Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714202157 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714202157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Mesto Pezinok, IČO: 00 305 022, so sídlom Radničné nám. 7, Pezinok, zastúpený JUDr. Vojtechom Horváthom, advokátom, so sídlom Holubyho 35, Pezinok, proti žalovanej: W. C., D.. XX. X. XXXX, N. P. XX, A., zastúpená JUDr. Alenou Genčanskou, advokátkou, so sídlom Višňová 34, Malinovo, o určenie nájomcu bytu, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. decembra 2015 č.k. 37C 64/2014-79 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu o určenie, že žalovaná nie je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho sa na A. bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX v A., ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec A., okres A., a o vypratanie tohto bytu z a m i e t a. V časti týkajúcej sa vzájomnej žaloby žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že žalovaná je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho sa na A. bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX v A., ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec A., okres A.. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaná nie je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho sa na A. bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX v A., ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec A., okres A.. Zároveň ním uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci sa na A. bytového domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX S. A., ulica P., vchod č. XX, zapísaného v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec A., okres A. do 30 dní od jeho právoplatnosti. Vzájomnú žalobu žalovanej o určenie, že je nájomcom predmetného bytu, zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tým, že žalobca je vlastníkom bytového domu súpisné č. XXXX v A., na ulici P. č. XX, postavenom na pozemku parcelné č. XXX/XX, kat. územie B., pričom v tomto bytovom dome je 11 mestských nájomných bytov. Na základe zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 17.8.2009, bol od 1.10.2009 nájomcom predmetného bytu M. O., ktorý bol v čase pridelenia bytu do nájmu zamestnancom žalobcu, pričom tento nájomca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalobca poukázal na to, že dňa 7.1.2014 mu doručila žalovaná svoj list, v ktorom ho žiadala o prechod nájmu podľa § 706 Občianskeho zákonníka a svoj list doplnila dňa 17.1.2014. Žalobca svojim listom z 10.2.2014 oznámil žalovanej, že jej žiadosť bola prejednaná na kolégiu primátora dňa 3.2.2014 a stanoviskom č. XX-XX/ XXXX bolo konštatované, že neboli dostatočným spôsobom preukázané všetky zákonné podmienky prechodu nájmu, a preto nie je možné žiadosti žalovanej zo 7.1.2014 vyhovieť. Žalobca súčasne vyzval žalovanú, aby do 28.2.2014 predmetný byt odovzdala správcovi bytového domu. Žalovaná podľa žaloby túto výzvu nerešpektuje a v predmetnom byte býva aj po 1.3.2014. Žalobca argumentoval tým, že žalovaná v predmetnom byte bývala a užívala ho bez súhlasu prenajímateľa bytu, nebola zaevidovaná u správcu bytového domu, nakoľko v evidenčnom liste sa ako počet členov domácnosti celkom uvádza: „1“, ako aj tým, že žalovaná na adrese A., P. Č.. XX nemala zriadený ani prechodný pobyt a jej adresou je N., A. XX. Žalobca dôvodil tiež tým, že žalovaná je v ideálnej 1/4-ine podielovou spoluvlastníčkou domovej nehnuteľnosti súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parcelné č. XXXXX v katastrálnom území D., obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísanej na LV č. XXX, pričom stavba má charakter rodinného domu a ďalšími spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú matka a sestra žalovanej. Žalovaná má teda podľa žalobcu nesporné a nespochybniteľné právo bývania z titulu spoluvlastníctva a má teda spôsobilosť trvale si uspokojovať svoju bytovú potrebu, keď od neho nie je možné za týchto okolností spravodlivo požadovať jeho obmedzenie vo voľnom nájme predmetného bytu, nakoľko by išlo o neprimeraný zásah do jeho vlastníctva. 3. Poukázal na vyjadrenie žalovanej k žalobe, že L.. M. O. užíval predmetný byt ešte ako zamestnanec mestského úradu v Pezinku na základe inej nájomnej zmluvy už od roku 2006, pričom ona s ním v predmetnom byte bývala v spoločnej domácnosti od roku 2007 a ich spolužitie nebolo vopred obmedzené na určitý čas, pričom žalovaná sa po celú dobu spoločného života o nájomcu predmetného bytu starala, najmä v čase choroby, a trvalo sa podieľala na spoločnom vedení domácnosti a hospodárení, spoločnej úhrade nákladov pre potreby domácnosti, a ako žena prevažne zabezpečovala riadny chod celej domácnosti. Poukázala na to, že L.. M. O. trpel od roku 2012 ťažkými, život ohrozujúcimi zdravotnými problémami a od mája 2013 bol pripútaný na lôžko resp. na vozík, teda celá ťarcha starostlivosti o spoločnú domácnosť bola výlučne na jej pleciach. Potvrdila, že je v ideálnej 1/4-ine podielovou spoluvlastníčkou stavby súp. č. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec Bratislava - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zapísanej na LV č. XXX, pričom stavba bola postavená v 20-tych v rokoch minulého storočia a v súčasnosti je v nej len jedna bytová jednotka. Poukázala na to, že pokiaľ vo svojom doplňujúcom vyjadrení žalobcovi uviedla, že ide o dvojizbový byt, išlo o nepresné označenie, nakoľko táto bytová jednotka pozostáva len z jednej izby, kuchyne, chodby a sociálneho zariadenia, pričom v tomto prípade chybne označila kuchyňu za izbu. Pokiaľ aj vo vyjadrení zo dňa 17.1.2014 uviedla, že dom má obývateľné pivničné priestory, upresnila, že v minulosti bola jedna malá miestnosť v pivnici prispôsobená na občasné prenocovanie, a túto z času načas využijú na prespatie deti jej sestry, ako ďalšej spoluvlastníčky v podiele 1/4. Pivnica nemá vlastné sociálne zariadenie a nie je možné ju používať na dlhodobejšie a ani trvalé bývanie, keďže tieto pivničné priestory sú vlhké a zďaleka nespĺňajú všeobecné technické požiadavky na výstavbu v zmysle § 17, 18 vyhlášky číslo 532/2002 Z.z. Argumentovala tým, že skutočnosť, že má v nehnuteľnosti súp. č. XXX v k.ú. D. uvedené trvalé bydlisko, má čisto evidenčný a praktický charakter, avšak ju neoprávňuje túto nehnuteľnosť trvalo užívať, nakoľko ku dňu úmrtia L.. M. O. v tejto nehnuteľnosti bývala matka žalovanej (spoluvlastníčka podielu 2/4 nehnuteľnosti) spoločne so svojím priateľom. Uviedla, že preukázateľne splnila všetky podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka na prechod práva nájmu k predmetnému bytu a preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň sa vzájomnou žalobou proti žalobcovi domáhala určenia, že je nájomcom predmetného bytu a náhrady trov konania. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne vec posúdiac podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 706 ods. 1, 2 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že žalovaná v čase smrti pôvodného nájomcu predmetného bytu sa s M.Ř. O. starala o spoločnú domácnosť, žila s ním v spoločnej domácnosti najmenej tri roky pred jeho smrťou, čím je splnená prvá podmienka k prechodu nájmu predmetného bytu. Za sporné mal len to, či bola splnená i druhá podmienka pre prechod nájmu predmetného bytu na žalovanú, uvedená v § 706 ods.1 veta druhá OZ, t.j. podmienka nemať vlastný byt. Poukázal na tvrdenie žalobcu, že táto podmienka splnená nebola, nakoľko žalovaná ku dňu smrti pôvodného nájomcu bola v ideálnej 1/4-ine podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, ktorý je v obývateľnom stave a žijú tam aj iné osoby, pričom to, či v pivnici jej rodinného domu sú alebo nie sú obývateľné priestory, nemal v danej veci za relevantné. Žalobca poukazoval na to, že pokiaľ žalovaná obýva bytovku, ktorá je určená pre občanov mesta A., ktorí nemajú vlastné bývanie, pričom mesto A. k 31.10.2015 eviduje 94 žiadateľov o mestský nájomný byt, je správanie sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na tvrdenie žalovanej, že druhá podmienka pre prechod nájmu predmetného bytu splnená je, nakoľko vlastní iba zlomok 1 rodinného domu, ktorý obýva jej matka s partnerom. Ďalšími spoluvlastníčkami rodinného domu sú jej matka (2/4) a jej sestra (1/4). Poukázala pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej rozhodujú vlastníci o užívaní bytu v spoločnom dome jedným z nich, a to na základe väčšiny vlastníckych podielov a preto sa môžu domáhať aj vypratania spoluvlastníka z domu. V danom prípade by preto mohla byť podľa jej názoru vystavená tomu, že na ňu bude podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. 5. Podľa výpovede žalovanej táto po svojom narodení žila so svojimi rodičmi v N., najskôr žili v G. S., potom sa presťahovali do rodinného domu, ktorého je t. č. spoluvlastníčkou. Po otcovej smrti v tomto dome žila spolu so svojou matkou a sestrou, neskôr (asi v roku 1988) sa presťahovala do dvojizbového bytu v A., v ktorom žila do roku 1999, kedy sa naspäť presťahovala do rodinného domu v jej spoluvlastníctve, pričom v A. začala bývať s nebohým M. O. v decembri roku 2006. Uviedla, že pivničné priestory v rodinnom dome rekonštruovali v roku 1953 jej rodičia, a tieto nikdy neboli určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé bývanie. Zvykli v nich občas prespávať jej neter a synovec, ktorí študovali v N.. Žalovaná ďalej vypovedala, že jej sestra Tamara býva v Z., v byte, ktorý je v BSM sestry a jej manžela. Poukázala na to, že v súčasnosti v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou, trvalo býva jej matka, partner matky, a taktiež v ňom príležitostne býva jej neter, ktorá študuje a brigáduje v N.. 6. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie D. súd prvej inštancie zistil, že na pozemku s parcelným číslom XXXXX o výmere 99 m2, druh pozemku -zastavané plochy a nádvoria sa nachádza stavba postavená na zemskom povrchu so súpisným číslom XXX, druh stavby - iná budova, ktorej spoluvlastníčkami sú: C. Z. v spoluvlastníckom podiele 1/2, žalovaná v spoluvlastníckom podiele 1/4 a C. H. v spoluvlastníckom podiele 1. V liste vlastníctva nie sú zaznamenané žiadne ťarchy na nehnuteľnosti. 7. Ohliadkou na mieste samom zistil, že v N. na X. A. Č. XX sa nachádza stavba rodinného domu so súpisným číslom XXX. Po vstupe do tohto rodinného domu sa vchádza do miestnosti, ktorá slúži ako obývačka a spálňa a má rozmery 5 m x 5 m. Z tejto obytnej miestnosti sa dvermi vchádza do miestnosti, ktorá slúži ako kuchyňa a má rozmery 3 m x 4 m. S kuchyňou susedí miestnosť, v ktorej sa nachádza kúpeľňa s WC a má rozmery 1,6 m x 2,4 m. Ďalej s kuchyňou susedí i predsieň, ktorá je vybavená pracovným stolom s počítačom a má rozmery 2,1 m x 3,4 m. Z predsiene sa vychádza von dvermi z rodinného domu na pozemok. Z pozemku vedú schody do pivničnej časti rodinného domu, ktorá má samostatný vstup. V pivničnej časti domu sa nachádza chodba s priamym vetraním, z ktorej sa vchádza do miestnosti využívanej ako letná kuchyňa. Letná kuchyňa má rozmery 3,4 m x 3,2 m a nachádza sa v nej kuchynská linka s drezom, batériou a plynovým sporákom. Z letnej kuchyne vedú dvere do obytnej miestnosti s rozmermi 3,4 m x 4,8 m. Obytná miestnosť v pivničnej časti má priame vetranie dvoma oknami, pod ktorými sa nachádza radiátor. Z chodby v pivničnej časti rodinného domu sa dá tiež prejsť do miestnosti, ktorá slúži ako práčovňa, nachádza sa tu umývadlo a práčka. Z práčovne vedú ďalšie dvere do úzkej miestnosti, ktorá slúži ako pivnica. Z chodby v pivničnej časti rodinného domu sa dá tiež vojsť do miestnosti slúžiacej ako WC, táto miestnosť je vybavená splachovacím záchodom. V pivničnej časti rodinného domu sú niektoré steny v miestnostiach do výšky cca 1 m navlhnuté, odpadáva z nich farba a na viacerých miestach sú napadnuté plesňami. 8. Súd prvej inštancie poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít pri posudzovaní obdobných sporov, podľa ktorej mať „vlastný byt“ podľa § 706 ods. 1 prvej vety OZ znamená disponovať takým právnym titulom, ktorý zakladá právo na bývanie, ktorý podľa svojej povahy slúži na trvalé uspokojenie potreby bývať. Spoluvlastník domu, ktorý má právnu možnosť užívať byt v tomto dome, má vlastný byt (Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek ČR, č. 20/2001). 9. Podľa súdu prvej inštancie slovami „mať vlastný byt“ zákon postihuje nielen právo bývania, ktorého titulom je vlastníctvo bytu (nehnuteľnosti), ale všetky právne dôvody, od ktorých sa odvíja takéto právo na bývanie, ktoré svojím charakterom slúžia na trvalé (nie prechodné) uspokojovanie bytovej potreby jeho nositeľa. Ak osoba uvedená má k dispozícii niektorý z týchto titulov bývania, potom prechodom nájmu v jej prospech nemožno spravodlivo prenajímateľa obmedzovať vo voľnom nájme bytu. (uznesenie NS ČR z 11.5.2005, sp. zn. 26Cdo 1938/2004) 10. Súd prvej inštancie skonštatoval, že tak žalobca, ako aj žalovaná majú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení, nakoľko len súdnym rozhodnutím sa odstráni stav právnej neistoty, ktorý vznikol. Aplikujúc citované právne normy na z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav, a riadiac sa judikatúrou najvyšších súdnych autorít dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu a nedôvodnosti vzájomnej žaloby žalovanej. Mal za to, že v posudzovanej veci bola ku dňu smrti nájomcu predmetného bytu (XX.XX.XXXX) splnená iba jedna z dvoch podmienok, ktorých kumulatívne splnenie zákon vyžaduje pre prechod nájmu bytu, a to podmienka, že žalovaná sa starala o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu a žila s ním v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou. Podmienku „nemať vlastný byt“ v posudzovanej veci za splnenú nemal, nakoľko žalovaná z titulu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k rodinnému domu v N. disponuje právnym dôvodom, od ktorého sa odvíja jej právo na bývanie v tomto rodinnom dome. Preto podľa jeho právneho záveru nemožno spravodlivo žalobcu ako prenajímateľa obmedzovať vo voľnom nájme bytu, navyše nie za stavu, keď žalobca eviduje celkovo 94 žiadateľov o mestský nájomný byt. Argumentácia žalovanej, že o užívaní bytu v spoločnom dome jedným z nich rozhodujú spoluvlastníci na základe väčšiny vlastníckych podielov, z ktorého dôvodu môže byť vystavená tomu, že na ňu bude zo strany ostatných spoluvlastníčok rodinného domu podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti, vyhodnotil za číru špekuláciu, navyše právne bezvýznamnú pre posúdenie otázky, či ku dňu smrti nájomcu predmetného bytu boli alebo neboli kumulatívne splnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 veta druhá OZ. Zo skutkových okolností prípadu zároveň ustálil, že žalovaná predtým, ako začala v roku 2006 bývať v predmetnom byte, bývala v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou. Vychádzajúc z týchto úvah súd prvej inštancie určovacej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a zároveň vzájomnú určovaciu žalobu žalovanej v celom rozsahu zamietol. Nakoľko žalovaná v súčasnosti obýva predmetný byt bez právneho titulu, zároveň vyhovel aj druhej časti žaloby a žalovanej uložil povinnosť predmetný byt vypratať, a to na rozdiel od žalobcom požadovanej lehote na vypratanie (15 dní od právoplatnosti rozsudku) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko dospel k záveru, že táto dlhšia lehota bude žalovanej postačovať na zabezpečenie všetkých záležitostí súvisiacich s vyprataním predmetného bytu. 11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v spojení s § 151 ods. 7 OSP a procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%. 12. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná a žiadala ho zmeniť, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a jej vzájomnej žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na nespornosť súdom prvej inštancie zistenej skutkovej okolnosti, že spolu s nebohým nájomcom relevantného bytu viedla po dobu tri roky pred jeho smrťou spoločnú domácnosť a o túto sa i starala, keď medzi stranami sporu zostalo sporné len to, či bola splnená druhá podmienka pre prechod nájmu bytu podľa ust. § 706 ods. 1 druhá veta OZ nemať vlastný byt. Uviedla, že výkon práva na bývanie sa nevzťahuje iba na užívanie vymedzenej technicko-stavebnej plochy, ale tiež na uspokojovanie potrieb bývania, ktoré nespočíva len v prenocovaní, ale v celom komplexe zaisťovania potrieb človeka v jeho materiálnej a duševnej rovine (nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 544/2000). Podľa jej názoru podiel o veľkosti 1 na nehnuteľnosti nemôže objektívne predstavovať možnosť založiť trvalé bývanie v už obývanej nehnuteľnosti. Jej vlastníctvo k rodinnému domu v katastrálnom územie D. je len formálne a nezakladá jej právne a faktické využívanie nehnuteľnosti a nenapĺňa znaky vlastného bytu, nakoľko mať vlastný byt znamená disponovať takým právnym titulom, ktorý zakladá právo na bývanie, ktoré už podľa svojej povahy slúži k trvalému (nie len prechodnému uspokojovaniu potreby bývania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon883/96). Rodinný dom, ktorého vlastníčkou je v podiele 1, tvorí jedna bytová jednotka o rozlohe cca 48 m2, pozostávajúca z jednej obytnej miestnosti, ktorá slúži zároveň ako obývačka aj spálňa, kuchyne, sociálneho zariadenia a chodby. Ide de facto o jednoizbový byt s príslušenstvom, ktorý na základe dohody spoluvlastníkov obýva od roku 2006 majoritná spoluvlastníčka so svojím životným partnerom. Označila za nemysliteľné, aby takúto nehnuteľnosť obývala spolu s nimi, nakoľko by došlo k narušeniu ochrany obydlia garantovanému čl. 21 ods. 3 Ústavy SR. V tomto smere poukázala na súdnu judikatúru ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou. Vo vzťahu k pivničným priestorom rodinného domu uviedla, že k ich užívaniu nikdy nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a nespĺňajú charakter vlastného bytu. 13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej realizovanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.03.2016 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok označil za spravodlivý a zákonným spôsobom odôvodnený. Obranu žalovanej ohľadom naplnenia druhej zákonnej podmienky pre prechod nájmu bytu mal za účelovú, keďže je v 1 podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v katastrálnom území D., obec BA -m. č. Ružinov a má teda objektívne spôsobilosť trvale si uspokojovať svoju bytovú potrebu. Konanie žalovanej označil za rozporné s dobrými mravmi. 14. Žalovaná vo svojej odvolacej duplike realizovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.01.2018 súdu prvej inštancie vytkla, že ignoroval súdnu judikatúru interpretujúcu pojem „mať vlastný byt“, pod ktorým s rozumie možnosť faktickej a právnej dispozície s bytom. Uviedla, že pre prípad vypratania bytu, ktorého nájom je predmetom daného konania, by nemala vyriešenú svoju bytovú potrebu v reálnom slova zmysle, nakoľko by sa nemohla nasťahovať do iného bytu, ktorým by mohla fakticky aj právne disponovať. Nasťahovaním sa do rodinného domu v katastrálnom území D. by došlo k narušeniu ochrany obydlia. 15. Žalobca v odvolacej duplike realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.02.2018 sa opätovne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť. Druhú zákonnú podmienku na prechod nájmu bytu, ktorou je podmienka nevlastnenia vlastného bytu, mal za nesplnenú a opätovne poukázal na rozpor konania žalovanej so zásadou súladu výkonu práv s dobrými mravmi. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celosti, keďže žalovaná výslovne uviedla, že ho v celosti napáda odvolaním, hoci odvolací petit vo vzťahu k výroku o zamietnutí jej vzájomnej žaloby neuviedla, avšak logicky možno uzavrieť, že navrhla i v tejto časti zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a vyhovenie jej vzájomnej žalobe. Odvolanie žalovanej prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko k rozhodnutiu odvolacieho súdu nebolo potrebné zopakovať a ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a vyhlásil rozsudok postupom podľa § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 17. Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona (§ 706, ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nevyžaduje sa naň žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo z osoby pôvodného nájomcu, a prenajímateľom. Osoba, ktorá vstupuje zo zákona do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. 18. S účinnosťou od 1.9.2001 Občiansky zákonník novelou č. 261/2001 Z.z. v ust. § 706 ods. 2 zakotvuje právo prenajímateľa, ktorý sa domnieva, že neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu, uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu v zmysle ods. 1tohto ustanovenia. Úmyslom zákonodarcu podľa dôvodovej správy bolo zvýšiť právnu istotu a korigovať oprávnenie prenajímateľa kedykoľvek sa domáhať na súde, že neboli k prechodu nájmu splnené podmienky. Dôvodová správa výslovne poukazuje na relatívne dlhý čas, ktorý uplynie od smrti nájomcu a získania vedomosti prenajímateľa o tejto skutočnosti, ako aj o existencii osôb, na ktoré práva pôvodného nájomcu prešli. Súčasne uvádza potrebu poskytnúť ochranu tomu, kto užíva byt po smrti nájomcu, pred žitím v neistote, nakoľko dokazovanie v prípade súdneho sporu s pribúdajúcim časom je čoraz ťažšie. Zákon teda výslovne zakotvil právo, aby sa prenajímateľ takto bránil v prípadoch, keď má pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu na iného nájomcu. Prenajímateľ môže žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota), avšak najneskôr do troch rokov odo dňa smrti nájomcu, po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. Ak zostane prenajímateľ nečinný a v stanovenej lehote neuplatní žalobu na určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, nastupuje vyššie uvedená nevyvrátiteľná právna domnienka a osoba, ktorá v byte po pôvodnom nájomcovi býva, sa stane jeho nájomcom 19. V zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd mal na základe obsahu spisu za to, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalovaná v čase smrti nebohého nájomcu bytu č. X nachádzajúceho sa na A. obytného domu súpisné č. XXXX na ulici P. S. Č.. XX S. A. a tri roky pred jeho smrťou, viedla s ním spoločnú domácnosť v tomto byte a o túto sa aj starala, keď v konaní ostala spornou iba otázka existencie vlastného bytu žalovanej ako druhej zákonnej podmienky v zmysle ust. § 706 ods. 1 OZ pre prechod nájmu bytu. 20. Súd prvej inštancie v tomto smere prisvedčil argumentácii žalobcu, že táto splnená nie je, nakoľko vykonaným dokazovaním došlo k zisteniu, že žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu v katastrálnom území D., obec BA - m. č. Ružinov, a to v podiele 1 spolu so svojou matkou - spoluvlastníčkou v podiele 1 a sestrou ako spoluvlastníčkou v podiele 1, pričom prihliadol i na tú skutočnosť, že danú nehnuteľnosť žalovaná v minulosti trvalo obývala. Zároveň však súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že daný rodinný dom má jednu bytovú jednotku o rozlohe 48 m2, ide de facto o jednoizbový byt s kuchyňou a jedným sociálnym zariadením, ktorý trvalo od roku 2006 obýva matka žalovanej spolu so svojím životným partnerom. Pivničné priestory rodinného domu nie sú pre účely bývania skolaudované, sú vlhké a hygienicky nevhodné pre účely bývania, nespĺňajú teda charakter bytu. 21. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, podľa ods. 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 22. Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. 23. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 13/00, ústavou vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca, Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah môže dotknúť práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu bydliska. 24. V danej veci sa skutkové tvrdenia určujúce predmet sporu úzko dotýkali súkromného a rodinného života žalovanej, rovnako aj ochrany jej obydlia, zároveň sa dotýkali rovnakých ústavou garantovaných práv matky žalovanej. 25. V zmysle vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR ústava SR pojem „súkromný a rodinný život“ a „obydlie“ bližšie nedefinuje. Ide o pojem široký a nemožno ho vyčerpávajúcim spôsobom definovať, najmä ho nemožno obmedziť na „intímnu sféru“, keď ochrana súkromného života musí do istej miery zahŕňať právo jednotlivca nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blížnymi a vonkajším svetom, z ktorého nemožno vylúčiť ani profesijnú a pracovnú činnosť. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Ochrana „rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čiže v sebe zahŕňa i vzťahy sociálne a kultúrne. 26. Odvolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávne právne závery a pochybil pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania o existencii alebo absencii druhej zákonnej podmienky pre prechod nájmu bytu na žalovanú, a to existenciu vlastného bytu, keď túto mal za nesplnenú vzhľadom na skutočnosť, že zistil, že žalovaná je v podiele 1 spoluvlastníčkou rodinného domu s jednou bytovou jednotkou o veľkosti jednoizbového bytu trvalo obývanou jej matkou ako spoluvlastníčkou v podiele 1 spolu s jej životným partnerom, nakoľko napriek spoluvlastníckemu podielu žalovanej k tejto nehnuteľnosti podľa odvolacieho súdu táto nespĺňa charakter obydlia žalovanej a tým nemožno dospieť k záveru o nenaplnení podmienky vlastnenia vlastného bytu žalovanou. Súdom prvej inštancie vyslovený právny názor v tomto smere nemôže obstáť a tento je vzhľadom na vývin súdnej judikatúry a práva všeobecne neudržateľný, nakoľko nemožno za vlastný byt (ktorý má plniť funkciu obydlia) pre účely rozhodovania o prechode nájmu bytu považovať nehnuteľnosť, v ktorom môže dotknutá fyzická osoba prespať, avšak nemôže v ňom uspokojovať žiadne ďalšie sociálne, kultúrne, pracovné a iné potreby. Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd vyhodnotil za celkom logické, že vyhovením žalobe žalobcu by došlo k zásahu do práva na súkromný a rodinný život žalovanej a rovnako aj jej matky, keď konanie žalovanej spočívajúce v užívaní relevantného bytu za splnenia podmienky nevlastnenia vlastného bytu a vedení spoločnej domácnosti s pôvodným nájomcom po dobu požadovanú zákonom a staraní sa o túto spoločnú domácnosť nevyhodnotil za rozporné s dobrými mravmi. Mal za to, že argumentácia žalobcu o vysokom počte občanov mesta A. čakajúcich na pridelenie nájomného bytu nie je zákonnou podmienkou preskúmavania prechodu práva nájmu k relevantnému bytu na žalovanú. Cieľom súdnej ochrany má byť totiž dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca. 27. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v napadnutej časti týkajúcej sa určenia, že žalovaná nie je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho sa na A. obytného domu na ulici P. S. Č.. XX v katastrálnom území B., obec A., ako aj v časti, v ktorej žalovanej uložil povinnosť predmetný byt vypratať napriek jej nájomnému a tým aj užívaciemu právu k nemu, vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalobu žalobcu zamietol. 28. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia vzájomnej žaloby žalovanej o určenie, že je nájomcom predmetného bytu, taktiež odvolací súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 CSP a určil, že žalovaná je nájomcom bytu č. X nachádzajúceho s v obytnom dome na ulici P. Č.. XX S. A., keď vyhodnotil, že žalovaná preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení práve z dôvodu vedenia súdneho konania žalobcom proti nej o určenie, že nie je jeho nájomcom a vypratanie bytu. Z uvedeného dôvodu vzhliadol existenciu naliehavého právneho záujmu žalovanej na požadovanom určení napriek zákonnej domnienke o jej nájomnom práve k bytu práve v záujme zastabilizovania ochrany jej práva nájmu a ústavou garantovanému právu na ochranu obydlia. 29. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku v meritórnej časti odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP zmenil i jeho odvislý výrok o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že podľa zásady úspešnosti v konaní priznal v konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania taktiež v plnom rozsahu. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).