Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/332/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212405 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1711212405.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ N.. U. O., Q.. XX.X.XXXX, X/ Y. O.P., Q.. XX.X.XXXX, X/ X. O., Q.. XX.X.XXXX, T. U. S. I.. Č.. XXX/X, T. U., žalobkyne 2/., 3/ zastúpené zákonným zástupcom žalobcom 1/, všetci právne zast. advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, spol. s r.o., Mickiewiczova ul. č. 9, Bratislava, proti žalovanej: I. Q. U., R. I.. Č.. X, Bratislava, o náhradu škody a o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 17. júla 2017 č. k. 8C/255/2011- 317, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch (výroky I., II., III.) m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov sumu po 50.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti náhrady škody zamietol, vyslovil, že žalobcovia majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a intervientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 19.5.2009 zomrela J.. X. O. - manželka žalobcu 1/ a matka žalobkýň 2/, 3/ počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Menovaná zomrela niekoľko hodín po pôrode svojej dcéry X. O. - žalobkyne 3/. Z protokolu č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá J.. O. v dohliadanom období nebola adekvátna, v súlade s platnými právnymi predpismi. V priebehu pôrodu bola nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anesteziológa pri podávaní epidurálnej analgézie, anesteziológ bol aktivovaný v čase, keď podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované. Po vaginálne vedenom pôrode došlo v prípade J.. O. k dyskoordinácii v organizačnom a liečebnom -taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa ovplyvnilo, znížilo, resp. zastavilo krvácanie z rodidiel, neboli vykonané. Prístup k riešeniu stavu menovanej mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane, neboli podávané vasopresory. Liečba šoku, jeho monitorovanie biochemické/hemodynamické a intenzívna starostlivosť, nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám liečby takýchto stavov. Zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti A. U., nebola v súlade s ust. § 40 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V pitevnom protokole patológ J.. J. uviedol ako príčinu smrti šokový stav zmiešaného pôvodu, diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (porucha zrážania krvi - vedie k nezastaviteľnému krvácaniu, pri vyčerpaní faktorov zrážania krvi), embólia plodovou vodou (prienik plodovej vody do krvného obehu matky), opuch mozgu, opuch pľúc. Z oznámenia o výsledku šetrenia z 26.3.2010 vykonaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že na základe zistených skutočností pri výkone dohľadu na mieste, z dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie ÚDZS skonštatoval, že v prípade J.. X. O. bola v priebehu pôrodu nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anestéziológa pri podávaní epidurálnej analgézie a anestéziológ bol aktivovaný v čase, keď podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované, pričom však nie je predpokladaná príčinná súvislosť medzi epidurálnou analgéziou a ďalším vývojom stavu menovanej. Po vaginálne vedenom pôrode došlo u J.. X. O. k dyskoordinácií v organizačno a liečebno - taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa chirurgicky ovplyvnilo alebo zastavilo krvácanie nebolo vykonané. Prístup k riešeniu stavu mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane. Liečba šoku jeho monitorovanie (biochemické, hemodynamické) a intenzívna starostlivosť nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám takýchto stavov. Ďalej ÚDZS uviedol, že vzhľadom na to, že z údajov svetového medicínskeho písomníctva vyplýva vysoká mortalita rodičiek v súvislosti s embóliou plodovou vodou a všeobecne citované sú aj mimoriadne sťažené podmienky pre komplexné medicínske intervencie obvykle s nízkym benefitom pre postihnutú matku, je možné konštatovať, že uvedené medicínske nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti zomr. X. O. nemuseli jednoznačne zapríčiniť negatívny zvrat celého komplexného, dramaticky sa zhoršujúceho chorobného procesu. Výkonom dohľadu na mieste, postupom úradu podľa 581/2004 Z.z. bolo zistené že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa A. nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. 3. V znaleckom posudku č. 3/2017, ktorý bol podaný na žiadosť žalobcu znaleckou organizáciou S. G., znalecká organizácia uviedla, že nezistila neadekvátny postup poskytovateľa pred pôrodom a počas pôrodu, ktorý by viedol k vzniku komplikácie - embólie plodovou vodou. Na otázku, či bolo krvácanie pacientky dostatočne sledované a boli podniknuté všetky nevyhnutné kroky na jeho elimináciu, uviedla, že krvácanie pacientky bolo dostatočne sledované, boli podniknuté všetky nevyhnutné konzervatívne kroky na elimináciu (zastavenie) krvácania. Pri zlyhaní konzervatívnej (neoperačnej) liečby však bolo nevyhnutné operačne odstrániť zdroj krvácania - maternicu. Tento výkon bol plánovaný, ale nebol vykonaný, čo znalecká organizácia považuje za nesprávny postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, takže možno ustáliť, že neboli podniknuté všetky nevyhnutné kroky na elimináciu krvácania. Aj samotné prevedenie operácie má však svoje riziká, pri tejto operácii (operačné odstránenie maternice) je úmrtnosť matky udávaná v 1 % až 6 %. Na otázku, či bola koordinácia zdravotného personálu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pri vzniku komplikácii dostatočná, znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vykonané všetky potrebné laboratórne a konziliárne vyšetrenia, bola správne aplikovaná medikamentózna liečba, vrátane všetkých anesteziologických výkonov a liečby, hematologických vyšetrení a liečby, potrebné lieky boli urgentné zadovážené a nebol zistený nekoordinovaný postup zdravotného personálu. Na otázku, či mal poskytovateľ za daných okolností postupovať iným spôsobom znalecká organizácia v posudku konštatovala, že za daných okolností mal poskytovateľ postupovať iným spôsobom a to pri plánovaní operačného výkonu - odstránenia maternice, po zaintubovaní pacientky a prevoze na operačnú sálu mal tento výkon uskutočniť, čo bol nevyhnutný krok k odstráneniu zdroja krvácania. V zdravotnej dokumentácii pacientky sa uvádza, že plánovaná operácia (operačné odstránenie maternice) nebola vykonaná pre cirkulačnú nestabilitu pacientky. Podľa názoru znaleckej organizácie práve urgentná operácia (odstránenie maternice ako zdroja krvácania) mohla prispieť k cirkulačnej stabilizácii pacientky. Na otázku, či bol postup poskytovateľa, keď nepristúpil k operačnému zákroku na zastavenie krvácania správny - uvádza, že pri zlyhaní konzervatívnych metód na zastavenie popôrodného krvácania je nutné pristúpiť k operačnému odstráneniu maternice alebo inému zákroku operačnej povahy, ktorým by sa zastavilo krvácanie. Tým, že poskytovateľ nevyužil všetky možnosti na zástavu krvácania a nepristúpil k operačnému riešeniu vzniknutej situácie, jeho postup nebol správny. Na otázku, či bol postup poskytovateľa za daných okolností „. G. - zaujala znalecká organizácia stanovisko, že počas vedenia pôrodu, po pôrode novorodenca, pri odstránení zadržanej placenty v maternici, pri riešení klinických prejavov vzniknutej komplikácie embólie plodovou vodou (všetky konzília, konzultácie neotestovaných lekárov s atestovanými, pôrodnícke konzervatívne úkony, anesteziologické a hematologické úkony, laboratórne vyšetrenia, zadováženie potrebných liekov, aplikovaná liečba) - bol postup poskytovateľa „S. G.“, ale nevykonanie plánovaného operačného výkonu - odstránania maternice ako nevyhnutného kroku k odstráneniu zdroja krvácania bol postup „non S. G.“. Na otázku, či by bola smrť pacientky za daných okolností neodvratná znalecká organizácia konštatovala, že za daných okolností sa v odbornej pôrodníckej literatúre uvádza, že pri pôrodníckej komplikácii, akou je embólia plodovou vodou, dochádza k smrti rodičky v 80 %. Nie je možné s istotou predpovedať, či by sa postupom, ktorý sa neuskutočnil (operačné odstránenie maternice) podarilo odvrátiť smrť pacientky. V odbornej literatúre sa uvádza, že za daných okolností sa tento výkon má realizovať z vitálnej (život zachraňujúcej) indikácie. Záverom znalecká organizácia poukázala na to, že pri uvedenej komplikácii pôrodu - embólia plodovou vodou, pri krvácaní z maternice nereagujúcom na konzervatívnu liečbu, neboli podniknuté všetky nevyhnutné medicínske postupy - nebolo pristúpené k operačnému odstráneniu maternice, čo si stav pacientky vyžadoval a čo by bolo aj v súlade s odporúčaním odbornej pôrodníckej literatúry. Pri uvedenej diagnóze - embólia plodovou vodou je však úmrtnosť rodičky udávaná v 80 %. 4. Na základe trestného oznámenia podaného žalobcom 1/ bolo vo veci vykonané vyšetrovanie. V predmetnej trestnej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalecký posudok vypracovala znalecká organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk. Znalecká organizácia v posudku č. 100/2011 (č.l. 31 - 74 pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava V ČVS:ORP-223/1-OVK-B5-2010) uviedla, že príčinou smrti bol šokový stav zmiešanej genézy R 578, komplikáciou základnej choroby bola diseminovaná intravaskulárna koagulopatia, základnou chorobou embólia plodovou vodou. Embólia plodovou vodou s následnou diseminovanou poruchou koagulácie je nepredvídateľná a nie je možné jej predchádzať. Pri súčasnom stave lekárskeho poznania embólia plodovou vodou s následným rozvojom diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie je nevratný stav s úmrtnosťou až 90 %. Stav pri prijatí a priebeh pôrodu až do samotnej embólie bol fyziologický a štandardný. Postup zdravotníckeho personálu bol lege artis, plne v súlade so zásadami správnej liečby. Po zistení koagulopatie prevzal liečbu pacientky hematológ, prítomní boli dvaja anesteziológovia. Ich postupy boli podľa znaleckej organizácie S. G.. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná čiastočne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Obč. zák. je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu na osobnosti fyzickej osoby, príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a ujmou na osobnosti fyzickej osoby a protiprávnosť zásahu. Pre oblasť zákonnej ochrany osobnostných práv je charakteristická objektívna zodpovednosť. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že z ustálenej judikatúry je zrejmé, že sa uplatňuje jednotný názor, podľa ktorého práva na súkromie a rodinný život sú chránené ust. § 11 Obč. zák. a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie väzieb členov rodinného vzťahu stratou blízkej osoby, je konaním ktoré nesie znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, sp. zn. 5Cdo/265/2009, sp. zn. 3Cdo/228/2012). V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že úmrtím J.. O. došlo k zásahu do emocionálnej sféry žalobcov, k neodvrátiteľnému zásahu do práva na ochranu ich súkromia a rodinného života v zmysle § 11 Obč. zák., pričom tento zásah je nezvratný a ničím nenapraviteľný, keďže žalobca prišiel o manželku, s ktorou tvoril plnohodnotne fungujúcu rodinu. Žalobkyniam 2/, 3/ týmto zásahom bola taktiež spôsobená nenapraviteľná ujma, pretože prišli o mamu. Súd prvej inštancie uzavrel, že smrťou manželky žalobcu a matky žalobkýň 2/, 3/ vznikla žalobcom nenapraviteľná a žiadnymi prostriedkami odstrániteľná ujma. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, najmä z protokolu č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá J.. O. v dohliadanom období nebola adekvátna, v súlade s platnými právnymi predpismi. V priebehu pôrodu bola nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anesteziológa pri podávaní epidurálnej analgézie, anesteziológ bol aktivovaný v čase, keď podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované. Po vaginálne vedenom pôrode došlo v prípade J.. O. k dyskoordinácii v organizačnom a liečebnom -taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa ovplyvnilo, znížilo, resp. zastavilo krvácanie z rodidiel, neboli vykonané. Prístup k riešeniu stavu menovanej mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane, neboli podávané vasopresory. Liečba šoku, jeho monitorovanie/biochemické, hemodynamické/ a intenzívna starostlivosť, nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám liečby takýchto stavov. Zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti A. Bratislava, nebola v súlade s ustanoveniami § 40 ods. 3, zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Taktiež z oznámenia o výsledku šetrenia zo dňa 26.03.2010 vykonaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Bratislava, vyplýva že na základe zistených skutočností pri výkone dohľadu na mieste, z dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie ÚDZS skonštatoval, že v prípade J.. X. O. bola v priebehu pôrodu nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anestéziológa pri podávaní epidurálnej analgézie a anestéziológ bol aktivovaný v čase, keď podanie epidurálnej analgézie už nebolo indikované, pričom však nie je predpokladaná príčinná súvislosť medzi epidurálnou analgéziou a ďalším vývojom stavu menovanej. Po vaginálne vedenom pôrode došlo u J.. X. O. k dyskoordinácií v organizačno a liečebno - taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa chirurgicky ovplyvnilo alebo zastavilo krvácanie nebolo vykonané. Prístup k riešeniu stavu mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novoseven mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane. Liečba šoku jeho monitorovanie (biochemické, hemodynamické) a intenzívna starostlivosť nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám takýchto stavov. Kde bolo zároveň bolo zistené že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa A. nebola poskytnutá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Zo znaleckého posudku č. 3/2017 vyhotoveného na žiadosť žalobcu znaleckou organizáciou S. G., znalecká organizácia uviedla, že počas pôrodu došlo k jednej najzávažnejších a najobávanejších pôrodníckych komplikácii, kde klinické známky svedčili pre prienik plodovej vody do krvného obehu matky. Táto komplikácia môže vzniknúť aj u zdravej rodičky a v tomto prípade bola medicínsky nepredvídateľná. Počas vedenia pôrodu znalecká organizácia nezistila pochybenie, zadržaná placenta bola správe odstránená. Po prejavení sa uvedenej komplikácie mala pacientka správne poskytnutú konzervatívnu a madikamentóznu liečbu, boli vykonané všetky potrebné laboratórne a konziliárne vyšetrenia, potrebné lieky boli urgentne zadovážené a znalecká organizácia nezistila nekoordinovaný postup personálu. Taktiež bolo správne rozhodnuté vykonať operačné odstránenie maternice. Nevykonanie tejto operácie - operačne odstránenie maternice považuje znalecká organizácia za nesprávny postup. Kde zároveň uviedli, že v odbornej pôrodníckej literatúre sa uvádza, že pri takomto masívnom krvácaní pri zlyhaní konzervatívnych metód, využívaných k zástave popôrodného krvácania, je nutné odstrániť maternicu ako zdroj krvácania, čo sa považuje za život zachraňujúci výkon. Kde taktiež uviedli, že samotné prevedenie operácie má však svoje riziká, pri tejto operácii (operačné odstránenie maternice) je úmrtnosť matky udávaná v 1% až 6%. Na otázku, či mal poskytovateľ za daných okolností postupovať iným spôsobom - konštatovala, že za daných okolností mal poskytovateľ postupovať iným spôsobom a to pri plánovaní operačného výkonu - odstránenia maternice, po zaintubovaní pacientky a prevoze na operačnú sálu mal tento výkon uskutočniť, čo bol nevyhnutný krok k odstráneniu zdroja krvácania. V zdravotnej dokumentácii pacientky sa uvádza, že plánovaná operácia (operačné odstránenie maternice) nebola vykonaná pre cirkulačnú istabilitu pacientky. Podľa názoru znaleckej organizácie práve urgentná operácia (odstránenie maternice ako zdroja krvácania) mohla prispieť k cirkulačnej stabilizácii pacientky. Zároveň je uvedené, že tým, že poskytovateľ nevyužil všetky možnosti na zástavu krvácania a nepripustil k operačnému riešeniu vzniknutej situácie, jeho postup nebol správny. Čo znamená, že nevykonanie plánovaného operačného výkonu, odstránenie maternice, ako nevyhnutného kroku k odstráneniu zdroja krvácania bol postup non S. G..“ Súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že bol splnený predpoklad vzniku nároku na ochranu osobnosti, ktorým je protiprávnosť (neoprávnenosť) predmetného zásahu do osobnostných práv žalobcov. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Na základe vyššie uvedeného bolo podľa názoru súdu v konaní preukázané, že žalovaný svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní zákona o zdravotnej starostlivosti v značnej miere zasiahol do osobnostných práv žalobcov, a to do ich práv na súkromný a rodinný život, a preto je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodný. Žalobca v 1./ rade stratil možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života so svojou manželkou, ako aj žalobkyňa v 2./ a 3./ rade ich ujma spočíva v nepoznaní materinskej lásky. Smrť J.. O. zasiahla do ich života nečakane a tragicky zásadným spôsobom a nenávratne pretrhla citové väzby mladej fungujúcej rodiny, ktorá sa mala tešiť druhému prírastku do rodiny, z čoho je zrejmé, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcov, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Nakoľko nie je možné upustiť od neoprávnených zásahov, alebo aby sa následky tohto zásahu odstránili, preto je namieste použiť ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., kde takýto spôsob odškodnenia je jediným riešením v prípadoch ochrany osobnosti pozostalých. Žiadna z morálnych noriem zadosťučinenia nie je postačujúca, pri takomto zásahu ako je smrť, ktorá je nezvratná.“ Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť každému žalobcovi po 50.000 eur v zmysle § 11 v spojení s § 13 ods. 2 Obč. zák. 6. V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej platiť im pozostalostnú úrazovú rentu súd prvej inštancie žalobu zamietol a zamietnutie žaloby odôvodnil nasledovne: „Súd dospel k záveru, že nárok žalobcov na vyplatenie pozostalostnej úrazovej renty je čo do základu nedôvodný. Aj keď pre vznik nároku podľa § 448 Obč. zák. je rozhodujúci stav, ktorý v pomeroch žalobcov existoval v čase smrti J.. O., nie je pritom rozhodujúce, či táto vyživovacia povinnosť bola určená rozhodnutím súdu. V prípade, ak vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, konajúci súd si podmienky existencie, trvania a výšky vyživovacej povinnosti posúdi sám, ako otázku predbežnú, pretože podmienkou nároku podľa § 448 Obč. zák. je existencia vyživovacej povinnosti, ktorá závisí od naplnenia podmienok Zákona o rodine, a nie od rozhodnutia súdu, ktorý svojim rozhodnutím len určuje konkrétnu výšku vyživovacej povinnosti. Predpis o sociálnom poistení, na ktorý Občiansky zákonník odkazuje pri posúdení nároku a sumy pozostalostnej renty, tak jeho ustanovenia (zákona č. 461/2003 Z.z.) sú v danom prípade použiteľné len z hľadiska technického výpočtu mesačnej sumy pozostalostnej úrazovej renty, ktorá sa určí vo výške výživného, ktorú bola nebohá povinná platiť ku dňu svojej smrti, ako aj z hľadiska určenia maximálnej sumy súčtu pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom. Pri výpočte pozostalostnej úrazovej renty pre žalobcov súd vychádzal z kritérií stanovených Zákonom o rodine pre určenie výživného pre deti zo strany rodičov. Kde žalobca 1./ rade v odôvodnení svojej žaloby uviedol iba, že mesačné náklady na mal. Y. predstavujú sumu 650 eur, a mal. X. predstavujú sumu 580 eur. Žalobca v 1./ rade neuniesol dôkazné bremeno pri určení výšky výživného, nepredložil súdu požadované listiny z ktorých by mohol ustáliť výšku výživného, a to príjem J.. O., ktorý mala pred danou udalosťou, aby súd mohol ustáliť z akého príjmu bolo v jej schopnostiach a možnostiach poskytnúť výživné na žalobkyňu v 2./, 3./ rade, taktiež na žalobcu v 1./ rade s poukazom na to, že žili v spoločnej domácnosti a podieľali sa na nákladoch domácnosti spoločne. Žalobca 1./ rade sa domáhal od žalovaného sumy vo výške 200 eur, kde výšku tejto sumy ani neodôvodnil. Súd taktiež nemal za preukázanú výšku vdovského a sirotského dôchodku, kde by z rozdielu medzi určeným výživným a sirotským, vdovským dôchodkom vypočítal danú sumu, čo je vlastne ušla výživa - pozostalostná úrazová renta, kde by súd zároveň musel prihliadať aj na to, že sa bude zvyšovať o určené percentuálne navýšenie v súlade príslušnými právnymi predpismi týkajúce sa zvyšovania pozostalostnej úrazovej renty.“ 7. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p, žalobcovia sa domáhali žalobou dvoch samostatných nárokov, kde v časti nemajetkovej ujmy boli úspešní v celom rozsahu a v časti nároku na náhradu škody boli neúspešní. Vzhľadom na neúspech žalobného nároku v časti, kde výška nárokov zodpovedala na úvahe súdu, súd rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Intervenient na strane žalovaného, ktorý vstúpil do konania v časti o zaplatenie náhrady škody, bol úspešný v plnom rozsahu, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.“ 8. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázala na to, že Odborná komisia predsedu ÚDZS v stanovisku zo 17.7.2009 uviedla, že zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti J.. X. G. Z.. E.. - R.. X. A. R. nedošlo k porušeniu ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. Odborná komisia ďalej konštatovala, že zamestnanci žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke postupovali správne, v zmysle právnych predpisov a že ich konanie nie je možné považovať za príčinu úmrtia pacientky. V Protokole č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste ÚDZS z 9.11.2009 ÚDZS aj napriek stanovisku svojej vlastnej odbornej komisie konštatuje, že zamestnanci žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalovanej sčasti nepostupovali správne. Žalovaná však v odvolaní poukázala na to, že ÚDZS jednak nekonštatoval príčinnú súvislosť medzi konaním zamestnancov žalovanej a jednak poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti neuložil pokutu v zmysle zák. č. 581/2004 Z.z. Ide podľa žalovanej o dôkaz toho, že ÚDZS dospel k záveru, že nesprávny postup zamestnancov žalovanej je natoľko nezávažný, že nie je dôvod udeliť žalovanej trest vo forme pokuty. Ďalej žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že znalecká organizácia A..sk - Z. A. J.D. P., Y.. Y. N..K.. v znaleckom posudku uviedla, že príčinou úmrtia pacientky bola embólia plodovou vodou komplikovaná diseminovanou vaskulárnou koagulopatiou, ktoré zapríčinili šokový stav zmiešanej genézy (viaceré pôsobiace faktory) a keďže presná príčina a rizikové faktory vzniku embólie plodovou vodou nie sú známe, je táto komplikácia nepredvídateľná, nie je možné jej predchádzať a s následným rozvojom diseminovanej intravaskulárnej koagulopatie ide o nezvratný stav. Znalecká organizácia ďalej v posudku uviedla, že „postup zdravotníckeho personálu bol S. G., teda plne v súlade so zásadami správnej liečby. Celý postup zdravotníckeho personálu bol koordinovaný a presný. Do liečby stavu pacientky boli zapojení všetci príslušní odborníci a oneskorené vyšetrenie službukonajúcim internistom nemalo na priebeh ochorenia žiadny vplyv. Smrť pacientky nebolo možné podľa súčasného stavu medicínskych poznatkov predvídať a ani jej zabrániť.“ Žalovaná v odvolaní zaujala stanovisko, že po prečítaní poslednej citovanej vety mal súd prvej inštancie skončiť dokazovanie a žalobu zamietnuť. Žalovaná ďalej poukázala na výsluch znalca J.. H. M., R.., ktorý bol vykonaný pre účely trestného konania. Znalec v rámci výsluchu okrem iného uviedol, že v danom čase nebolo možné uvažovať o nijakom inom postupe, než aký bol zvolený. Žalovaná v odvolaní ďalej súdu prvej inštancie vytkla, že neprihliadol na to, že policajný orgán uznesením z 8.1.2014 zastavil trestné stíhanie, ktoré bolo vedené proti zamestnancom žalovanej vo veci prečinu usmrtenia pacientky z dôvodu, že sa skutok nestal. Orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že zamestnanci žalovanej svojím konaním nezapríčinili úmrtie pacientky. Týmto rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní je podľa žalovanej súd prvej inštancie viazaný podľa § 193 C.s.p. Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na znalecký posudok znaleckej organizácie S. G. M.Q. K., Y.. Y. N..K.. V tomto posudku sa uvádza, že nebolo možné predísť komplikácii (embólia plodovou vodou) cisárskym rezom, pretože táto komplikácia bola u pacientky medicínsky nepredvídateľná a dochádza k nej ako pri vedení pôrodu prirodzenou cestou, tak aj pri vedení pôrodu cisárskym rezom. Uvedená znalecká organizácia nezistila neadekvátny postup poskytovateľa pred pôrodom a počas pôrodu, ktorý by viedol ku vzniku komplikácie - embólie plodovou vodou. V posudku tiež uviedla, že krvácanie pacientky bolo dostatočne sledované a boli podniknuté všetky nevyhnutné konzervatívne kroky na jeho elimináciu. Uvedená znalecká organizácia síce v posudku tiež uviedla, že ako správny postup by bolo možné považovať chirurgické odstránenie zdroja krvácania - maternice, ale zároveň dodala, že „samotné prevedenie operácie má však svoje riziká, pri tejto operácii (operácia maternice) je úmrtnosť matky udávaná 1 - 6 %.“ Tým podľa žalovanej znalecká organizácia potvrdila argument žalovanej, že jej zamestnanci sa rozhodli nevykonať predmetnú operáciu maternice z dôvodu, že by to zvýšilo riziko úmrtia pacientky. Znalecká organizácia tiež zistila, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vykonané všetky potrebné laboratórne a konziliárne vyšetrenia, bola správne aplikovaná medikamentózna liečba vrátane všetkých anesteziologických výkonov a liečby, hematologických vyšetrení a liečby, potrebné lieky boli urgentne zadovážené a znalecká organizácia nezistila nekoordinovaný postup zdravotného personálu. Na záver znalecká organizácia dodala, že pri vzniku embólie plodovou vodou je úmrtnosť pacientky 80 %. Na záver svojho odvolania žalovaná poukázala na to, že ani jeden z uvedených dôkazov nepotvrdil, že by úmrtie pacientky bolo v príčinnej súvislosti s konaním zamestnancov žalovanej. Ak je pri vzniku embólie plodovou vodou úmrtnosť 80 % a to pri správnom postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, potom je podľa žalovanej nemožné dokázať, že ak by jej zamestnanci postupovali inak, k úmrtiu pacientky by nedošlo. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaniami napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (výroky I., II., III.), prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutých výrokoch zmeniť. 10. Ku vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie neoprávneného (protiprávneho) zásahu, v dôsledku ktorého vznikla kvalifikovaná ujma na osobnosti fyzickej osoby ako preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a ujmou vzniknutou na osobnosti fyzickej osoby (púha možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepostačuje - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 108/2011). Neoprávneným zásahom je zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t. j. s právnym poriadkom. 11. Významnou chránenou hodnotou osobnosti každej fyzickej osoby je aj jej osobné súkromie. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľuďmi najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. 12. V prejednávanej veci by došlo k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do osobnostných práv žalobcov za predpokladu, že smrť manželky žalobcu 1/ a matky žalobkýň 2/, 3/ pri pôrode, resp. po pôrode žalobkyne 3/ bola spôsobená nesprávnym postupom lekárov - zamestnancov žalovanej, teda že ich postup by bolo možné kvalifikovať ako postup non S. G.. Ak by táto podmienka nebola splnená, teda ak by postup lekárov bol S. G., t.j. v súlade so zásadami správnej liečby, nebola by splnená podmienka neoprávnenosti (protiprávnosti) zásahu a žalobe by nebolo možné vyhovieť. 13. V konaní bolo preukázané, že príčinou úmrtia J.. X. O. bola diseminovaná intravaskulárna koagulopatia pri embólii plodovou vodou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ( ÚDZS ) v Oznámení o výsledku šetrenia podania z 26.3.2010 (č.l. 8) okrem iného uviedol: „Na základe zistených skutočností pri výkone dohľadu na mieste a z dostupnej zdravotnej a súvisiacej dokumentácie možno konštatovať, že v prípade J.. X. O. bola v priebehu pôrodu „nedostatočná koordinácia gynekológa - pôrodníka a anesteziológa pri podávaní epidurálnej analgézie, nakoľko podanie epidurálnej analgézie v čase, kedy bola podaná, už nebolo indikované, pričom však nie je predpokladaná príčinná súvislosť medzi epidurálnou analgéziou a ďalším vývojom klinického stavu menovanej. Po vaginálne vedenom pôrode došlo v prípade p. O. k dyskoordinácii v organizačnom a liečebno - taktickom manažmente popôrodného obdobia, pretože hysterektómia alebo iný zákrok operačnej povahy, ktorým by sa chirurgicky ovplyvnilo alebo zastavilo krvácanie, neboli vykonané. Prístup k liečeniu stavu p. O. mal byť rýchlejší a agresívnejší - Novosen mal byť podaný skôr a mohol byť podaný opakovane. Liečba šoku, jeho monitorovanie (biochemické, hemodynamické) a intenzívna starostlivosť nezodpovedali aktuálnym možnostiam a zásadám liečby takýchto stavov. Vzhľadom k tomu, že z literárnych údajov svetového medicínskeho písomníctva jednoznačne vyplýva vysoká mortalita rodičiek v súvislosti s embóliou plodovou vodou a všeobecne citované sú aj mimoriadne sťažené podmienky pre komplexné medicínske intervencie obvykle s nízkym benefitom pre postihnutú matku, je možné konštatovať, že hore uvedené medicínske nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti R.. O. nemuseli jednoznačne zapríčiniť negatívny zvrat celého komplexného dramaticky sa zhoršujúceho chorobného procesu.“ Na záver ÚDZS v uvedenom Oznámení skonštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa nebola poskytnutá v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. V podstate rovnaké závery obsahuje aj Protokol ÚDZS č. 440/2009 o vykonanom dohľade na mieste z 10.12.2009 (č.l. 83). 14. S. G. M. K., Y.. Y. N.. K.. v znaleckom posudku č. 3/2017 (č.l. 271) uviedla, že nezistila neadekvátny postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred pôrodom a počas pôrodu, ktorý by viedol k vzniku komplikácie - embólie plodovou vodou. Krvácanie pacientky bolo dostatočne sledované a boli podniknuté všetky nevyhnutné konzervatívne kroky na zastavenie krvácania. Na druhej strane sa v tomto posudku uvádza, že pri zlyhaní konzervatívnej liečby bolo nevyhnutné operačne odstrániť zdroj krvácania - maternicu. Tento výkon bol plánovaný, ale nebol vykonaný, čo znalecká organizácia považuje za nesprávny postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, takže možno ustáliť, že neboli podniknuté všetky nevyhnutné kroky na elimináciu krvácania pri operačnom odstránení maternice je úmrtnosť matky udávaná v 1 % až 6 %. V zdravotnej dokumentácii pacientky a uvádza, že plánovaná operácia (operačné odstránenie maternice) nebola vykonaná pre cirkulačnú instabilitu pacientky. Podľa názoru znaleckej organizácie práve urgentná operácia (odstránenie maternice ako zdroja krvácania) mohla prispieť k cirkulačnej stabilizácii pacientky. Nie je však podľa znaleckej organizácie možné s istotou predpovedať, či by sa operačným odstránením maternice podarilo odvrátiť smrť pacientky. Príčinou smrti pacientky bol šokový stav zmiešaného pôvodu, diseminovaná intravaskulárna koagulopatia (porucha zrážania krvi, ktorá vedie k nezastaviteľnému krvácaniu), embólia plodovou vodou (prienik plodovej vody do krvného obehu matky), opuch mozgu a opuch pľúc. Znalecká organizácia v závere posudku zaujala stanovisko, že pri takejto komplikácii pôrodu (embólia plodovou vodou, krvácanie z maternice nereagujúce na konzervatívnu liečbu) nebolo podniknuté všetky nevyhnutné medicínske postupy, keďže nebolo pristúpené k operačnému odstráneniu maternice, čo si stav pacientky vyžadoval a čo by bolo aj v súlade s odporúčaním odbornej pôrodníckej literatúry. Pri embólii plodovou vodou je však úmrtnosť rodičky udávaná v rozsahu 80 %. 15. Odvolací súd je toho názoru, že z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by k smrti J.. O. došlo v dôsledku toho, že ošetrujúci lekári nepostupovali S.P. G.. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie S. G., znalecká organizácia, spol. s r.o. č. 3/2017, zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znaleckou K. A..sk č. 100/2011, ale aj z výsledkov šetrenia vykonaného Úradom pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že v prípade embólie plodovou vodou je úmrtnosť rodičiek veľmi vysoká (80 % podľa posudku č. 3/2017, až 90 % podľa posudku č. 100/2011). Pritom práve embólia plodovou vodou bola v prípade J.. M. základným ochorením, ktoré bolo komplikované diseminovanou intravaskulárnou koagulopatiou. ÚDZS síce konštatoval nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti J.. M., ale súčasne uviedol, že zistené nedostatky nemuseli zapríčiniť negatívny zvrat chorobného procesu a to práve s prihliadnutím na vysokú mortalitu rodičiek v prípade embólie plodovou vodou. V posudku č. 3/2017 znalecká organizácia uviedla, že za postup non S. G. možno považovať to, že J.. O. nebola odstránená maternica ako zdroj krvácania a že v dôsledku toho neboli využité všetky postupy na záchranu života pacientky. K tomu odvolací súd uvádza, že aj samotné odstránenie maternice je rizikové (úmrtnosť 1 % až 6 %). Okrem toho, vzhľadom na vyššie uvedenú veľmi vysokú úmrtnosť pacientiek v prípade embólie plodovou vodou, nemožno urobiť záver, že odstránenie maternice by J.. O. zachránilo život. Inými slovami, je iba domnienkou, že by odstránenie maternice odvrátilo smrť J.. O.. 16. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda odvolací súd toho názoru, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že k úmrtiu J.. O. došlo výlučne v dôsledku nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti J.. M. (postup non S. G.). Ako je to uvedené vyššie, predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu. Žalobe by bolo možné vyhovieť iba za predpokladu, že by bolo bez pochybností preukázané, že smrť J.. O. bola spôsobená výlučne nesprávnym postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Iba v takom prípade by došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie žalobcov (viď bod 11.). Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Pre vyhovenie žalobe nepostačuje púha neoveriteľná možnosť, že J.. O. by prežila, ak by došlo k odstráneniu maternice, resp. že to bolo práve neodstránenie maternice ako postup non S. G., čo spôsobilo jej smrť. Ako je to uvedené v ods. 10., púha možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv, nepostačuje na vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 Obč. zák. 17. Keďže teda v konaní nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov zo strany žalovanej, odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (výroky I., II., III.), ktorými bolo žalobe vyhovené, tak, že žalobu zamietol. 18. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v časti náhrady škody zamietnutá (výrok IV.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 19. K účasti intervienta v konaní (G.Q. - Slovenská R., G..Y..) odvolací súd uvádza, že z podania intervienta z 23.2.2018 (č.l. 422) vyplýva, že intervient v štádiu odvolacieho konania z konania vystúpil, na čo má nepochybne právo vzhľadom na to, že do konania môže z vlastného podnetu vstúpiť. 20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nepriznal nárok na ich náhradu, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).