Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/362/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207645 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714207645.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická ul. č. 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL s. r. o., Justičná ul. č. 9, Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: P. F., G.. XX.XX.XXXX, K. F.. B.. I. Č.. XX, K., o 1.297,91 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 10. októbra 2017, č. k. 33C/48/2015- 65, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 247,05 eur, kapitalizované denné úroky z omeškania za obdobie od 18.10.2011 do 05.02.2014 vo výške 54,08 eur a úroky z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 247,05 eur od 06.02.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 27.10.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bankovým prevodom úver vo výške 1.726,08 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť šesťdesiatimi mesačnými splátkami po 49,19 eur, pričom prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Žalobca zaslal finančné prostriedky na účet žalovaného dňa 30.10.2008. Na základe žiadosti žalovaného bola splatnosť posunutá na dvadsiaty deň v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,22 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov vo výške 26,3 %. Žalovaný sa počas splácania úveru dostal do omeškania s niektorými mesačnými splátkami, preto žalobca vyúčtoval žalovanému opakovane poplatok za upomienku v sume 3,32 eura. Keďže žalovaný neuhradil žiadnu z mesačných splátok splatných v období od 20.05.2011 do 20.09.2011, žalobca listom z 27.09.2011, ktorý odoslal dňa 30.09.2011, vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku poskytnutého úveru vo výške 1.304,55 eur. Žalovaný pred zosplatnením úveru uhradil spolu sumu vo výške 1.479,03 eur a to splátkami zo 16.12.2008, 19.01., 18.02., 23.03., 22.04., 21.05., 20.07., 20.08., 22.09., 21.10., 23.11. a 21.12. 2009, 14.01, 18.02., 18.03., 20.04., 14.05., 15.06., 15.07., 17.08., 29.09., 21.10., 10.11. a 16.12. 2010, 19.01., 18.02., 21.03. a 27.04.2011 - 28 krát po 49,19 eur, 31.12. 2008 - 3,32 eur, 25.06.2009 - 98,39 eura, t. j. 30 mesačných splátok, z ktorých bola na istinu úveru započítaná suma 642,84 eur, na poplatok za poistenie suma 100,63 eur, na úrok suma 718,97 eur a na poplatky za upomienky suma 16,60 eur. Po zosplatnení úveru žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu. Žalovaná suma 1.297,91 eura pozostáva zo sumy vyrubenej na istinu do zosplatnenia (759,21 eura) mínus uhradená časť istiny (642,84 eura), t. j. 116,38 eur, zo zvyšnej časti istiny úveru, ktorá mala byť vyrubená zostávajúcimi mesačnými splátkami v sume 966,87 eur, vyčísleného úroku do zosplatnenia v sume 76,30 eur ako rozdielu medzi vyrubeným úrokom do zosplatnenia (795,27 eura) a žalovaným uhradeným úrokom (718,97 eur), z vyčísleného úroku, ktorý mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenie úveru, v sume 117,69 eur a poistného vo výške 17,35 eur. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia kapitalizovaného (vyčísleného) denného úroku z omeškania za obdobie od 13.10.2011 do 05.02.2014 v sume 273,11 eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa zmluvy o úvere náklady žalovaného predstavujú sumu 1.225,32 eura (60 x 49,19 eur - 1.726,08 eur = 1.225,32 eur). V zmluve o úvere sú náklady žalovaného vyčíslené sumou 1.018,39 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z toho vyplýva, že celkové náklady žalovaného uvedené v predmetnej úverovej zmluve z 27.10.2008 nezodpovedajú výpočtu celkových nákladov žalovaného na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný by podľa zmluvy o úvere mal žalobcovi vrátiť poskytnutý úver vo výške 1.726,08 eur s navýšením o 1.018,39 eur, ale v skutočnosti by žalovaný pri riadnom a včasnom splácaní úveru zaplatil žalobcovi navýšenie o 1.225,32 eur. Rozdiel medzi údajom uvedeným v zmluve o úvere a celkovými nákladmi vypočítanými podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere predstavuje 206,93 eur. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že prvá mesačná splátka splatná jeden mesiac po poskytnutí úveru bola splatná dňa 03.12.2008, teda úver by mal byť žalovanému poskytnutý dňa 03.11.2008. Žalobca tvrdil a preukázal, že žalovanému poskytol úver dňa 30.10.2008. Súd prvej inštancie považoval uvedenie konečnej splatnosti úveru (60 mesiacov po poskytnutí úveru) v predmetnej zmluve o úvere sporu za nedostatočné a nekorešpondujúce s § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere stanovuje výšku mesačnej splátky, súčasťou ktorej je príslušná časť istiny a dohodnutého úroku, ale ani táto zmluva a ani všeobecné obchodné podmienky neobsahujú rozčlenenie jednotlivých čiastok, teda koľko presne pripadá zo splátky na úhradu istiny úveru a koľko na úhradu úroku. Pritom zákon o spotrebiteľských úveroch aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny a výšky, počtu a termínov splátok úveru považuje za obligatórnu náležitosť spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie absencia povinných obsahových náležitostí v spotrebiteľskej zmluve má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z dôvodu uvedenia nesprávnej výšky celkových nákladov žalovaného, nedostatočného vymedzenia konečnej splatnosti úveru a neuvedenia rozčlenenia jednotlivých čiastok z mesačných splátok pripadajúcich na istinu poskytnutého úveru a na úrok, súd prvej inštancie považoval predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový. Z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska vyplýva, že sa úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch pri zmluvnej viazanosti od jedného do piatich rokov pohybovala v mesiaci október v kalendárnom roku 2008 na úrovni 13,76 %. Strany sporu mali dohodnutý úrok vo výške 23,22 %, teda vyšší ako priemerný úrok. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok kalendárneho roka 2008 zverejnená Ministerstvom financií SR podľa § 7a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch predstavovala pri spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.659,70 eur (pôvodne 50.000,- Sk) pri zmluvnej splatnosti od jedného do piatich rokov 98,44 %. V zmluve o úvere uzavretej sporovými stranami bola RPMN dohodnutá vo výške 26,3 %. Keďže odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, súd prvej inštancie považoval odplatu dohodnutú v predmetnej zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.10.2008 za primeranú, keď súčet ročnej úrokovej sadzby (23,22 %) a RPMN (26,3 %) nepresiahol maximálnu výšku odplaty. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.726,08 eur. Žalovaný uhradil spolu sumu 1.479,03 eur. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.297,91 eur. Keďže súd prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov považoval predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi neuhradenú časť istiny úveru vo výške 247,05 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia vyčísleného úrokov z omeškania vo výške 0,026 % denne zo žalovanej sumy 1.297,91 eur za obdobie od 13.10.2011 do dňa spísania žaloby (05.02.2014) v zníženej sume 273,11 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 1.294,59 eura od 06.02.2014 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 13.10.2011 ako dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej paričnej lehoty na zaplatenie zosplatneného úveru, keď paričnú lehotu počítal odo dňa vypracovania výzvy (27.09.2011). Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie úveru najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Výzva k splateniu celého úveru bola odoslaná dňa 30.09.2011, posledný deň paričnej lehoty pripadol na dňa 17.10.2011. Žalovaný sa dostal do omeškania až dňa 18.10.2011. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ku dňu 18.10.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,50 %. Súd prvej inštancie viazaný žalobným petitom priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne (9,49 % ročne) z priznanej časti istiny 247,05 eur za obdobie odo dňa 18.10.2011 do dňa 05.02.2014 v sume 54,08 eur a úroky z omeškania vo výške 0,026 % denne zo sumy 247,05 eura od 06.02.2014 do zaplatenia. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech strán sporu, pričom za základ považoval súčet žalovanej sumy vo výške 1.297,91 eur a vyčísleného úroku z omeškania v sume 273,11 eura, t. j. 1.571,02 eur. Žalobca bol úspešný v časti 20 % (301,13 eur z 1.571,02 eur) a žalovaný bol úspešný v časti 80 % (1.269,89 eur z 1.571,02 eur), čiže žalovaného čistý úspech vo veci predstavuje 60 %. Keďže žalovanému žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a o nulovej výške náhrady trov konania nebude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru úverová zmluva obsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 258/2011 Z.z.) aj vtedy, ak istina úveru, úroky a iné poplatky sú uvedené spolu v celkovej výške splátky. Toto je tiež v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z tohto rozsudku tiež vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Predmetná úverová zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok (60) a termíny splátok. Aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky s uvedením konkrétneho dátumu, na základe údajov uvedených v zmluve je podľa žalobcu objektívne možné, aby spotrebiteľ - žalovaný bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora RÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa uvádza, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že aj keď v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená presná doba jej trvania a presný termín konečnej splatnosti nie je uvedený konkrétnym dátumom, veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania predmetnej zmluvy a kedy je konečná splatnosť predmetné ho úveru. Preto bol dosiahnutý cieľ sledovaný ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2011 Z.z. Pokiaľ ide o splatnosť prvej splátky, žalobca poukázal na to, že predmetný úver poskytol žalovanému dňa 03.11.2008, čo je v súlade s Úverovými zmluvnými podmienkami, podľa ktorých úver je klientovi poskytnutý v okamihu obdržania finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím dňom po dni odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom. V súvislosti s celkovými nákladmi spotrebiteľa žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v splátke vo výške 49,19 eur je zahrnutý aj poplatok za poistenie vo výške 3,45 eur (bod 48. úverovej zmluvy). Vzhľadom na to celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené v správnej výške 1.018,39 eur (49,19 - 3,45 = 45,74 x 60 = 2.744,40 - 1.726,08 = 1.018,32 eur). Okrem toho, ak by aj celkové náklady spotrebiteľa neboli v úverovej zmluve uvedené správne, takýto nedostatok by v zmysle § 4 ods. 2, 3 zák. č. 258/2011 Z.z. nespôsoboval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. V zmysle § 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Naproti tomu zák. č. 258/2001 Z.z. v § 4 ods. 2 písm. i/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z toho vyplýva, že zák. č. 258/2001 Z.z. ide nad rámec uvedenej smernice a požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. treba vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva považuje v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. 7. Ide tu teda o konflikt medzi Smernicou 2008/48/ES a zákonom č. 258/2001 Z.z. To však neznamená, že sa automaticky uplatní uvedená smernica, a to i napriek tomu, že v jej čl. 22 je zakotvená expressis verbis tzv. úplná harmonizácia, t. j. zásada, že členské štáty sa od nej nemôžu vo svojich právnych predpisoch odchýliť. Smernice EÚ a teda aj spomenutá smernica č. 2008/48/ES nemajú priamy účinok. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Priamy účinok je tak možný iba v spore medzi jednotlivcom a štátom, keď sa jednotlivec dovoláva svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo proti štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice. Smernice teda majú iba nepriamy účinok, čo znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. Nesmie však ísť o výklad contra legem. Súdny dvor EÚ vo veci Adeneler, C-212/04, judikoval, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva.“ 8. Vzhľadom na explicitné znenie § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. pokiaľ ide o členenie splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súd prvej inštancie, ak by toto ustanovenie vyložil eurokonformne, t. j. tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, nahradil toto ustanovenie Smernicou 2008/48/ES, čo je však postup typický pre priamy účinok Smernice. Ako je to však uvedené už v ods. 7, uvedená Smernica nemá priamy účinok a preto takýto postup nie je možný. Možno teda uvažovať iba o nepriamom účinku uvedenej smernice. Ani nepriamy účinok sa však v prejednávanej veci neuplatní, pretože vyššie uvedený eurokonformný výklad ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. by bol výkladom contra legem. 9. Možno teda zhrnúť, že v prejednávanej veci sa uplatní ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. a nie § 10 ods. 2 písm. h/ Smernice, pretože výklad tohto ustanovenia zákona č. 258/20021 Z.z. v súlade so Smernicou by bol výkladom contra legem, čo je neprípustné. Inými slovami, súd prvej inštancie síce bol povinný vykladať ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. eurokonformne, ale nie za cenu výkladu contra legem, keďže takýto výklad je neprípustný za situácie, že Smernica 2008/48/ES nemá priamy účinok na slovenské právo. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje rozčlenenie jednotlivých čiastok z mesačných splátok pripadajúcich a istinu a na úrok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.11.2017, sp. zn. 7Cdo/128/2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom“. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.) a správnosti vyčíslenia celkových nákladov žalovaného - spotrebiteľa. Totiž už samotné porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. v predmetnej spotrebiteľskej zmluve spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z., resp. či celkové náklady žalovaného boli alebo neboli v zmluve vyčíslené správne. Odvolací súd dodáva, že nerozčlenenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov možno považovať aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. Žalovaný mal totiž splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu žalobcovi vo forme úrokov, ale pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemal možnosť oboznámiť sa s tým, v akej výške bude mesačne splácať dlh a v akej výške bude platiť žalobcovi úroky. 10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 247,05 eur s prísl. (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).