Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/168/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201421 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715201421.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: SAVE FINANCE, s.r.o., IČO: 36 653 551, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Bajkalská č. 9/A, zastúpený spoločnosťou LEGAL & CORP s. r. o., IČO: 47 237 325, Bratislava, Gajova č. 11, za ktorú koná JUDr. Rastislav Železník, proti žalovanému: W. J. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom Y. H., R. č. 8, o zaplatenie sumy 18,12 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. februára 2017, č.k. 39 C 28/2015-44, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17. februára 2017, č.k. 39 C 28/2015-44, vo výroku III., ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 17.2.2017, č.k. 39 C 28/2015-44, konanie zastavil; žalobcovi vrátil krátenú časť súdneho poplatku vo výške 9,80 € za podanú žalobu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti uznesenia; žalovanému priznal náhradu trov konania. 2.1. Uznesenie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, a teda súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný. 2.2. Vrátenie časti súdneho poplatku žalobcovi odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a dôvodil tým, že žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,80 €, keď žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 €, ktorý bol krátený o sumu 6,70 €. 2.3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 256 C.s.p. a žalovanému priznal náhradu trov konania, pretože žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. 3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku III., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že procesne zavinil zastavenie konania, keďže konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, jeho procesného úkonu, z dôvodu ktorého musí zaplatiť žalovanému trovy konania. Uviedol, že pojem zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde sa za príčinu považuje správanie strany sporu. Pojem procesné zavinenie je nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne, a preto za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tak späťvzatie dôvodne podanej žaloby. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 196/09, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo 12/2008 a čl. 3 ods. 1, ods. 2 C.s.p. V prípade, keď žalovaný zaplatí žalovanú sumu, táto skutočnosť je príčinou procesnej aktivity žalobcu, ktorá spočíva v späťvzatí žaloby. Zastavenie konania tak procesne zaviní žalovaný, napriek tomu, že samotný úkon spočívajúci v späťvzatí žaloby procesne uskutoční žalobca, pretože iba on má podľa dispozičnej zásady takéto oprávnenie. Situácia, v ktorej príde k späťvzatiu žaloby v dôsledku hmotnoprávneho zániku pohľadávky z dôvodu jej úhrady žalovaným počas konania, predstavuje situáciu, v ktorej by mal súd vždy priznať náhradu trov konania žalobcovi, ktorý podal žalobu dôvodne a je absurdné, aby bol sankcionovaný za to, že počas konania bol nútený vziať žalobu späť v dôsledku zániku svojej pohľadávky. Ďalej uviedol, že podľa zásad (čl. 3 ods. 1, ods. 2 C.s.p.), na ktorých spočíva koncepcia Civilného sporového poriadku, účelom ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. nebola a ani nemohla byť ochrana žalovaného v situácii, kedy bol jeho nárok v celom rozsahu dôvodný. V prípade akceptovania takejto situácie by ad absurdum nemal žiaden žalobca právnu istotu, že v prípade dôvodne podanej žaloby mu budú zo strany žalovaného kompenzované všetky trovy konania, ktoré mu vznikli, nakoľko by nebolo isté, či žalovaný v priebehu konania svoj dlh zaplatí a či žalobca nebude nútený vziať žalobu späť a zaplatiť žalovanému trovy konania. Žalobca by bol v takom prípade sankcionovaný za využitie svojho zákonného práva na súdnu ochranu, takýto stav by bol v právnom štáte neprípustný, bezdôvodne by zvýhodňoval a poskytoval ochranu žalovanému a nemal by oporu v zákone ani v právnom poriadku ako celku. Odvolaciemu súdu preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu trovy konania. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolanie nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p)] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je dôvodné. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 26.11.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 18,12 € s príslušenstvom a trov konania. Podaním zo dňa 30.1.2017 žalobca oznámil súdu, že žalobu berie v celom rozsahu späť, žiada konanie zastaviť z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úhrade celej dlžnej sumy; neuviedol, kedy sa tak stalo, či pred alebo po podaní žaloby. 7. Z uvedeného vyplýva, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256 ods. 1 C.s.p.). V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd iba skúma to, či ku dňu podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby. Je síce pravdou, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je ale skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej). 8. Zákonné ustanovenie § 144 C.s.p. rešpektuje žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podanej žaloby, môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. 9. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu, zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. 10. V danej veci žalobca vzal žalobu späť z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy žalovaným. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, z dôvodu ktorého priznal žalovanému náhradu trov konania, pretože žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol, či žalovaný zaplatil žalovanú sumu pred podaním žaloby alebo po jej podaní, pričom nereagoval ani na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 4.10.2017, aby doručil súdu originál, prípadne overenú kópiu, dokladu o zaplatení žalovanej sumy s príslušenstvom žalovaným, čím nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaného, a preto nesie sám zodpovednosť na zastavení konania. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 12. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vo výroku III. neuviedol, v akom rozsahu priznáva žalovanému náhradu trov konania, ale neuvedenie tejto skutočnosti nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia v tejto časti (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 13. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, výrok o vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku žalobcovi, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).