Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/159/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712201705 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712201705.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: B.. H. G., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XX, G., zast.: JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka so sídlom Lachova 32, Bratislava, proti žalovanému: B.. D. G., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, G., o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 12. mája 2015, č. k. 5C/37/2012-80, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo B.. H. G., U.. XX.XX.XXXX K. B.. D. G., U.. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom Ú. H. D., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, O.: D., O.: D., katastrálne územie: D., ako - pozemok parc. č. XXXX o výmere 310 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „V. evidovaná na katastrálnej mape - pozemok parc. č. XXXX o výmere 407 m2, druh pozemku vinice, parcela registra „V. evidovaná na katastrálnej mape - rodinný dom súpisné číslo XXXX na D. Č. XXXX. Podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam sa vyporiadava tak, že predmetné nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva náhradu vo výške 45.750,- eur, do 30 dní. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľností na Okresnom Ú. H. D., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, O.: D., O.: D., katastrálne územie: D., ako - pozemok parc. č. XXXX o výmere 310 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „V.“ evidovaná na katastrálnej mape - pozemok parc. č. XXXX o výmere 407 m2, druh pozemku vinice, parcela registra „V. evidovaná na katastrálnej mape - rodinný dom súpisné číslo XXXX na D. Č. XXXX. Súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo sporových strán vyporiadal tak, že nariadil predaj týchto nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude medzi žalobcu a žalovaného rozdelený rovnakým dielom. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany sú súrodenci a sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalobca a žalovaný vlastnia rovnaké spoluvlastnícke podiely, každý spolu o veľkosti X/X, ktoré nadobudli titulom dedenia po ich rodičoch. Žalobca dňa 08.12.2011 odoslal žalovanému písomný návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, podstatou návrhu bol spoločný predaj predmetných nehnuteľností prípadnému záujemcovi a rozdelenie výťažku z predaja rovným dielom. S takýmto postupom žalovaný ústne súhlasil, no návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepodpísal. Listom zo dňa 13. novembra 2013 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne znova vyzval žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody. Predmetné nehnuteľnosti žalobca ani žalovaný v súčasnosti neužívajú, rodinný dom je neobývaný a chátra. Žalobca ani žalovaný nemajú záujem stať sa výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v plnom rozsahu dôvodný, nakoľko strany sporu niekoľko rokov nedokázali dospieť v otázke zrušenia a vzájomného vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam k dohode. Súd sa nezaoberal možnosťou reálnej deľby predmetných nehnuteľností, ani možnosťou prikázania veci za náhradu do vlastníctva jednej zo strán sporu, nakoľko mal za preukázané, že žiadny zo spoluvlastníkov nechce nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Za daného stavu veci súd prvej inštancie uzavrel, že je potrebné nariadiť predaj predmetných nehnuteľností, t.j. zrušiť podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam predajom a výťažok z predaja rozdeliť medzi žalobcu a žalovaného rovnakým dielom. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 151 ods. 7 O.s.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že má námietky proti tomu, že sa má výťažok z predaja rozdeliť medzi strany sporu rovnakým dielom. Poukázal na to, že žalobca, po zobratí svojich, spoločných ako i jeho vecí z rodičovského domu, nezaplatil za odobratú vodu a vodárenská spoločnosť uzatvorila prívod vody do domu. Po zistení, že nie sú zaplatené faktúry za odber vody, ich žalovaný uhradil a žalobca nemal snahu mu to uhradiť. Podobne to bolo aj s elektrickou energiou. Zároveň dal žalobca vo februári odmontovať plynomer, čím pravdepodobne chcel znehodnotiť tento majetok. So spätným namontovaním plynomeru a spätným zapojením elektrického prúdu a vody mal žalovaný výdavky, ktoré spôsobil žalobca svojím nezodpovedným a úmyselným konaním. Preto žiadal, aby mu tieto finančné výdavky žalobca vrátil. V podaní zo dňa 14.12.2015 (č.l. 90) sa žalovaný vyjadril tak, že si mieni ponechať predmetnú nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve s tým, že žalobcovi vyplatí polovicu ceny nehnuteľností podľa znaleckého posudku. 5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť. Poukazoval na to, že žalovaný nemal ani len záujem zúčastniť sa nariadených pojednávaní vo veci pred súdom prvej inštancie. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje žalobca za zmätočné, zavádzajúce a nepravdivé. Poukázal na to, že žalovaný odmietol s ním komunikovať a záležitosť riešiť, a to niekoľko rokov. Celé roky žalovaný túto záležitosť účelovo naťahuje, nakoľko mu súčasný stav vyhovuje. Ich dedením nadobudnutý rodinný dom totiž prenajal svojím známym, pričom niekoľko rokov bráni žalobcovi vstúpiť do tohto domu výmenou zámku na vstupných dverách. Týmto dochádza k porušovaniu vlastníckych práv žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie na pojednávaní konanom dňa 17.01.2018, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť. 8. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný žalobným petitom, ani spôsobom vyporiadania navrhnutým stranami sporu (tzv. iudicium duplex). Preto nič nebránilo odvolaciemu súdu, aby podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal aj iným (navyše prednostnejším) spôsobom, než súd prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu odvolacieho konania navrhol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam spôsobom, že mu budú predmetné nehnuteľnosti priznané do výlučného vlastníctva s tým, že žalovanému vyplatí primeranú finančnú náhradu vo výške 45.750,- eur, zodpovedajúcu polovici všeobecnej hodnoty vyporadúvaných nehnuteľností. V tomto smere predložil odvolaciemu súdu súkromný znalecký posudok (§ 209 C.s.p.) č. XX/XXXX znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností B.. W. O., zo záverov ktorého vyplynula všeobecná hodnota vyporadúvaných nehnuteľností vo výške 91.500,- eur. Odvolací súd tento návrh, spolu so znaleckým posudkom, zaslal spolu s ním určenou lehotou na vyjadrenie žalovanému, ktorý však do rozhodnutia odvolacieho súdu svoje písomné stanovisko k nemu nepodal. Žalovaný sa následne nezúčastnil ani nariadeného odvolacieho pojednávania (dňa 17.01.2018), hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené postupom podľa § 111 ods. 3 C.s.p.. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní nijako neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie. Z týchto dôvodov odvolací súd vec prejednal i v jeho neprítomnosti (§ 183 C.s.p.). 9. Z výsluchu žalobcu na odvolacom pojednávaní, súd zistil, že žalobca má záujem na tom, aby sa predmetný spor ukončil aj vzhľadom na uplynulý čas v dôsledku ktorého predmetná nehnuteľnosť stráca na hodnote. Preto má záujem si ju ponechať vo svojom výlučnom vlastníctve, najmä pre svoje deti. Žalobca potvrdil, že disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovaného. Zo súkromného znaleckého posudku (§ 209 C.s.p.), odvolací súd zistil, že tento spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, ako i doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (dodatok č. l ZP) a preto takýto dôkaz bolo možné považovať za dôkaz, ktorý má charakter a váhu znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca (§ 209 ods. 2 C.s.p.). Nová právna úprava Civilného sporového poriadku umožňuje stranám sporu predkladať znalecké posudky i odborné vyjadrenia s tým, že ak tieto spĺňajú všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahujú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Zo záverov tohto znaleckého posudku potom vyplýva, že všeobecná hodnota vyporadúvaných nehnuteľností predstavovala ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu sumu 91.500,- eur. 10. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo. Dôvodmi na zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru, tak na strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať v prípade ide o šikanózny výkon práva). Napríklad môže ísť aj o skutočnosť, že dom leží v asanačnom pásme pre bytovú výstavbu. Pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nestačí, že nezhody medzi spoluvlastníkmi sú všeobecné riešiteľné pri použití ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka. V danej veci odvolací súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Takéto okolnosti neboli stranami sporu ani len tvrdené. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu. 11. Predpokladom prikázania vyporiadavanej veci do výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmto prikázaním súhlasí, resp. chce, aby mu vec bola do vlastníctva prikázaná. Preto by súd nemal v žiadnom prípade prikázať nehnuteľnosť tomu spoluvlastníkovi, ktorý hodlá vec predať, ak ju niektorý zo spoluvlastníkov chce užívať. Podmienkou prikázania veci jednému spoluvlastníkovi je súčasné poskytnutie primeranej náhrady tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratil svoj spoluvlastnícky podiel. Pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná, sa treba zaoberať aj posúdením, či spoluvlastník, ktorému má pripadnúť celá vec, disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi. Inými slovami, súd môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Zároveň pri posudzovaní otázky účelného využitia veci súd prihliada aj na iné skutočnosti, napríklad na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a podobne. O účelné využitie veci ide, napríklad v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka dom zhodnotiť za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ide o záujem niektorého zo spoluvlastníkov v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať do nej. Pri posúdení účelného využitia nehnuteľnosti teda treba prihliadať na to, ktorý zo spoluvlastníkov v nehnuteľnosti podnikal, udržiaval ju, opravoval, prípadne do nej investoval a je schopný sa o jej údržbu naďalej starať. V danej veci mal odvolací súd z výpovede žalobcu, ktorý sa riadne zúčastnil nariadeného pojednávania, za preukázané, že tento má záujem na tom, aby predmetné nehnuteľnosti (rodičovský dom) zostali v rodine, a teda má záujem tieto nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva s tým, že ich prenechá (pre účely bývania) svojím deťom. Z hľadiska účelovosti využitia veci odvolací súd tak prihliadol na to, že žalobca predmetné nehnuteľnosti bude v ďalšom využívať na uspokojenie bytovej potreby svojich detí. Zároveň mal odvolací súd za preukázané, že žalobca je schopný poskytnúť žalovanému primeranú finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Pri vyporiadaní rovnako odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach sú rovnaké, a teda žalovaný v tomto smere nemal oproti žalobcovi výhodnejšie postavenie. Pokiaľ ide o prípadné násilné správanie sa spoluvlastníkov, toto v konaní tak zo strany žalobcu ako žalovaného preukázané nebolo. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. 12. Primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel žalovaného potom predstavuje príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci - je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a čase rozhodovania súdu. Pojem primeraná náhrada je v súlade s konštatujúcou diktatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu, s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. V danej veci z predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola v čase rozhodovania odvolacieho súdu vo výške 91.500,- eur. Nakoľko spoluvlastnícke podiely oboch strán sporu boli rovnaké (vo veľkosti 1), súd titulom primeranej finančnej náhrady uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 45.750,- eur. 13. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného, že tento vynaložil zo svojho náklady na znovuzavedenie dodávok plynu, elektriny a vody do predmetnej nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na to, že vyporiadanie v širšom zmysle prichádza do úvahy len na návrh strany sporu podľa § 131 C.s.p. alebo na vzájomný návrh žalovaného podľa § 147 C.s.p.. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený ani nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 53/2004 ). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca, príp. žalovaný podal návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Takýto návrh musí obsahovať náležitosti podľa § 131, § 147 C.s.p., pričom musí obsahovať výšku peňažnej sumy, ktorú požaduje zaplatiť. O vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, vykonávaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka alebo na podklade vzájomného návrhu účastníka, rozhodne súd samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Je tomu tak preto, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnymi procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe zisteného skutkového stavu veci. Nakoľko ani žalobca, ani žalovaný v priebehu konania nepodali riadny návrh na vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva k označeným nehnuteľnostiam v širšom zmysle, nebolo možné na túto odvolaciu námietku žalovaného prihliadať. Takýmto návrhom potom nebolo ani všeobecné konštatovanie žalovaného v odvolaní, že chce od žalobcu aby mu preplatil náklady na znovuzavedenie dodávok plynu, elektriny a vody do predmetnej nehnuteľnosti. Toto tvrdenie žalovaného nielenže nebolo podložené žiadnym dôkazom, ale ani výška peňažnej sumy, ktorú požadoval zaplatiť nebola vyčíslená. Nemožno preto konštatovať, že by žalovaný podal riadny (vzájomný) návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle. 14. Zo všetkých týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou zaplatiť žalovanému primeranú finančnú náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel. 15. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). V tomto smere odvolací súd iba dodáva, že ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pred podaním žaloby navrhoval žalovanému uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam. Aj v priebehu súdneho konania žalobca deklaroval, že je ochotný sa v otázke vyporiadania dohodnúť aj inak, ako navrhol v žalobe. Napriek tomu k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi sporovými stranami (pre neochotu žalovaného) nedošlo. Keďže až súd svojim autoritatívnym rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán, pričom toto vyporiadal spôsobom navrhovaným predovšetkým žalobcom, možno konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).