Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/92/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207697 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713207697.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: S.. I. D. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom P., Y. č. 1, zastúpený JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou v Bratislave, Podbrezovská č. 34, proti žalovanej: R. Z. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. č. XX/XX (vo veci jej právneho predchodcu: J.. J. Z. , narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom I., X. č. XX/XX), o zaplatenie sumy XXX.XXX,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. novembra 2013, č.k. 4 C 266/2013-34, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. novembra 2013, č.k. 4 C 266/2013-34, - vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e ; - vo výroku o náhrade trov konania z m e ň u j e tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 43,78 % . II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 21.11.2013, č.k. 4 C 266/2013-34, uložil právnemu predchodcovi žalovanej J.. J. Z. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX.XXX,-- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume X.XXX,XX €, trovy právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dňa 5.3.2010 žalobca J.. J. Z. poskytol na základe zmluvy o pôžičke pôžičku peňazí v sume XXX.XXX,-- €, ktorú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť do 30.5.2010. Dlžník až dňa 26.8.2010 vrátil časť pôžičky v sume XXX.XXX,-- €, dňa 30.3.2012 v sume X.XXX,-- €. V čl. III. zmluvy o pôžičke si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania splatenia pôžičky úroky z omeškania vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania a v prípade omeškania viac ako 30 dní sa dlžník zaviazal k úroku z omeškania zaplatiť aj pokutu vo výške 25 % z dlžnej sumy. Sume XXX.XXX,-- € zodpovedá zvyšok nevrátenej pôžičky peňazí v sume XXX.XXX,-- €, úroky z omeškania k 30.4.2013 v sume XX.XXX,-- €, zmluvná pokuta v sume XX.XXX,-- €. Dlžník sa zaviazal v prospech žalobcu ako veriteľa na zabezpečenie vrátenia pôžičky vystaviť zmenku. Zmluva bola vlastnoručne podpísaná oboma zmluvnými stranami. 1.2. Nadväzne na ustanovenie § 657, § 658 ods. l, § 517 ods. l veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka a po vykonanom dokazovaní (pri procesnej pasivite dlžníka) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti týkajúcej sa zaplatenia zvyšku nevrátenej pôžičky v sume XXX.XXX,-- € a zmluvnej pokuty v sume XX.XXX,-- €. Zostalo preukázané, že žalobca dlžníkovi pôžičku peňazí v sume XXX.XXX,-- € reálne odovzdal v deň podpisu zmluvy o pôžičke, ktorú dlžník veriteľovi nevrátil v dohodnutom čase (do 30.5.2010). Z nej vrátil len časť v sume XXX.XXX,-- € dňa 26.8.2010 a v sume X.XXX,-- € dňa 30.3.2012. V omeškaní s celou pôžičkou bol teda dlžník viac ako 30 dní, vo vzťahu ku ktorej skutočnosti bola medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke platne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 25 % z dlžnej sumy. 1.3. Žalobu vo zvyšnej časti, týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania v sume XX.XXX,-- €, súd prvej inštancie zamietol pre dohodnutie úroku z omeškania v rozpore s platnou právnou úpravou. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania so splnením peňažného dlhu upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2, vrátane zákonnej úpravy výšky úrokov z omeškania vykonávacím predpisom (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Žalobca sa však v tomto konaní zaplatenia zákonných úrokov z omeškania dlžníka s vrátením peňažnej pôžičky nedomáha. Dojednanie úrokov z omeškania so splatením pôžičky za každý deň omeškania, ako si ho zmluvné strany dojednali v čl. III. zmluvy o pôžičke, nie je dojednaním v súlade s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože citované zákonné ustanovenie zakotvuje inštitút úroku z pôžičky, ako dohodnutej odplaty za užívanie peňažnej istiny dlžníkom, vyjadrenú určitým percentom za určité obdobie. Ide o odlišný právny inštitút ako je inštitút úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka (zákonná sankcia za omeškanie dlžníka so splnením peňažného dlhu po lehote jeho splatnosti). 1.4. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo; postupoval tiež podľa ustanovenia § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 8 O.s.p. nadväzne na včas vyčíslené trovy konania žalobcom. Žalobca má čistý úspech v rozsahu 43,78 % a v tomto rozsahu mu súd prvej inštancie aj náhradu trov konania priznal [žalobca sa domáhal zaplatenia sumy XXX.XXX,-- € (100 %), úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy XXX.XXX,-- € (71,89 %), neúspešný bol v časti týkajúcej sa sumy XX.XXX,-- € (28,11 %), a teda čistý úspech sa rovná 43,78 % (71,89 % - 28,11%)]. Výšku náhrady trov konania súd súčasne aj podrobne odôvodnil. 2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal včas odvolanie žalobca. Zopakoval, že žalobou sa domáha zaplatenia sumy XXX.XXX,-- € ako nesplatenej časti pôžičky + ZP v sume XX.XXX,-- €, úrokov v sume XX.XXX,-- € podľa bodu III. zmluvy o pôžičke s poukazom na § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Súdu prvej inštancie oznámil, že treba robiť rozdiel medzi § 517 ods. 2 a § 658 ods. l Občianskeho zákonníka a že žiada priznať dohodnutý úrok podľa bodu III. zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie mu nepriznal zmluvný úrok s odôvodnením, že je v rozpore s § 517 Občianskeho zákonníka a že čl. III. zmluvy nie je dohodou podľa § 658 ods. l Občianskeho zákonníka. Tento záver považuje za svojvoľný a vymykajúci sa právnej logike, pretože si neuplatňoval úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka, ale dohovorené zmluvné úroky podľa § 658 ods. l Občianskeho zákonníka podľa čl. III. zmluvy za celú dobu, v ktorej sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku. Uvedenú základnú odlišnosť mal súd pochopiť a hoci mohol vydať platobný rozkaz, spor riešil nákladnejším spôsobom cez pojednávanie bagateľnej veci, a to ešte nie zákonne a spravodlivo. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu XXX.XXX,-- € spolu s 0,05 % úrokom zo sumy XXX.XXX,-- € od X.X.XXXX denne do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní. Žiadal priznať trovy prvostupňového konania v sume XX.XXX,XX € podľa vyčíslenia zo dňa 23.11.2013, trovy odvolacieho konania v sume X.XXX,XX € - súdny poplatok v sume X.XXX,-- € + odmena za dva úkony právnej pomoci v sume X.XXX,XX €, všetko v lehote do troch dní na účet jeho právneho zástupcu. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) odvolacie dôvody možno oprieť o ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 3. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť v osobe žalovaného J.. J. Z., ktorý dňa XX.X.XXXX, zomrel. Na základe osvedčenia o dedičstve vydané J.. O. Z., notárkou v T., zo dňa 12.9.2016, sp.zn. XX D XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 12.9.2016, v dedičskom konaní po poručiteľovi J.. J. Z., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. XX D XXX/XXXX, ako pasívum dedičstva - pohľadávku S.. I. D. (v predmetnej právnej veci žalobca) v sume XXX.XXX,-- €, prevzala manželka poručiteľa R. Z., rodená Q.. Uznesením zo dňa 4.10.2016, č.k. 4 C 266/2013-97, postupom podľa ustanovenia § 63 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní bude pokračovať s ňou. 4. Žalovaná (jej právny predchodca), odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. novembra 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právna zástupkyňa žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). 6. Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre úplnosť a na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v uvedenom rozsahu považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Vecnú a právnu správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd posudzoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, keďže rozsudok bol vydaný, odvolanie bolo podané, za jeho účinnosti (§ 212 ods. l, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.; § 205, § 205a O.s.p.). 7.1. V konaní zostalo nepochybné, že žalobca J.. J. Z. poskytol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 5.3.2010 podľa ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka pôžičku peňazí v sume XXX.XXX,-- €; poskytnutá pôžička bola splatná oproti vydaniu - vráteniu zmenky podľa čl. IV. do 30.5.2010 odo dňa podpísania tejto zmluvy (čl. I., II. zmluvy o pôžičke). V čl. III. s nadpisom „Úrok z omeškania“ zmluvné strany dohodli „V prípade omeškania úhrady pôžičky je veriteľ oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05% ročne za každý deň omeškania a v prípade omeškania viac ako 30 dní, je dlžník povinný zaplatiť k úroku z omeškania pokutu vo výške 25% z dlžnej sumy.“ Dlžník mal zabezpečiť vrátenie pôžičky v sume XXX.XXX,-- € vystavením zmenky na sumu XXX.XXX,-- € v prospech veriteľa a veriteľ bol povinný vrátiť originál vystavenej zmenky pri zaplatení pôžičky (čl. IV. zmluvy o pôžičke). Z toho vyplýva, a súd prvej inštancie správne uzavrel, že veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku peňazí bez úrokov z pôžičky (§ 658 ods. l Občianskeho zákonníka). Zostalo nepochybné aj to, že dlžník dňa 26.8.2010 vrátil žalobcovi časť pôžičky peňazí v sume XXX.XXX,-- €, dňa 30.3.2012 v sume X.XXX,-- €; zvyšok nevrátenej pôžičky peňazí predstavuje sumu XXX.XXX,-- €. Súd prvej inštancie vecne a právne správne rozhodol, keď žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy XXX.XXX,-- €, ako zvyšok nevrátenej pôžičky, a zmluvnej pokuty vo výške 25 % zo sumy XXX.XXX,-- € v sume XX.XXX,-- € a vo zvyšku (v úrokoch z omeškania v sume XX.XXX,-- €) žalobu zamietol. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania pre splnenie povinnosti neskoro, resp. pre nesplnenie povinnosti vôbec, upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2, vrátane zákonnej úpravy výšky úrokov z omeškania vykonávacím predpisom (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Žalobca sa v tomto konaní však zaplatenia zákonných úrokov z omeškania dlžníka s vrátením peňažnej pôžičky nedomáha. Dojednanie úrokov z omeškania so splatením pôžičky, ako si ho zmluvné strany dojednali v čl. III. zmluvy o pôžičke, nie je dojednaním v súlade s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože citované zákonné ustanovenie zakotvuje inštitút úroku z pôžičky, ako dohodnutej odplaty za užívanie peňažnej istiny dlžníkom. Ide o absolútne odlišný právny inštitút ako je inštitút úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka (zákonná sankcia za omeškanie dlžníka so splnením peňažného dlhu riadne a včas). Z čl. III. zmluvy o pôžičke, ale ani z iných článkov zmluvy, nemožno vyvodiť, že si zmluvné strany dohodli úrok z pôžičky ako ho upravuje ustanovenie § 658 ods. l Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania je sankciou pre tú zmluvnú stranu, ktorá si svoju povinnosť tam uvedenú nesplnila riadne a včas. Žalobca podľa ustanovenia § 517 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok neuplatňoval. Naviac tento článok zmluvy o pôžičke je nepresný, nejasný, nie je z neho zrejmé, či výška úroku z omeškania 0,05 % je ročná alebo ju treba počítať za každý deň omeškania. 7.2. Nemožno tak prisvedčiť odvolateľovi, že zmluvné strany dohodli úroky z pôžičky podľa ustanovenia § 658 ods. l Občianskeho zákonníka. Tomuto záveru nezodpovedá vykonané dokazovanie na podklade žalobcom predložených listinných dôkazov. Hoci v úvode zmluvy o pôžičke sa uvádza aj § 658 Občianskeho zákonníka, obsah zmluvy tomu nekorešponduje. Na tomto mieste pre úplnosť odvolací súd ešte uvádza, že čl. III. zmluvy o pôžičke nesie názov „Úrok z omeškania“; nadpis čl. III. zmluvy o pôžičke sa prelína celým čl. III. zmluvy o pôžičke. V konaní nebolo preukázané, a žalobca ani len netvrdil, žeby zmluvné strany v neskoršom období uzavreli dodatok k zmluve o pôžičke, v ktorom by dohodli úroky z pôžičky podľa ustanovenia § 658 ods. l Občianskeho zákonníka. 8. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal. Všetky žalobcom v odvolaní uvádzané dôvody teda neboli spôsobilé privodiť mu úspech v odvolacom konaní. V konaní nebola zistená vada, takú ani odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Nevydanie platobného rozkazu napriek návrhu žalobcu nepochybne takouto vadou nie je a ani nemá vplyv na rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom. 9.1. Hoci odvolateľ v úvode odvolania vymedzil, že jeho odvolanie smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie (len) vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a v závere odvolania žiadal zaplatiť plnú náhradu trov konania (v sume XX.XXX,XX €), odvolací súd konal a rozhodol aj vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania; prinajmenšom ako súvisiacemu výroku (§ 470 ods. l, § 255 ods. l, ods. 2, § 262 ods. l, § 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.; § 142 ods. l, ods. 2, § 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Odvolací súd konal a rozhodol za účinnosti Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd rozhoduje najprv o nároku na náhradu trov konania a následne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o jeho výške. Zo všetkého vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v ktorom bol žalobca úspešný, nadobudol právoplatnosť, keďže proti tomuto výroku odvolanie podané nebolo. 9.2. Po rozhodnutí odvolacím súdom, keď žalobca zostal neúspešný vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy XX.XXX,-- € zamietol, čistý úspech žalobcu zostal vo výške 43,78 % [žalobca žiadal priznať celkom sumu XXX.XXX,-- € (100 %), úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy XXX.XXX,-- € (71,89 %), neúspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy XX.XXX,-- € (28,11 %); 71,89 % - 28,11 %]. Nadväzne na procesnú právnu úpravu účinnú v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd zmenil (§ 388 C.s.p.) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 43,78 % (§ 470 ods. l, ods. 2, § 255 ods. l, ods. 2, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 10. Plný úspech v odvolacom konaní mala žalovaná, a tak jej odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).