Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713205453 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713205453.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: R. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom J., L. X. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Drahomírom Tomčom, advokátom v Bratislave, Mesačná č. 9, proti žalovanému: V. J. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., L. X. č. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou - JUDr. Miroslava Benediková, s. r. o., Bratislava, Panenská č. 23, IČO: 47 237 104, za ktorú koná JUDr. Miroslava Benediková, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. decembra 2014, č.k. 10 C 93/2013-101, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 3. decembra 2014, č.k. 10 C 93/2013-101, vo výroku, ktorým súd zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na ulici L. X. v J. v dome súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, na 3. poschodí, vedený v LV č. XXXX pre okres J., Obec J., katastrálne územie J., a spoločné členstvo strán sporu v R. bytovom družstve občanov v J., J., Na L. č. 4, IČO: XX XXX XXX, a ktorým určil, že byt bude ako výlučná nájomníčka ďalej užívať žalobkyňa, ktorá zostáva výlučnou členkou Stavebného bytového družstva občanov v J., J., Na L. č. 4, IČO: 00 170 364; vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť vypratať byt do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu, p o t v r d z u j e . II. Vo výroku, ktorým si súd prvej inštancie vymienil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, z m e ň u j e tak, že žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 3.12.2014, č.k. 10 C 93/2013-101, zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúci sa na ulici L. X. v J. v dome súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX, na 3. poschodí, vedený v LV č. XXXX pre okres J., S. J., katastrálne územie J., a spoločné členstvo strán sporu v Stavebnom bytovom družstve občanov v J., J., Na L. č. 4, IČO: 00 170 364, zároveň určil, že byt bude ako výlučná nájomníčka ďalej užívať žalobkyňa, ktorá zostáva výlučnou členkou Stavebného bytového družstva občanov v J., J., Na L. č. 4, IČO: 00 170 364; žalovanému uložil povinnosť vypratať byt do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Napokon si vymienil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Vyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. XX, na 3. poschodí vchod č. XX v bytovom dome č. XXXX na ulici L. X. v J., ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC a príslušenstva (ďalej len „družstevný byt“) s tým, že ďalším nájomcom tohto bytu ako člen družstva bude žalobkyňa a žalovaný bude mať povinnosť vysťahovať sa z bytu v lehote 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Ochrany na súde sa domáhala po tom, čo so žalovaným v tejto otázke po rozvode ich manželstva sa nedohodli. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 26.1.1991 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 22.5.2012, č.k. 28 P 72/2012-9, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2012. Z ich manželstva pochádza syn C., narodený dňa XX.X.XXXX. Počas manželstva nadobudli do nájmu (dňa 1.9.1992) predmetný družstevný byt a súčasne tiež spoločné členstvo v Stavebnom bytovom družstve občanov v J., J., Na L. č. 4, IČO: 00 170 364; stavebné bytové družstvo je vedené pre okres J., Obec a katastrálne územie J. v LV č. XXXX ako výlučný vlastník daného bytu. Medzi identifikáciou družstevného bytu v zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a identifikáciou bytu v katastri nehnuteľností súd zistil nesúlad, a tak pri rozhodovaní vychádzal z aktuálnej identifikácie nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Po rozvode manželstva sa strany sporu nedohodli na tom, kto bude byt ďalej užívať a kto zostane výlučným členom stavebného bytového družstva. 2.1. Žalobkyňa, podľa jej tvrdenia, sa pričinila o zabezpečenie bytu, keďže po uzavretí manželstva bývali v jednej izbe u rodičov žalovaného, sama našla predmetný byt; žalovaný počas trvania manželstva nemal záujem o odkúpenie bytu. Zo spoločných peňazí zaplatili družstvu 35.000,-- Sk. Mala záujem zostať nájomcom bytu aj s ohľadom na záujem plnoletého syna, ktorý študoval a nemal možnosti zabezpečiť si vlastné bývanie. V čase týždeň po dni 22.5.2013 jej žalovaný oznámil, že v prípade jej záujmu o kúpu bytu si tento kúpiť mala. Za odstúpenie bytu predchádzajúcim nájomcom zaplatili 200.000,-- Sk, z ktorých dali rodičia žalovaného sumu 150.000,-- Sk a sumu 50.000,-- Sk poskytli jej rodičia. Nájomné v sume 280,-- € (do rozhodnutia súdu) platil žalovaný a žalobkyňa uhrádzala náklady na káblovú televíziu v sume 22,-- €, za televíziu, rozhlas a plyn sumu 12,-- €, celú hygienu domácnosti. Ak by bola výlučnou nájomníčkou bytu, bola by schopná platiť nájomné a aj splátky hypotéky. Vždy sa o byt riadne starala, vykonala v ňom rekonštrukčné práce (v období 6 predchádzajúcich rokov). Po nadobudnutí bytu do nájmu v roku 1992 bola na materskej dovolenke, byt zariaďovala s otcom žalovaného; žalovaný opravil dvere v byte, spoločne kúpili nábytok, všetko bolo spoločné. Podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaný od marca 2014 v byte nebýva, na tejto adrese si iba preberá poštu, nepodieľa sa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu. Žalovaným preukazovaná investícia v sume 20.000,-- Sk bola realizovaná v nižšej sume z dôvodu, že bola vykonávaná prostredníctvom spoločnosti BATEA - STAV, s. r. o., v ktorej pracoval jeho otec, a teda za minimálnu mzdu pracovníkov a cenu materiálu. Niektoré veci boli zakúpené aj prostredníctvom Tuzexu, v ktorom žalovaný pracoval, avšak dlhší čas pred rozvodom manželstva nemal žalovaný záujem o kúpu vecí do domácnosti, tak sa aj vyjadril o televízore, ktorý sa pokazil, že on žiaden nepotrebuje. Elektrinu nemohla platiť, pretože je stále prihlásená na žalovaného, čo sama zmeniť nemôže a neboli jej doručované faktúry za spotrebu. 2.2. Žalovaný nechcel byť majetkovo poškodený pri riešení otázok súvisiacich s bytom, nemal záujem o odkúpenie bytu z dôvodov, že pod bytovkou boli trosky, tiekla kanalizácia, a preto vo veci začal konať, aby sa kanalizácia opravila a veci dali do poriadku; nechcel odkupovať byt v zdevastovanom stave. Takýto dôvod na neodkúpenie mali aj iní nájomcovia. Naďalej obýva predmetný byt, so synom má dobré vzťahy, finančne ho podporuje. K otázke bytovej náhrady neboli tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa, preto je názoru, že má právo na zabezpečenie náhradného bytu. Ak by sa žalobkyňa stala pokračujúcou členkou družstva, vzhľadom na jej príjem, nemala by dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie z tohto podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Platil nájomné za užívanie bytu, školné pre syna. Výdavky žalobkyne na výmenu okien nepoprel, ale aj on financoval ostatnú výmenu okien v sume 20.000,-- Sk v období rokov 2001 - 2002, financoval ostatný nábytok v byte (v obývacej izbe, sedačku), zaplatil celý nedoplatok na elektrine. Potvrdil, že na začiatku manželstva bývali u jeho rodičov v izbe, ale mali možnosť užívať celý dom, že žalobkyňa zabezpečila družstevný byt, zohnala 150.000,-- Sk od jeho rodičov a 50.000,-- Sk od svojich rodičov. Aj on dokáže zabezpečiť bytové potreby syna, prispieva mu na stravu, dáva gastrolístky, aj naďalej s ním býva v spoločnej domácnosti. Aktuálne zabezpečuje štúdium syna vo väčšej miere, keď zaplatil synovi polovicu školného a zvyšnú časť si syn zaplatil sám. Ak bude mať finančné prostriedky, syna bude v štúdiu podporovať. Nájom za posledné dva roky aj s elektrinou platil on. Potvrdil, že žalobkyňa jedenkrát zaplatila dlžobu, potom aj on zaplatil 15.000,-- Sk, 600,-- € (dlh). Žalobkyňa ho nikdy netlačila do kúpy bytu a jeden z jej návrhov bol, aby odtiaľ išli preč. Po tom, čo sa začali veci meniť a dom opravovať, zrazu názor zmenila. Po rozvode manželstva žalobkyňa vymenila parkety v byte a už tvrdí, že má záujem o byt, pričom sa tam zdržiava len dva dni z piatich. V byte (žalovaný) nebýva; z neho sa ale neodsťahoval, len potrebuje pokoj na prácu a žije v podnájme. Do bytu chodí, keď si potrebuje vziať nejaké svoje veci, ktoré má zabalené v krabici. 2.3. Svedok C. J., syn strán sporu, nechcel vypovedať ako svedok, pretože nechcel ublížiť ani jednému z rodičov, avšak bude bývať s tým z rodičov, ktorý bude mať byt, sťahovať sa nechce. 2.4. Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v J. podaním zo dňa 18.4.2013 súdu oznámilo, že z dôvodu, že im nie sú známe bytové pomery strán sporu, rozhodnutie o tom, kto bude členom a ďalším nájomcom uvedeného bytu, ponecháva na úvahe súdu s prihliadnutím na záujem maloletých detí. 3. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 703 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 704 ods. l, ods. 2, § 705 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 712 ods. l, ods. 2, § 712a ods. 8, § 712c ods. l, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Skutkovo v úvode zdôraznil nepochybne preukázanú skutočnosť, a síce že stranám sporu vznikol spoločný nájom k družstevnému bytu č. XX v dome súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX na 3. poschodí v J. na ulici L. X.; nehnuteľnosti sú vedené pre okres J., Obec a katastrálne územie J. v LV č. XXXX v prospech vlastníka Stavebné bytové družstvo občanov v J., J., Na L. č. 4, IČO: 00 170 364, tiež zaniklo spoločné členstvo v tomto stavebnom bytovom družstve. Ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, teda normu, ktorej hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktorá ponecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom osobitnom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného, okruhu skutočností. Výpočet týchto skutočností je demonštratívny, pričom ustálená judikatúra uzavrela, že pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov, ktorí nemajú maloleté deti, bude ďalej byt užívať, je potrebné prihliadnuť napríklad na širšie okolnosti rozvratu manželstva, na sociálne pomery (najmä vzhľadom na možnosti bytových pomerov) a na zdravotné pomery rozvedených manželov, na spoločenský význam a náročnosť ich práce, na to, ako sa ktorý z rozvedených manželov pričinil o nadobudnutie práva užívať byt, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pôvodne pridelený, a pod. (R XX/XXXX). Súd ďalej dôvodil, že v ďalšom súdnom rozhodnutí (R XX/XXXX) sa zohľadňovali skutočnosti ako záujem maloletých detí, ktoré majú manželia spolu, ale aj detí iba jedného z manželov, ďalej detí plnoletých, počet rodinných príslušníkov, ktorí budú v byte bývať, potreby manželov z hľadiska ich zdravotného stavu, pracovné a sociálne pomery a príčiny rozvodu manželstva. V prípade, že nemajú maloleté deti, má súd uvážiť najmä pomery týchto manželov, ich pracovné zaradenie a spoločenský význam ich práce, občiansku aktivitu, na okolnosti rozvratu manželstva, účelné využitie bytu, či u osôb, ktoré zostanú v byte bývať, sú predpoklady pre pokojné a usporiadané spolužitie, kvalita bytu alebo skutočnosť, či a kto z manželov má povinnosť platiť napr. tzv. stabilizačnú pôžičku poskytnutú na získanie bytu. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3 Cdon 117/1996, sp. zn. 26 Cdo/1870/2008. Z toho všetkého možno vyvodiť, že medzi skutočnosti právne relevantné k rozhodnutiu o ďalšom nájme družstevného bytu sú okrem vyjadrenia prenajímateľa a záujmu maloletých detí aj príčiny rozvratu manželstva, zdravotná a sociálna situácia rozvedených manželov, ich majetkové pomery, skutočnosť, ktorý z manželov sa pričinil o získanie bytu, účelné využitie bytu a iné. 4. V predmetnej právnej veci sa strany sporu nedohodli na ďalšom nájme bytu, z ich manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa, ktoré nechce ublížiť ani jednému z rodičov a bude bývať s tým, ktorý v byte bude ďalej bývať; prenajímateľ družstevného bytu ponechal rozhodnutie na úvahe súdu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by jedna strana sporu vo vzťahu k druhej poukazovala na skutočnosti vyplývajúce z príčin rozvratu manželstva. Vzdali sa práva podať odvolanie proti rozsudku o rozvode ich manželstva, a preto rozsudok neobsahoval odôvodnenie, a teda príčinami rozvratu manželstva sa súd vecne nezaoberal. Strany sporu rovnako neprezentovali svoje aktuálne sociálne a majetkové pomery alebo zdravotný stav. Súd zdôraznil, že sociálne a majetkové pomery je nevyhnutné skúmať s ohľadom na možnosti nového usporiadania bytových pomerov. Nie je výrazný rozdiel medzi žalobkyňou deklarovaným príjmom zo závislej činnosti (priemerne mesačne netto 546,-- €) a žalovaným (292,48 € až 304,84 € netto mesačne), tento nenastáva ani pri príjmoch z podnikateľskej činnosti žalovaného, z ktorej mal v roku 2012 len nepatrný kladný hospodársky výsledok, pričom v roku 2013 mal záporný hospodársky výsledok. Zásluhovosť o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu aj napriek zápisu žalovaného v zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu ako člena družstva, ktorému družstvo ako svojmu členovi dal byt do nájmu, súd vyhodnotil v prospech žalobkyne, ktorú potvrdil aj žalovaný, pričom z jeho výpovede bolo možné vyvodiť aj relatívny nezáujem o získanie nájomného bytu, minimálne tento záujem nepovažoval za potrebné vo svojej výpovedi pred súdom zdôrazniť. Vyššia miera zásluhy žalobkyne získava na význame aj tým, že bola v čase vybavovania a pridelenia bytu na materskej dovolenke s maloletým synom. Súd nespochybňoval záujem oboch manželov o udržanie a zveľadenie prideleného družstevného bytu, čím poukazovali na ich osobný vklad prostredníctvom rekonštrukčných prác a finančné investície považovali za osobné, ale v tom čase žili v manželstve, nemali zúžené alebo zrušené BSM, preto investície do bytu financované z bežného mesačného príjmu z pracovného pomeru boli investíciami z majetku patriaceho do BSM. Ak aj relatívne dlhší čas pred rozvodom manželstva spoločne nehospodárili, o čom svedčí aj nezhoda ohľadom platenia spoločných nákladov za užívanie družstevného bytu, čím vznikali nedoplatky, tieto nedoplatky boli zaplatené vždy niektorým z manželov. Opäť ani pri hodnotení záujmu o udržanie a zveľadenie bytu súd nemohol konštatovať výrazný nepomer medzi nimi. Súd prvej inštancie ďalej uvádzal, že bolo náročné uzavrieť, v prospech ktorej strany sporu svedčí viac skutočností majúcich vecný význam pri skúmaní otázky, či by mala byť ďalším nájomcom družstevného bytu a tým aj pokračujúcim členom družstva. Viaceré zákonné východiská nevyzneli v ich prospech alebo neprospech (pri hodnotení príčin rozvratu manželstva, sociálnych a majetkových pomerov oboch manželov, ich zdravotného stavu, neutrálne stanovisko prenajímateľa, absencia kritéria záujem maloletých detí). Skúmaným kritériom, ktoré rozhodlo, že ďalšou nájomníčkou družstevného bytu bude žalobkyňa, bola jej zásluha o získanie družstevného bytu do nájmu. V závere odôvodnenia súd uzavrel, že žalovanému patrí právo na náhradný byt (§ 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka). Z tohto prvou výnimkou je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd môže (ale nemusí) rozhodnúť, že rozvedenému manželovi, ktorý má byt vypratať, patrí právo na bytovú náhradu nie vo forme náhradného bytu, ale (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia. Druhú výnimku určuje chovanie rozvedeného manžela, ktorý má byt vypratať, a síce že za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, sa dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia; v takom prípade súd nemôže uplatniť svoju úvahu a zvažovať, či tomuto manželovi bytová náhrada patrí (a v akej forme) alebo nepatrí, pretože nemá inú možnosť len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, žiadna bytová náhrada nepatrí. V prejednávanej veci takéto chovanie u žalovaného nebolo preukázané, ani len tvrdené, rovnako tak neboli preukázané, ani len tvrdené, dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému patrilo náhradné ubytovanie, prístrešok, resp. nepatrila žiadna bytová náhrada. 5. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie týkajúceho sa hodnotenia zásluhovosti o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu v prospech žalobkyne, že rozhodujúcim kritériom bola jej zásluha o získanie družstevného bytu do nájmu. Súd dospel k nesprávnemu záveru o zistenom skutkovom stave pri hodnotení zásluhovosti o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu iba v prospech žalobkyne spočívajúce v tom, že iniciovala hľadanie bytu a následne ho aj zohnala. Nepopiera, že v prvotnom štádiu iniciatívu mala žalobkyňa, avšak je zrejmé, že bola motivovaná subjektívnymi dôvodmi a síce že obývali iba jednu izbu, a teda jej bývanie v rodinnom dome s rodičmi počas materskej dovolenky nevyhovovalo. Bol to práve on (odvolateľ), ktorý poznal osobne pôvodného nájomcu E. H., ktorý im byt odstúpil, finančná pomoc jeho rodičov, spôsobili, že mohlo dôjsť k realizácii odstúpenia družstevného bytu zo strany pôvodného nájomcu; celková suma odstúpenia bola krytá jeho rodičmi v podiele 3/4 (150.000,-- Sk oproti celkovej sume 200.000,-- Sk). Bez tejto pomoci by neboli schopní nájomný vzťah k tomuto bytu zabezpečiť, ktorú (pre zásluhovosť dôležitú) skutočnosť súd prvej inštancie opomenul. Žalobkyňa a ani on neuvádzali, že žalobkyňa od jeho rodičov zabezpečila sumu 150.000,-- Sk. V jednom vyjadrení iba potvrdil, že žalobkyňa byt hľadala a postavila ho pred hotovú vec, že buď sa ona odsťahuje ku svojim rodičom alebo budú mať v nájme predmetný družstevný byt. To je ale potrebné vnímať v kontexte celkovej rodinnej situácie v danom čase, keď bol pracovne vyťažený, žalobkyňa bola na materskej dovolenke, bývala v dome s jeho rodičmi, ktorí jej s dieťaťom pomáhali. Súd tiež nezohľadnil jeho aktívnu participáciu pri prvotnom zveľadení družstevného bytu, kedy po jeho nadobudnutí realizoval svojpomocne kompletnú prerábku, že svojím postojom neodkúpenia družstevného bytu v čase, kedy bol bytový dom zdevastovaný, v konečnom dôsledku primäl bytové družstvo danú havarijnú situáciu riešiť. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka spôsobom zúženia širokej škály rôznych kritérií rozhodných pre určenie, ktorý z rozvedených manželov, ktorí nemajú maloleté deti, bude byt ďalej užívať, a síce na použitie jediného cieľa - zásluhovosť o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu. Súd nezohľadnil, že dlhodobo platil nájom, promptne reagoval na nedoplatky na nájomnom, resp. svoju časť nájmu uhradil, tiež platby za elektrinu. Súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasila s vyplatením mu odhadovanej polovice hodnoty členstva v bytovom družstve. Predložením inzerátov na predaj obdobných bytov sledoval preukázanie hodnoty členstva v bytovom družstve a hoci v tomto konaní nejde o vyporiadanie BSM, považoval za relevantné deklarovať, prečo zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu podmieňoval vyplatením sumy 30.000,-- €. Keďže je nesprávny prvý výrok napadnutého rozsudku, správny nie je ani druhý výrok, hoci súd správne uzavrel, že neboli zo strany žalobkyne preukázané, a ani uvedené, dôvody hodné osobitného zreteľa alebo existencia fyzického, psychického, násilia voči nej, ktoré by odôvodňovali poskytnutie bytovej náhrady vo forme náhradného ubytovania. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Súd vykonal dostatočné dokazovanie, vec je aj právne správne rozhodnutá. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že začala riešiť bytovú situáciu jej mladej rodiny, sama našla E. H. z J. a tento súhlasil ako člen Stavebného bytového družstva v J. s prevodom členstva na nich. Nebyť tejto iniciatívy do dnešného dňa by zrejme bývali u rodičov žalovaného, ak by sa medzitým nerozviedli. Skutočnosť, že jeho rodičia zaplatili odstupujúcemu členovi družstva sumu 150.000,-- Sk a jej rodičia sumu 50.000,-- Sk, nemohla byť preto rozhodujúca. Žalovanému vyhovovalo bývať u svojich rodičov v ich rodinnom dome, a preto sa nechcel osamostatniť od nich. Bolo tiež preukázané, že žalovaný nechcel tento byt kúpiť spolu s ňou, čo tiež súd prvej inštancie zohľadnil v jej prospech. Po rozhodnutí súdu v predmetnej veci chcela byt odkúpiť, ale žalovaný svojím správaním to zmaril. Tvrdenie žalovaného, že byt nechcel kúpiť v dôsledku zdevastovania bytového domu a snahy prinútiť družstvo, aby havarijnú situáciu riešilo, je zjavne účelový a špekulačný. Nechcel jednoducho pripustiť, aby byt do vlastníctva nadobudla ona. Okrem toho je nepochybné, že v prípade nadobudnutia bytu do vlastníctva by mali väčšie oprávnenia podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ako vlastníci voči družstvu ako správcovi bytového domu, kde sa byt nachádza, ako len nájomcovia. Prerábku bytu robili spolu ako manželia počas trvania manželstva, a teda nie pred vznikom ich manželstva alebo po jeho zániku. Z bytu sa žalovaný odsťahoval v priebehu konania na súde prvej inštancie, čím preukázal nezáujem o byt a v podstatne mu ide len o výplatu. Žalovaný prezentoval, že ho nezaujíma, kde ich syn (študent na vysokej škole) bude bývať, avšak sama ako jeden z dôvodov uviedla, že má záujem o syna, aby mal kde bývať, a preto žiadala rozhodnúť vo svoj prospech. Žalovaný po zániku manželstva v byte občas býval, ale riadne neplatil nájomné a za služby s nájmom spojené, čo musela zaplatiť sama. 7. Ďalšie vyjadrenia už predložené neboli. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. 9. Vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku v uvedenom rozsahu, odvolanie žalovaného, posudzoval odvolací súd podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016, majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.), keďže súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie žalovaný podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rozhodujúcim procesným právnym predpisom v prvom rade pre posúdenie včas podaného odvolania, jeho náležitostí, bol teda Občiansky súdny poriadok. 10. Odvolacie dôvody dané nie sú. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie podrobne, správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon rozhodol aj právne správne. Za existencie nesporných právnych skutočností, a síce strany sporu neprezentovali príčiny rozvratu manželstva, svoje ekonomické, sociálne pomery, neprezentovali, žeby sa jeden voči druhému chovali v rozpore s dobrými mravmi, žeby v konaní nastali dôvody hodné osobitného zreteľa, ich syn odmietol vypovedať aby neublížil ani jednému z rodičov, prenajímateľ ponechal vec na rozhodnutie súdu, ktorý z rozvedených manželov zostane ako výlučný člen bytového družstva v byte bývať, jedinou rozhodujúcou skutočnosť zostalo to, že o zabezpečenie bytu sa pričinila žalobkyňa, že to bola (výlučne len) jej iniciatíva osamostatniť sa ako mladá rodina, že ona našla predmetný byt, rokovala o podmienkach odstúpenia členských práv a povinností. Ako sa rodičia ich oboch finančne pričinili o nadobudnutie daného bytu mohlo byť dôležité len v rámci vyporiadania BSM (či išlo o dar, pôžičku a pod.). Je právne irelevantné, že predchádzajúceho nájomcu osobne žalovaný poznal, že promptne reagoval na vzniknuté nedoplatky; nedoplatky nemali vôbec vzniknúť. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný sa z bytu odsťahoval (nevyvrátil túto skutočnosť tvrdenú žalobkyňou v jej vyjadrení k jeho odvolaniu). Všetky ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom by boli len opakovaním skutočností uvádzaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Otázkou bytovej náhrady sa odvolací súd osobitne nezaoberal, keďže žalobkyňa odvolanie nepodala. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytli žiadne vady, také ani sám odvolateľ netvrdil, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zmenil (§ 388 C.s.p.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, keď mala plný úspech (§ 255 ods. 1 C.s.p.). Ku zmene došlo s účinnosťou od 1.7.2016 v dôsledku zmeny rozhodovania súdu o náhrade trov konania upravenej zákonom č. 160/2015 Z.z., keď o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. l C.s.p.; § 470 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 13. Žalobkyňa mala úspech v odvolacom konaní rovnako v celom rozsahu, a tak jej odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 262 ods. l, § 255 ods. l, § 396 ods. l C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).