Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/365/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710211981 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1710211981.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: C. R., K.. R., X. G.C. XX.X.XXXX, L. F. XX, L., zastúpená advokátom Mgr. Matejom Krajčim so sídlom AK v Bratislave, Májkova 1, proti žalovanému: O. S., X. G. XX.XX.XXXX, L. Y. A. J. G., G. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Annou Besedičovou, so sídlom AK v Ivanke pri Dunaji, Dlhá 7, za účasti intervenienta na strane žalovaného: C. -Slovenská J. C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R. Y. L., G. K. X, o náhradu škody vo výške 10.685,44 €, na odvolanie intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. júna 2015, č. k. 4C 106/2011 - 346, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. júna 2015, č. k. 4C 106/2011-346, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 9.815,87 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku v ktorom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 3.020,97 €, k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Mateja Krajčiho v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, potvrdzuje. II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 16.06.2015, č. k. 4C 106/2011- 346, rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 9.815,87 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 3.020,97 € k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Mateja Krajčiho v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 18.10.2010, doručeným na súd dňa 19.10.2010 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.205,51€ titulom náhrady škody, spôsobenej jej žalovaným dopravnou nehodou dňa 17.10.2008, za ktorý skutok bol právoplatne odsúdený v konaní na Okresnom súde Pezinok vedenom pod sp. zn. 3T 171/2009. Škoda jej vznikla stratou na zárobku počas práceneschopnosti v dĺžke 107 dní, pri vymeriavacom základe t.j. pri priemernom dennom zárobku 106,19 € vo výške 11.362,33 €; na bolestnom podľa znaleckého posudku O..sk v hodnote 182,5 bodov vo výške 2.440,02 €; na nákladoch, vynaložených na zdravotnú starostlivosť vo forme spoluúčasti vo výške 24,59 € na nákladoch, vynaložených na zaplatenie znaleckých posudkov znaleckej organizácii O..sk R..K..S.. Č.. XX/XXXX vo výške 493,49 € a č. XX/ XXXX vo výške 142,95 €. Celkove jej vznikla z týchto dôvodov škoda vo výške 14.463,38 €, z tohto jej bolo zaplatené intervenientom na strane žalovaného spolu suma 1.472,-€, Sociálnou poisťovňou suma 1.640,28 € /PN/ a 874,69 € /strata na zárobku/ a mzda krátená 270,90 €. Rozdiel tvorí žalovaná suma 10.205,51 €. Žalovaný bol niekoľkokrát neúspešne vyzvaný na plnenie. Proti platobnému rozkazu, vydanému v tejto veci vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Pezinok č. k. 6Ro 462/2010-17 zo dňa 29.12.2010 podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, že nespochybňuje dopravnú nehodu, ku ktorej došlo jeho zavinením, ale namieta, že do dnešného dňa mu žalobkyňa riadne škodu nevyčíslila a nepodložila žiadnymi dokladmi. Vo vzťahu k žalobe uviedol, že po dopravnej nehode bola ošetrovaná iba vodička, žalobkyňa ako spolujazdec nie, neboli uvádzané žiadne ťažšie zranenia. V trestnom konaní bolo preukázané, že doba liečenia žalobkyne trvala 6 týždňov, pričom žalobkyňa uvádza dobu 107 dní. Podľa jeho vedomostí boli nároky žalobkyne intervenientom na strane žalovaného uspokojené vo vyššej sume, ako uviedla v návrhu a to: náhrada za bolesť 1.472,- €, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.338,-€, náhrada straty na zárobku počas PN 850,10 € a náhrada za zdravotnú starostlivosť v sume 24,59 €. Na základe vyjadrenia posudkového lekára nebolo možné vysporiadať nároky na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia /položky 193a a 88/, nakoľko tieto neboli uvedené v zdravotnej dokumentácii žalobkyne a s tým korešponduje aj jej zdravotný stav v čase po nehode. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je žalobkyňa povinná svoj nárok uplatniť a preukázať ošetrujúcim lekárom, nie súkromnou obchodnou spoločnosťou. Na základe toho žiadal neprihliadať na dodatočne vypracované znalecké posudky. Za pochybnú označil žalobkyňou vyčíslenú sumu straty na zárobku vo výške 11.362,33 €. Podľa jeho vedomostí tento nárok /náhradu straty na zárobku/ v sume 850,10 € uspokojil intervenient. Za nepreukázaný považuje aj nárok na náhradu krátenej výplaty vo výške 270,90 €. Na základe uvedeného žiadal návrh zamietnuť. 3. Na návrh žalovaného do konania na strane žalovaného vstúpil ako intervenient (v predchádzajúcom procesnom postavení - vedľajší účastník) C. - Slovenská J.C. C..R... A. na strane žalovaného sa k doručenému návrhu písomne zo dňa 04.09.2012 vyjadril tak, že návrh proti žalovanému žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku plne vysporiadal zaplatením sumy 850,10 €, keď žalobkyňa bola PN 107 dní, jej pravdepodobný denný vymeriavací základ bol stanovený na 30,75 €, s poukazom na zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej práceneschopnosti sa hradí 55% denného vymeriavacieho základu a 25% od štvrtého dňa dočasnej práceneschopnosti. Ďalej uspokojil jej nárok na náhradu bolestného sumou 1.472,- € podľa lekárskeho posudku zo dňa 28.09.2009 H.. E. Š. a po následnej konzultácii s ich zmluvným lekárom, za 110 bodov x 13,374 €. Na základe jej zdravotnej dokumentácie má za to, že poskytnuté odškodnenie bolo adekvátne a uhradené v plnej výške. Zvýšenie bodového ohodnotenia v položke 193 a nie je dôvodné podľa § 9 ods. 5 zák. č. 437/2004 /infekcia rany, bolestivý spôsob liečenia s komplikáciami, operačný výkon/; položka 88 /pomliaždeniny brušnej steny/ sa v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nenachádza, naopak pri vyšetrení na CPO je pri vyšetrení brucha uvedené, že je voľné, priehmatné, bez patologického nálezu. Položka 173 /poranenie menisku/ tiež nie je dôvodná, počas liečby bolo len suponované poškodenie menisku na magnetickej rezonancii, pri klinickom vyšetrení nebolo potvrdené a pri ďalších vyšetreniach sa vylúčilo. Žalobkyni tiež vyplatil náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.338,- € a dňa 17.02.2010 je poukázal sumu 24,59 € náhrady za doplatky za lieky a pomôcky zakúpené v hotovosti. Nárok žalobkyne na náhradu nákladov za znalecké posudky neuznáva, nakoľko nie je krytý z povinného zmluvného poistenia žalovaného. 4. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie na podanom návrhu v zmysle jeho zmeny zotrvala. Vypovedala, že ako spolujazdkyňa v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej žalovaným dňa 17.10.2008 v piatok utrpela zranenia, ošetrená bola na mieste v sanitke, vtedy ešte mohla hýbať kolenom, pričom ju začalo bolieť, preto pokračovala do zamestnania. Bolesti sa začali stupňovať, preto bola kolegyňou odvezená na pohotovosť, kde bolo zistené, že noha je zlomená, dali ju do sadry a sanitka ju odviezla domov. V pondelok sa opuch zmiernil, bola vypísaná na PN, bolo potrebné dodržiavať úplný kľud. Zlomenina asi bola komplikovaná, preto bola jej PN dlhodobá. Sadru na nohe mala do začiatku januára 2009, po jej zložení absolvovala množstvo rehabilitačných cvičení a elektroliečby. Bolesti jej pretrvávajú dodnes, 2-3x ročne jej do kolena aplikujú injekčné látky. V čase pred dopravnou nehodou pracovala ako realitná maklérka, mala zabehnutú veľmi dobrú klientelu, dosahovala príjmy cca 2.000,- € - 3.000,- € mesačne. Po dopravnej nehode sa jej príjem dramaticky znížil na 500,-€, čo bolo neúnosné, pritom mala pocit, že sa musí proti vyjadreniam žalovaného brániť, na vlastné náklady si musela dať vyhotoviť znalecký posudok, čo jej bolo doporučené na polícii, ak nesúhlasí s určenou dobou PN, aby mohli kvalifikovane posúdiť konanie žalovaného, pritom znalec Lohnert vypracoval posudok len na základe jediného telefonátu s ňou, k dispozícii mal len prvotné doklady, ktoré posielala do poisťovne žalovaného. Obmedzovaná bola aj v tom zmysle, že po dobu, čo mala sadru na nohe, bola odkázaná na pomoc iných osôb. 5. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal bodové ohodnotenie bolestného v rámci znaleckého posudku žalobkyne, namietal výšku uplatňovanej náhrady straty na zárobku žalobkyne, ktorú považoval za neprimeranú, namietal výšku nákladov, spojených s liečením žalobkyne s tým, že tieto jej už boli intervenientom zaplatené v sume 24,59 €. 6. Intervenient na strane žalovaného namietal výšku bodového ohodnotenia a to navýšenie o 50% položky 193 a, namietal položku 88 s tým, že nekorešponduje so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, neuznal položku 173, ktorá nebola počas liečby žalobkyne preukázaná. Ostatné položky bolestného žalobkyni uhradil. K strate na zárobku počas PN uviedol, že pri uspokojení tohto nároku vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne, ktorý mu oznámil výšku denného vymeriavacieho základu žalobkyne vo výške 30,75 €. Tento nárok uspokojili podľa zákona o sociálnom poistení. Náklady, spojené s liečením žalobkyne, ktoré mu preukázala uhradil, o iných nákladoch nemal vedomosť. S náhradou nákladov na znalecké posudky nesúhlasil, nie sú hradené z povinného zmluvného poistenia žalovaného. 7. Písomným podaním zo dňa 11.05.2012 a písomným podaním zo dňa 11.10.2012 žalobkyňa menila žalobu tak, že svoj nárok ustálila vo výške 10.685,44 € /8.871,95 € náhrady straty na zárobku po dobu PN 107 dní; 968,02 € bolestné pri bodovom ohodnotení 182,5 bodov; 145,34 € náhrady za náklady spoluúčasti na zdravotnom poistení; 63,69 € náhrady za náklady na zdravotné pomôcky, lieky a ošetrenia; 493,49 € a 142,95 € náhrady za náklady znaleckej odmeny. O zmene žaloby súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 11.10.2012 tak, že zmenu pripustil. 8. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č.k.: 3T 171/2009-137 zo dňa 30.11.2009, právoplatným dňa 19.12.2009, v trestnej veci obvineného O. S.Á., bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona porušením dôležitej povinnosti, uloženej mu podľa zákona, za čo bol odsúdený k peňažnému trestu vo výške 1 000,-€ a trestu zákazu riadiť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Podstata skutku, zo spáchania ktorého bol uznaný žalovaný za vinného, spočívala v tom, že dňa 17.10.2008 o 7.30 hod v A. J. G. viedol osobné motorové vozidlo zn. K. U.: L. XXX J., pričom na križovatke ciest 1/61 s Nádražnou ulicou nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu zn. J. U.: H. XXX L. idúcemu po ceste označenej ako hlavná, ktoré riadila vodička A. Y., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej poškodená vodička utrpela zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 6-7 dní a jej spolujazdkyňa poškodená C. R. utrpela zranenia a to odlomenie hrotu pravého jabĺčka, pomliaždenie nosa, pásovité pomliaždenie ľavého stehna, spojené s liečením v trvaní 6 týždňov. V trestnom konaní bol vypracovaný písomný znalecký posudok č. 26/09 zo dňa 01.02.2009 prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc, ktorý v závere posudku konštatoval poranenia žalobkyne podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii pri jej ambulantnom vyšetrení a ošetrení bezprostredne po úraze v rozsahu: odlomenie hrotu pravého jabĺčka, pomliaždenie nosa, pásovité pomliaždenie pravého pleca, hrudnej kosti a podbruška s tým, že zranenia nezanechajú trvalé následky. Iba v časti nález sa znalec vyjadroval k dĺžke liečenia žalobkyne, spojeného s jej práceneschopnosťou, ktorú považoval za neprimeranú a biologicky neodôvodnenú s tým, že pri použití inej liečebnej metódy by práceneschopnosť žalobkyne mohla byť kratšia. Za primeranú povahe zranení pri použití správnej liečby konzervatívnej alebo operačnej, označil dobu liečenia 6 týždňov s potrebou následnej rehabilitácie ambulantne. Uviedol, že posudzovanie celkovej doby práceneschopnosti pre uvedené zranenia je výlučne v kompetencii príslušného praktického lekára, ktorý pozná pacienta, vývoj jeho zdravotného stavu, sleduje výskyt prípadných komplikácií, vek, biologický stav, psychické reakcie, postoj pacienta k vlastnému zraneniu a pod., ako aj, že pracovná spôsobilosť závisí od profesiogramu pacienta. V rámci trestného konania bola žalobkyňa, ako poškodená, písomne zo dňa 11.05.2009 prokurátorom okresnej prokuratúry Pezinok vyzvaná, vzhľadom na svoj nesúhlas s hodnotením primeranej doby trvania práceneschopnosti prof. Lohnertom, predložiť dôkaz opaku / čl. 120 spisu/. Dňa 30.07.2009 žalobkyňa doručila do trestného spisu písomný znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znaleckou organizáciou O..sk /obchodné meno A. O. H. U. R..K..S../. vo veci posúdenia jej zranení, na základe tejto výzvy. V rámci trestného konania sa súd nárokom na náhradu škody žalobkyne nezaoberal s odôvodnením, že žalobkyňa nesplnila formálne podmienky na riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Dňa XX.XX.XXXX H.. E. R., praktický lekár pre dospelých, podala lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne s vyčíslením iba bodového ohodnotenia bolestného vo výške 110 bodov. Z posudku vyplýva, že doba liečenia a teda aj práceneschopnosti žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody trvala od 17.10.2008 do 01.02.2009. Písomne zo dňa 28.01.2010 žalobkyňa vyzvala intervenienta, ako poisťovateľa žalovaného, na náhradu škody na zdraví, titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku po dobu práceneschopnosti a náhrady hotových výdavkov. Písomne zo dňa 14.10.2010 na plnenie náhrady škody vyzvala aj žalovaného, ktorý ju odkázal na uplatnenie nárokov u jeho poisťovateľa. Podľa obsahu /neúplného/ spisu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, vedeného intervenientom v tejto veci, žalobkyňa, reagujúc na odmietavý list intervenienta zo dňa 13.08.2009 poskytnúť jej plnenie v celom požadovanom rozsahu a včas, dňa 07.07.2010 doručila intervenientovi doplnenie znaleckého posudku O..sk Č.. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XX/XXXX vo veci posúdenia trvalých následkov a sťaženia spoločenského uplatnenia a žiadala náhradu aj za jeho vypracovanie, nakoľko bolo vypracované na podnet vedľajšieho účastníka. 9. Súd prvej inštancie predmetný právny nárok po právnej stránke posúdil s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1,§ 422, § 444 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 ods. 2, podľa § 4 ods. 1 a 2, podľa § 5 ods. 1, § 5 ods. 2, 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu vzniku nároku, podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12384 - 1/2008 - OÚ zo dňa 14.05.2008, podľa § 7 ods. 1, 3, 5, 6 zák. č. 347/2004 Z. z., podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce, podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku skonštatoval, že porušenie právnej povinnosti žalovaným, ako vodičom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 17.10.2008 s následkami na zdraví žalobkyne, účastníci konania nesporovali a túto skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok č. k. 3T 171/2009-137 zo dňa 30.11.2009, ktorým bol v zmysle § 135 ods. 1 veta tretia O. s. p. viazaný v rozsahu že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Medzi stranami sporu ďalej nebol sporný vznik škody vo forme bolestného / náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa žalobkyňa v tomto konaní nedomáhala/. Žalobkyňa sa domáhala náhrady z titulu bolestného vo výške 968,02 € za bodové ohodnotenie vo výške 182,5 bodov, čo preukazovala listinným dôkazom - znaleckým posudkom O..sk Č.. XX/XXXX, s ktorým žalovaný a intervenient na strane žalovaného nesúhlasili a niektoré položky bodového ohodnotenia sporovali. Súd prvej inštancie žalobkyni nárok na náhradu bolestného priznal vo výške 99,45 € za bodové ohodnotenie 117,5 bodov podľa v konaní podaného znaleckého posudku H.. R. Č.. XX/XXXX. Žalobkyni by podľa tohto posudku patrilo bolestné v sume 117,5 x 13,374 €, z ktorej sumy súd prvej inštancie odpočítal už intervenientom na strane žalovaného uspokojený nárok vo výške 1.472,-€. Pokiaľ žalovaný a intervenient na strane žalovaného namietali zvýšenie bodového ohodnotenia znalcom položky 193a, vo vzťahu k tomu nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy, napr. kontrolné znalecké dokazovanie. Medzi stranami sporu nebol sporný nárok žalobkyne na náhradu na stratu na zárobku ako taký, namietaná bola žalobkyňou týmto návrhom uplatňovaná výška náhrady s odôvodnením, že tento nárok bol intervenientom už uspokojený podľa zákona o sociálnom poistení, z výšky denného vymeriavacieho základu žalobkyne sumou 850,10 €, ako aj, že doba práceneschopnosti bola neodôvodnene dlhá. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie pri vyčíslení výšky náhrady straty na zárobku žalobkyne po dobu jej práceneschopnosti vychádzal z jej priemerného zárobku, vyčísleného v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Žalobkyňa dosiahla v 3. kalendárnom štvrťroku priemerný hodinový zárobok vo výške 106,21 €, v návrhu sa však domáhala iba v sume 106,19 €, z ktorej súd následne vychádzal /§ 153 ods. 2 O. s. p/. Za 107 dní práceneschopnosti suma zárobku predstavovala 11.362,33 €, z ktorej súd prvej inštancie odpočítal už poskytnuté plnenie intervenientom v sume 850,10 € a dávky nemocenského poistenia zaplatené žalobkyni Sociálnou poisťovňou vo výške 1.640,28 €. Žalobkyňa sa tak dôvodne domáhala náhrady straty na svojom zárobku počas jej práceneschopnosti v sume 8.871,95 €. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku práceneschopnosti žalobkyne súd prvej inštancie predovšetkým dĺžku jej trvania považoval za preukázanú z lekárskeho posudku H.. E. R. zo dňa 29.01.2009 od 17.10.2008 do 01.02.2009 a ďalej sa stotožnil s vyjadrením znalca prof. Lohnerta v tom, že posudzovanie celkovej doby práceneschopnosti pre uvedené zranenia je výlučne v kompetencii príslušného praktického lekára, ktorý pozná pacienta, vývoj jeho zdravotného stavu, sleduje výskyt prípadných komplikácií, vek, biologický stav, psychické reakcie, postoj pacienta k vlastnému zraneniu a pod., ako aj že pracovná spôsobilosť závisí od profesiogramu pacienta, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa v tomto konaní zdôraznila, že z jej náplne práce, ako realitného makléra, vyplýva povinnosť častých pracovných ciest v rámci celého Slovenska vlastným motorovým vozidlom. Z tohto tvrdenia, ktoré žalovaný ani intervenient nenamietali, logicky vyplýva objektívna nemožnosť skoršieho ukončenia práceneschopnosti za situácie, že žalobkyňa do začiatku januára 2009 mala nohu v sadre a po jej zložení musela absolvovať rad rehabilitačných cvičení a elektroliečbu. V časti nároku na náhradu nákladov za znalecké posudky č. XX/XXXX C. XX/XXXX vo výške 493,49 € a 142,95 € súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval tento nárok za dôvodný a žalobkyni ho v plnej výške podľa § 442 Občianskeho zákonníka priznal. V konaní súd prvej inštancie zistil, že nároky žalobkyne na náhradu škody v trestnom konaní neboli uspokojené, bola výslovne vyzvaná preukazovať opak voči znaleckému posudku prof. Lohnerta, kedy si dala vypracovať znalecký posudok č. 48/2009 a na výzvu intervenienta preukázať uplatnené nároky v rámci riešenia poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX (toto tvrdenie intervenient nesporoval) si dala vypracovať znalecký posudok č. XX/ XXXX. Odmena za vypracovanie týchto posudkov jej bola znaleckým ústavom vyúčtovaná vo výške 493,49 € a 142,95 €, teda výšku nemohla ovplyvniť a tieto sumy riadne aj dňa 30.07.2009 a 21.06.2010 uhradila, čím došlo k úbytku na jej majetku v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, keď ohľadom jej oprávnených nárokov, ako v trestnom konaní, tak aj v rámci riešenia poistnej udalosti intervenientom, boli spochybňované. O vydanie znaleckých posudkov teda ako poškodená požiadala v súlade s citovaným ust. § 7 ods. 6 zákona NR SR č. 437/2004 Z. z. Súd prvej inštancie v konaní zistil, že zhotoviteľ znaleckých posudkov je riadnou znaleckou organizáciou v zmysle zák. NR SR č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Rovnako na základe preskúmania oprávnenosti nákladov žalobkyne na liečenie, zdravotné pomôcky a výkony, ako sú uvedené vyššie, v konaní ustanoveným znalcom, teda existencie príčinnej súvislosti medzi ich vynaložením žalobkyňou a trestným činom žalovaného, súd žalobkyni náhradu týchto nákladov v odôvodnenej sume 208,03 € priznal, posúdiac tento nárok podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku, o zaplatenie sumy 869,57 € súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný, vykonaným dokazovaním nepreukázaný, zamietol. 10. Proti tomuto rozsudku do výroku rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.815,87 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a do výroku rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť žalobkyni pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 3.020,97 € k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Mateja Krajčiho v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, podal včas odvolanie intervenient (v čase platnosti a účinnosti OSP s poukazom na ustanovenie 93 ods. 6 OSP, podľa ktorého vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom). Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Intervenient uviedol, že predmetom tohto konania bolo žalobkyňou uplatnené právo na náhradu škody, ktorú utrpela pri dopravnej nehode dňa 17.10.2008 a ktorú zavinil žalovaný. Škoda jej mala vzniknúť stratou na zárobku počas 107 dní trvajúcej práceneschopnosti, doplatku na bolestnom podľa znaleckého posudku O..sk v hodnote 182,5 bodov vo výške 2.440,02 € a nákladoch, ktoré vynaložila za znalecké posudky, ktoré si dala sama vyhotoviť a nákladov vynaložených na liečenie. Z odôvodnenia (nie však z výroku) napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žalobkyni priznal náhradu za bolesť vo výške 99,45 €, náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti po odpočítaní plnenia za tento nárok intervenientom a Sociálnou poisťovňou vo výške 8.871,95 €, náhradu nákladov za znalecké posudky vo výške 493,49 € a 142,95 €, náhradu nákladov na liečenie vo výške 208,03 €. V rámci svojho odvolania intervenient uviedol, že uhradil žalobkyni ešte pred podaním návrhu na začatie tohto konania všetky nároky v rozsahu v akom ich žalobkyňa uplatnila a preukázala. Dňa 08.04.2008 im predložila lekársky posudok o ohodnotení bolestného a keďže ho akceptovali v plnom rozsahu, dňa 22.04.2009 jej bolo uhradených 1.472,-€. V tejto súvislosti zdôraznili, že zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v §§ 3 a 4 ustanovuje, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý podľa § 7 spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenia, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Podľa § 7 ods. 6 cit. zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedeného v odsekoch 3 (poškodený) a 4 (fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas), požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Ak by teda nemali pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v žalobkyňou predloženom lekárskom posudku, nebol ani dôvod, aby súd priznal žalobkyni náklady, ktoré vynaložila za vyhotovenie znaleckých (správne by malo byť posudkov vyhotovených na objednávku súkromnej osoby znaleckou organizáciou) posudkov, z ktorých dokonca jeden si žalobkyňa dala vyhotoviť v rámci trestného konania. Súd prvej inštancie naviac ešte pribral v tomto konaní súdneho znalca, ktorý neposudzoval správnosť hodnotenia bolestného ošetrujúcou lekárkou navrhovateľky H.. E. Š., ale posudzoval správnosť hodnotenia bolestného v posudkoch vypracovaných znaleckou organizáciou. Takýto postup súdu nie je podľa intervenienta odôvodnený. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a podľa § 445 Občianskeho zákonníka sa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje peňažným dôchodkom a pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 veta prvá Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa vždy zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak; ods. 9 ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje. Žalobkyňa k uplatneniu práva na náhradu predložila intervenientovi potvrdenie o strate na zárobku počas PN vydané zamestnávateľom BCB, a.s. dňa 04.02.2009, pravdepodobný vymeriavací základ vo výške 926,2103 Sk = 30,75 €, potvrdenie o strate na zárobku počas PN vydané zamestnávateľom BCB, a.s. dňa 03.06.2009, pravdepodobný vymeriavací základ vo výške 48,5454 €, kópie výplatných pások žalobkyne za mesiac júl, august a september 2008 (júl 2008, čistá mzda 70.435,-Sk=2.338,01 €, august 2008 - čistá mzda 38.681,-Sk=1.238,97 €, september 2008 - čistá mzda 33.352,-Sk= 1.107,08 €) - 3.Q 2008, ktorý predchádzal štvrťroku, v ktorom sa zisťuje, dňa 4.5.2009 podanie z 30.04.2009, ktorým oznamuje, že v pôvodnom potvrdení o strate na zárobku počas PN jej mzdový účtovník spoločnosti L., C..R.. p. A.. H.Č. potvrdil omylom denný vymeriavací základ na sumu, ktorá bola obmedzená v zmysle zákona, pričom na túto položku sa toto obmedzenie nevzťahuje, ako uvedené v tlačive Potvrdenie o strate na zárobku počas PN, bod č. 6. a preto dopĺňa jeho potvrdenia vymeriavacieho základu neobmedzených podľa § 138 ods. 13 zák. č. 461/2003 Z. z., a tiež potvrdenie skutočnej brutto a netto mzdy a výplatné pásky za rozhodujúce obdobie. Intervenient poukázal na to, že súd prvej inštancie pri zisťovaní priemerného zárobku, ako to vyplýva z odôvodnenia na konci šiestej a začiatku siedmej strany postupoval v rozpore s ustanoveniami vyššie spomenutých všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 134 Zákonníka práce, § 445 Občianskeho zákonníka, § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) vzťahujúcich sa na túto vec. Súd ďalej na strane 6 napadnutého rozhodnutia argumentuje znaleckým posudkom č. 33/2014 vypracovaný ustanoveným súdnym znalcom H.. K. R. v štvrtom odseku popisuje výsledok jeho posudzovania opodstatnenosti náhrady hotových výdavkov spoluúčasti poistenca, doplatkov za lieky a platieb za zdravotné pomôcky a výkony, pričom znalec určil, že v príčinnej súvislosti so zranením žalobkyne sú náklady vo výške 209,03 €. Súd prvej inštancie priznal sumu vo výške 208,03 € aj napriek tomu, že v piatom odseku sám konštatuje, že intervenient z titulu týchto nákladov žalobkyni už uhradili 24,59 €. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia nevyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené žalobkyňou i žalovaným správne, a preto dospel aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe uvedených skutočností preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I. (zrejme zle označený rozsudok súdu prvej inštancie) zrušil a návrh v celom rozsahu zamietol alebo zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava I (zrejme omylom označený súd prvej inštancie správne má byť Okresný súd Pezinok) na ďalšie konanie a priznal intervenientovi aj trovy konania. 11. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu intervenienta a uviedla, že svojím návrhom zo dňa 18.10.2010 si uplatnila voči žalovanému náhradu škody vo špecifikovanej výške a to bolesť - odškodnenie za bolesť spôsobenú úrazom, podľa zákona č.437/2004 Z. z. sadzobníka bodového hodnotenia, znalec ohodnotil v celkovej hodnote bolestného 182,5 bodov, ktoré predstavuje finančné odškodnenie za úraz sumu 2.440,02 €. Znalec v závere označil zranenia poškodenej za stredne ťažké. Plnenie C. - Slovenská J.S. C..R.. (Č.. J. .N.. XXXXXXXXXX) - sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu 1.472 € (Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 3.3.2010). Uplatnený nárok návrhom zo dňa 18.10.2010, bolestné - 968,02 €, a trvalé následky - dňa 16.6.2010 vypracoval znalecký ústav O..sk A. O. H. U. R..K..S.., znalecký posudok č.57/2010, ako doplnenie znaleckého posudku č. 48/2009, o určenie a ohodnotenie trvalých následkov úrazu zo dňa 17.10.2008, po dopravnej nehode. Znalec konštatoval, že u poškodenej sa jedná o trvalé následky, a to ľahké poškodenie väzivového aparátu pripojeného na jabĺčko, popri iných ďalších poúrazových, záťažových zmenách na vnútornej štruktúre kolena. Odškodnenie za trvalé následky spôsobené úrazom, podľa zákona č. 437/2004 Z. z. sadzobníka bodového hodnotenia, znalec ohodnotil v celkovej hodnote trvalých následkov 100 bodov, ktoré predstavuje finančné odškodnenie za úraz sumu 1.337,- €. Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ) - hodnota bolestného 182,5 bodov, ktoré predstavuje finančné odškodnenie za úraz sumu 2.440,02 € a hodnota trvalých následkov 100 bodov, ktoré predstavuje finančné odškodnenie za úraz sumu 1.337,- €, spolu 3.777,02 €. Plnenie C. - Slovenská J.R. C..R.. (Č.. J.. N..XXXXXXXXXX) - trvalé následky, spolu 1.338,- €, uplatnený nárok návrhom zo dňa 18.10.2010, trvalé následky - 0 €. V znaleckom posudku č. 48/2009 bolo taktiež konštatované, že poškodená bola obmedzená v obvyklom spôsobe života, najmä pri výkone svojho povolania, ale taktiež pri šoférovaní, dlhodobom státí, športových aktivitách, hygienických úkonoch a bežných aktivitách (nakupovanie, varenie, obliekanie a pod.). Strata na zárobku (§ 445, 446, 447 OZ) - počet dní PN: vymeriavací základ mzdy (priemerný denný zárobok, podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 445 Občianskeho zákonníka, §134 a 135 zákona č. 301/2001 Z. z. Zákonníka práce a § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce): 106,19 €/deň, spolu: 11.362,33 €. V znaleckom posudku č.48/2009 znalec uviedol, že dĺžka práceneschopnosti v trvaní 107 dní bola primeraná, vzhľadom na komplexný prehľad liečby a liečba poranenia pravého kolena naďalej pretrváva. Plnenie Sociálna poisťovňa - nemocenské, spolu: 1.640,28 € (Potvrdenie o nemocenských dávkach zo dňa l9.04.2012). J. C. - Slovenská J.R. C..R.. (Č.. J.. N..XXXXXXXXXX) - strata na zárobku počas PN, spolu: 850,10 EUR (Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 16.2.2010). Uplatnený nárok návrhom zo dňa 18.10.2010, strata na zárobku - 8.871,95 €. Účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§ 449 ods. 1 OZ). Poškodenej, žalobkyni vznikli náklady s liečením v dôsledku úrazu a iné náklady spojené s úrazom. Výška úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť(spoluúčasť Y., výpis z účtu poistenca zo dňa 18.5.2009), spolu 24,59 € Výška úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť(spoluúčasť Y., výpis z účtu poistenca zo dňa 28.9.2011), spolu 145,34 €. Náklady na vypracovanie znaleckého posudku (č. 48/2009 - bolestné O..sk A. O. H. U. R..K..S..), spolu 493,49 €, náklady na vypracovanie znaleckého posudku (č. 57/2010 - trvalé následky, O..sk A. O.B. H. U. R..K..S..), spolu 142,95 €, náklady na zdravotné pomôcky, lieky a ošetrenie, iné náklady (podľa priložených potvrdení), spolu 63,69 €. Plnenie C. - Slovenská J.S. C..R.. (Č..J..N..XXXXXXXXXX) - náhrada za lieky, spolu 24,59 € (Oznámenie o poukázaní náhrady Škody zo dňa 16.2.2010) Uplatnený nárok návrhom zo dňa 18.10.2010. Účelne vynaložené náklady s liečením t.j. 845,47 €. Uplatnený nárok návrhom zo dňa 18.10.2010. Spolu uplatnená škoda 10.685,44 €. Žalobkyňa žiadala aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.685,44 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako aj povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 16.06.2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 9.815,87 € a priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 3.020,97 € k rukám jej právneho zástupcu. Súd prvej inštancie vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, pričom sa stotožnil s návrhom žalobkyne v rozsahu oprávneného nároku: Odškodnenie za bolesť spôsobenú úrazom, podľa zákona č.437/2004 Z. z. sadzobníka bodového hodnotenia, stanovil súd prvej inštancie na celkovú hodnotu bolestného 117,5 bodov, ktoré predstavuje finančné odškodnenie za úraz sumu 1.571,45 €. J. C. - Slovenská J. C..R.. (Č.. J.. N.. XXXXXXXXXX) - sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu 1.472 € (Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 3.3.2010) Priznaný nárok: Bolestné - 99,45 €. Strata na zárobku (§ 445, 446, 447 OZ) - počet dní PN: 107, vymeriavací základ mzdy (priemerný denný zárobok, podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 445 Občianskeho zákonníka, § 134 a § 135 zákona č. 301/2001 Z. z. Zákonníka práce a § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) t.j. 106,19 €/deň, spolu: 11.362,33 €, plnenie Sociálna poisťovňa - nemocenské, spolu: 1.640,28 € (Potvrdenie o nemocenských dávkach zo dňa 9.4.2012). Plnenie C. - Slovenská J. C..R.. (Č..J..N.. XXXXXXXXXX) - strata na zárobku počas PN spolu: 850,10 € (Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 16.2.2010). Priznaný nárok: Strata na zárobku - 8.871,95 €. Výška úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť(spoluúčasť Y., výpis z účtu poistenca zo dňa 18.5.2009), spolu 24,59 €. Výška úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (spoluúčasť Y., výpis z účtu poistenca zo dňa 28.9.2011), spolu 145,34 €. Náklady na zdravotné pomôcky, lieky a ošetrenie, iné náklady (podľa priložených potvrdení), spolu 63,69 €. Súdom priznaný nárok na účelne vynaložené náklady spojené s liečením spolu 233,62 € Plnenie C. - Slovenská J.Ť. C..R.. (Č.. J.. N.. XXXXXXXXXX) - náhrada za lieky, spolu 24,59 EUR (Oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 16.2.2010) Priznaný nárok: Účelne vynaložené náklady s liečením - 209,03 € (Tu zrejme súd urobil chybu v počítaní, nakoľko v rozsudku zo dňa 16.06.2015 priznal náhradu v sume 208,03 € pričom súčet účelne vynaložených nákladov s liečením je 209,03 €). Náklady na vypracovanie znaleckého posudku (č. 48/2009 - bolestné O..sk A. O. H. U. R..K..S..) spolu 493,49 €. Náklady na vypracovanie znaleckého posudku (č. 57/2010 - trvalé následky, O..sk A. O. H. U. R..K..S..), spolu 142,95 €. Súdom priznaný nárok na náhradu nákladov vypracovania znaleckých posudkov, spolu 636,44 €. Priznaný nárok: Náhrada nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov 636,44 €. Spolu priznaný nárok žalobkyne vo výške 9.816,87 € (Taktiež v súlade s chybou pri počítaní účelne vynaložených nákladov s liečením, sa daná chyba prejavila aj pri celkovom súčte priznaného nároku žalobkyne v sume 9.815,87 €, pričom správne by malo byť priznaných 9.816,87 €). Žalobkyňa sa stotožňuje s argumentáciou súdu ohľadom všetkých priznaných nárokov, žalobkyňa vzhľadom na veľký časový odstup od úrazu nemala záujem na ďalšom dokazovaní a ani odvolaní proti rozsudku zo dňa 16.06.2015, a to ani čo do priznanej náhrady trov súdneho konania. Intervenient podaním zo dňa 21.08.2015 podal odvolanie proti rozsudku zo dňa 16.06.2015, z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odvolania intervenienta nie je zrejmé čoho sa domáha, čo je podľa neho sporné, v čom vidí nesprávne skutkové zistenia a v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci. Intervenient v konaní nenamietal vykonané dokazovanie súdom, nenavrhoval žiadne ďalšie dôkazy a ani sám žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, resp. nevykonal. Z odvolania je zrejmé, že sa intervenient neoboznámil dostatočne s obsahom rozsudku zo dňa 16.03.2015, ako aj obsahom spisu, nakoľko vykonanie znaleckého dokazovania sám vyvolal svojím návrhom na vykonanie kontrolného znaleckého posudku (znalecké dokazovanie navrhovali všetci účastníci), kde súd ustanovil znalca H.. K. R., pričom uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania bolo doručené aj intervenientovi, ktorý proti nemu nepodal odvolanie a ani nenamietal obsah a rozsah položených otázok znalcovi. Ďalej námietka priznanej náhrady za vypracovanie znaleckých posudkov č. 48/2009 - bolestné O..sk A. O. H. U. R..K..S.. C. Č.. XX/XXXX - trvalé následky, O..sk A. O.B. H. U. R..K..S.., neobstojí, nakoľko vo svojich vyjadreniach doručených žalobkyni sám navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, resp. odmietal plniť bez vykonaného znaleckého posudku, pričom na vypracovanie znaleckých posudkov zadal sám príčinu. Námietka, že súd nesprávne vypočítal náhradu za účelne vynaložené náklady na liečenie, nemá opodstatnenie, nakoľko súd prvej inštancie priznal náhradu vo výške 233,62 € a odpočítal plnenie intervenienta v sume 24,59 €. V zmysle vyššie uvedeného, považuje za nutné upozorniť súd a odvolací súd, ktorý bude rozhodovať o odvolaní intervenienta, že žalovaný nedal súhlas s odvolaním intervenienta a vedľajší účastník nemá právny záujem na odvolaní, nakoľko v konaní nevyčerpal možnosti dokazovania (správal sa pasívne), sám spôsobil navýšenie nákladov konania a tvrdenia uvedené v odvolaní nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v právnom posúdení, resp. zákonnom vymedzení a ustálenej judikatúre súdov. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie intervenienta odmietol alebo odvolanie intervenienta v plnom rozsahu zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania k rukám jej právneho zástupcu. 12. Žalovaný sa k odvolaniu intervenienta nevyjadril. 13. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.01.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný a intervenient upovedomení zákonným spôsobom. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd vo výroku v ktorom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 9.815,87 € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni pomernú časť trov právneho zastúpenia vo výške 3.020,97 € k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Mateja Krajčiho v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.). 15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa touto žalobou domáha 4 nárokov a to 1) straty na zárobku 2) bolestného, 3) vyčíslenia úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a 4) nákladov na znalecký posudok. Pokiaľ ide o prvý nárok t.j. o stratu na zárobku v tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z potvrdenia o výške priemerného zárobku vystaveného zamestnávateľom žalobkyne firmou L. C..R.. so sídlom H. X. XX, L. (Č.. Z.. XX), z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyni presne vyčíslil priemerný denný zárobok v rozhodujúcom období vo výške 106,19 € s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o vyčíslenie práceneschopnosti v dĺžke trvania 107 dní v tejto súvislosti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s dôrazom na lekársky posudok H.. E. R. zo dňa 29.01.2009, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 17.10.2008 do 01.02.2009, pričom súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia svojho rozsudku taktiež stotožnil s vyjadrením prof. Lohnerta v tom, že posudzovanie celkovej doby práceneschopnosti pre uvedené zranenie je výlučne v kompetencii príslušného praktického lekára, ktorý pozná pacienta, vývoj jeho zdravotného stavu, sleduje výskyt prípadných komplikácií, vek, biologický stav, psychické reakcie, postoj pacienta k vlastnému zraneniu a podobne. Ako aj to, že pracovná spôsobilosť závisí od profesiogramu pacienta, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa v tomto konaní zdôraznila, že z jej náplne práce, ako realitného makléra vyplývala povinnosť častých pracovných ciest, v rámci celého Slovenska vlastným motorovým vozidlom. Z tohto tvrdenia, ktoré žalovaný ani intervenient nenamietali, súd prvej inštancie vyvodil logický záver, že je tu objektívna nemožnosť skoršieho ukončenia práceneschopnosti za situácie, že žalobkyňa od začiatku januára 2009 mala nohu v sadre a po jej zložení musela absolvovať rad rehabilitačných cvičení a elektroliečbu. Čiže reálne prácu vykonávať síce mohla, avšak nie prácu jej kvalifikácie, ktorá si vyžadovala cestovanie vlastným motorovým vozidlom šoférovanie a teda namáhanie končatiny po zlomenine. Z týchto dôvodov teda súd prvej inštancie vypočítal náhradu na strate na zárobku v dĺžke trvania 107 dní x 106,19 € na deň = 11.362,33 € z uvedenej sumy odpočítal sumu - 1.640,28 € t.j. suma vyplatená Sociálnou poisťovňou a taktiež odpočítal sumu 850,10 € vyplatenú intervenientom za stratu na zárobku. Na základe uvedeného výpočtu dlžná suma, ktorú žalobkyňa požadovala zostala len vo výške 8.871,95 € (11.362,33 € - 1.640,28 € - 850,10 €). Toto bola suma požadovaná žalobkyňou, pričom k rovnakej sume a k rovnakému výpočtu sa dopracoval aj súd prvej inštancie a túto sumu v plnom rozsahu žalobkyni priznal. Vo vzťahu k druhému nároku, ktorý požadovala žalobkyňa, pričom ide o nárok na zaplatenie bolestného za ohodnotených 182,5 bodov a zároveň + 100 bodov trvalé následky úrazu, odvolací súd zistil, že v tejto časti požadovaného nároku žalobkyni nebola priznaná suma vo výške požadovanej v žalobe. Výšku sumy za 1 bod súd prvej inštancie vypočítal správne na sumu vo výške 13,374 € s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti si teda žalobkyňa za 182,5 bodov uplatnila sumu vo výške 2.440,02 € a za 100 bodov ako trvalé následky úrazu si uplatnila sumu 1.337,- € to je spolu 3.777,02 €. Z jednotlivých plnení intervenienta žalobkyni vyplýva, že intervenient žalobkyni vyplatil za bolestné sumu 1.472,- € a za trvalé následky úrazu vyplatil sumu vo výške 1.338,- € t. j. spolu vyplatil žalobkyni sumu 2.810,- €. Súd prvej inštancie v danom prípade nevychádzal pri priznaní počtu bodov zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ale zo znaleckého posudku zadaného a vypracovaného v konaní pred súdom prvej inštancie a to znalcom H.. K. R., Č.. XX/XXXX a z jeho bodového ohodnotenia, ktorý konštatoval, že žalobkyňa má nárok na 117,5 bodov za bolestné (oproti 182,5 bodov, ktoré vyplývali zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou) a 100 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Suma zohľadňujúca nárok vo výške 117,5 bodu predstavuje sumu 1.571,45 € (117,5 x 13,374 €) pričom súd prvej inštancie od tejto sumy odpočítal sumu uhradenú intervenientom t. j. sumu 1.472,- € = 99,45 € t.j. uvedená suma je suma priznaná súdom prvej inštancie za bolestné. Pokiaľ ide o sumu za 100 bodov zohľadňujúcu sťaženie spoločenského uplatnenia, respektíve trvalé následky úrazu táto bola žalobkyni zo strany intervenienta uhradená v plnej výške t.j. vo výške 1.338,- €. Preto sa tento nárok žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia nevzťahuje. Ďalej si žalobkyňa uplatnila účelne vynaložené náklady spojené s liečením s poukazom na § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Intervenient v odvolaní namietal, že požadované účelne vynaložené náklady žalobkyne uhradil a to vo výške 24,59 €. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že je síce pravdou, že pôvodne sa žalobkyňa domáhala účelne vynaložených nákladov spojených s liečením iba vo výške 24,59 €, avšak v priebehu konania a to podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.05.2012 (č. l. 89) zmenila svoje podanie ohľadom vynaložených nákladov spojených s liečením, nakoľko doručila súdu prvej inštancie jednotlivé doklady vzťahujúce sa k predmetným liečebným nákladom a rozdelila ich na tri časti a to prvú položku vo výške 24,59 € (doloženú dokladmi), druhú položku vo výške 145,34 € (doloženú dokladmi) a poslednú položku vo výške 63,69 € (doloženú dokladmi), pričom všetko to boli účelne vynaložené náklady spojené s liečením spolu vo výške 233,69 €. Súd prvej inštancie pripustil túto zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 11.10.2012. Odvolací súd zistil, že intervenient z uvedenej sumy uhradil sumu žalobkyni sumu vo výške 24,59 € (233,69 - 24,59 = 209,03 € ). Súd prvej inštancie v rozsudku síce žalobkyni priznal sumu vo výške 208,03 €, avšak v tejto súvislosti odvolanie zo strany žalobkyne podané nebolo, pre nesprávny výpočet súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd má za to, že za účelne vynaložené náklady spojené s liečením má žalobkyňa nárok vo výške 209,03 € (súdom prvej inštancie priznaný iba vo výške 208,03 €). Odvolací súd ďalej zistil, že posledný uplatňovaný nárok žalobkyne predstavujú náklady na vypracovanie dvoch znaleckých posudkov. Prvý znalecký posudok č. 48/2009 vo výške 493,49 € a druhý znalecký posudok č. 57/2010 vo výške 142,95 €. Spolu žalobkyňa požaduje náklady na vypracovanie znaleckých posudkov vo výške 636,44 €. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti priznal žalobkyni predmetné náklady za úhradu znaleckého posudku s poukazom na ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka nakoľko zistil, že nároky žalobkyne na náhradu škody v trestnom konaní neboli uspokojené a bola výslovne vyzvaná vypracovať opak voči znaleckému posudku prof. Lohnerta, kedy si dala vypracovať znalecký posudok č. 48/2009 a na výzvu intervenienta mala preukázať uplatnené nároky v rámci riešenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, pričom toto tvrdenie intervenient nesporoval. Na základe uvedeného si žalobkyňa dala vypracovať aj znalecký posudok č. 57/2010. Odmena za vypracovanie týchto znaleckých posudkov jej bola stanovená znaleckým ústavom a vyúčtovaná vo výške 493,49 € a 142,95 €, ktorú žalobkyňa riadne uhradila dňa 30.07.2009 a dňa 21.06.2010. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedeným uhradením nákladov za vypracované znalecké posudky došlo k zmenšeniu majetku žalobkyne v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, keď ohľadom jej oprávnených nákladov, ako v trestnom konaní, tak aj v rámci riešenia poistnej udalosti intervenientom boli jej nároky spochybňované. O vydanie týchto posudkov požiadala žalobkyňa v súlade s citovaným ustanovením § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.. Odvolací súd sa s uvedeným odôvodnením súdu prvej inštancie plne stotožňuje a má zato, že súd prvej inštancie správne žalobkyni priznal náhradu za vypracované znalecké posudky, nakoľko tieto skutočne vznikli v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení bola povinná si tieto znalecké posudky nechať vypracovať. Na základe uvedeného výpočet súdu prvej inštancie o priznaní predmetného nároku vo výške 8.871,95 € (náhrada za stratu na zárobku) + 99,45 € (bolestné) + 208,03 € (účelne vynaložené náklady spojené s liečením) + 636,44 € (náklady za vypracovanie znaleckých posudkov) t.j. spolu vo výške 9.815,87 € je správny. Uvedenú sumu priznal žalobkyni aj súd prvej inštancie v rozsudku, a preto argumenty intervenienta uvedené v odvolaní neobstoja, nakoľko súd prvej inštancie odpočítal všetky plnenia intervenienta od jednotlivých súm požadovaných žalobkyňou (s rozdielom jedného eura) a vypočítal správne sumu, ktorú následne žalobkyni priznal. Pokiaľ ide o námietku intervenienta uvedenú v odvolaní a to zisťovanie priemerného zárobku žalobkyne , odvolací súd má za to, že tento bol riadne vyčíslený v súlade s § 134 Zákonníka práce a doloženým dokladom od zamestnávateľa žalobkyne (č. l. 57). Na základe uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 16. Pokiaľ ide o odvolanie intervenienta voči výroku o trovách konania v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že intervenient síce odvolanie voči tomuto výroku o trovách konania podal, avšak žiadnymi vecnými argumentmi ho neodôvodnil. Na základe uvedeného potom odvolací súd predmetný výrok o priznaní pomerných trov konania žalobkyni bez ďalšieho, ako vecne a právne správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m. m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008). 18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C. s. p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a ich náhradu úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).