Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/160/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714207934 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714207934.9 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Midas Investments Ltd., Dixar House, Fort Charles, Charlestown, Ostrov Nevis, St. Kitts and Nevis, reg.č. 40148 v obchodnom registri Ostrova Nevis, zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, Bratislava, Krížna č. 47, proti žalovaným v I. rade: I. G. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom T., H. č. 7, zastúpený Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, Bratislava, Drieňová č. 34, v II. rade: D.. Q. H. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom R., M.M. U. č. XX, v III. rade: EXEDRA s.r.o., IČO: 36 228 001, Šaľa, P. Pázmaňa č. 49/3, žalovaní v II., III. rade zastúpení spoločnosťou AKAK s. r. o., IČO: 47 236 230, Bratislava-Ružinov, Slowackého č. 56, za ktorú koná JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD. LLM, o určenie existencie záložného práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného v III. rade proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2018, č.k. 10 C 222/2014-954, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2018, č.k. 10 C 222/2014-954, ktorým uložil žalovanému v III. rade, spoločnosti EXEDRA s.r.o. IČO: 36 228 001, Šaľa, P. Pázmaňa č. 49/3, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka č. 11036/T, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom, predal, daroval, zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným bremenom, zriadil vecné bremeno, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom na Okresnom úrade H., katastrálny odbor pre okres: H., obec H., katastrálne územie H., a to: parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; stavba súpisné číslo XXXX, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, popis: chata; stavba bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, popis stavby: budova olej. hosp., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní o určenie existencie záložného práva sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v III. rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom, predal, daroval, zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným bremenom, zriadil vecné bremeno, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom na Okresnom úrade H., katastrálny odbor pre okres: H., obec H., katastrálne územie H., a to: parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/ X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy; stavba súpisné číslo XXXX, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, popis: chata; stavba bez súpisného čísla, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, popis stavby: budova olej. hosp., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vo veci samej sa žalobou domáha určenia existencie záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu, že nikdy nemalo dôjsť na príslušnom katastri k jeho výmazu, pretože listinu označenú ako kvitancia - oznámenie o zániku záložného práva zo dňa 2.8.2013 on, ani osoba ním splnomocnená, nikdy nepodpísal, jedná sa o listinu vytvorenú a predloženú contra legem. Zdokumentoval priebeh sporu a zmeny vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam a poukázal na zmeny vlastníckych práv k dotknutým nehnuteľnostiam v krátkych časoch a na personálne napojenie žalovaného v II. rade na žalovaného v III. rade, pričom podľa jeho názoru je nesporné, že žalovaný v II. rade za účelom vytvorenia ďalších procesných obštrukcií, vyhnutiu sa nariadeniu neodkladného opatrenia, za účelom ďalšej komplikácie predmetu tunajšieho sporu, previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v III. rade. Ďalej dôvodil tým, že dôsledkom vyššie uvedeného je protiprávny stav, kedy napriek prebiehajúcemu konaniu o určenie existencie záložného práva a trvania dôvodov, na základe ktorých boli vydané predbežné opatrenia, následne aj neodkladné opatrenia, nemá v rozpore s platným právom zabezpečenú svoju pohľadávku, keď za danej skutkovej situácie sa jej účinného vymoženia nemusí nikdy domôcť. Jeho pohľadávka pritom naďalej existuje, nezanikla v dôsledku započítania, ani inej právnej skutočnosti predpokladanej zákonom a pochybenie katastrálneho orgánu v predmetnej veci bolo expressis verbis konštatované i Krajskou prokuratúrou v Bratislave dňa 11.6.2014, č. Kd XXX/XX/XXXX-X. Právoplatným rozhodnutím súdu v konaní o určenie existencie záložného práva bude súdom judikovaný jeho nárok zodpovedajúci výťažku z predaja nehnuteľností, ktorého sa ale nemusí nikdy domôcť, pokiaľ budú nehnuteľnosti naďalej spôsobilé dispozícii, kedy vzhľadom na nezákonnosť jednotlivých úkonov a zjavnú nedobromyseľnosť vydražiteľa, predstavujú dotknuté nehnuteľnosti majetok, z ktorého môže byť jeho pohľadávka z titulu existencie záložného práva uspokojená. Má za to, že skutkový stav týkajúci sa dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia a neodkladného opatrenia je naďalej nezmenený, pretože naďalej existuje dôvodná obava ohrozenia uspokojenia jeho pohľadávky a hrozba nespravodlivého zhoršenia jeho právneho postavenia v predmetnom súdnom konaní. Dôvodom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tá skutočnosť, že toto konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, existujúce predbežné opatrenie, ktoré nebolo žalovaným zjavne rešpektované, nezabránilo vydražiteľovi scudziť alebo zaťažiť dotknuté nehnuteľnosti, ako i vzhľadom na skutočnosť, že podmienky nariadenia neodkladného opatrenia stále trvajú a na doterajší priebeh súdneho konania, existuje reálna hrozba, že súčasný vlastník, t.j. žalovaný v III. rade, sa ďalej pokúsi scudziť alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti, čo môže mať za následok zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Ďalším dôvodom je i hospodárnosť tohto konania, nakoľko okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, a preto nariadením neodkladného opatrenia tak, ako žiada, je sledovaný aj účel hospodárnosti konania, keďže sa zastabilizujú subjekty na oboch sporových stranách. 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. l veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 veta prvá, ods. 3 C.s.p. a po oboznámení sa s existujúcim skutkovým a právnym stavom dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov za účelom poskytnutia ochrany žalovaného nároku. Poukázal na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ktorým súd nariaďuje, aby povinná osoba nenakladala s určitými vecami alebo právami, má nielen zabezpečovací ale i preventívny charakter, kedy postačuje, aby povinná osoba z neodkladného opatrenia mala vec v právnej dispozícii. Cieľom je pritom vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia (v konkrétnom prípade uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá bola zabezpečená záložným právom na dotknutých nehnuteľnostiach). Dočasná úprava je pritom odôvodnená existenciou dôvodnej obavy, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa neodkladného opatrenia v spore, resp. by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bolo možné odstrániť len s neprimeraným úsilím či nákladmi. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami je súd povinný uložiť vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nariadenie zásahu do vlastníckeho práva musí sledovať legitímny cieľ a nesmie dôjsť k zásahu do základného práva proklamovaného v čl. 20 ods. 4 Ústavy nad nevyhnutnú mieru. Uviedol, že z doterajšieho priebehu sporu mu je známe, že žaloba o určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bola podaná na súd dňa 2.9.2014. Uznesením zo dňa 6.11.2014, č.k. 10 C 222/2014-96, bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý a na základe odvolania žalobcu bolo uvedené rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119, zmenené tak, že žalovanému v I. rade, ktorý bol vtedy vlastníkom sporných nehnuteľností, uložil až do právoplatného skončenia konania vo veci samej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by tieto nehnuteľnosti previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom, predal, daroval, zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným právom, zriadil vecné bremeno, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti. Odvolací súd vyslovil v tomto uznesení právny názor, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, keď listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise bola preukázaná existencia vecnej súvislosti medzi navrhovanou úpravou požadovanou v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalej konštatoval, že žalobca preukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy informáciou o štyroch vkladových konaniach a dospel k právnemu záveru, že potreba predbežnej úpravy je daná tým, že prevodom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na tretie osoby, resp. nejakým jej iným nakladaním, by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu v tomto spore; záverom poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia nejde o taký zásah do doposiaľ nasvedčujúcich vlastníckych práv žalovaného v I. rade, ktorým by mu mohla vzniknúť neprimeraná ujma a jeho práva by aj v prípade neúspechu žaloby ostali zachované. Žalobca dňa 22.7.2016 podal ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nehnuteľností v katastrálnom území H., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX sa stali predmetom exekučnej dražby, v ktorej súdny exekútor schválil príklep v prospech spoločnosti Euro Personal Service s.r.o., IČO: 46 962 352. Keďže uvedená spoločnosť nebola stranou v konaní, súd prvej inštancie tento návrh zamietol uznesením zo dňa 22.8.2016, č.k. 10 C 222/2014-283; odvolací súd uznesením zo dňa 15.11.2016, č.k. 8 Co 410/2016-433, uvedené rozhodnutie potvrdil, ale s tým, že subjektom, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nemusí nevyhnutne byť len strana sporu, keď rozhodujúce je, že sa uložením povinnosti subjektu, proti ktorému návrh smeruje, dosiahne účel neodkladného opatrenia, pričom konštatoval, že podľa jeho názoru nemožno považovať za dostatočne osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný v I. rade je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých existuje záložné právo na zabezpečenie uspokojenia jeho pohľadávky, pretože toto jeho tvrdenie, v štádiu, keď ešte neprebehlo dokazovanie vo veci samej, stojí proti tvrdeniam žalovaného podložených listinnými dokladmi. Za dôvodnú považoval aj argumentáciu žalovaného v I. rade vo veci samej, podľa ktorej nie je skutočnosť, či kvitanciu podpísali oprávnené osoby, zásadná pre posúdenie existencie záložného práva vzhľadom na to, že k zániku záložného práva môže dôjsť len v dôsledku zániku zabezpečovanej pohľadávky a nie záznamom o výmaze záložného práva v katastri nehnuteľností na základe predloženej kvitancie, ktorá nepredstavuje právny úkon či právnu skutočnosť, s ktorými by bol spojený zánik záložného práva. Tvrdenia žalobcu o tom, že nedošlo k zániku záložného práva zánikom jeho pohľadávky jej započítaním tak zostali v spore spochybnené obranou žalovaného do tej miery, že ich nemožno v tomto štádiu konania považovať za hodnoverne osvedčené. Záverom odvolací súd uviedol, že pokiaľ vydražiteľ nie je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník sporných nehnuteľností, tak ani nemôže k nim vlastnícke právo previesť právne účinným spôsobom; uvedené sa týkalo vydražiteľa, spoločnosti Euro Personal Service s.r.o. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že žalovaný v I. rade dňa 14.11.2016 podal návrh na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119, z dôvodu, že už nemôže disponovať nehnuteľnosťami v katastrálnom území H. zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX. Uznesením č.k. 10 C 222/2014-449, bolo predbežné opatrenie vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam zrušené s tým, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX zostalo predbežné opatrenie účinné, keď odvolací súd uznesením zo dňa 15.3.2017, č.k. 10 Co 30/2017-475, vyššie uvedené rozhodnutie potvrdil. Dňa 28.7.2017 podal žalobca návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania, D.. Q. H., ktorý sa stal podľa zápisu v katastri nehnuteľností novým vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a zároveň voči nemu navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by novému vlastníkovi týchto nehnuteľností zakázal s nimi akýmkoľvek spôsobom nakladať. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené uznesením zo dňa 25.8.2017, č.k. 10 C 222/2014-523, ktoré bolo na základe odvolania žalovaného v I. rade a z neodkladného opatrenia povinnej osoby, zrušené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 22.11.2017, č.k. 15 Co 290/2017-790, z dôvodu pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý mal najprv rozhodnúť o návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho subjektu do konania v zmysle § 79 C.s.p. a až následne mal rozhodnúť o návrhu žalobcu na nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pochybil, keď neuviedol skutkové a právne dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že uložil neodkladným opatrením povinnosť osobe, ktorá nie je stranou v spore. V súlade s právnym názorom nadriadeného súdu preto rozhodol o pripustení nového subjektu do konania, t.j. žalovaného v II. rade a následne rozhodol, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 28.7.2017, uznesením zo dňa 3.4.2018, č.k. 10 C 222/2014-901, tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože povinnej osobe, t.j. žalovanému v II. rade, už nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nakoľko tieto boli prevedené na spoločnosť EXEDRA s.r.o., takže prípadným nariadením neodkladného opatrenia by nebolo možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 16.4.2018 navrhol pristúpenie nového subjektu do konania, nakoľko tento (žalovaný v III. rade) je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území H., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Tomuto návrhu bolo uznesením zo dňa 25.4.2018, č.k. 10 C 222/2014-920, vyhovené. Aktuálne už rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým by mal v zmysle návrhu zakázať žalovanému v III. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území H. zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, existencia záložného práva ku ktorým je predmetom tohto sporu. Predmetom tohto sporu je aj určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., ktoré sú momentálne vo vlastníctve žalovaného v I. rade, ktorý má s nimi zákaz nakladať na základe (predbežného opatrenia) uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119. Stotožnil sa s právnymi závermi odvolacieho súdu prezentovanými v tomto uznesení, podľa ktorých potreba predbežnej úpravy je daná tým, že nakladaním s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto sporu, na tretie osoby by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu v tomto spore. Uvedené sa bezpochyby naďalej vzťahuje aj na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré na rozdiel od nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX už nie sú, následkom zrušenia neodkladného opatrenia v tejto časti z dôvodu realizovanej dražby (a zmeny povinnej osoby), chránené pred ďalším scudzením, čo by v prípade úspešnosti žaloby mohlo mať za následok zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Rôznorodosť právnych titulov pri opakovanom scudzovaní nehnuteľností by mohla mať za určitých okolností za následok oslabenie nároku žalobu, čo nie je v tomto štádiu konania, kedy ešte de facto neprebehlo dokazovanie vo veci samej, žiadúce. Konštatoval (vychádzajúc i z právnej argumentácie odvolacieho súdu prezentovanej v uznesení zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119), že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď listinnými dôkazmi založenými v spise bola preukázaná existencia vecnej súvislosti medzi navrhovanou úpravou požadovanou v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca preukázal a aj z konania vyplynulo nebezpečenstvo bezprostredne hroziace údajmi z katastra, podľa ktorých je žalovaný v III. rade od podania žaloby už piatym vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Ako uviedol odvolací súd v uznesení zo dňa 15.11.2016, č.k. 8 Co 410/2016-433, v tomto konaní ešte neprebehlo dokazovanie vo veci samej, a teda súd prvej inštancie nesmie v štádiu nariaďovania neodkladného opatrenia prejudikovať spor. Mal preto za osvedčenú skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o v žalobe uplatnený nárok, hoci prejudikovať výsledok sporu zatiaľ nemožno, v prípade úspechu žalobcu bude súdom judikovaný nárok zodpovedať výťažku z predaja dotknutých nehnuteľností, a teda akákoľvek dispozícia s týmito nehnuteľnosťami by mohla ovplyvniť ich hodnotu. Ako už uviedol vyššie, prvoinštančný súd v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia neprejudikuje spor, iba posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej obrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej skutočnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad jej nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uviedol, že má za to, že všetky tieto zákonné predpoklady boli zo strany žalobcu osvedčené, a preto nemá dôvod neposkytnúť žalobcovi predbežnú ochranu jeho nároku, najmä ak je táto už poskytnutá odvolacím súdom vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu (nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX), a zároveň nejde o taký zásah do vlastníckych práv žalovaného v III. rade, ktorý by mu mohol spôsobiť neprimeranú ujmu. Jeho vlastnícke práva by aj v prípade neúspechu žaloby ostali bezpochyby zachované. Žalovaný v III. rade bude len dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťami. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín dospel k záveru, že návrhu je nutné vyhovieť, pretože žalobca preukázal zákonné podmienky predpokladané v § 325 ods. 1 C.s.p. už len informáciou o zmene vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H., určenie práva ku ktorým je predmetom konania vo veci samej. Potreba predbežnej úpravy je daná tým, že prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, resp. nejakým iným nakladaním, by sa podstatne zhoršilo právne postavenie žalobcu v tomto spore. Ďalej poznamenal, že z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že k zmene vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam dochádza opakovane, v relatívne krátkych časových rozmedziach a na základe rôznych právnych titulov, čo s ohľadom na predmet konania zjavne ohrozuje faktickú vymožiteľnosť nárokov žalobcu uplatnených v základnom konaní. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konštatoval aj odvolací súd v uznesení zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 10/2015-119, tak stále trvajú, a preto považoval za dôvodné, aby do skončenia konania vo veci samej boli dočasne, t.j. do doby, kým v konaní nebude právoplatne vyriešená otázka práv k daným nehnuteľnostiam, obmedzený výkon vlastníckeho práva povinnej osoby, žalovaného v III. rade. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v III. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Poukázal na skutočnosť, že v čase, keď prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, t.j. dňa 10.5.2018, ešte nebol stranou sporu, pretože uznesenie o vstupe spoločnosti EXEDRA s. r. o. ako žalovaného v III. rade do konania nebolo ešte právoplatné. Uvedené uznesenie prevzal dňa 11.5.2018, pričom uznesenie sa stáva právoplatným až jeho doručením, z dôvodu ktorého uznesenie o jeho vstupe do konania mohlo najskôr nadobudnúť právoplatnosť v tomto okamihu. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie došlo k procesnému pochybeniu, čo založilo procesnú vadu, keď neodkladné opatrenie ukladá povinnosť subjektu (aj vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť), ktorý v rozhodujúcom čase nebol stranou sporu. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v II. rade, ktorého bezprostredným právnym predchodcom vo vzťahu k vlastníctvu týchto nehnuteľností bol René Arbic, trvale bytom Kanada, ktorých vlastníkom sa stal 31.5.2017, a ktoré nadobudol od spoločnosti Euro Personal Service, s.r.o., ktorá ich vydražila na exekučnej dražbe nehnuteľností (41 EX 053/2015). Príklep udelený súdnym exekútorom Mgr. Ing. Štefanom Majchrákom na tejto exekučnej dražbe bol schválený uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 3.12.2015, sp.zn. 57 Er 3306/2015. Poukázal na to, že nadobudnutie veci príklepom na dražbe predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Originárne nadobudnuté vlastnícke právo má obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám, pričom nadobudnutie vlastníctva originárnym spôsobom vylučuje možnosť stotožniť tento obsah s oprávneniami predošlého vlastníka, ktoré z rozličných dôvodov mohli byť zúžené alebo modifikované rozmanitými obmedzeniami obsahu vlastníckeho práva, keď na túto skutočnosť poukázal aj Krajský súd v Bratislave v bode 14. uznesenia č.k. 8 Co 410/2016-433. Spoločnosť Euro Personal Service, s.r.o., nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam originárnym spôsobom a prípadné predchádzajúce ťarchy spočívajúce v údajnom záložnom práve žalobcu v žiadnom prípade nemohli prejsť na vydražiteľa, ani jeho právnych nástupcov. Na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H., nemôže v súčasnosti viaznuť akákoľvek ťarcha, ktorej právny titul vzniku sa odvodzuje od právnych úkonov osôb, ktoré nehnuteľnosti vlastnili pred vydražiteľom. Zákonnosť postupu exekútora v uvedenej exekučnej dražbe vykonalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v postupe exekútora nezistilo žalobcom namietané porušenie jeho povinností a zaujalo jednoznačný a logický právny záver, že vykonanie exekučnej dražby je neprípustné iba v prípade, ak sa vedie súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v takom konaní bol uložený zákaz nakladania s nehnuteľnosťami. Predmetom tohto konania je však spor o existenciu záložného práva, a tak súdny exekútor vykonaním dražby neporušil predbežné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľnosťami, ani žiaden právny predpis, na čo poukázal aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 8 Co 410/2016-433. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 289/2008, v ktorom sa pri formulácii svojho názoru opieral o niektoré české rozhodnutia (22 Cdo 1229/2003, 22 Cdo 3093/2005, 22 Cdo 5177/2007), v ktorých dospel k záveru, že príklep na verejnej dražbe je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, vydražiteľ sa stáva vlastníkom a j v prípadoch, keď ním nebol povinný a jeho dobromyseľnosť je prezumovaná a nie je potrebné ju dokazovať. Ani samotná realizácia dražby nespôsobuje vznik protiprávnosti, pretože k realizácii dražby neprišlo v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením, na čo tiež poukázal Krajský súd v Bratislave v citovanom rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že základ nároku žalobcu voči nemu v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami je nedôvodný a nie je ani osvedčený. Spochybnil existenciu a dôvodnosť trvania nároku z dôvodu nedostatku, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V danom prípade, podľa jeho názoru, sa mohol žalobca domáhať len náhrady škody titulom prípadného zmareného záložného práva s poukazom na originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení, že nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, pretože v danej veci nejde o neodkladné opatrenie, ktoré by bolo nariadené pred začatím konania, bolo nariadené v prebiehajúcom konaní, v ktorom sa sporové strany relevantne vyjadrovali a predkladali dôkazy, a preto základný rámec skutkového stavu musí byť súdu jasný v zmysle, ktoré skutočnosti sú sporné, ktoré nie a aj či je aspoň osvedčený základ nároku žalobcu. Nejde teda o žiadne prejudikovanie rozhodnutia, iba o relevantné skúmanie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.5.2018, vyslovil svoj predbežný právny názor, v ktorom okrem iného spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo patrí jemu a uviedol, že tieto boli nadobudnuté jeho právnym predchodcom originárnym spôsobom, z dôvodu ktorého je vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, t.j. aj voči nemu, žaloba nedôvodná. Je preto paradoxné, prečo súd prvej inštancie 20 dní pred uvedeným pojednávaním považoval nariadenie neodkladného opatrenia za potrebné vo vzťahu k ochrane nároku žalobcu, keď ho na pojednávaní absolútne znegoval. Nedá sa preto z uvedených dôvodov konštatovať, že by bol aspoň osvedčený základ, resp. existencia a trvanie nároku, ako už na to poukázal, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a uvedený právny názor prvoinštančného súdu. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje vo vzťahu k nemu porušenie princípu proporcionality, najmä keď sa nárok žalobcu javí podľa súdu prvej inštancie ako nedôvodný, pričom iba stroho konštatoval zachovanie princípu proporcionality bez reálne poskytnutej odpovede na jej danosť. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť; žiadal trovy konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v III. rade sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v III. rade uvedené v jeho odvolaní o tom, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. dňa 10.5.2018, ešte nebol stranou sporu, pretože uznesenie o vstupe spoločnosti EXEDRA s.r.o. ako žalovaného v III. rade nebolo právoplatné, nakoľko rozhodujúca je skutočnosť, že v danom čase bol vlastníkom nehnuteľností, s ktorými mal ako vlastník obmedzenie nakladať na základe uznesenia bez ohľadu na skutočnosť, či je alebo nie je stranou sporu. Poukázal na ustanovenie § 237 ods. 1 C.s.p. a na to, že konajúci súd je v tomto prípade viazaný uznesením zo dňa 25.4.2018, č.k. 10 C 222/2014-920, ktorým bol pripustený vstup žalovaného v III. rade do konania jeho vydaním; od uvedeného okamihu je bez návrhu strany sporu nezmeniteľné a súd musí postupovať v súlade s týmto rozhodnutím. Uznesenie o pristúpení bolo vydané sudcom a s poukazom na § 357 C.s.p. nie je proti tomuto rozhodnutiu prípustný žiadny prostriedok procesnej nápravy, takže uvedené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť doručením. Poukázal na skutočnosť, že právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje zásadnú nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia voči stranám sporového konania, táto vlastnosť nemá vplyv na existenciu súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo vydaním a ani na viazanosť súdu týmto rozhodnutím (viazanosť nastala vydaním rozhodnutia). Vzhľadom na uvedené je preto konštrukcia žalovaného v III. rade nesprávna a z pohľadu procesného hľadiska konajúceho súdu je žalovaný v III. rade stranou sporu dňom 25.4.2018. Súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s Civilným sporovým poriadkom, keď vydal uznesenie o pristúpení žalovaného v III. rade do konania dňa 25.4.2018 a následne rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia voči nemu uznesením zo dňa 10.5.2018. Bez ohľadu na vyššie uvedené je rozhodujúca skutočnosť, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť i voči subjektu, ktorý nie je stranou prebiehajúceho sporu a poukázal v tejto súvislosti na článok 3 ods. 1 C.s.p. a účel neodkladného opatrenia. Uviedol, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2016, č.k. 8 Co 410/2016-433, a komentár k Civilnému sporovému poriadku od autorského kolektívu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, L Tomašovič, M., a kol. od vydavateľstva C. H. Beck, 2016, sa na strane č. 1094, stať 4, veta 3 a 4, uvádza, že: „Súčasný § 325 ods. 1 C.s.p. nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 C.s.p. (žalobca a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania, rovnako ako jeho nariadenie pred začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania.“ K tvrdeniu žalovaného v III. rade týkajúce sa originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. príklepom na exekučnej dražbe uviedol, že je zavádzajúce a v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia irelevantné. Zdôraznil, že v tomto konaní sa opomína, že v tunajšom konaní sa nejedná o určenie vlastníckeho práva, ale domáha sa určenia existencie záložného práva v čase, kedy ešte ani neprebiehala sporná exekúcia. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalovaný v III. rade poukazuje, taktiež v tomto prípade neodôvodňuje originárnosť nadobudnutia vlastníckeho práva príklepom na exekučnej dražbe bez ďalšieho; naopak, originárnosť pre tunajší prípad vyvracia. Predmetné rozhodnutie je postavené na viacerých rozhodnutiach súdov Českej republiky, sp.zn. 22 Cdo 3093/2005, sp.zn. 20 Cdo 5177/2007, ktoré iba odkazujú na rozhodnutie 22 Cdo 1229/2003. Skutkové okolnosti prípadu, ktorý rieši predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa žalovaný v III. rade odvoláva a tohto súdneho konania sú podstatne odlišné, najmä ale nie výlučne v okolnosti, že tu existovalo právoplatné a vykonateľné predbežné (v súčasnosti neodkladné) opatrenie, ktorým sa žalovanému v I. rade uložila povinnosť nenakladať akýmkoľvek spôsobom s predmetnými nehnuteľnosťami a ani ich žiadnym spôsobom nezaťažiť právom v prospech tretej osoby. V uvedenom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sa uvádza, že „Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľmi nastolená problematika nebola dosiaľ v judikatúre súdov Slovenskej republiky riešená, posúdenie otázky - aké je postavenie vlastníka veci (odlišného od osoby povinného v exekúcii) voči osobe, ktorá túto vec nadobudla do vlastníctva dobromyseľne udelením a následným súdnym schválením príklepu udeleného v exekúcii, ak predmetná vec nebola vo vlastníctve povinného z exekúcie - považuje ústavný súd za riešenie otázky po právnej stránke zásadného významu.“ Vzhľadom na uvedené dobromyseľnosť nadobudnutia je esenciálnou podmienkou prípadnej originárnosti nadobudnutia vlastníckeho práva príklepom na exekučnej dražbe a je nevyhnutné dobromyseľnosť nadobúdateľa skúmať. Vydražiteľ mal byť (zjavne i bol) informovaný o existujúcom predbežnom (neodkladnom) opatrení, kedy ak by aj o uvedenej skutočnosti zo strany súdneho exekútora informovaný nebol, pri zachovaní primeranej opatrnosti a odbornej starostlivosti vydražiteľ (i všetci právni nástupcovia vydražiteľa) mal možnosť verifikovať stav nehnuteľností, ktoré nadobúda. Ak takúto previerku nevykonal, uvedené nemôže byť vyhodnotené na jeho ťarchu, práve naopak, v zmysle princípu caveat emptor riziko znáša vydražiteľ. Tieto skutočnosti vylučujú dobromyseľnosť vydražiteľa. Konštatoval, že pre originárnosť nadobudnutia nehnuteľností príklepom na exekučnej dražbe musia byť splnené tieto podmienky: nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom v exekučnej dražbe musí byť spôsobilé pretrhnúť zásadu nemo plus iuris; povinný z exekúcie bol v katastri nehnuteľností riadne vedený ako vlastník exekvovaných sporných nehnuteľností a jeho dispozičné právo k nim nebolo obmedzené (napr. predbežným, resp. neodkladným opatrením); vydražiteľ musel byť dobromyseľný. V posudzovanej veci sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v čase, kedy mal povinný obmedzené dispozičné právo k nehnuteľnostiam predbežným opatrením a vydražiteľ ani vzhľadom na zápisy v katastri nehnuteľností nemohol byť v žiadnom prípade dobromyseľný. Tvrdenie žalovaného v III. rade, že žalobca mohol využiť prostriedky procesnej obrany podľa Exekučného poriadku je zavádzajúce, nakoľko v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku záložné právo nie je právom, ktoré by nepripúšťalo exekúciu. Je zrejmé, že podanie excindačnej žaloby by bolo v takomto prípade zjavne bezúspešné, keď jej samotné podanie nemá účinky prerušenia exekúcie a nezabraňuje súdnemu exekútorovi vykonávať úkony exekučnej činnosti a nehnuteľnosti predať na dražbe. Prerušenie exekúcie by bolo možné dosiahnuť iba návrhom na povolenie odkladu exekúcie v časti, v ktorej sa exekúcia vykonáva exekvovaním predmetnej nehnuteľnosti. Inštitút odkladu exekúcie je však jedným z procesných prostriedkov ochrany povinného v exekučnom konaní, pričom ochrana povinného je jeho primárnym účelom. Dôvodom odkladu exekúcie môže byť aj predpoklad zastavenia exekúcie v blízkej budúcnosti, pričom cieľom odkladu exekúcie je v tomto prípade opäť ochrana povinného pred neoprávneným postihnutím jeho majetku do okamihu zastavenia exekúcie. On ale nikdy nebol účastníkom exekučného konania. Nestotožnil sa ani s tvrdením o údajnej neexistencii naliehavého právneho záujmu, pretože je nesporné, že analogicky, v prípade ak súd určí, že záložné právo existuje, je takéto rozhodnutie podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností a z uvedeného dôvodu nepochybne existuje naliehavý právny záujem na určení existencie záložného práva a to bez ohľadu na vlastnícke vzťahy k dotknutej nehnuteľnosti. Tieto práva môžu zostať nezmenené, ale nemôže byť dotknuté právo záložného veriteľa najmä ak záložné právo bolo vymazané nezákonným spôsobom. Nezákonný výmaz záložných práv z katastra nehnuteľností konštatovala aj Krajská prokuratúra Bratislava. Uviedol, že sa domáha určenia existencie záložného práva od roku 2014, kedy ešte exekučná dražba neprebehla a súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne poukázal na skutočnosť, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ako to vyplýva zo samotnej povahy neodkladného opatrenia ako opatrenia dočasnej povahy, a pritom dostatočne osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd sa správne zaoberal i princípom proporcionality, kedy dočasným obmedzením dispozície žalovaného v III. rade s nehnuteľnosťami nepríde k žiadnemu vážnemu zásahu do práv žalovaného v III. rade, rozporovanie uvedeného žalovaným v III. rade je ničím nepodloženou účelovou obranou. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. Žalovaný v III. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní. Dodal, že aj naďalej trvá na tom, že súd prvej inštancie pochybil, keď nariadil neodkladné opatrenie voči nemu, aj napriek tomu, že ešte nebol stranou sporu v tom čase. Poukázal na ochranu vydražiteľa a jeho dobromyseľnosť s poukazom na § 134 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vykonania exekúcie. Povinnosť spočívajúca v obmedzení dispozičného práva sa vzťahovala iba na povinného a nemohla preto súvisieť s núteným výkonom rozhodnutia. Dobromyseľnosť vydražiteľa v danom prípade súvisí s dôverou v orgány verejnej moci, t.j. súdneho exekútora a exekučný súd, že exekučné konanie prebieha legitímnym spôsobom, v súlade so zákonom a neexistujú žiadne obmedzenia, ktoré by bránili speňaženiu majetku. Závery žalobcu uvedené v jeho vyjadrení neobstoja a sú neudržateľné. 6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. c/, d/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného v III. rade je potrebné priznať úspech. 7. V danej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania o určenie existencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a číslo XXXX vedenom Z. úradom H., katastrálny odbor, pre okres: H., obec H., katastrálne územie H., na základe zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.6.2008 a dňa 1.2.2012 v znení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.9.2012 a dňa 12.12.2012. Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 9. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov za účelom poskytnutia ochrany žalovanému nároku, pretože z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani predložených listinných dôkazov sa nedá ustáliť, či existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému v III. rade do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by previedol odplatným alebo bezodplatným právnym úkonom, predal, daroval, zaťažil záložným právom, predkupným právom, iným vecným bremenom, zriadil vecné bremeno, vložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom ničím neosvedčil, že by sa žalovaný v III. rade čo i len pokúsil scudziť alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti, čo môže mať za následok zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Obava žalobcu bez ďalšieho nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri požadovaní zákazu dispozície s predmetom vlastníctva, príp. spoluvlastníctva, je potrebné konkrétnymi úkonmi vlastníka doložiť, že zásah do jeho ústavného práva je opodstatnený a k uplatnenému právu žalobcu neodkladného opatrenia spĺňa požiadavku primeranosti. Pre obmedzenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv nemožno považovať za postačujúce ničím bližšie nepodložené tvrdenie o tom, že žalovaný v III. rade sa ďalej pokúsi scudziť alebo zaťažiť predmetné nehnuteľnosti a z dôvodu (okrem vyššie uvedeného dôvodu o zmarení uspokojenia jeho pohľadávky) hospodárnosti konania, pretože sa zastabilizujú subjekty na oboch sporových stranách. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť; nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. 10. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na doterajší priebeh sporu a neodkladné i predbežné opatrenia, ktoré boli doteraz v konaní nariadené, pričom uviedol, že dochádza k zmene vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam opakovane, v relatívne krátkych časových rozmedzeniach, na základe rôznych právnych titulov, čo s ohľadom na predmet konania zjavne ohrozuje faktickú vymožiteľnosť nárokov žalobcu uplatnených v základnom konaní, keď dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré konštatoval i odvolací súd v uznesení zo dňa 30.1.2015, č.k. 9 Co 108/2015-119, stále trvajú. Odvolací súd uvádza, že žalovaný v III. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od žalovaného v II. rade, ktorý ich nadobudol od svojho právneho predchodcu René Arbica a ten ich nadobudol od spoločnosti Euro Personal Service, s.r.o., ktorá ich nadobudla na základe exekučnej dražby, ktorá bola vykonaná v súlade so zákonom, ako vydražiteľ. Bolo potrebné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v III. rade v jeho odvolaní o tom, že nadobudnutie nehnuteľností príklepom na dražbe predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Z ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom. Vlastníctvo sa nadobúda buď originárne (pôvodne) alebo derivatívne (odvodene). Pri originárnom nadobudnutí sa nadobúda vec do vlastníctva bez ohľadu na prípadné vlastnícke právo predchodcu. Do skupiny nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom patrí i nadobudnutie na základe iných skutočností stanovených zákonom, okrem iných i nadobudnutie veci pri nútenej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a aj v dražbách podľa Exekučného poriadku. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu, takže udelením príklepu a jeho deklarovanie súdnym rozhodnutím dochádza k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa tzv. originárnym spôsobom k predmetu dražby. Ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. účinného v čase vykonania exekučnej dražby (Exekučný poriadok) sú špeciálnymi ustanoveniami (lex specialis) o nadobudnutí vlastníckeho práva vo vzťahu k § 132 Občianskeho zákonníka. Na vydražiteľa teda neprešlo záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to má na mysli ustanovenie § 151h Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dodáva, že na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. nie sú zapísané žiadne ťarchy pri predmetných nehnuteľnostiach, a preto žalovaný v III. rade ako ich vlastník môže s nimi nakladať. Ku konaniu vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 9 Co 10/2015, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím v uvedenom konaní odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu proti uzneseniu prvoinštančného súdu zo dňa 6.11.2014, č.k. 10 C 222/2014-96, ktorý jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a ktorým žiadal uložiť žalovanému v I. rade (v tom čase bol jediným žalovaným), okrem iného, zákaz nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie H.; odvolací súd zmenil uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a uložil žalovanému v I. rade zdržať sa akéhokoľvek nakladania, presne špecifikovaným v petite tohto uznesenia k predmetným nehnuteľnostiam, za existencie vtedy rozhodujúcich právnych sksutočností. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý odlišne upravoval režim predbežného opatrenia, ako je tomu v súčasnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom stranou sporu na strane žalovaného bol iný subjekt a aj skutkové okolnosti boli iné ako je tomu v tomto konaní, z dôvodu ktorého nie je možné na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu prihliadnuť. 11. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného v III. rade o procesnom pochybení súdu prvej inštancie, keď predmetným neodkladným opatrením uložil povinnosť subjektu, t.j. žalovanému v III. rade, ktorý v rozhodnom čase, t.j. v čase jeho nariadenia ešte nebol stranou sporu, pretože uznesenie o pripustení žalovaného v III. rade do konania na stranu žalovaného bolo vydané dňa 25.4.2018 (č.k. 10 C 222/2014-920), žalovaný v III. rade ho prevzal dňa 10.5.2018 (žalobca ho prevzal dňa 26.4.2018, žalovaný v I. rade dňa 11.5.2018 a žalovaný v II. rade dňa 9.5.2018), a keďže, ako uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v III. rade, nie je proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), nedošlo zo strany prvoinštančného súdu k procesnému pochybeniu, ak nariadil neodkladné opatrenie napadnutým uznesením už dňa 10.5.2018. 12. Záverom odvolací súd dodáva, že v dôsledku začatia konania vo veci samej sporné otázky medzi stranami sporu týkajúce sa dobromyseľnosti vydražiteľa, naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vysloveniu právneho názoru súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 30.5.201, budú riešené vo veci samej. 13. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému v III. rade tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).