Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/227/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207698 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713207698.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: N. N., C.. XX.XX.XXXX, S.: J. XXX/X, S., v zast.: MOJŽIŠ a Partneri, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Sasinkova 10, Bratislava, proti žalovanej: K. B., C.. XX.XX.XXXX, S.: H. XX, S., v zast. JUDr. Adela Valocká, advokátka so sídlom: Radvanská 1, Bratislava, o určenie priebehu hraníc pozemku, na odvolanie žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/140/2013-193 zo dňa 29.03.2017 a na odvolanie žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/140/2013-224 zo dňa 04.09.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 37C/140/2013-228 zo dňa 06.09.2017 p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Častá ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2, zastavil. Druhým výrokom určil, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka pozemkových nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Pezinok, Obec Častá, katastrálne územie Častá, vyznačených v geometrickom pláne M. R. Č.. XX/XXXX zo dňa 5. 6. 2015, úradne overeného dňa 22. 6. 2015, ako: - pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2; - pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2; a to v podiele 1/1. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 15. mája 2013, zmenenou v podaní doručenom súdu dňa 26. augusta 2015 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala určenia, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka pozemkových nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Pezinok, Obec Častá, katastrálne územie Č., vyznačených v geometrickom pláne M. R. Č.. XX/XXXX zo dňa 5. 6. 2015, úradne overeného dňa 22. 6. 2015, ako: pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/ XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2; pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2; (ďalej spolu len „predmetné nehnuteľnosti“), ako aj určenia, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Č.á ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2 a náhrady trov konania. Žalobkyňa procesne zaútočila skutkovým tvrdením, že na základe deľbovej a kúpnej zmluvy zo dňa 31. decembra 1975 vstúpila spoločne so svojím manželom do dobromyseľnej, oprávnenej a do okamihu nadobudnutia účinkov vydržania aj neprerušenej držby predmetných nehnuteľností, o ktorých sa oprávnene domnievali, že ich od predávajúceho nadobudli do svojho výlučného vlastníctva. Poukázala na to, že spoločne so svojím manželom bola účastníkom právneho úkonu v časti kúpnej zmluvy, na základe ktorej mali nadobudnúť okrem iných pozemkov aj pozemok v zmluve vymedzený ako „parc. č. XXX/X dom a dvor vo výmere 1 ár a 84 m2 .... na LV č. XXX EN Č. so všetkými právami a so všetkým príslušenstvom tak ako ich predávajúci užíval“. V rámci prostriedkov procesného útoku žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkom. 3. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov: W. N., B. N., M. N., M. Š., Y. S., Y. N., A. M., W. N., B. N.L., A. N., L. S., Q. B., K. O., B. Š.; prečítaním písomnej svedeckej výpovede N. O., ďalej prečítaním alebo oznámením obsahu všetkých stranami predložených listinných dôkazov a podaní strán, a to: č.l. 1-3 - návrh, č.l. 10 - výpis z katastra nehnuteľností, č.l. 11 - kópia z katastrálnej mapy, č.l. 12 - kópia z katastrálnej mapy, č.l. 13 - výpis z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, k. ú. Častá, č.l. 14 - potvrdenie obce Častá, č.l. 15 - potvrdenie obce Častá, č.l. 16 - potvrdenie obce Častá, č.l. 17 - oznámenie obce Častá, č.l. 18 - výpis z evidencie C/nehnuteľností, č.l. 19 - kópia deľbovej a kúpnej zmluvy, č.l. 20-21 - grafické náčrty;/ zakreslenie pozemku, č.l. 22 - podanie, č.l. 37-38 - kópia rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek, č.l. 41-42 - rozhodnutie obce Častá z 27. 5. 2013, č.l. 43-44 - výpis z katastra nehnuteľností, č.l. 82-85 - návrh na zmenu a doplnenie žalobného petitu, č.l. 90 - geometrický plán č. 58/2015 zo dňa 5. 6. 2015, č.l. 91 - kópia katastrálnej mapy, č.l. 92-99 - záznam o ohliadke aj s fotodokumentáciou, č.l. 103 - prílohová obálka (originál geometrického plánu č. 58/2015), č.l. 147 - čestné prehlásenie, č.l. 156-159 - fotografie, ako aj ohliadkou na miesta samom. Súd ako nadbytočný zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania vyžiadaním si stanoviska katastrálneho úradu, a podľa § 185 ods. 1 C.s.p. rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, nakoľko skutočnosti, ktoré ním mali byť podľa tvrdenia zástupcu žalobkyne preukázané (dobromyseľnosť držby žalobkyne nebola naplnená, parc. č. XXX/X je nesprávne zakreslená), mal za dostatočne preukázané z doposiaľ vykonaného dokazovania. 4. Podaním doručeným súdu dňa 29. decembra 2016 vzala žalobkyňa svoju žalobu v časti o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Č.X. ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2 späť, a navrhla konanie v tejto časti zastaviť. Nakoľko žalovaná na pojednávaní konanom dňa 29. marca 2017 uviedla, že so zastavením konania v uvedenej časti súhlasí, súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom rozhodovania súdu tak zostal procesný nárok žalobkyne na určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. 5. Vzhľadom na druh podanej žaloby súd na základe ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. skúmal predovšetkým existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Pri určovacích žalobách musí súd totiž v každom štádiu konania mať doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu; a to, či tento záujem existuje, skúma z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V posudzovanej veci je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanou daný v tom, že žalobkyňa sa domnieva, že sa vydržaním stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalovaná to popiera. Nakoľko žalovaná je v katastri nehnuteľnosti vedená ako vlastníčka predmetných nehnuteľností, má žalobkyňa v súlade s § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení. 6. Okresný súd Pezinok pripomína, že podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951, ustanovil na vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. decembra 1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31. decembra 1950, s výnimkou vydržania medzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. Právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas celého plynutia vydržacej doby. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý nahradil zákon č.141/1950 Zb. priniesol obrat vo vývoji právnej úpravy inštitútu vydržania na území Slovenska (vtedajšieho Československa). Zákon vôbec nezahŕňal právnu úpravu držby, ergo v ňom nemohlo byť upravené ani vydržanie, nakoľko toto je na držbe založené. Do právneho poriadku bol však zavedený nový inštitút osobného užívania pozemkov. Až zákonom č. 131/1982 Zb. bol do Občianskeho zákonníka zavedený nový § 135a, ktorý stanovoval, že držiteľ veci, ktorý túto držal nepretržite v držbe po dobu 3 rokov (u vecí hnuteľných) alebo 10 rokov (u vecí nehnuteľných), stal sa ich vlastníkom. Zákonodarca sa však nevrátil k úprave držby a vydržania v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. Túto problematiku upravil odlišne. O držbe sa zákon zmieňoval iba ako o držbe oprávnenej, chýbala prezumpcia oprávnenosti držby. Chýbala aj úprava ochrany detencie. Vydržať nebolo možné veci v socialistickom vlastníctve (napr. pozemky vo vlastníctve štátu náležiace ku štátnym nemocniciam). Mohlo dôjsť i k vydržaniu pozemku alebo jeho časti, no len takého, ktorý sa mohol stať predmetom osobného užívania pozemku. Vlastnícke právo k vydržanému pozemku však v takom prípade získaval štát a vydržateľovi vznikol nárok na zriadenie práva osobného užívania k tomuto pozemku. Súčasná právna úprava inštitútu vydržania stanovuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992. 7 Možno konštatovať, že súčasné zákonom ustanovené podmienky vydržania sú koncipované v podstate totožne, ako v rímskom práve, a patria medzi ne: a) existencia faktickej držby veci (corpus possessionis) z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou (animus possidendi) a či je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere (bona fides), že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania (res habilis). 8 V posudzovanej veci sa žalobkyňa v súdnom spore domáhala vydržania dvoch pozemkov, teda spôsobilých predmetov vydržania, jej povinnosťou bolo teda preukázať, že spĺňa podmienku ich oprávnenej dobromyseľnej držby po dobu najmenej 10 rokov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že koncom roku 1975 žalobkyňa spoločne so svojím manželom kúpila od svojho otca M. Š. za kúpnu cenu vo výške 12.000,- Kčs nehnuteľnosti, a to dom a dva pozemky (parc. č. XXX/ X s výmerou 184 m2, parc. č. XXX/X s výmerou 290 m2) s celkovou výmerou 474 m2. Dňom uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. XX. Q. XXXX tak žalobkyňa vstúpila do dobromyseľnej držby stavby domu a do dobromyseľnej držby pozemkov s celkovou výmerou 474 m2. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy v dobrej viere užívala pozemok parc. č. XXX/X s výmerou 290 m2 ako i časť pozemku parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorý tvoril dvor domu vo vlastníctve žalobkyne. Z ohliadky na mieste samom, ako i z geometrického plánu č. XX/XXXX vyplynulo, že celková výmera pozemku parc. č. XXX/X, ktorú v dobrej viere žalovaná užívala je 184 m2, pričom ju tvorí pozemok zastavaný domom žalobkyne o výmere 72 m2 (vyznačený v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria) a pozemok vytvárajúci nádvorie domu žalobkyne o výmere 112 m2 (vyznačený v geometrickom pláne ako parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria). Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že užívacia hranica medzi domami bola vymedzená plotom, ktorý zhotovil svedok W. N. v období rokov 1977-1978, na mieste pôvodnej prekážky zabraňujúcej domácim zvieratám z domu žalobkyne v prechode na pozemky právnych predchodcov žalovanej. Pokiaľ ide o dobu trvania oprávnenej držby pozemkov v ich hraniciach vymedzených geometrickým plánom č. XX/XXXX, súd dospel k záveru, že táto trvala minimálne 18 rokov. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, či užívacia hranica vymedzená plotom, ktorý zhotovil svedok W. N. v období rokov 1977-1978 bola totožná s užívacou hranicou pozemkov vymedzenou pôvodnou prekážkou zabraňujúcou domácim zvieratám z domu žalobkyne v prechode na pozemky právnych predchodcov žalovanej, pričom zároveň nebol zrejmý ani presný deň zhotovenia tohto plotu, súd dospel k záveru, že začiatok plynutia oprávnenej držby žalobkyne ohľadom predmetných nehnuteľností je možné nespochybniteľne stanoviť najskôr až dňom 1.1.1979. Súd sa nestotožnil so skutkovým tvrdením, že oprávnená držba žalobkyne trvala nepretržite až do smrti jej manžela v roku 2012, kedy sa pri dedičskom konaní dozvedela o nesúlade skutkového a právneho stavu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa spoločne s jej manželom už v roku 1998 pokúšali dosiahnuť zápis ich vlastníckeho práva k stavbe domu do katastra nehnuteľností, a v tejto súvislosti im bolo dňa 10. júla 1998 vydané potvrdenie Obce Častá o postavení domu so súpisným číslom XXX. Súd teda dospel k záveru, že koniec plynutia dobromyseľnej držby žalobkyne je možné nespochybniteľne stanoviť dňom 31.12.1997. Tu súd pripomína, že žalovaná skutkovo ani nesporila dobromyseľnosť držby žalobkyne v dobe do roku 1998, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi stranami, ako susedmi a príbuznými bol v rámci spoločenských noriem a prvýkrát sa strany dostali do susedského sporu až v roku 2013, kedy si žalovaná podala žiadosť na stavebnom úrade o povolenie prestavby jej rodinného domu so súpisným číslom XXX. Tak žalobkyňa ako i žalovaná pritom vždy dodržiavali dohodu ohľadom užívania pozemkov, ktorú v roku 1975 pri deľbovej zmluve uzatvorili ich právni predchodcovia - otec žalobkyne a otec žalovanej, a rešpektovali i terajšiu užívaciu hranicu pozemkov vytvorenú v rokoch 1977-1978. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobkyni sa podarilo preukázať všetky zákonné predpoklady pre vydržanie predmetných nehnuteľností, rozhodol o ďalšej časti jej procesného nároku uplatneného žalobou tak, že žalobe vyhovel. 9 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna z pomerne úspešných strán sporu (i keď žalobkyňa bola v časti žalobou uplatneného procesného nároku úspešná, v ďalšej časti procesne zavinila zastavenie konania) nemá na náhradu trov konania právo. 10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol s tým, že žalovanej prizná náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalovaná odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a ďalej tým, že v prípade vydržania pozemkov žalobkyňou absentuje podmienka dobromyseľnosti vydržateľa. V tomto zmysle žalovaná poukazuje na §132a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 a definíciu ospravedlniteľného omylu v rozsudku NS ČR z 11.07.2002 sp. zn. 22Cdo/2190/2000. S poukazom na skutočnosť, že predmetom sporu je časť pozemku, ktorý bol vždy riadne zapísaný v katastri nehnuteľností, dovoľujem si zvýrazniť právny vyznám skutočností, ktoré sa do neho zapisujú, ako aj vyznám samotného katastra pri posudzovaní vlastníckeho pravá k nehnuteľnosti, pričom práve opísané skutočnosti považujem za podstatné vonkajšie okolnosti. ktoré sú pri objektívnom posúdení spôsobilé preukázať, že držba žalobkyne ako aj jej manžela nebola dobromyseľná od počiatku, pretože išlo len o ich subjektívne presvedčenie. V tomto ohľade poukazuje žalovaná na § 1 ods. 1, 2, § 70, § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. V čase uzatvárania deľbovej a kúpnej zmluvy, t.j. 31,12.1975 bol pozemnoknižný zápis všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom právnych úkonov podľa tejto zmluvy jasne definovaný a zapísaný na liste vlastníctva, z ktorého bolo zrejmé, kto je čoho vlastníkom, resp. spoluvlastníkom a tieto údaje boli verifikovateľné. Tieto skutočnosti si mohli účastníci deľbovej a kúpnej zmluvy z 31.12.1975 pri zachovaní minimálnej miery opatrnosti overiť. Z vyššie uvedených skutočností vo vzťahu k dobromyseľnosti držby vyplýva, že nie je pravdou tvrdenie žalobkyne o dobromyseľnosti jej držby, že nadobudla spolu s manželom vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vydržania sa domáha, pretože z katastra nehnuteľností vyplýva vo vzťahu k vlastníckemu právu jediný možný záver, a to že vlastníkom bol v tom v tom čase otec žalovanej. Dobromyseľnosť žalobkyne nespĺňa zákonné podmienky na vydržanie, a to z dôvodu. že počas celej doby kedy malo prebiehať jej vydržanie, bol v katastri nehnuteľností zapísaný iný vlastník. Žalovaná ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR z 27.08.1987 sp. zn. 2Cz/57/87, uznesenie NS ČR z 14.06.2001 sp. zn. 22Cdo/508/2001. Z vykonaného dokazovania a to najmä výpovedí svedkov vyplýva len skutočnosť že medzi stranami mohlo dôjsť k dohode o užívaní, pozemkov takýmto spôsobom. Dohoda o užívaní však nespôsobuje zmenu vlastníckych práv a nemôže vyvolať domnienka, že na jej základe mi takýto pozemok patrí. 11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ obsah odvolacích dôvodov mal smerovať ku skutočnosti, že po registrácii deľbovej a kúpnej zmluvy z 31.12.1975 bolo z údajov v katastri verifikovateľné, že vlastníkom pozemkov sa stal otec žalobkyne potom toto tvrdenie žalovanej nemá bez opory v konkrétnych skutkových zisteniach súdu z ktorých by sa dala vyvodzovať nedobromyseľnosť žalobkyne žiadnu dôkaznú a právnu hodnotu. Žalobkyňa upozorňuje, že podpisom Deľbovej a kúpnej zmluvy z 31.12.1975 vstúpila do oprávnenej a dobromyseľnej držby k pozemkom, ktoré tvorili prirodzený užívací celok pod domom a k domu priľahlým pozemkom v rozsahu užívania skutkovo v konaní nespornom. Žalobkyňa poukazuje na uznesenie NS SR z 28.03.2011 sp. zn. 5Cso/87/2010, rozsudok NS SR z 30.03.1990 sp. zn. 2Cso/135/1988, rozsudok NS SR R 83/2002. 12. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá má za to, že žalobkyňa nesprávne pochopila jej odvolanie, nakoľko obsah jej odvolania mal smerovať k skutočnosti, že po registrácii Deľbovej a kúpnej zmluvy z 31.12.1975 bolo z údajov v katastre verifikovateľné, že vlastníkom pozemkov sa stal otec žalobkyne a toto nemá oporu v konkrétnych skutkových zisteniach, z ktorých by sa dala vyvodzovať dobromyseľnosť žalobkyne. 13. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uvádza, že ak obsah odvolacích dôvodov žalovanej mal smerovať ku skutočnosti, že po registrácii Deľbovej a kúpnej Zmluvy z 31.12.1975 bolo z údajov v katastri verifikovateľné, že vlastníkom pozemkov sa stal otec žalobkyne, potom toto tvrdenie žalovanej nemá bez opory v konkrétnych skutkových zisteniach súdu, z ktorých by sa dala vyvodzovať nedobromyseľnosť žalobkyne žiadnu dôkaznú a právnu hodnotu. Žalobkyňa ďalej poukazuje na uznesenie NS SR z 01.03.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010, uznesenie NS SR z 28.03.2011 sp. zn. 5Cdo/87/2010, uznesenie NS SR z 01.03.2011 sp. zn. 5Cdo/30/2010 14. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. 15. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 16. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 17. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 20. Uznesením z 04.09.2017 č.k. 37C/140/2013-224 návrh na opravu chýb v písaní rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.03.2017 č. k. 37C/140/2013 -193 zamietol. 21. Svoje uznesenie odôvodnil právne podľa § 224 C.s.p. a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.03.2017, č. k. 37C/140/2013 - 193 („Rozsudok“), súd zastavil konanie v časti o určenie, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastrálnom území Častá ako parcela registra „C“ pod parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1075 m2. Súd zároveň určil, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka pozemkových nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese Pezinok, Obec Častá, katastrálne územie Č., vyznačených v geometrickom pláne M. R. č. XX/XXXX zo dňa 5. 6. 2015, úradne overeného dňa 22. 6. 2015, ako pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, pozemok parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2; a to v podiele 1/1. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne, podľa ktorého došlo v odôvodnení rozsudku k chybe v počítaní alebo písaní, keď v bode 11 Rozsudku uviedol, že začiatok plynutia oprávnenej držby žalobkyne ohľadom predmetných nehnuteľností je možné nespochybniteľne stanoviť najskôr až dňom 01.01.1979 a koniec plynutia tejto dobromyseľnej držby je možné nespochybniteľne stanoviť dňom 31.12.1997. Uvedené nie je chybou v počítaní alebo v písaní a zároveň ani inou zrejmou nesprávnosťou, keďže súd k stanoveniu konkrétnych dátumov ohľadom začiatku i konca plynutia oprávnenej držby žalobkyne dospel voľným hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, aj v ich vzájomných súvislostiach a svoje závery náležite zdôvodnil v texte odôvodnenia Rozsudku. V rámci opravného uznesenia nie je možné opravovať náležite odôvodnený právny názor sudcu nachádzajúci sa v odôvodnení rozhodnutia, hodnotenie dôkazov môže byť jedine predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 22. Voči predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací aby uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že opraví dovôdnenie rozsudku zo dňa 29.03.2017 sp. zn. 37C/140/2013. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne nesprávne stanovil čas, kedy oprávnená držba začala a následne do kedy oprávnená držba skončila. Žalobkyňa má za to, že začiatok oprávnenej držby je možné stanoviť podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.1975, ktorou žalobkyňa kúpila so svojím manželom od svojho otca nehnuteľnosti. Rovnako tak žalobkyňa namieta dátum konca plynutia dobromyselnej držby stanoveného na 31.12.1997. Nakoľko oprávnená držba žalobkyne trvala až do smrti jej manžela v roku 2012, kedy sa pri dedičskom konaní dozvedela o nesúlade skutkového a právneho stavu. 23. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 25. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).