Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/168/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712207387 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1712207387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu MEDI - HOM, spol. s r.o., Raková 615/33, Limbach, IČO: 36 793 701, práv. zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému Komplexná záchranná služba s.r.o., Jablonecká 1030, Budmerice, IČO: 45 439 958, práv. zast. Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé diely II/13, Bratislava, o zaplatenie 1.348,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/107/2012-498, zo dňa 17.3.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/107/2012-498, zo dňa 17.3.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 1.348,- EUR, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 559,03 EUR od 17.2.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 349,09 EUR od 15.7.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 279,94 EUR od 7.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 159,94 EUR od 26.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v období od 1.5.2010 do 30.9.2011 žalobca zabezpečoval pre žalovaného lekársku službu prvej pomoci (ďalej aj „LSPP“), za čo si žalobca účtoval odmenu vo výške 2.462,59 EUR, z čoho žalovaný zaplatil len sumu 1.041,- EUR, zvyšnú časť vo výške 1.421,59 EUR žalovaný neuhradil napriek písomným výzvam žalobcu, hoci žalovaný stále požadoval vykonávanie lekárskych služieb prvej pomoci od žalobcu. Podaním doručeným súdu dňa 8.8.2012 žalobca opravil nedostatok žaloby tak, že dlžnú sumu upravil na 1.348,- EUR, pričom tiež upravil výšku požadovaných úrokov z omeškania, pričom zmenu žaloby súd pripustil na pojednávaní dňa 29.1.2013. Žalobca poukázal na svoju povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci v zmysle § 79 ods. 1, písm. v/ zákona č. 578/2004 Z.z., ktorú žalobca vykonával pre žalovaného bez toho, aby s ním mal uzatvorenú zmluvu. Žalobca nemal inú možnosť ako pre žalovaného vykonávať činnosť pod hrozbou sankcie. Lekár bratislavského samosprávneho kraja nariadil žalobcovi vykonávať činnosť pre žalovaného listom zo dňa 9.3.2010. Žalobca žalovaným zaslaný návrh zmluvy neakceptoval, nakoľko ponúknutá hodinová odmena za výkon činnosti bola neprimerane nízka. Žalovaný vyplácal žalobcovi sumu za odpracované hodiny výlučne podľa svojej úvahy, bez dohody so žalobcom, pričom žalovaným vyplatená odmena je nižšia ako odporúčaná hodinová odmena a aj ako odmena vyplácaná inými poskytovateľmi lekárskej služby prvej pomoci. Žalobca mal za to, že v danom prípade pri posudzovaní prospechu získaného žalovaným pri výkone činnosti žalobcu možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Pri určení jeho výšky, ale nemožno mechanicky požadovať plnenie, ktoré obdržal žalovaný od zdravotných poisťovní a pacientov pri poskytovaní lekárskej služby prvej pomoci žalobcom, nakoľko žalovaný má s výkonom činnosti aj náklady. Preto za najspravodlivejší spôsob výpočtu nároku žalobcu treba považovať priemernú odmenu vyplácanú v obdobných prípadoch osobám v rovnakom postavení ako žalobca za výkon lekárskej služby prvej pomoci. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že počet odpracovaných dní a hodín nebol medzi stranami sporný. Medzi stranami bola sporná výška odmeny vyplatenej žalobcovi za zabezpečenie lekárskej služby prvej pomoci. Povinnosť žalobcu poskytovať lekársku službu prvej pomoci mu vyplýva zo zákona a je povinný ju poskytovať pod hrozbou sankcie, pričom rozpisy služieb určoval samosprávny kraj na návrh žalovaného. Výška odmeny však zákonom ani iným všeobecne záväzným právnym predpisom stanovená nie je a mala by byť predmetom dojednania medzi prevádzkovateľom ambulancie a poskytovateľom lekárskej služby prvej pomoci. V konkrétnom prípade k dohode o výške odmeny medzi účastníkmi nedošlo a žalovaný žalobcovi vyplácal odmenu vo výške, akú vyplácal ostatným lekárom poskytujúcim lekársku službu prvej pomoci v mieste výkonu Mestské zdravotné stredisko, Hollého 2, Pezinok, s ktorými mal uzavreté písomné mandátne zmluvy. Žalobca mal za to, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, z dôvodu, že sa nebolo možné stotožniť s tým, že postup žalovaného v tom, že zaplatil žalobcovi za poskytovanie LSPP rovnakú odplatu, akú poskytoval ostatným lekárom za totožné činnosti. V tomto smere poukázal, že ostatní lekári na ktorých odmenu poukazoval žalovaný, boli spoločníkmi žalovaného, ktorí sa tým podieľali na jeho hospodárení, a teda nízka výška odmeny im súčasne zvyšuje hodnotu ich podielu na majetku žalovaného. Podľa názoru súdu je výška odporúčanej sadzby pre lekárov počas LSPP vypočítaná na základe poskytovanej priemernej hodinovej mzdy lekára uvedenej v predkladacej správe Výboru NR SR pre zdravotníctvo, hoci má len odporúčací charakter, dostatočná pre prejednávanú vec, nakoľko rozdiel medzi priemernou hodinovou sadzbou nepredstavuje žiadne podstatne významný rozdiel. Východisko v hodinovej sadzbe uvedenej v predkladacej správe má aj ten význam, že odzrkadľuje predstavu o výške odmeny toho, kto prenáša zákonnú povinnosť na poskytovateľa LSPP, a ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiada žalobu zamietnuť. Podľa odôvodnenia rozsudku nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k vyčísleniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a či vôbec došlo k obohateniu. Žalovaný vyplatil žalobcu tak, ako vyplácal ostatných lekárov, teda mal zaužívaný takýto spôsob vyplácania. Na druhej strane žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne dokazovania, či došlo k obohateniu na strane žalobcu a neuniesol dôkazné bremeno v určení výšky údajného bezdôvodného obohatenia. 5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na neospravedlnenú neúčasť žalovaného na pojednávaní, nevyjadril sa k veci, bol nečinný, nepredložil žiadne vyjadrenie a argumenty na podporu svojich tvrdení. Žalobca mal nárok na primeranú odmenu a tá sa ustálila aj s poukazom na usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 10.4.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca vykonával LSPP, túto službu pre žalovaného vykonával bez uzatvorenej zmluvy, pričom povinnosť ju vykonávať mu vyplývala zo zák. č. 578/2004 Z.z., teda nemal zmluvne dohodnutý nárok na odmenu a aj napriek tomu, žalovaný trval na tom, aby pre neho vykonával činnosť. Ďalej je preukázané, že nárok na primeranú odmenu ustálilo usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR, na základe čoho došlo k vyčísleniu bezdôvodného obohatenia, čo je aj súčasťou súdneho spisu. Odvolací súd sa stotožnil s argumentom žalobcu, že vyplatenie odmeny záviselo len od úvahy žalovaného a vyplatená odmena bola najnižšia, čo preukázal doložením potvrdení o vyplácaní odmeny lekárom za LSPP v ostatných regiónoch. Túto skutočnosť napokon ani samotný žalovaný nespochybnil, keď v tejto súvislosti poukazoval len na skutočnosť, že nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k vyčísleniu bezdôvodného obohatenia. V konaní nebol sporný rozsah vykonanej LSPP, ale len odmena za túto službu a vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi stranami nebola uzavretá zmluva je potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa primeraných a porovnateľných priemerných odmien v danom regióne s prihliadnutím na usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR ktoré malo síce odporúčací charakter pričom vychádza z priemerných odmien za poskytovanie LSPP. Súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť uplatneného nároku vzhľadom na vykonané dokazovanie a toto posúdenie jasne, zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil. V sporovom konaní totiž nie je povinný dokazovať len žalobca, ale aj žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré vyvracajú alebo oslabujú tvrdenia žalobcu. Keďže žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu, súd prvej inštancie správne vyhovel podanej žalobe žalobcu. 9. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).