Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/196/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713205899 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713205899.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského, v právnej veci žalobkyne: M.. M. N., P.. XX. XX. XXXX, Y. Y. Č.. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Michal Hutta, PhD., Bezekova ul. č. 13, Bratislava, proti žalovanej: G.. N. P., P.. XX. XX. XXXX, Y. L. S.. Č.. XXX/XXX, J., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, Bajkalská ul. č. 13, Bratislava, o zaplatenie istiny 1. 000 eur príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2017, č. k. 37C/178/2013 - 456, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1. 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1. 000 eur od 28. marca 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 34, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 458 ods. 2, § 725, § 728, § 732 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 2 a 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. decembra 2012 a vecne tým, že žalobou uplatnený procesný nárok je dôvodný, keď zistil, že v posudzovanej veci sa stretli dve ženy, ktoré spolu uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo nemožné plnenie, a preto je žalovaná v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinná vrátiť žalobkyni všetko, čo od nej podľa neplatnej zmluvy dostala. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou vznikol zmluvou z 12. apríla 2010 právny vzťah z príkaznej zmluvy, ktorú obsahovo koncipovala žalovaná, ktorá pri vymedzení vzájomných plnení zmluvných strán, ani pri následnom vykonávaní úkonov právnej služby na základe príkaznej zmluvy nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou advokáta, keďže 12. apríla 2010 mala dostatok indícií o tom, že žalobkyňa s manželom nemajú žiadny majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Poukázal na skutočnosť, že od 24. februára 2010 mala žalovaná vedomosť o tom, že manžel žalobkyne v návrhu na rozvod manželstva uvádzal, že od roku 2006 už nemajú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a i keď išlo iba o tvrdenie manžela žalobkyne, mohla ho žalovaná neskôr pokladať za preukázané, keďže jej dňa 23. marca 2010 žalobkyňa poslala emailovú správu, súčasťou ktorej bola príloha obsahujúca zdigitalizované potvrdenie notára D.. X. O. zo dňa 23. marca 2010, v ktorom notár potvrdil, že dňa 06. novembra 2006 boli osvedčené podpisy žalobkyne na dvoch vyhotoveniach zmluvy o vyporiadaní BSM. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že procesná obrana žalovanej vo forme kompenzačnej námietky neobstojí, nakoľko pokiaľ by žalovaná postupovala s odbornou starostlivosťou advokáta, mala v dobe od 23. marca 2010 do 12. apríla 2010 dostatok času na to, aby si od svojej klientky zistila, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom vyporiadania BSM a či na základe zmluvy o vyporiadaní BSM došlo aj k zápisu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností s tým, že ak by žalovaná takto postupovala dozvedela by sa, že zmluva o vyporiadaní BSM (zo dňa 06. novembra 2006) nebola nikdy zavkladovaná do katastra nehnuteľností a ako odborne zdatná advokátka následne mohla svojej klientke vysvetliť, že nakoľko účastníci zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa 06. novembra 2006, do 06. novembra 2009 nepodali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, platí, že od dohody odstúpili a ich bezpodielové spoluvlastníctvo sa tak transformovalo na spoluvlastníctvo podielové. Uviedol, že pokiaľ by žalobkyňa mala záujem o poskytovanie úkonov právnej pomoci pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, mohla následne žalovaná uzavrieť so žalobkyňou príkaznú zmluvu, ktorej predmetom by bolo právne zastúpenie žalobkyne pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva, no žalovaná nič z toho v dobe od 23. marca 2010 do 12. apríla 2010 neučinila a namiesto toho skoncipovala zmluvu, v ktorej článku I. obsahovo vymedzila plnenie advokáta ako „Právne zastúpenie vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva“, teda ako plnenie, ktoré bolo v čase uzatvorenia zmluvy nemožné, pričom ďalšej chyby sa žalovaná dopustila, keď ani po oboznámení sa so znením rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 5C 119/06 - 24 a s tým, že nadobudol právoplatnosť dňa 19. júna 2006, neskoncipovala novú zmluvu o právnej pomoci, v ktorej by bolo jasne pojmovo vyjadrené, že predmetom plnenia advokáta bude poskytovanie úkonov právnej služby súvisiacich s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, na ktoré sa transformovalo zaniknuté BSM. Priznanie príslušenstva k uplatnenej istine odôvodnil súd prvej inštancie vecne tým, že žalobkyňa poskytla na základe neplatnej zmluvy žalovanej plnenie vo výške 1. 000 eur, ktoré jej žalovaná nevrátila ani po doručení výzvy na vrátenie žalovanej istiny dňa 22. marca 2012, čím sa žalovaná dostala dňa 28. marca 2012 do omeškania s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že procesne úspešnej žalobkyni priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne o konkrétnej výške náhrady trov vzniknutých v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú v tom, že dňa 12. 04. 2010 síce došlo k uzatvoreniu písomnej Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, no rozhodne nie je pravdou tvrdenie, že mala vedomosť o tom, že vtedajší manželia (žalobkyňa a jej manžel) nemajú žiadny majetok v BSM s tým, že z emailovej komunikácie zo dňa 23. 03. 2010 nevyplýva, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vyporiadaní BSM, nakoľko zo znenia notárom predloženého potvrdenia je možné usúdiť len to, že notár osvedčil podpis žalobkyne na Zmluve o vyporiadaní BSM a z uvedeného nie je možné vyvodiť, že by bola táto zmluva podpísaná aj bývalým manželom žalobkyne a už vôbec nie to, či bola právne perfektná. Žalovaná poukázala na emailovú komunikáciu zo dňa 31. 03. 2010, ktorá dokazuje skutočnosť, že ani právny zástupca manžela žalobkyne nemal vedomosť o zrušení a vyporiadaní BSM medzi vtedajšími manželmi, nakoľko ešte 12 dní pred uzatvorením Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci navrhol vyporiadanie BSM žalobkyne a jej vtedajšieho manžela. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu prvej inštancie, že mala indície o zrušení BSM vtedajších manželov namietla, že zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní nevyplýva, že mala v čase uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci alebo pred jej uzatvorením k dispozícii, či už Zmluvu o vyporiadaní BSM podpísanú oboma manželmi (s úradne osvedčenými podpismi) alebo rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5C/119/2006 o zrušení BSM za trvania manželstva. Uviedla, že za právne relevantnú nepovažuje nepodpísanú Zmluvu o vyporiadaní BSM medzi žalovanou (zrejme „žalobkyňou“, pozn. odvolacieho súdu) a jej bývalým manželom, nakoľko sa o takýto dokument nemohla pri poskytovaní právnych služieb spoľahlivo oprieť s tým, že potvrdenie notára O. nemožno v žiadnom prípade vziať ako kľúčový dôkaz potvrdzujúci uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a jej vtedajším manželom, pretože notár len potvrdil, že osvedčil podpis žalobkyne, nie jej vtedajšieho manžela E.. N.. Nestotožňujúc sa s absolútnou neplatnosťou Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z dôvodu nemožnosti plnenia žalovaná namietla, že žalobkyňa ju nemohla vopred upozorniť, že má zrušené a vyporiadané BSM, keď táto nepoznala rozdiel medzi BSM a podielovým spoluvlastníctvom, ktorý jej doposiaľ nie je úplne zrejmý, a teda úmyslom žalobkyne pri uzatváraní Zmluvy a udeľovaní plnej moci bolo, aby jej poskytla právnu pomoc vo veci vyporiadania majetku s bývalým manželom. Uviedla, že ak by aj pripustila nemožnosť predmetu plnenia a neplatnosť Zmluvy, znamenalo by to povinnosť zmluvných strán vrátiť všetko, čo na jej základe dostali z titulu bezdôvodného obohatenia s tým, že v konaní bolo preukázané, že ako advokátka poskytla svoje klientke (žalobkyni) právne služby jednak vo veci vyporiadania BSM a po získaní informácie, že BSM manželov sa vyporiadať nemôže, aj vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a preto mal súd prvej inštancie posudzovať aj bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalobkyne. S poukazom na ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii žalovaná namietla, že súd prvej inštancie vôbec neuviedol, v čom nebola dodržaná odborná starostlivosť vo vzťahu k jej jednotlivým úkonom právnej služby a vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne aplikoval právnu normu § 35 ods. 2 (zrejme § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) pre určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci aj z dôvodu, že sa nezaoberal vôľou a okolnosťami podpisu a prípravy plnej moci a širším kontextom konania procesných strán pri uzatváraní Zmluvy, ktoré v konaní vyšli najavo. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že nekoncipovala novú Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej predmetom by bolo poskytovanie právnych služieb súvisiacich s vyporiadavaním podielového spoluvlastníctva bývalých manželov uviedla, že ak nemal prvoinštančný preukázané, že išlo o konkludentné pokračovanie v poskytovaní úkonov právnej služby, táto skutočnosť vyplývala priamo z písomných pokynov žalobkyne. Namietla, že postup súdu prvej inštancie v konaní vôbec nekorešpondoval s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný, nakoľko od vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2016, sp. zn. 10Co/408/2015, sa konalo jediné pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že dokazovanie podľa novej právnej úpravy už vykonávať nemôže a vykonal iba jej výsluch a vo veci rozhodol. Namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces, do ktorého obsahu patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia uviedla, že súd nemôže v hodnotení skutkových zistení absolútne vynechať časť skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo s tým, že konkrétne ide o absenciu zhodnotenia dôkazu - Rozhodnutia IX. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore, I. M..-X/XX: XXXX/ XXXX zo dňa 20. 06. 2014, ktoré bolo ako dôkaz vykonané na pojednávaní zo dňa 17. 02. 2015. Žalovaná v dôvodoch svojho odvolania namietla nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti, v ktorej sa súd prvej inštancie obmedzil len na konštatovanie jej neodbornej starostlivosti pri poskytovaní úkonov právnej služby, keď v napadnutom rozsudku úplne absentuje akákoľvek zmienka o tom, o ktoré úkony právnej služby malo ísť. K svojej odvolacej námietke, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, poukázala na stanovisko odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2016, v ktorom odvolací súd konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie založil rozsudok vo veci samej (zo dňa 02. 06. 2015) na rozhodnutí IX. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore, bolo jeho povinnosťou zistiť obsah tohto rozhodnutia, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa predmetné rozhodnutie SAK už vôbec nespomína, a to aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie sa s jeho obsahom oboznámil na pojednávaní konanom dňa 17. 02. 2015, z čoho vyplýva, že najskôr rozhodol v prospech žalovanej a následne bez ďalšieho náležitého konania a objasňovania skutkového a právneho stavu veci rozhodol v jej neprospech, z dôvodu ktorého je napadnutý rozsudok nespravodlivý, laxný a odporujúci základným zásadám logiky. 3. Žalobkyňa nevyužila svoje procesné právo na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovanej podľa § 373 ods. 3 C. s. p., ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 25. 07. 2017, 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné odvolaciemu prieskumu podrobiť vzhľadom na jeho opätovnú nepreskúmateľnosť, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia ani implicitne nevyplýva zhodnotenie všetkých súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. V posudzovanej veci ide o v poradí druhý prvoinštančný rozsudok, keď rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 02. júna 2015, č. k. 37C/178/2013 - 262, ktorým žalobu žalobkyne zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. júna 2016, č. k. 10Co/408/2015 - 406 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 9. Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu, ktorým zrušil v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie v posudzovanej veci boli vady spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie zamerané na okolnosti uzavretia Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi stranami sporu, zistenie úvahy, ktorá žalovanú viedla ku koncipovaniu Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a splnomocnenia zo dňa 12. 04. 2010 vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva, právne relevantným spôsobom neposúdil platnosť Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v kontexte rozhodnutia IX. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 20. 06. 2014, sp. zn. I. M..-X/XX: XXXX/XXXX a zároveň nezistil obsah uvedeného rozhodnutia Disciplinárneho senátu, neuviedol svoje úvahy, ktorými dospel k záveru, že žalobkyňa udelila konkludentný súhlas žalovanej na právne úkony súvisiace s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a najmä, že zákonný sudca založil odôvodnenie rozhodnutia na svojich teoretických a subjektívnych úvahách o prejednávanej veci. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po vrátení spisu odvolacím súdu vo veci nariadil pojednávanie na 21. 12. 2016, ktoré bolo bez prejednania veci odročené na 10. 03. 2017 a následne na 10. 05. 2017, na ktorom, po vypočutí oboch strán sporu, súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol. 11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie napriek tomu, že svoje v poradí prvé rozhodnutie v tejto právnej veci založil na rozhodnutí IX. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore zo dňa 20. 06. 2014, sp. zn. I. M..-X/XX: XXXX/XXXX, keď dospel k záveru, že pri posudzovaní nároku uplatneného žalobkyňou v konaní podľa ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii bol v súlade s ust. § 135 ods. 2 O. s. p. týmto rozhodnutím viazaný (z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nebolo preukázané, že disciplinárne obvinená žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou), avšak pri opätovnom prejednaní veci dospel k opačnému právnemu záveru o procesnom nároku žalobkyne, teda že žalovaná nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou advokáta, v dôsledku čoho koncipovala Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej predmetom bolo nemožné plnenie, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť úvahy a z nich vyplývajúce závery, ktoré ho viedli k prehodnoteniu jeho pôvodného názoru na obsah a záväznosť vyššie uvedeného rozhodnutia Disciplinárneho senátu. 12. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že súd prvej inštancie síce posudzoval právne platnosť príkaznej zmluvy - Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci z dôvodu možnosti (nemožnosti) plnenia, keď ustálil objektívne zistený skutkový stav tak, že žalovaná v čase od 23. marca do 12. apríla 2010 (do uzavretia príkaznej zmluvy) mala dostatok času, aby si od svojej klientky zistila, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto mohla následne so žalobkyňou uzavrieť príkaznú zmluvu, ktorej predmetom by bolo právne zastúpenie žalobkyne pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku opätovne absentuje vysvetlenie úvahy, tak ako na to poukázal odvolací súd v uznesení zo dňa 30. júna 2016, č. k. 10Co/408/2015-406, ktorým v poradí prvý rozsudok v tejto právnej veci zrušil, ktorá žalovanú viedla ku koncipovaniu Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a splnomocnenia vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda odhliadnuc od jazykového vyjadrenia ustanovenia čl. I. Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa právne zastúpenie týkalo zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, súd prvej inštancie opomenul posúdiť prípadnú vôľu žalovanej zastupovať žalobkyňu za účelom poskytovania právnych služieb vo veciach celkového majetkového vyporiadania jej vzťahov s vtedajším manželom, 13. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle jeho správnej dikcie aplikoval v nesprávnom znení vo vzťahu k neplatnosti Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci s tým, že predmet plnenia zmluvy je nemožný, a preto je neplatná, nakoľko neplatnosť právneho úkonu pre nemožnosť plnenia upravuje ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie, ktoré upravuje spôsob interpretácie právnych úkonov vyjadrených slovami (ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd prvej inštancie z hľadiska jeho právneho významu pre posudzovanú vec ani neaplikoval, keďže vychádzal z deklaratórneho výkladu predmetu právneho zastúpenia v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a splnomocnenia bez toho, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré podľa vôle žalovanej sa predmetná zmluva nemohla vzťahovať aj na poskytovanie právnych služieb v širšom kontexte úpravy majetkových pomerov žalobkyne a jej manžela, t. j. prvoinštančný súd na svoje právne závery aplikoval nesprávnu právnu normu. 14. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri svojom opätovnom rozhodovaní v posudzovanej veci nevyhodnotil ním vykonané dôkazy spôsobom naznačeným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, čím nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu (resp. nie v celom rozsahu), ktorým bol viazaný, a tak vybočil z medzí vytýčených čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny a porušil právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny) procesných strán. 15. Z dikcie ustanovenia § 191 ods. 1, 2 C. s. p. vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 16. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že nakoľko súd prvej inštancie v priebehu konania zmenil svoj právny názor na posudzovanú vec a vo svojom v poradí prvom rozsudku dospel k právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby a v poradí druhom rozsudku žalobe vyhovel, nie je možné napadnuté rozhodnutie považovať za preskúmateľné najmä z dôvodu, že skutkové zistenia, ktoré v pôvodnom konaní považoval za rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti žalobného nároku (rozhodnutie IX. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore zo dňa 20.06.2014, sp. zn. I. M..-X/XX: XXXX/ XXXX), nielenže nepodriadil svojmu opačnému právnemu záveru, ku ktorému dospel v ďalšom konaní, ale zároveň ich úplne opomenul uviesť v odôvodnení nového rozhodnutia. 17. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že zákonným sudcom je nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitného predpisu, ale aj sudca, ktorý rešpektuje právny názor vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí súdu vyššieho stupňa. Porušenie tejto zásady je na úkor procesných práv strán sporu a odníma sa im možnosť konať pred súdom. 18. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnosťou prvoinštančného súdu právne relevantným a logickým spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy, právne posúdiť dôvodnosť nároku uplatneného žalobkyňou v konaní, ako i námietky žalovanej a najmä vypracovať rozhodnutie vo veci zákonom predpísaným spôsobom, t. j. tak, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmateľné. 19. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).