Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/233/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716200145 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716200145.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: P. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. Č.. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom Ul. V. Clementisa 24/A, Trnava, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10Ro 92/2013, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. novembra 2017 č.k. 8C 2/2016-50 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10Ro 92/2013, ktoré bolo právoplatne skončené doručením platobného rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že o platobnom rozkaze sa dozvedel v neistote a z nejasného upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré prevzal dňa 23.12.2016. Uviedol, že zásielku s platobným rozkazom, ktorú mu Okresný súd Pezinok v zmysle ust. § 173 O.s.p. doručil do vlastným rúk približne začiatkom mesiaca júl 2015 prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „ÚVTOS Leopoldov“), „do vlastných rúk“ neprevzal, pretože pedagóg naliehal na rýchle prevzatie tejto úradnej pošty dôvodiac, že mu končí pracovná doba. Uviedol, že po tom, ako pedagógovi oznámil, že neotvorenú zásielku „do vlastných rúk“ neprevezme, žiadal, aby bola prostredníctvom ÚVTOS Leopoldov vrátená späť Okresnému súdu Pezinok. Podľa neho bolo možné prostredníctvom ÚVTOS Leopoldov vrátiť Okresnému súdu Pezinok späť zásielku, ktorú pôvodne otvoril a následne páskou zalepil, a ktorej prevzatie omylom bez okuliarov na doručenke podpísal. Vychádzajúc z ust. § 172 ods. 8 O.s.p., podľa ktorého súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok, a prihliadajúc na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro 92/2013-21 až dňa 19.06.2015, t.j. takmer po uplynutí viac ako dvoch rokov, mal za to, že na vydanie platobného rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21 neboli splnené zákonné podmienky. V žalobe na obnovu konania súčasne vzniesol námietku premlčania relevantného nároku. V súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázal na úradný záznam - potvrdenie o odopretí prijatia platobného rozkazu, pričom odopretím prijatia platobného rozkazu chcel dosiahnuť jeho zrušenie uznesením súdu, ako sa to stalo aj v inej jeho veci. 2. Z predloženého spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca podal žalobu na obnovu konania, ktorou napadol platobný rozkaz č.k. 10Ro 93/2013-21 zo dňa 19.06.2015, právoplatný dňa 17.07.2015, na súde dňa 14.01.2016. Z pripojeného spisu sp. zn. 10Ro 92/2013 zistil, že žalobca dňa 01.07.2015 osobne prevzal platobný rozkaz sp. zn. 10Ro 92/2013 a zároveň podpísal doručenku preukazujúcu doručenie do jeho vlastných rúk. Z úradného záznamu spísaného A.. F.. J. A. mal preukázané, že žalobca odmietol prevziať vyššie uvedený platobný rozkaz, pričom bol poučený, že dňom odopretia prijatia úradnej korešpondencie sa táto považuje za doručenú, čomu žalobca porozumel. Ďalej zistil, že súd konajúci vo veci sp. zn. 10Ro 92/2013 posúdil odopretie prijatia platobného rozkazu žalobcom ako bezdôvodné, v dôsledku čoho sa uplatnila zákonná fikcia doručenia, na základe ktorej sa deň odopretia prijatia platobného rozkazu žalobcom považoval za deň doručenia žalobcovi a dňa 17.07.2015 nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti konštatoval, že pokiaľ aj žalobca odmietol predmetnú zásielku (platobný rozkaz) prevziať, mal si uvedomiť, že ak nebude včas podaný odpor, platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého bude môcť žalovaný podať návrh na začatie exekúcie. Zároveň vyhodnotil, že žalobca si daný stav spôsobil sám, a to svojim nezodpovedným konaním spočívajúcim v odopretí prevzatia platobného rozkazu. 3. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 397 písm. a) až f), § 398, § 399, § 403, § 410, § 413 písm. e) C.s.p. dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáha obnovy konania sp. zn. 10Ro 92/2013, je vzhľadom na v nej uvedené skutočnosti zjavne nedôvodná, preto ju v zmysle ust. § 413 písm. e) C.s.p. odmietol. K uvedenému záveru dospel po vyhodnotení, že skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho žalobe ako dôvody obnovy konania (t.j. oneskorené vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.06.2015, sp. zn. 10Ro 92/2013 v rozpore s ust. § 172 ods. 8 O.s.p., a premlčanie v konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 uplatneného nároku), ktoré podľa názoru žalobcu odôvodňujú zrušenie platobného rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015, nezodpovedajú zákonným dôvodom obnovy konania uvedeným v ustanovenach O.s.p. účinného do 30.06.2016), nakoľko žalobca nimi nepoukazuje na tie skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, a ktoré mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ani nimi nepoukazuje na možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože všetky ním tvrdené skutočností boli známe už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní (sp. zn. 10Ro 92/2013). Zdôraznil, že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávností procesnej povahy, keď zároveň súdu v rámci konania o obnove konania neprináleží hodnotiť ani vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovy sa strana sporu domáha. Nakoľko podľa súdu prvej inštancie z obsahu žaloby žalobcu na obnovu konania nevyplýval ani jeden z explicitne v ust. § 397 C.s.p. stanovených dôvodov obnovy konania, pre ktorý by mohol rozhodnúť o povolení obnovy konania, a s prihliadnutím na to, že z iných dôvodov žaloba na obnovu konania nie je prípustná, žalobcom tvrdené dôvody na obnovu konania vyhodnotil ako zjavne nedôvodné a jeho žalobu na obnovu konania podľa ust. § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. odmietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby vydal uznesenie, ktorým povolí ním žiadanú obnovu konania. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe na obnovu konania. Ako novú skutočnosť odôvodňujúcu povolenie obnovy konania uviedol, že v pôvodnom konaní došlo k trestnému činu sudcu, a to v dôsledku v odvolaní uvedených skutkových, právnych a procesných vád. Uviedol, že žalobu na obnovu konania podal včas, v zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehote, keď o dotknutom platobnom rozkaze sa dozvedel dňa 16.10.2015 a žalobu na obnovu konania, v ktorom bol vydaný tento platobný rozkaz, podal na súd dňa 11.01.2016. Doručovanú zásielku, ktorá obsahovala už vyššie špecifikovaný platobný rozkaz, ktorú odmietol prijať, neotvoril a vrátil späť. Poukázal na to, že platobné rozkazy súdny doručovateľ nedoručuje v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol, že súdny doručovateľ sa tým, že mu doručoval platobný rozkaz prostredníctvom pošty a súčasne prostredníctvom ÚVTOS Leopoldov, dopustil dvakrát náhradného doručovania, čo malo za následok, že pri doručovaní platobného rozkazu nepostupoval podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. Mal za to, že v prípade, ak písomnosť určenú do vlastných rúk preberie bez osobitného splnomocnenia iná osoba (poštový podnik, ÚVTOS Leopoldov) ako adresát, náhradné doručenie je neúčinné. Namietal tiež, že spôsob a priebeh doručenia platobného rozkazu nie je náležite zaznamenaný na príslušnej doručenke preukazujúcej doručenie mu platobného rozkazu do vlastných rúk, keď v súdnom spise je platobný rozkaz evidovaný na čísle listu 21 a v doručenke, ktorá je verejnou listinou, je doručovaná písomnosť (platobný rozkaz) označená číslom listu 22, čo je v rozpore s ust. § 144 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy. Nakoľko predmetná doručenka sa pevne pripojila k písomnosti na čísle listu 22 súdneho spisu, mal za to, že vykonanie doručenia platobného rozkazu do jeho vlastných rúk nebolo preukázané. Doručenku preukazujúcu doručenie platobného rozkazu do jeho vlastných rúk považoval za nesprávnu tiež z dôvodu, že neobsahuje konkrétny dátum odopretia prijatia tohto platobného rozkazu jeho osobou. Uviedol, že doručovanie platobného rozkazu do vlastných rúk bolo procesne prerušené voči nemu ako adresátovi, pretože písomnosť sa doručovala cez ÚVTOS Leopoldov obyčajne, a nie „do vlastných rúk“. Namietal, že nebol o následkoch odopretia prijatia písomnosti poučený, a keďže tento úradný záznam ani nepodpísal, mal za to, že je procesne neúčinný. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na skutočnosť, že doručenka neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vyslovil záver, že doručenie platobného rozkazu bolo neúčinné, preto platobný rozkaz nebolo možné opatriť doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Námietku premlčania nemohol uplatniť v riadnom opravnom prostriedku - odpore, pretože v takom prípade by súd na jeho námietku z dôvodu oneskorenosti neprihliadal. Ďalej sa vyjadroval k nezákonnosti výšky nároku uplatneného v pôvodnom konaní (sp. zn. 10Ro 92/2013). V závere svojho odvolania poukázal na to, že vo výroku predmetného platobného rozkazu je chyba v písaní spočívajúca v absencií čiarky pred slovom „alebo“ a navrhol preto vykonanie opravy tejto nesprávnosti. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne procesné vady a plne sa stotožňuje aj s napadnutým uznesením. Napadnuté uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania žiadal ako vecne správne potvrdiť. Stručne sa vyjadril tiež k dôvodnosti nároku, ktorý si uplatnil v konaní, ktorého obnovy sa žalobca domáha na základe predmetnej žaloby. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. 7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa ust. § 397 písm. a) až f) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 9. Podľa ust. § 398 C.s.p., žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. 10. Podľa ust. § 413 ods. 1 písm. a) až e) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. 11. Podľa ust. § 173 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. 12. Podľa ust. § 48 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, písomnosti určené osobám, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ktoré sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom ústavov na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby, v ktorých sú umiestnené. 13. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady sa podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého uznesenia, na základe ktorých súd prvej inštancie v zmysle ust. § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému obnovy pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 10Ro 92/2013, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil a v jeho odôvodnení sa aj náležite vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Jeho argumenty o neexistencii relevantných dôvodov obnovy konania v zmysle ust. § 397 C.s.p. podporujú príslušný záver o zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania. Rozhodnutie je presvedčivé a závery, ku ktorým dospel, sú prijateľné a racionálne. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 14. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu, t.j. proti právoplatným rozsudkom, proti právoplatným uzneseniam, ktorými bol schválený zmier, ako aj proti právoplatným platobným rozkazom, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a to: 1/ žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, 2/ musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, 3/ musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, 4/ žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku sú v ust. § 397 C.s.p. vymedzené taxatívne taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti. Žaloba na obnovu konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (okrem zákonom určených výnimiek), pretože na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie alebo odpor ako riadny právny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu alebo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu. Žaloba na obnovu konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré strane sporu objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. 15. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca žiadal o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10Ro 92/2013 z dôvodu, súd prvej inštancie nedodržal 10-dňovú lehotu podľa ust. § 172 ods. 8 O.s.p. a platobný rozkaz č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015 vydal až po viac ako dvoch rokoch od splnenia podmienok, ak aj z dôvodu, že doručenie platobného rozkazu do jeho vlastných rúk bolo neúčinné, v dôsledku čoho podľa jeho názoru platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Tiež argumentoval, že v konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 uplatnený nárok je premlčaný a dôvodil trestným činom sudcu v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej namieta spôsob a účinnosť doručenia platobného rozkazu do jeho vlastných rúk (ktorá je podľa jeho tvrdenia zároveň dôvodom obnovy konania), odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj námietka žalobcu o tom, že nebol dodržaný zákonný postup pri doručovaní platobného rozkazu, bola opodstatnená (čo však nie je daný prípad), znamenalo by to, že nedošlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu jeho osobe a že platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. Uvedené by teda vylučovalo možnosť napadnúť platobný rozkaz žalobou na obnovu konania, pretože žalobou na obnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu (§ 397 a § 398 C.s.p.). Je preto nepochybné, že skutočnosti týkajúce sa nedodržania zákonného postupu pri doručovaní platobného rozkazu a neúčinnosti jeho doručenia, ktoré žalobca považuje za dôvody obnovy konania, v žiadnom prípade nie sú dôvodmi obnovy konania, pretože nevedú k povoleniu obnovy konania, ale práve naopak, vedú k neprípustnosti obnovy konania. Odhliadnuc od uvedeného mal však odvolací súd z predloženého spisu nepochybne preukázané, že žalobou na obnovu konania dotknutý platobný rozkaz bol žalobcovi riadne v zmysle zákonných ust. § 173 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 v spojení s § 48 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (t.j. prostredníctvom poštového podniku a ÚVTOS Leopoldov doručený do vlastných rúk dňa 01.07.2015, čo žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. Skutočnosť, že žalobca sa následne po nasadení okuliarov (čo ani nepreukázal) a zistení, že ide o súdnu zásielku a konkrétne súdne rozhodnutie ukladajúce mu určitú povinnosť, rozhodol túto písomnosť vrátiť súdu späť, nie je právne relevantná a nemá nijaký vplyv na účinnosť už skôr vykonaného doručenia, pretože žalobca súdnu zásielku obsahujúcu platobný rozkaz prevzal osobne do vlastných rúk. Následné odopretie prijatia už riadne prevzatej, t.j. doručenej zásielky nie je na mieste a nie je spôsobilé zvrátiť následky spojené s účinným doručením platobného rozkazu, t.j. začatie plynutia lehoty na podanie odporu. Konanie žalobcu spočívajúce vo vrátení riadne prevzatej súdnej zásielky odvolací súd hodnotí ako špekulatívne a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti, konkrétne plneniu povinnosti uloženej platobný rozkazom. Sám žalobca svojim správaním (konaním spočívajúcim vo vrátení súdnej zásielky späť a v nepodaní odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu) spôsobil, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa uvedenia nesprávneho označenia doručovanej písomnosti na doručenke preukazujúcej doručenie platobného rozkazu žalobcovi, odvolací súd túto vyhodnotil za nedôvodnú, pretože na doručenke je uvedené číslo konania 10Ro 92/2013-22 a použitá skratka „PR“, čo znamená platobný rozkaz, pričom číslo listu 22, je číslo listu súdneho spisu so sp. zn. 10Ro 92/2013, na ktorom je úprava pre príslušnú kanceláriu na doručenie platobného rozkazu a ostatných súdnych písomnosti stranám sporu. Na doručenke uvedené L:20/7 + N + príl. znamená, že spolu s platobným rozkazom sa žalobcovi doručovala aj žaloba, prílohy a výzva na vyjadrenie sa k žalobe. Z uvedeného je teda nepochybné, že platobný rozkaz sa žalobcovi doručoval spolu s ostatnými súdnymi písomnosťami a aj doručil. Napokon z podaní žalobcu obsiahnutých v súdnom spise je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o obsahu platobného rozkazu a tiež o žalobe, na podklade ktorej bol platobný rozkaz vydaný. Odvolací súd konštatuje, že všetky tieto odvolacie námietky žalobcu sú vzhľadom na charakter konania o žalobe na obnovu konania neopodstatnené. 16. Pokiaľ ide o žalobcom vznesenú námietku premlčania v konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 uplatneného nároku, ktorú uplatnil v žalobe na obnovu konania ako dôvod obnovy konania, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že táto predstavuje prostriedok procesnej obrany žalobcu majúceho v pôvodnom konaní postavenie žalovaného, ktorý mohol žalobca uplatniť už v pôvodnom konaní sp. zn. 10Ro 92/2013, minimálne v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015, čo však neurobil, a to svojím vlastným zavinením. V súvislosti so žalobcom uvádzanou skutočnosťou, na základe ktorej namieta nedodržanie lehoty na vydanie platobného rozkazu podľa ust. § 172 ods. 8 O.s.p. (t.j. procesný postup súdu prvej inštancie v konaní), ktorú uplatnil v žalobe na obnovu konania ako dôvod obnovy konania, odvolací súd zdôrazňuje, že okrem toho, že túto skutočnosť (námietku) mohol žalobca uplatniť už v pôvodnom konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 v odpore voči platobnému rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015, tieto skutočnosti nemajú charakter kvalifikovaných dôvodov obnovy konania, ktoré má na mysli ust. § 397 C.s.p., pretože sa týkajú procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorého nesprávnosť možno namietať iba odporom, odvolaním alebo dovolaním. Žalobcom uvádzané dôvody sa netýkajú strán, predmetu a dokazovania pôvodného konania, ako to výslovne požaduje ust. § 397 písm. a) a b) C.s.p. a zároveň nezodpovedajú ani ďalším zákonným dôvodom obnovy. Vychádzajúc z uvedeného je nepochybné, že tieto žalobcom uvedené skutočnosti nemožno považovať za kvalifikované zákonné dôvody obnovy konania, a teda nie sú spôsobilé privodiť rozhodnutie o povolení obnovy konania. Pokiaľ ide o dôvod obnovy, ktorý žalobca uviedol až v preskúmavanom odvolaní, teda, že zo strany konajúceho sudcu došlo v pôvodnom konaní k trestnému činu, odvolací súd uvádza, že takúto skutočnosť žalobca ničím nepreukázal, a ani nevyplýva z predloženého spisu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď uviedol, že žaloba žalobcu na obnovu konania je zjavne nedôvodná. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu na obnovu konania sp. zn. 10Ro 92/2013 odmietnutá, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 19.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).