Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714204784 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714204784.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: MAGIS, s.r.o., so sídlom Grobská 9, 900 23 Viničné, IČO: 35 959 924 zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Šablicom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Pezinské tehelne, a.s., so sídlom Tehelná ulica 9, 902 01 Pezinok, IČO: 34 132 155, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 7.324,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/100/2015-198 zo dňa 24.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/100/2015-198 zo dňa 24.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.324,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.248,- eur od 15.11.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 7.284,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 10.11.2009 zmluvu, predmetom ktorej bol výkon strážnej služby - ochrana majetku a osôb v objekte žalovaného - nová skládka odpadu a stará skládka odpadu v rozsahu a podľa platobných podmienok špecifikovaných v zmluve. Žalobca vyfakturoval faktúrou č. 2013028 zo dňa 31.10.2013, splatnou dňa 14.11.2013, za služby vykonané podľa zmluvy sumu vo výške 7.284,- eur. Žalovaný faktúru nezaplatil ani na základe výziev. 2. Žalovaný sa bránil tým, že výkony a práce neboli uskutočnené riadne v súlade s uzatvorenou zmluvou, o čom sa dozvedel bezodkladne po ukončení zmluvy so žalobcom dňa 01.11.2013, keď dochádzalo k rozsiahlej škode na majetku. Ku škode došlo v deň nástupu novej súkromnej bezpečnostnej služby (SBS) a bezprostredne po skončení výkonu činnosti žalobcom. Žalobca neodovzdal strážený areál žalovanému riadne a včas po ukončení činnosti, strážený areál opustil v dezolátnom stave. Uvádzal, že žalobca opakovane rešpektoval rómskej komunite vstup do stráženého objektu, a to denne v čase od 04. do 05. hod.. Požiar spôsobený dňa 01.11.2013 na unimobunke bol spôsobený skratom v elektrickom vedení, a to bezprostredne po opustení unimobunky žalobcom, požiar bol spôsobený v priamej súvislosti s užívaním unimobunky žalobcom. 3. Žalobca uviedol, že odovzdanie stráženého objektu sa uskutočnilo v stanovenom termíne, a to dňa 01.11.2013 o 7.00 hod. po dohode s O.. E. st. za účasti zástupcu novej SBS - O.. P., pričom tento pri prevzatí objektu nemal žiadne výhrady ani námietky. O vzniknutej škode na objekte žalovaného sa dozvedel až po 3 týždňoch po spôsobenej škode, a to po urgovaní faktúry. V čase vzniku požiaru, a to v noci z 01.11.2013 na 02.11.2013 bol objekt žalobcom už riadne odovzdaný novej SBS. V čase vzniku škodovej udalosti už žalobca neplnil povinnosti zo Zmluvy o výkone strážnej služby a neporušil ani žiadne iné povinnosti. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané uzavretie zmluvy dňa 10.11.2009, predmetom ktorej bol výkon strážnej služby - ochrana majetku a osôb v objekte Pezinské tehelne, a.s. - nová skládka odpadu a stará skládka odpadu, pričom výkon strážnej služby mali vykonávať dvaja bezpečnostní pracovníci od 7.00 hod do 7.00 hod. nasledujúceho dňa nepretržite. Konajúci súd zosumarizoval jednotlivé dôkazy a dospel k záveru, že k požiaru unimobunky, poškodeniu pneumatík vozidiel žalovaného a plotu došlo. Stalo sa to v noci zo dňa 01.11.2013 na 02.11.2013, teda po ukončení povinnosti žalobcu poskytovať plnenie podľa Zmluvy o výkone strážnej služby, preto tieto skutočnosti nemôžu mať vplyv na posúdenie kvality plnenia žalobcom. Navyše ani z kamerového záznamu nebolo zistené, že by žalobca zodpovedal za škodu na majetku žalovaného. Súd tiež skúmal žalovaným dodatočne namietané vady plnenia spočívajúce v sprístupnení chráneného objektu tretím osobám. Na posúdenie plnenia spočívajúceho v poskytovaní ochrany objektov (§ 3 písm. b/ zákona o súkromnej bezpečnosti) ako vadného, nie je potrebné, aby vznikla nejaká majetková ujma žalovanému (zmenšenie majetku žalovaného alebo jeho nezväčšenie za pravidelného behu udalostí) samotným vniknutím tretích osôb do chráneného areálu a už vôbec nie je potrebné, aby z chráneného fyzicky zmizla nejaká vec - odpad, keď škoda môže vzniknúť napríklad aj umiestnením odpadu do chráneného objektu, ktorý si vyžaduje osobitný spôsob likvidácie (napr. rádioaktívneho odpadu). V tejto súvislosti súd uviedol, že žalovaný netvrdil a ani nepreukázal vznik škody v dôsledku vadného plnenia žalobcom, uvedené je však bez právneho významu, keďže škoda na majetku žalovaného nebola predmetom konania, a to ani len v podobe hmotnoprávnej námietky žalovaného. Žalovaný tvrdil všeobecne vadnosť plnenia spočívajúcu v prístupe tretích osôb do chráneného areálu, neuviedol konkrétne dni, kedy tak malo nastať, ani prípadné ďalšie okolnosti. Keďže dokazovanie by nesmerovalo k zisteniu konkrétnych porušení plnenia Zmluvy o výkone strážnej služby žalobcom, súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov vrátane svedka P., keďže by neboli vypočutí ku konkrétnym tvrdeniam žalovaného. Navyše tvrdenia svedkov žalovaného boli vzájomne rozporné, keď žalovaný uviedol, že "žalobca, resp. jeho zamestnanci púšťali do objektu ďalšie osoby, a to v nočných hodinách medzi 04:00 a 05:00, čo sa dialo opakovane o po dlhšiu dobu. Žalovaný o týchto skutočnostiach nevedel, preto ich nemohol namietať počas trvania zmluvného vzťahu, dozvedel sa o tom až od novej strážnej služby, avšak pri výsluchu uviedol, že "Na vlastné oči videl, ako chodili cigáni po skládke cez deň a žalobcovi pracovníci s tým nič nerobili. Rovnako tiež p. H. mal na starosti kontrolu výkonu strážnej služby a zistil, že sa po skládke cez deň pohybujú tretie osoby a E. ľudia s tým nič nerobia. Následne zavolal p. E. a riešil to dohovorom." Žalobca rovnako nespochybnil, že mu bolo "opakovane uvádzané, že na skládke bolo vidieť pohybovať sa rómsku komunitu, toto si s p. E. vždy vydiskutovali. Asi 2-3 razy mu p. E. vyčítal pohyb cigánov po skládke a hovoril, aby boli dôraznejší pri ich vyháňaní.", teda uvedené sa dialo, nebolo však tvrdené, že sa tak dialo aj v mesiaci október 2013. Samotné tvrdenie tretích osôb narúšajúcich objekt (cigánov) o dohode s pracovníkmi strážnej služby, nepreukazuje spôsob plnenia v októbri 2013, pričom títo narušili vstup až 14-21 dní po začatí výkonu strážnej služby novou súkromno-bezpečnostnou službou, čo tiež svedčí o tom, tretie osoby sa v areáli nepohybovali na dennej báze. 5. Žalovaný tiež namietal neodovzdanie chráneného areálu žalobcom protokolárne. Odhliadnuc od toho, že takáto povinnosť nebola dohodnutá, s neexistenciou protokolu o odovzdaní potom prirodzene nie je spojený následok v podobe zániku práva žalobcu na zaplatenie odplaty, resp. nesplnení podmienok na vznik tohto práva žalobcu. Aj keby táto povinnosť bola dohodnutá, nebolo preukázané, že žalobca odmietol odovzdať objekt protokolárne, navyše by uvedené nemalo vplyv na vznik povinnosti žalovaného zaplatiť odplatu, keď táto povinnosť vzniká poskytnutím ochrany objektov a osôb. Bez právneho významu bolo tiež tvrdenie o vadnosti plnenia v minulosti, ako aj spôsob zohľadnenia tejto vadnosti spočívajúci vo vyfakturovaní menšieho počtu hodín ako bolo v skutočnosti vykonané, keď samotné vadné plnenie v minulosti nepreukazuje vadnosť plnenia aj v období mesiaca október 2013. Nárok žalobcu súd prvej inštancie preto považoval za dôvodný a keďže tento si uplatnil aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd mu priznal aj túto sumu spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade poukázal na to, že navrhol vykonanie dôkazov: vyjadrenie spoločnosti PROFI SECURITY, s.r.o., zo dňa 10.06.2014, výsluch svedkov: O.. D. E., O.. E.. D. E., D. S., p. P.. Mal za to, že prostredníctvom dôkazných prostriedkov sa preukázalo porušenie zmluvy, ktoré skutkovo spočívalo v dohode zamestnancov žalobcu s tretími osobami o ich vstupe do stráženého areálu a taktiež sa preukázalo nesprávne a neúplné odovzdanie stráženého objektu pri skončení zmluvy. Uviedol tiež, že existencia škody ako právneho následku porušenia zmluvných povinností nie je z hľadiska vzniku nároku žalobcu na cenu za služby relevantná, podstatné však je, že ak služba nebola žalobcom riadne a v súlade so zmluvou vykonaná, potom táto skutočnosť má priamy vplyv na nárok na cenu, ktorá žalobcovi prináleží len za podmienky riadneho výkonu dohodnutej služby. Pokiaľ ide o rozpor v tvrdeniach žalovaného, týkajúci sa prístupu tretích osôb do chráneného areálu, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, tento spočíva v závažnosti porušenia zmluvných povinností, keď na jednej strane ide o porušenie sporadické, bez vedomia, resp. istej koordinácie zo strany zamestnancov žalobcu, ktoré bolo navyše so žalobcom dohovorom riešené a na druhej strane sústavné, vedomé a vopred pripravené porušovanie zmluvy na základe dohody s tretími osobami. Poukázal na to, že v samotnej zmluve je upravená aj povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie škody a povinnosť zabrániť podieľaniu sa bezpečnostných pracovníkov na rozkrádaní majetku odberateľa. 7. V súvislosti s vyhodnotením námietky žalovaného o neodovzdaní areálu protokolárne uviedol, že žalovaný skôr akcentoval neodovzdanie objektu v pripravenom a použiteľnom stave. Za podstatný moment považoval aj to, že žalobca odovzdal len jeden kľúč, neodovzdal však kľúče od unimobunky, panelárne, dolnej a hornej brány, v dôsledku čoho museli meniť príslušné zámky. Mal za to, že výpoveď p. P., ktorý dôkaz súd prvej inštancie zamietol, mohla mať významnú výpovednú hodnotu v spojení s preukázaním konkrétneho obsahu dohody o vstupe tretích osôb do areálu. Súd podmienil vykonanie tohto dôkazu uvedením konkrétnych okolností v prístupe tretích osôb do areálu, pričom práve tento svedok mal tieto konkrétne okolnosti objasniť. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Mal za to, že žalovaný len účelovo namieta vznik nároku žalobcu na peňažné plnenie. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz a dôkazné bremeno na preukázanie zodpovednosti žalobcu za porušenie predmetu zmluvy, či ďalších zmluvných podmienok vykonávania strážnej služby z hľadiska preukázania vzniku škody, neuniesol. Tvrdenie, že fakturované práce a výkony neboli uskutočnené riadne, o čom sa žalovaný mal dozvedieť bezodkladne po ukončení zmluvy, kedy došlo k narušeniu stráženého objektu neznámym páchateľom a k spôsobeniu rozsiahlej škody na jeho majetku, nepreukazuje žiadnym dôkazom. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 11. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní strážnej služby, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonávať strážnu službu spočívajúcu v ochrane majetku a osôb na objekte Pezinské tehelne, a.s. - stará a nová skládka odpadu a zároveň povinnosť žalovaného platiť odplatu v dohodnutej výške 6.400,- eur mesačne bez DPH. 12. V konaní nebolo sporné, že žalobca pre žalovaného vykonával strážnu službu, a to aj v mesiaci október 2013, za ktorý si žalobca uplatňuje nárok na odmenu, ani to, že žalovaný túto odmenu neuhradil. Zásadný dôvod, pre ktorý žalovaný odmietol plniť, spočíval v tom, že žalobca nevykonal strážnu službu riadne, a teda mu nevznikol nárok na odmenu. Poukazoval aj na vznik škody, ktorá mala byť následkom porušenia žalobcových povinností. Z vyjadrení žalovaného však vyplýva, že hoci si neuplatňuje nárok na náhradu škody, na tomto príklade demonštruje neplnenie si povinností žalobcu. Ku škode na unimobunke, k požiaru, malo dôjsť v dôsledku elektrického skratu. Nebolo však preukázané, či k skratu došlo v dôsledku vstupu nepovolaných osôb. Odvolací súd má za to, že táto udalosť nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na odmenu. V čase vzniku škody, a to v konaní nebolo sporné, už zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistoval a strážnu službu vykonávala nová bezpečnostná služba. V prípade, ak by aj ku škode došlo v dôsledku vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu, ochrana pred ich vniknutím bola, v tom čase, povinnosťou iného subjektu než žalobcu. 13. Ďalej je nepochybné, že žalobca pre žalovaného vykonával strážnu službu, pričom v Zmluve o výkone strážnej služby nie je výslovne uvedené, kedy vzniká žalobcovi nárok na odmenu, t. j. či pri samotnom poskytnutí strážnej služby bez ohľadu na jej kvalitu alebo až riadnym vykonaním všetkých činností. Táto otázka nie je jednoznačne upravená v zmluve. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vznik nároku na odmenu je pri jednotlivých typoch zmlúv upravený rozdielne. Napríklad Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám zmluvy o dielo dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nielen výlučne v nadväznosti na vykonanie diela, ale aj inak, napríklad v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi, odovzdanie predmetu diela nezahŕňa jeho riadne dokončenie, t. j. pre vznik nároku na zaplatenie ceny v nadväznosti na odovzdanie predmetu diela nie je podstatné, či dielo bolo (riadne bez vád a nedorobkov) vykonané (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 16.12.2003, sp. zn.: 32 Odo 631/2002). 14. Odvolací súd má za to, že už poskytnutím strážnej služby v tom ktorom mesiaci vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú odmenu, pričom v prípade zistenia porušenia povinností, resp. vadného plnenia, by bola daná zodpovednosť za vady. Len v prípade, ak by žalobca strážnu službu nevykonával vôbec, nárok na odmenu by mu nevznikol. Ak však došlo k porušeniu len určitých povinností, ktoré ako celok tvoria výkon strážnej služby, prichádza do úvahy zodpovednosť za vady a z toho vyplývajúce nároky. Zodpovednosť za vady sleduje, aby sa nadobúdateľovi dostalo zo záväzkového právneho vzťahu dohodnuté plnenie bez akýchkoľvek vád. V zmysle § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia a záväzok zaniká ich uspokojením. V Obchodnom zákonníku je zodpovednosť za vady upravená pri jednotlivých typoch zmlúv a všeobecne je zodpovednosť za vady upravená v Občianskom zákonníku. Na tomto mieste treba poukázať na to, že úprava zodpovednosti za vady podľa Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade odplatného poskytnutia veci (tovaru) (§ 499 a nasl.). Občiansky zákonník výslovne neupravuje režim zodpovednosti pri inom odplatnom plnení tak, ako je to napríklad upravené v českom právnom poriadku, kde sa nehovorí o zodpovednosti za vady veci, ale o plnení ako takom. Pod plnením potom možno totiž rozumieť nielen vec, ale akékoľvek iné plnenie, teda aj službu. Takým spôsobom možno zabezpečiť širšiu ochranu dotknutých subjektov bez vyvstávajúcich pochybností. Treba však uviesť, že nie je možné pripustiť ani taký záver, že v prípade dodania služby, ktorá nemá všetky požadované vlastnosti, by príjemca služby nemohol uplatňovať voči druhej zmluvnej strane žiadne nároky, pretože takýto výklad by viedol k neodôvodnenému a nespravodlivému zvýhodňovaniu tých záväzkových vzťahov, kde je predmetom plnenia vec oproti záväzkovým vzťahom s iným odplatným plnením, pričom na takéto odlišovanie nie je daný žiaden rozumný dôvod. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že analogicky je potrebné postupovať podľa ustanovení o zodpovednosti za vady aj v prípade dodania služby. Z uvedeného potom vyplýva okrem iného aj nárok na zníženie odplaty za poskytnutú službu v prípade jej vadného plnenia, a to titulom zľavy z ceny v zmysle § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 15. Ďalej sa preto odvolací súd zaoberal otázkou, či žalobca skutočne plnil vadne, pričom o vadnom plnení v prípade služieb možno hovoriť vtedy, ak došlo k porušeniu povinností, dôsledkom ktorých nie je dodanie služby v požadovanej kvalite. V konaní bolo preukázané, že žalobca vykonával strážnu službu prostredníctvom dvoch zamestnancov cez deň a jedného zamestnanca v noci, pričom vzhľadom na veľkosť chráneného areálu tento počet nebol dostatočný, a preto žalobca nebol objektívne schopný ochrániť areál pred vstupom tretích osôb na skládku. Toto v konaní žalobca ani nerozporoval a sám potvrdil, že dochádzalo k vstupu príslušníkov rómskeho etnika do areálu a žalovaný ho upozorňoval, aby bol pri ich vyháňaní dôslednejší. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobca bol povinný v prípade vstupu nepovolaných osôb do areálu, tieto z miesta vykázať. Odvolací súd má za to, že nebolo preukázané, žeby žalobca túto povinnosť neplnil. Vzhľadom na veľkosť objektu nebolo možné, aby dvaja bezpečnostní pracovníci zabezpečili celú plochu areálu, čo potvrdila aj nová bezpečnostná služba, ktorá nadviazala na výkon strážnej služby žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2101/2002 , podľa ktorého "pokiaľ pracovníci bezpečnostnej agentúry nesplnili povinnosť vykonávať kontrolnú pochôdzkovú činnosť v intervaloch zjednaných v zmluve o ostrahe a v tomto čase došlo k vlámaniu do stráženého objektu a krádeží vecí, prispela ich nečinnosť (opomenutie) podstatným spôsobom k vzniku škody, a to bez ohľadu na to, že hlavnou príčinou vzniku škody bolo protiprávne konanie nezisteného páchateľa". 16. Treba preto skonštatovať, že skutočnosť, že do areálu vnikali tretie osoby sama o sebe neznamená, že žalobca si neplnil svoje povinnosti, navyše rozsah povinností nebol v zmluve bližšie konkretizovaný. Pre určenie porušenia povinností je potrebné, aby bolo jednoznačne určené, o porušenie akej povinnosti malo ísť. Treba uviesť, že ani sám žalovaný nevylúčil možnosť vniku tretích osôb na skládku odpadu v dôsledku objektívnej nemožnosti zabezpečenia areálu pred takýmito vstupmi. Na ťarchu žalobcu, by takéto následky mohli byť len v prípade, že by napríklad porušil povinnosť vykonávať pochôdzkovú činnosť v určených intervaloch, prípadne by ju nevykonával vôbec, čo však v konaní žalovaný netvrdil. 17. Pokiaľ žalovaný namietal, že zásadné porušenie zmluvy spočívalo v tom, že žalobca uzavrel s príslušníkmi rómskeho etnika dohodu, že môžu vstupovať do objektu, a teda vedome pripustil ich prítomnosť v objekte, toto v konaní preukázané nebolo. Tento záver by podľa žalovaného vyplynul zo svedeckej výpovede p. P., zamestnanca bezpečnostnej služby PROFI SECURITY, s.r.o., ktorého výsluch súd prvej inštancie nepripustil. Podľa názoru odvolacieho súdu výsluch tohto svedka by bol nadbytočný. Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že spoločnosť PROFI SECURITY, s.r.o., je v zmluvnom vzťahu so žalovaným, a preto jej vyjadrenia, resp. vyjadrenia zamestnancov, môžu byť vedené snahou odvrátiť dôsledky prípadných nedostatkov pri plnení služby, a to aj poukazom na riadne neplnenie povinností predchádzajúcou strážnou službou, ktoré nemusia byť založené na pravde. Treba zdôrazniť, že zamestnanec spoločnosti nebol priamym svedkov uzavretia dohody medzi žalobcom a tretími osobami a išlo by len o sprostredkované informácie, navyše zo zdrojov, ktoré môžu byť skreslené, a ktoré nie sú podložené dostatočne dôveryhodnými dôkazmi. Odvolací súd tiež považuje za vhodné uviesť, že pokiaľ sa tretie osoby opakovane pokúšali vniknúť na skládku za účelom zbierania železného odpadu, nie je vylúčené, aby si túto prítomnosť vynucovali aj poukazom na akúsi predchádzajúcu dohodu o tom, že môžu z areálu vziať odpadový materiál. Odvolací súd má za to, že takéto vyjadrenia nie sú vierohodné. 18. Na záver odvolací súd dodáva, že v prípade uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vadné plnenie oproti pohľadávke žalobcu na odmenu za poskytnuté služby, by účinná obrana žalovaného prichádzala do úvahy len v prípade uskutočnenia započítacieho prejavu. V danom prípade by teda obrana žalovaného (za predpokladu dôvodnosti jeho nároku) bola úspešná, ak by si voči pohľadávke žalobcu započítal pohľadávku na zľavu z ceny za poskytnuté služby. Započítanie ako forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka, predpokladá splnenie zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b/ skutočnosť, že ide o plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a kedy sa pohľadávky stretnú. 19. Podľa rozhodnutia R: 6 Obo 127/2008: "Právny základ započítania (kompenzácie) upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 580 a nasl. a Obchodný zákonník v ustanovení § 358 a nasl., podľa ktorého, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a navzájom sa kryjú, tieto pohľadávky zaniknú započítaním, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Základným predpokladom započítania teda sú - vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť na započítanie a právny úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomnosť pohľadávok je daná, ak ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi. Za úkon smerujúci k započítaniu je potrebné považovať jednoznačný prejav vôle započítať vlastnú pohľadávku s pohľadávkou dlžníka. Takýto prejav je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, pričom súhlas druhého účastníka so započítaním nie je potrebný, takže k započítaniu dôjde pri splnení zákonných podmienok, aj proti vôli druhého účastníka. Započítanie pohľadávok (kompenzácia) je jeden teda zo spôsobov zániku záväzkov dvoch podnikateľov, ktorí majú navzájom postavenie veriteľa a dlžníka. Vzájomné postavenie veriteľa a dlžníka, dvoch zmluvných strán znamená, že podnikateľ, ktorý si uplatňuje pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, a teda má voči nemu postavenie veriteľa, v tom istom čase eviduje voči tej istej osobe dlh, a teda súčasne má postavenie dlžníka. Podmienkou platnosti započítacieho prejavu jednostranného zápočtu je, že musí byť z neho zrejmé, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, musí z neho vyplývať vôľa účastníka započítať pohľadávku a musí sa urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretnú. " Stretnutie vzájomných pohľadávok samo o sebe nemá právne účinky, tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ex tunc, t. j. ku dňu stretnutia pohľadávok. V danom prípade žalovaný nevykonal, resp. nepreukázal, vykonanie žiadneho započítacieho úkonu, ktorý by k započítaniu smeroval; pre vykonanie započítania nie je podstatné, či sa pohľadávky stretli, veriteľ má povinnosť vykonať aj započítací úkon. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).