklady pre uplatnenie si predkupného práva a svedkyňa F.Á. tak listom z 15.4.2007 riadne neponúkla žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na predaj, čím došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax v súvislosti s konkrétnymi prejednávanými prípadmi dospela k záveru, že k porušeniu predkupného práva dochádza aj vtedy, pokiaľ ponuka doručená podielovému spoluvlastníkovi neobsahovala údaj o splatnosti kúpnych cien a následne predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 178/2003). Pre posúdenie, či predajom inému bolo porušené predkupné právo oprávneného, ktorý ponuku k výkupu nevyužil, je rozhodujúce porovnanie ceny, prípadne ďalších podmienok, za ktorých bola vec predaná, s tým, akú cenu a aké ďalšie podmienky kúpy ponúkol predtým povinný oprávnenému (Rc 72/2002). V danej veci ako už bolo uvedené, ponukový list z 15.4.2007 neobsahoval informácie o splatnosti kúpnej ceny resp. spôsobu, formy a miesta jej zaplatenia, no na druhej strane kúpna zmluva uzavretá medzi H. F. a žalovanými vo svojom článku III upravuje spôsob zaplatenia kúpnej ceny a to pri podpise kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že ponukový list z 15.4.2007 nevyvolal účinky platnej ponuky pre uplatnenie si predkupného práva vo vzťahu k žalobkyni. Odvolaciu argumentáciu žalovaných v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. 11. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani odvolaciu námietku žalovaných, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve nemožno vzťahovať na spoločný dvor. V tomto smere odvolací súd uvádza, že podielové spoluvlastníctvo je charakterizované jednotou predmetu (spoločnej veci), ku ktorej vzniklo niekoľkým osobám vlastnícke právo. Ďalším charakteristickým znakom je i nedeliteľnosť spoločného práva. To znamená, že v dobe trvania spoluvlastníctva prináleží vlastnícke právo k určitej veci nerozdielne všetkým spoluvlastníkom až do doby likvidácie spoluvlastníctva. Žiadny zo spoluvlastníkov potom nemá po dobu trvania spoluvlastníctva výlučné a zvláštne samostatné vlastnícke právo na konkrétnu fyzicky oddelenú časť veci. V predmetnej veci spoločný dvor bol podľa zápisu na LV v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkov, a to D. B. v 1, H. F. v 1, N. U. v 1/4. Je potom zrejmé, že predmetný dvor predstavuje spoločnú vec, ku ktorej vzniklo konkrétne trom fyzickým osobám vlastnícke právo, ktoré bolo nedeliteľné v tom zmysle, že v dobe jeho trvania prináleží vlastnícke právo k spoločnému dvoru nerozdielne všetkým trom spoluvlastníkom, pričom žiadny z nich nemá výlučné a samostatné vlastnícke právo na konkrétnu fyzicky oddelenú časť spoločného dvora. Predmetný spoločný dvor tak spĺňa všetky kritéria podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci a preto niet rozumného dôvodu, aby sa naň nesťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve. V tomto smere odvolací súd ďalej dodáva (pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že s vlastníctvom domu je nerozlučne spojené užívanie časti spoločného dvora za účelom prístupu k tomuto domu), že nič nebráni podielovým spoluvlastníkom zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo napr. reálnym rozdelením spoločnej veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov i s možnosťou zriadenia vecného bremena práva prístupu cez novovzniknuté pozemky. Je potom zrejmé, že uplatňovanie (resp. aplikácia ustanovení) predkupného práva pri predaji spoluvlastníckych podielov k spoločnému dvoru, nijako neobmedzuje podielového spoluvlastníka v užívaní domu, ku ktorému sa spoločný dvor vzťahuje a preto aplikácia ustanovení o predkupnom práve nie je vylúčená ani pri spoločnej veci, ktorou je spoločný dvor. 12. Za dôvodnú však odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu žalovaných o tom, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na kúpu spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky H. F. vo väčšom rozsahu, než jej patrí. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ak predkupné právo prináleží viacerým osobám, ponuka musí byť urobená všetkým spoluvlastníkom. Ak teda svedčí predkupné právo viacerým osobám, musí byť ponuka urobená všetkým spoluvlastníkom, nie iba niektorému z nich; nejde tu o prípad hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak takáto ponuka bola urobená vo vzťahu k všetkým oprávneným spoluvlastníkom, je potrebné, aby sa títo vzájomne dohodli na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva. Takáto dohoda teda prichádza do úvahy, až po ponuke povinného spoluvlastníka. Pokiaľ potom k dohode nedôjde, majú spoluvlastníci právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov. Ak takáto dohoda (t.j. dohoda o výkone predkupného práva, s ktorou počíta druhá veta § 140 Občianskeho zákonníka) nebola uzavretá, právo odkúpiť podiel svedčí tým z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí o kúpu majú záujem a predkupné právo skutočne vykonali. Keďže ponuka zaviazaného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa scudziť, je z titulu zákonného predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom, ktorí prejavili záujem relevantným spôsobom, k dispozícii opäť celý podiel. Z toho vyplýva, že potenciálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorí podiel (respektíve tu jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili) odkúpiť nechcú, „ prirastie“ tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku na odkúpenie prijali riadne a včas. Nárok spoluvlastníkov, ktorí nechcú vykúpiť podiel (respektíve tú jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby uplatnili zákonné predkupné právo) prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí prijali riadne a včas ponuku na výkup (Rc 75/2010). Na to, aby teda žalobkyni vznikol nárok na odkúpenie od žalovaných celého spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky H. F. vo veľkosti 1, by museli byť splnené nasledovné podmienky: 1/ ponuka H. F. by musela byť daná všetkým zvyšným podielovým spoluvlastníkom (teda nielen žalobkyni ale aj N. U.), 2/ N. U. by neprejavil záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu H. F.. Iba v prípade, ak by N. U. (potom, čo by mu H.J. F. ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel) neprejavil záujem o spoluvlastnícky podiel H.J. F. by sa celý podiel H. F. stal voľným (resp. by nárok N. U., ktorý by na neho pripadal v prípade jeho záujmu, prirástol žalobkyni , ktorá riadne a včas ponuku na výkup prijala. Na takýto postup by však bolo najprv potrebné, aby H. F. svoj podiel ponúkla i N. U. a tento by jej podiel odkúpiť nechcel. Samotná nečinnosť N. U. nie je prejavom jeho vôle podiel H. F. neodkúpiť. V danej veci z výsledkov doterajšieho dokazovania nevyplynulo, že by H. F. oslovila s ponukou na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu i N. U. (prípadne jeho dedičov, keďže tento mal zomrieť príp. štát, ak by išlo o neznámeho vlastníka) a že by tento jej podiel odkúpiť odmietol. V tomto smere sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne, že N. U. si neuplatňoval žiadne nároky z porušenia jeho predkupného práva a preto žalobkyni vznikol nárok na odkúpenie aj na neho pripadajúci spoluvlastnícky podiel, nakoľko tento sa o odpredaji spoluvlastníckeho práva H. F. ani len nedozvedel. Pri tzv. „prirastaní spoluvlastníckych podielov“ teda nie je rozhodujúce to, že si podielový spoluvlastník neuplatnil právo z porušenia jeho predkupného práva, ale je rozhodujúce to, že mu bol povinným spoluvlastníkom podiel na odpredaj ponúknutý a on ho odmietol. Až po odmietnutí kúpy spoluvlastníckeho podielu jedným zo spoluvlastníkov sa tento stáva voľným pre zvyšných podielových spoluvlastníkov, ktorí o jeho kúpu záujem prejavili. Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, že ust. § 140 druhá veta Občianskeho zákonníka nebolo pre danú vec použiteľné, nakoľko nešlo o skutkovú situáciu podielových spoluvlastníkov, ktorí sa nevedeli dohodnúť na výkone predkupného práva. Na to, aby súd mohol tvrdiť, že sa podieloví spoluvlastníci nevedeli dohodnúť na výkupe spoluvlastníckeho podielu, by musela byť splnená podmienka, že by bol spoluvlastnícky podiel ponúkaný na odpredaj všetkým zvyšným podielovým spoluvlastníkom a že niektorí z nich ho odkúpiť odmietli. V danej veci však nebolo preukázané, že by podiel H. F. bol ponúknutý na odpredaj aj N. U. a že by tento jeho odkúpenie podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu odmietol. V danej veci teda nastala situácia, kedy podiel H. F. vôbec nebol ponúknutý N. U. a preto tento ani nemal možnosť jeho odkúpenie odmietnuť. Uvedené napokon potvrdzuje i to, že N. U. v čase prevodu spoluvlastníckeho na žalovaných mal byť mŕtvy. Za danej situácie potom žalobkyni nevzniklo právo na odkúpenie celého podielu H. F., ale len tej jeho časti, ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (teda vo výške 1 iny). 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie ohľadom toho, či H. F. ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel aj N. U. príp. jeho dedičom resp. štátu, ak by išlo o neznámeho vlastníka, a či títo jeho odkúpenie podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu (1/4) odmietli. Ak súd prvej inštancie zistí, že spoluvlastnícky podiel H. F. bol takto ponúknutý aj ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý ho odmietol, bude možné žalobkyni proti žalovaným priznať nárok na odkúpenie celého podielu H. F. (vo výške 1) tak ako rozhodol súd prvej inštancie v tomto napadnutom rozsudku, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené. Ak sa uvedené skutočnosti nepreukážu, žalobkyni vznikne nárok proti žalovaným na odkúpenie iba tej časti spoluvlastníckeho podielu Blaženy Zárubovej, ktorej výška zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho pomeru (t.j. len vo výške 1). 14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného ako i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).