Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/300/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201143 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716201143.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: O. O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt v SR R., F. XXX/XXX, štátny občan SRN, proti žalovanej: B. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., štátny občan SR, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., so sídlom v Bernolákove, Poľovnícka 4, o náhradu škody 993,44 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.6.2018, č.k. 4C/44/2016-60, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca titulom náhrady škody domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 993,44 eur s 5,75 % úrokom z omeškania za každý mesiac od „vykonania skutku“ a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 153 ods.1,2, § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 410 ods.1, § 442 ods. 1,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„) konštatujúc, že na základe vykonaných dôkazov v rozsahu vymedzenom žalobcom dospel k záveru, že žalobcom nebolo v konaní nad všetku pochybnosť preukázané kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu. Predovšetkým, nakoľko nebolo v konaní žalobcom predložené rozhodnutie príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin poškodenia cudzej (žalobcovej) veci, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, že ho mala spáchať žalovaná, ktorým by bol súd v tomto konaní v zmysle cit. ust. § § 193 veta tretia C.s.p. viazaný, bolo procesnou povinnosťou žalobcu v tomto civilnom konaní, ak chcel byť v konaní úspešný, preukázať porušenie právnej povinnosti žalovanou v zmysle jej konania, smerujúceho k poškodeniu žalobcom označených vecí (sieťky proti hmyzu, okenného rámu rodinného domu v R., čelného skla motorového vozidla zn. G. R., botníka). Keďže to z dôkazov označených a predložených v konaní žalobcom nebolo preukázané, nebol tak splnený už prvý základný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu. Úspech žalobcu bol podmienený unesením dvoch bremien a jeho povinnosťou bolo svoje skutkové tvrdenie o spáchaní skutku žalovanou, aby bola v konaní pasívne vecne legitimovaná (bremeno tvrdenia), nad všetku pochybnosť aj preukázať (dôkazné bremeno). Žalobcom nebola v konaní preukázaná ani ním tvrdená a v konaní uplatňovaná výška škody 993,44 eur, keď vo vzťahu k poškodeniu čelného skla motorového vozidla sa iba vo vyšetrovacom spise nachádza pokladničný doklad na sumu 20 eur, o ktorej sume žalobca v štádiu vyšetrovania jeho oznámenia udával, že išlo o platbu za opravu čelného skla v súvislosti s vyšetrovaným skutkom, ku ktorému malo dôjsť v R. dňa 18.9.2015. Všetky ostatné listinné dôkazy, predložené žalobcom v konaní, nebolo možné podľa názoru súdu prvej inštancie vyhodnotiť ako také, ktoré by preukazovali žalobcom tvrdenú škodu, teda ujmu v jeho majetkovej sfére, majetkovú hodnotu, ktorú bolo ním nutné vynaložiť na uvedenie poškodených vecí do pôvodného stavu , t.j. stavu pred ich poškodením ( išlo totiž len o cenové ponuky, bez reálneho dokladu o úhrade týchto súm žalobcom, následkom čoho by bolo možné usudzovať o úbytku na jeho majetku). Z uvedeného vyplýva, že žalobcom tak v konaní , s výnimkou sumy 20 eur, nebol preukázaný ani vznik škody. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, t.j. vzťah príčiny a následku, keďže žalobca nepreukázal tvrdené protiprávne konanie žalovanej, nebolo možné vyvodiť ani záver o tom, že vznik škody (preukázanej však len vo výške 20 eur) bol v príčinnej (vecnej) súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p.. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vyriekol rozsudok zodpovedajúci skutkovému stavu. V odvolaní odvolateľ konštatoval, že v súdnom konaní pre neprítomnosť žalovanej, mu nebola poskytnutá možnosť predkladať jej otázky priamo k meritu veci a ďalej poukázal na konštatáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia v ods. 11 a 14. Uviedol, že nakoľko nemá problémy s ostatnými obyvateľmi obce, skutok sa stal ako je v prvopise označený a indície poukazujú, že žalovaná škodu spôsobila a bola osobne videná pri čine, kedy hodila kus betónu do okna nehnuteľnosti, čím vedome ohrozovala zdravie a život žalobcu a jeho 94 ročnej matky. V ďalšej časti odvolania žalobca poukazoval na okolnosti súvisiace s odpojením a prepisom inžinierskych sietí na nového majiteľa nehnuteľnosti po podpise kúpnej zmluvy a s nemožnosťou zistenia skutočného odberu elektriny u žalovanej, ktorá nesplnila podmienky kúpnej zmluvy a stavia sa ignorantsky a vedome bez záujmu pre ich plnenie. 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že žaloba žalobcu nemá zákonom predpokladané náležitosti v zmysle § 127 ods.1 C.s.p., keď žalobca podstatné a rozhodujúce skutočnosti opisuje v rozpore s reálnou udalosťou. Žalobca opakovane a možno vo všetkých podaniach (priznáva 31 podaní) popisuje, že zo strany žalovanej dochádza sústavne k útokom proti žalobcovi a jeho matke (dnes 96 ročnej) od roku 2007. Všetky podania skončili právoplatným zastavením konania a ani jedno oznámenie neskončilo tak, že by bola vina na priestupku (rozbité okno, roztrhnutá sieťka, opakovane rozbité čelné sklo auta, prepichnuté pneumatiky, urážky a verbálne útoky na Nemcov, či výkriky proti etickej, rasovej skupine ) preukázané. Vo všetkých konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava III a Pezinok, ktoré mali byť spojené, sa opakuje a argumentuje podaniami na políciu, obecnú políciu či obec R.. Žalobca nemá potrebu urovnať vzájomné rozbité susedské vzťahy (ani so susedom L.), ale podáva a iniciuje nové konania a vymýšľa nové problémy. Aj jeho odvolanie svedčí o tom, že neuposlúchne výzvy súdu a vecne nepreukazuje právny dôvod nároku, ale potrebuje sa ventilovať na osobných invektívach, podozrievaní a špekuláciách voči rodine, kde sú všetci riadne zamestnaní, platia dane a majú uhradené všetky odvody a poplatky. 6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol okolnosti týkajúce sa údajného neplnenia a ignorovania podmienok zakotvených v kúpnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, odhlásenia osôb z trvalého pobytu, odpojenia inžinierskych sietí (vody, plynu, elektriky), odmietania plnenia dohody o rozdelení inžinierskych sietí žalovanou, zatajenie nezačatého dedičského konania žalovanou. Odvolateľ uviedol, že Okresnému súdu Pezinok predloží ako dôkaz poškodenú sieťku okna a fotky poškodeného rámu okna, do ktorého žalovaná hodila betónový kus, a tým mu spôsobila škodu. V garáži má uložené nožom poškodené pneumatiky od osobného vozidla, ktoré poškodenie oznámil manžel žalovanej matke žalobcu v nedeľu o 7,45 hod. ráno. V čase niekoľkých rokov žalovaná a jej rodina vytvárajú vo forme mobing, ohovárania a rozširovania fám po susedoch v obci, že žalobca je klamár a vymýšľa si. Žalobca uviedol, že dodatočne doloží lekárske potvrdenie a trestné oznámenie na manžela žalovanej, ktorý v jej prítomnosti rozbil vchodové dvere na jeho nehnuteľnosti a udrel ho do tváre. Žalobca žiadal, aby súd objektívne súdne o spore rozhodol. 7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 470, 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 8. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu o náhradu škody vo výške 993,44 eur s príslušenstvom . Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné. 9. Predmetom konania je v danej veci nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 993,44 eur s príslušenstvom pozostávajúcej zo sumy 888,50 eur za poškodenie predného skla na osobnom motorovom vozidle ev.č. E.-O. XXXX, za poškodenie ochrannej sieťky na okne rodinného domu na F. XXX H. R. vo výške 54,94 eur a za poškodenie dreveného botníka vo výške 50 eur. Zo skutkového odôvodnenia žaloby a prednesu žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 26.6.2018, na ktorom predložil uznesenie OO PZ Senec pod Č.: O.-XXX/BE-E.-XXXX zo dňa 24.9.2015 „majúce súvislosť s vecou„ vyplýva, že tvrdené poškodenia mali vzniknúť konaním žalovanej vo večerných a nočných hodinách dňa 18.9.2015, resp. v nočných hodinách zo dňa 18.9.2015 do 19.9.2015. 10. Je treba sa stotožniť so súdom prvej inštancie v tom, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu, ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. 11. V danej veci, ktorej predmetom je nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktorými by preukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú jej zavineným protiprávnym úkonom podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, a to protiprávny úkon žalovanej (porušenie právnej povinnosti), vznik ujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus), keď zavinenie škodcu sa prezumuje (predpokladá). Zodpovednosti založenej na subjektívnom princípe sa v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 Obč. zákonníka môže zbaviť (exkulpovať) ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie po vyhodnotení stranami navrhnutého dokazovania (§ 191 ods.1 C.s.p. ) dospel k správnemu záveru, že so žalobcom tvrdených skutočností a pripojených listinných dôkazov nebolo v konaní preukázané porušenie právnej povinnosti žalovanou, a ani vznik škody, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným protiprávnym úkonom žalovanej. 12. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že „v priebehu pojednávania mu pre neprítomnosť žalovanej nebola poskytnutá možnosť predkladať jej otázky priamo k meritu veci“, v podanom odvolaní netvrdil a ani nepreukázal, že tento prostriedok procesného útoku (t.j. návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej strany sporu) nemohol bez svojej viny použiť v doterajšom konaní, v ktorom bol riadne poučený o procesných právach a povinnostiach strán sporu (§ 366 písm. d/ C.s.p.). Z obsahu súdneho spisu totiž nevyplýva, že by žalobca návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej strany sporu, ktorý je podľa ust. § 187 ods.1 C.s.p. jedným z dôkazných prostriedkov, navrhol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a zo stručnej konštatácie žalobcu v odvolaní nie je ani možné vyvodiť, že tento sa týka procesných podmienok, resp. má byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (366 písm. a/,c/ C.s.p.). Vychádzajúc z uvedeného sa žalobca diskvalifikoval z možnosti, aby na tento nový prostriedok procesného útoku mohol odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní prihliadať. 13. S odvolacími námietkami odvolateľa týkajúcimi sa údajného neplnenia a ignorovania podmienok zakotvených v kúpnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, s odpojením a prepisom inžinierskych sietí na nového majiteľa nehnuteľnosti po podpise kúpnej zmluvy, s nemožnosťou zistenia skutočného odberu elektriny u žalovanej, ktorá nesplnila podmienky, odhlásenia osôb z trvalého pobytu, odmietania plnenia dohody o rozdelení inžinierskych sietí žalovanou, zatajenie nezačatého dedičského konania žalovanou sa odvolací súd nezaoberal, keďže tieto nemajú pre skutkové a právne posúdenie uplatnenej žaloby žiaden podstatný význam. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane vecne a právne správneho výroku o nároku na náhradu trov konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).