Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/233/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216727 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713216727.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: A. K., G.. XX.XX.XXXX, K.: J. XX, M., v zast.: Mgr. Anna Angelovičová, advokátka so sídlom: Slánska 20A, Prešov, proti žalovanému: M. O., G. XX.XX.XXXX, K. O. Z. XXX, K., v konaní o zaplatenie 3.159,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 8C/127/2015-239 zo dňa 26.02.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/127/2015-265 zo dňa 12.06.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.159,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 18.12.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 143, § 148a ods. 2, § 149 ods. 1, 4, § 150, § 451 ods. 1, § 454, § 633, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 151 ods. 1, 2 , § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že žalobou zo dňa 7.11.2013 doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.11.2013 doplnenou dňa 2.10.2014 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 3.159,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 1.9.2014 z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože po zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán (12.11.2011) žalovaný nesplácal spoločné hypotekárne úvery vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (ďalej len „VÚB“) a v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. (ďalej len „PSS“) Pretože ich žalobca po celý čas splácal sám, požaduje od žalovaného polovicu jeho úhrad poukázaných v prospech banky v období od novembra 2011 do konca októbra 2013, t.j. 939,425 z titulu úhrad v prospech prvého hypotekárneho úveru vo VÚB pod variabilným symbolom (ďalej len „VS“) XXXXXXXXXX, sumu 2.169,065 eur z titulu úhrad v prospech druhého hypotekárneho úveru vo VÚB pod Z. XXXXXXXX a sumu 51 eur z titulu úhrad v prospech úveru v PSS. 3. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa 8.9.1990, pričom vzniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo bolo v zmysle § 148a ods. 2 OZ zrušené ešte za trvania manželstva rozsudkom č.k. 9C/198/2011-16 zo dňa 14.10.2011 právoplatným dňa 12.11.2011. Manželstvo strán zaniklo až následne na základe rozsudku č.k. 10C/57/2011-204 zo dňa 14.3.2014 právoplatným dňa 10.5.2014, na základe predmetného rozsudku bol žalovaný zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu jeho mal. syna M. sumou 170 eur mesačne a jeho dcéry mal. N. sumou 140 eur mesačne (výroky upravujúce výživné nadobudli právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/477/2014-223 zo dňa 27.10.2014 až dňa 18.11.2014). Ako súd zistil z predložených úverových zmlúv, ešte za trvania manželstva strany uzavreli tri úverové zmluvy, a to: i/ Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s PSS zo dňa 5.4.2002, ktorú uzavrel žalobca ako dlžník a žalovaný ako spoludlžník; ii/ Zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru s VÚB na sumu 33.193,92 eur na kúpu rodinného domu zapísaného na L. Č.. XXX C..Ú.. M. zo dňa 27.12.2001, ktorú uzavrel žalovaný ako dlžník a žalobca ako spoludlžník, v tejto zmluve sa účastníci dohodli na inkasnej platbe splátok (istina, ostatné poplatky, úroky) z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX O. Z. XXXXXXXX; iii/ Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky s VÚB zo dňa 13.8.2008, ktorú uzavreli ako dlžníci spoločne obe strany - z tejto nemožno vyvodiť variabilný symbol na splácanie úveru, avšak ako možno vyvodiť z výpisov z účtu (napr. výpis splátok úveru VÚB č. 1/2012 za obdobie od 17.1.2012 do 25.5.2012 sú splátky pod Z. XXXXXXXXXX priradené k hypotekárnemu úveru s názvom M. O. s čerpaním úveru dňa 4.9.2008), na základe tejto zmluvy boli hradené splátky pod Z.A. XXXXXXXXXX. Ako súd zistil z výpisov z účtov a z výpisov splátok úverov z VÚB, po zrušení BSM (12.11.2011) v období od konca novembra 2011 (18.11.2011) do októbra 2013 žalobca uhradil na splátkach v prospech veriteľa VÚB celkovo sumu 8.094,75, t.j. sumu 2078,85 eur pod Z. XXXXXXXXXX a sumu 6.015,90 eur pod Z. XXXXXXXX. Žalovaný nepredložil žiadne dôkazy vo vzťahu k úhrade splátok v prospech veriteľa SPP. 4. S poukazom na výklad citovaných ustanovení vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu má súd za to, že sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu v sume jednej polovice po zániku BSM uhradených splátok v prospech veriteľa - VÚB na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru zo dňa 27.12.2001 a Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky zo dňa 13.8.2008. Súd z predložených výpisov z účtu a výpisov splátok z úverov zistil, že žalobca uhradil celkovo sumu 8.094,75 eur, mal by teda mať voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4.047,38 eur, v žalobe žiadal vydať sumu 3.159,49 eur a pretože je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, žalovanú sumu (pretože je nižšia ako súdom zistená suma bezdôvodného obohatenia) žalobcovi bez ďalšieho priznal. V predmetnej veci súd, žalobou uplatňovanú sumu z titulu polovice zaplatených splátok úveru subsumoval pod § 454 OZ, pretože po zániku BSM strán žalobca nemohol uhrádzať splátky úverov zo spoločných prostriedkov, keď tieto už nevznikali. Taktiež súd podotýka, že žalovaný počas celého súdneho konania de facto nenamietal tvrdenia žalobcu ohľadom platenia ich spoločných záväzkov po zániku BSM a ani ohľadom samotnej sumy, uvedené skutočnosti relevantným spôsobom nespochybnil a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech žalobného návrhu. Sám uviedol, že si je vedomý, že žalobca hradil tieto úvery po zániku BSM sám. 5. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/477/2014-223 zo dňa 27.10.2014 (potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/57/2011-67 zo dňa 3.9.2012), v ktorom súd výšku výživného na maloleté deti strán (ktoré mal uhrádzať žalovaný) odôvodnil nasledovne: Vo vyčíslení nákladov na mal. deti je uvedená i suma po 77 eur mesačne predstavujúca podiel na splátkach úverov, ktoré si vzali strany na zaobstaranie nehnuteľnosti, v ktorej súčasnosti býva žalobca s mal. deťmi. Keďže doteraz neboli vyporiadané vzájomné vzťahy rodičov k spoločne nadobudnutému majetku a k záväzkom vzniknutým počas trvania manželstva (vrátane záväzkov, ktoré vznikli za trvania manželstva na základe úverových zmlúv na výstavbu nehnuteľností) a za situácie, kedy žalovaný na splátky úverov od odchodu do spoločnej domácnosti dlhodobo neprispieva, je podľa názoru odvolacieho súdu možné alikvótnu časť splátky úverov považovať za náklady nevyhnutné na zabezpečenie bývania mal. detí.....vyčíslené výdavky na maloletého M. zahŕňajú sumu 77 eur ako 1/3 nákladov na úvery, sumu 59 eur ako 1/5 nákladov na plyn a elektriku....vyčíslené výdavky na maloleté N. zahŕňajú sumu 77 eur ako 1/3 nákladov na úvery, sumu 59 eur ako 1/5 nákladov na plyn a elektriku.... Žalobca totožnú argumentáciu zvolil aj vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop/289/2013-101 zo dňa 21.1.2017 potvrdzujúcemu rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9P/142/2012-69 o úprave rodičovských práv a povinností strán k ich maloletým deťom na čas do rozvodu. Žalovaný má za to, že ak takýmto spôsobom argumentoval súd, platením výživného de facto platil aj spoločné úvery ktoré má so žalobcom. Súd túto procesnú obranu považuje za nedôvodnú, pretože výživné je určené na úhradu iných potrieb než sú náklady na obstaranie spoločnej veci (domu) a výživné určené maloletým deťom patrí len im, resp. slúži výlučne na uspokojovanie ich potrieb. Súd podotýka, že ak súd pri určovaní výšky výživného započítal do výživného 1/3 splátky úverov (pretože toho času býval žalobca s dvoma deťmi v dome sám, a teda sa náklady na jednu osobu delili troma), urobil tak len za účelom určenia správnej výšky výživného, pretože v zmysle zákona o rodine je povinný zohľadniť aj náklady na bývanie dieťaťa, ktorými hypotekárne splátky nepochybne sú. Uvedený spôsob výpočtu výživného je bežný a zaužívaný, v žiadnom prípade však nezakladá právny titul na započítanie dlhu otca maloletých (žalovaný) voči matke maloletých (žalobca), ku ktorej rukám bolo výživné platené. Okrem toho, § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine jednoznačne vylučuje započítanie vzájomných pohľadávok v prípade výživného na maloleté deti (obe deti, M. T. N., v prospech ktorých platil žalovaný výživné boli v čase vzniku bezdôvodného obohatenia v rokoch 2011-2013 maloleté). Ako už bolo uvedené vyššie, výživné patrí len a len deťom a z jeho (čo i pravidelného) platenia nemožno vyvodiť akékoľvek nároky otca nesúvisiace so zabezpečením výživy jeho detí. 6. Vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/274/2014 súd uvádza, že zo zákona nevyplývajú žiadne obmedzenia vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniknutého po zániku v BSM i v prípade, že toto mohlo byť zohľadnené i v rámci konania o vyporiadanie BSM (a nie na základe osobitnej žaloby). Ako súd zistil z obsahu spisu sp. zn. 5C/274/2014, žalovaný podal návrh na vyporiadanie BSM na súd v zákonnej 3-ročnej lehote (BSM zaniklo dňa 12.11.2011 a tento podal návrh 12.08.2014), uznesením zo dňa 17.1.2018 súd konanie v zmysle § 163 ods. 2 CSP zastavil, toto však ešte nenadobudlo právoplatnosť. Do meritórneho ukončenia veci sú obe strany ako bývalí manželia, ako už bolo ustanovené vyššie s poukazom na konštantnú judikatúru (t.j. do času kým sa BSM nevyporiada), povinní podieľať sa na spoločných platbách jednou polovicou. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný, dôvodný by bol i v prípade ak by sa BSM vôbec nevyporiadalo (napr. by nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania alebo by návrh na vyporiadanie BSM ani nebol podaný) a uplatnila sa zákonná domnienka vyjadrená v § 149 ods. 4 OZ. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovaného, že sa so žalobcom na vyporiadaní BSM dohodli, tieto sa v priebehu konania ukázali ako perfídne, žalovaný nepredložil súdu ani jediný dôkaz, ktorý by len nasvedčoval tomu, že by došlo k akejkoľvek dohode medzi stranami. Predložená listinná dokumentácia (i/ list zo dňa 10.12.2012 označený ako návrh na riešenie rodinného domu v C..Ú.. M. adresovaný žalobcovi; ii/ odpoveď žalobcu na list v i/ - stanovisko k návrhu na riešenie rodinného domu v C..Ú.. M.; iii/ výzva žalovaného na mimosúdnu dohodu adresovaná žalobcovi zo dňa 29.6.2014; iv/ žiadosť žalovaného adresovaný žalobcovi o vyporiadanie rodinného domu zo dňa 31.7.2013; v/ list žalobcu adresovaný žalovaného označený ako predaj rodinného domu v M. zo dňa 16.6.2014; vi/list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 2.9.2013 označený ako vyporiadanie rodinného domu; vii/návrh žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 23.1.2013 s označením návrh na vyporiadanie BSM; viii/ list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 22.8.2013) preukazuje len skutočnosť, že medzi stranami (resp. ich právnymi zástupcami) prebiehali rokovania ohľadom vyporiadania BSM, k dohode však nedošlo (tak ako tvrdí i žalobca). Tvrdenia žalovaného, že súd sa má zaoberať otázkou, či žalobca úhradou splátok ako to uvádza i za žalovaného neuhrádzal v skutočnosti platby i za žalovaného v domnienke, že tieto splátky sú úhrada bezdôvodného obohatenia (pretože ich spoločný rodinný dom dával do užívania iným osobám a to svojej matke a Y. K.) súd vyhodnotil s poukazom na obsah žaloby a neexistenciu dohody o vyporiadaní BSM ako účelové. Taktiež skutočnosť, že rodinný dom na obstaranie ktorého si strany vzali sporné úvery bol predaný, žiadnym spôsobom nespochybňuje nárok žalobcu. Ako sám uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.3.2017 doručenom súdu dňa 23.3.2017, peniaze z predaja nehnuteľností si so žalobcom rozdelil tak, že sa pri predaji prednostne vyporiada úver a zvyšnú časť kúpnej ceny si strany rozdelili rovným dielom (a teda nezohľadnili predtým uhradené splátky úveru). 7. Procesná obrana žalovaného, podľa ktorej malo dochádzať k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu z dôvodu obývania ich spoločného rodinného domu tretími osobami zostala len vo všeobecnej rovine, žalovaný uvedené ďalej nerozvinul a nepodal vo veci vzájomný návrh ani hmotnoprávnu námietku. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukazoval na súdny spis vedený tunajším súdom pod sp. zn. 5C/240/2013, v ktorom žiadal od Y. K. (partner žalobcu) bezdôvodné obohatenie vo výške 1.500 eur z titulu neoprávneného užívania rodinného domu v BSM strán. Dňa 26.5.2014 vzal žalovaný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia späť, súd uznesením č.k. 5C/240/2013-41 zo dňa 30.6.2014 právoplatným dňa 21.8.2014 konanie zastavil. 8. K vykonanému dokazovaniu súd považuje s poukazom na dôkazy založené do spisu ktoré priamo nesúvisia s meritom veci za potrebné podotknúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa súd v odôvodnení nemusí vysporiadať so všetkými námietkami strany, ale len s tými, ktoré sú právne relevantné s prejednávanou vecou (Georgidias proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). 9. Pretože súd, vychádzajúc zo skutkových zistení v intenciách citovaných ustanovení považoval žalobu za dôvodnú, tejto (v istine) v celom rozsahu vyhovel. V konaní nebolo sporné, že žalobca po zrušení BSM zo svojich výlučných prostriedkov splácal spoločný hypotekárny úver, ktorý bol poskytnutý obom stranám za trvania BSM, jedná sa teda o spoločný záväzok a preto je i žalovaný týmto záväzkom zaťažený a ak za neho platil jeho časť žalobca, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré mu musí vydať. 10. Žalobca žiadal priznať aj zákonné úroky z omeškania z nezaplatenej sumy od 1.9.2014 na ktoré má nárok na základe § 517 ods. 1 a 2 OZ. Keďže v danom prípade súd priznal žalobcovi peňažný nárok titulom bezdôvodného obohatenia a pre toto nie je zákonom stanovená doba plnenia, splatnosť plnenia a omeškania s ním nastáva v zmysle § 653 OZ prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa konštantnej judikatúry možno za deň požiadania o plnenie považovať aj dátum doručenia žaloby alebo platobného rozkazu, v tomto prípade bol platobný rozkaz žalobcovi doručený dňa 17.12.2014 a teda úroky z omeškania možno žiadať až od dátumu 18.12.2014. Taktiež žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne, avšak s poukazom na § 10c v spojení s § 3 nariadenia mu možno priznať len úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti zákonných úrokov, na ktoré žalobcovi nevznikol nárok, zamietol. 11. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že nárok na ich náhradu má žalobca ako strana úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v plnom rozsahu. Žalobca nebol úspešný len v nepatrnej časti predstavujúcej zákonné úroky z omeškania, na ktoré nemal s poukazom na zákonnú úpravu nárok, uvedené sa však netýkalo istiny a právneho základu žaloby a preto súd na tento neúspech neprihliadal. 12. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd vyhovel žalobe žalobcu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zmenil a žalobu zamietol. Žalovaný namieta tvrdenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 13 napadnutého rozsudku a zistenia súdu prvej inštancie považuje rozporné so závermi KS v Bratislave sp. zn. 6Co/477/2014, sp. zn. 11Cop/289/2012, OS Pezinok sp. zn. 10C/57/2011, sp. zn. 9P/142/2012. Oba súdy, ako okresný, i krajský jasne a logicky zdôvodnili za čo sú platby 77 .-eur, čo predstavuje celkovú sumu 3.388.-eur za rozhodné obdobia a obe deti. Sumu 59.-Eur žalovaný nerátal čiže tam nie je započítaná. Súd uvedené i odcitoval išlo o „ podiel na splátkach úverov“. Výšku splátok úverov a podiel na jednotlivé dieťa uviedla práve matka maloletých detí. Teda v danom prípade nešlo o náklady na bývanie, ktoré sa prebývali, napr. nájomné za byt, resp. spotrebované energie a pod. Sud vôbec nevyhodnotil zmluvný vzťah vykonaný pri predaji rodinného domu, kedy sa účastníci dohodli, že peniaze, ktoré strany minuli na spoločný majetok majú vyrovnané a peniaze z predaja si rozdelili rovným dielom. Podobne sa súd nevyporiadal námietkou premlčania. Sud tiež nesprávne určil úrok z omeškania, pretože žalovaný sa nikdy nedostal do omeškania, preto ho súd nemohol zaviazať na tento úrok. Naviac pri bezdôvodnom obohatení je možné žiadať úrok až odo dňa kedy sa stane rozsudok právoplatný. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, zákonný a spravodlivý. Žalobca opätovne poukazuje na ním produkované dôkazy a uvádza, že súd postupoval v súlade so zákonom, čomu zodpovedá aj predmetný rozsudok. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrváva na svojom odvolaní a argumentoch v ňom uvedených. 15. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel nie je opodstatnené. 16. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 18. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).