Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/19/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716202969 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716202969.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. P., V. E. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, so sídlom: ul. Moyzesova č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - D. P., V. E. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, Y. a otec - Z. I., V. E. XX.XX.XXXX, bytom Pezinok, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. novembra 2017 č. k. 12P/144/2016 - 81, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. novembra 2017 č. k. 12P/144/2016 - 81 vo výroku, v ktorom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. P., V. E. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 75,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne, počnúc dňom 06.05.2016, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a vo výroku o zročnom výživnom na maloletú L. za obdobie od 06.05.2016 do 31.10.2017 v sume 420,90 €, ktorú je otec povinný splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.12.2017 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. novembra 2017 č. k. 12P/144/2016 - 81, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. P., V. E. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 75,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne, počnúc dňom 06.05.2016, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súčasne určil, že zročné výživné na maloletú L. za obdobie od 06.05.2016 do 31.10.2017 v sume 420,90 € je otec povinný splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.12.2017 k rukám matky s tým, že neplnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp.zn. 28P 302/2012-18 zo dňa 14.05.2013 v časti výšky výživného na maloletú Vivienne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 06.05.2016 žiadala matka, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L., zo sumy 75,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v roku 2013, od septembra 2016 začala maloletá navštevovať základnú školu, čo má za následok aj zvýšenie nákladov na výživu a zabezpečenie základných potrieb nevyhnutných na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja maloletej L.. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Otec s návrhom matky nesúhlasil, žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že je t.č. vo VTOS a matkou požadované výživné nemá ako uhrádzať. 3. Kolízna opatrovníčka súdu uviedla, že návrh matky považuje za opodstatnený a odporúčajú súdu zvýšiť výživné na maloletú L. na sumu 120,- € mesačne od podania návrhu. 4. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že maloletá L. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo uznané na matrike súhlasným vyhlásením rodičov. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti do veku 1,5 roka maloletej. Naposledy bola upravovaná výška výživného rozsudkom súdu prvej inštancie sp.zn. 28P/302/2012 zo dňa 14.05.2013, kedy v rámci rodičovskej dohody bola maloletá L. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 75,- €. V tom čase bola maloletá vo veku 4 rokov, navštevovala materskú školu, matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke. V čase podania návrhu na súd otec sa zdržiaval v ČR, kde pracoval, t.č. je vo VTOS Sučany. 5. Súd prvej inštancie ďalej v rámci skutočného stavu zistil, že matka od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav, je vdova, okrem maloletej L. má dve plnoleté deti. Zamestnaná je ako predavačka v spoločnosti Tento a jej priemerný mesačný netto príjem je cca 578,13 €, poberá rodinné prídavky na maloletú a vdovský dôchodok. Spolu s maloletou L. a plnoletým synom J. (ktorý prispieva na domácnosť mesačne sumou 200,- €) bývajú v 3-izbovom rodinnom dome. Matka zo svojho príjmu uhrádza úver v SLSP, a.s. z roku 2013 v sume 30.000,- €, mesačné splátky 250,- €, úver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu. Mesačné náklady na bývanie sú elektrika 35,- €, plyn 63,- €, voda 22,- €, komunálny odpad 7,- € za osobu, poistenie nehnuteľnosti 65,- € na pol roka. Matka na pojednávaní uviedla, že otec na maloletú neprispieva, má dlh na výživnom, rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 38T/18/2016 zo dňa 28.4.2016 bol uznaný vinným pre neplnenie vyživovacej povinnosti, odsúdený bol na 10 mesiacov. 6. Maloletá L. je vo veku necelých 8 rokov, je žiačkou 2 ročníka základnej školy, trpí na respiračné ochorenia, nosí okuliare. Stravuje sa v škole, jej výdavky v škole predstavujú 20,- € mesačne strava, školský klub 17,- € na 3 mesiace. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu cca 300,- €. 7. Otec sa toho času nachádza vo VTOS Sučany, dožiadaním Okresného súdu v Martine bol dňa 11.10.2017 vypočutý, preto súd s poukazom na ustanovenie § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, v súčasnosti má nízky príjem vo VTOS, ktorý nepostačuje ani na riadne platenie pôvodne stanoveného výživného vo výške 75,- € mesačne. Už pred nástupom do VTOS mal zdravotné problémy, ktoré mu bránili riadne sa zamestnať a aj preto si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť. Nemal z čoho posielať ani doteraz určené výživné. Po oboznámení sa s výsluchom matky uviedol, že má vedomosť, že maloletá L. má teraz vyššie náklady, keď už chodí do školy. Od narodenia sa o maloletú vždy zaujímal až do jeho odchodu do Prahy, začiatkom roka 2015. Dovtedy riadne prispieval na jej výživu. Od konca roku 2014 mal už nejaký dlh na výživnom, do Prahy išiel s tým, že tam bude pracovať. Mal však vážne zdravotné problémy, ktoré trvajú dodnes, má vysoký tlak, musí brať pravidelne lieky, dopláca cca 5,- € mesačne. Kvôli zdraviu nemohol pracovať, iba občas brigádnicky a narastal mu dlh na výživnom. Okrem maloletej L. nemá už ďalšie vyživovacie povinnosti, výživné na plnoletú dcéru Michaelu Frimerovú, narodenú dňa 25.5.1994 mu bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, sp.zn. 4Pc 15/2017-16 zo dňa 4.7.2017 s účinnosťou odo dňa 16.6.2017. Na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši je vedené trestné konanie za neplnenie vyživovacej povinnosti voči dcére Michaele. Keď býval v Prahe od začiatku roku 2015 pracoval občas na dohodu cez pracovnú agentúru, zo začiatku dokázal zo svojho príjmu vyžiť, ale ako mal zdravotné problémy nemohol pracovať každý deň, v tom období zarábal cca 3.000,- Kč, býval u kamarátky v nájomnom byte a finančne mu vypomáhala jeho kamarátka. 8. Rozsudkom súdu prvej inštancie sp.zn. 38T/18/2016 zo dňa 28.04.2016 bol otec uznaný vinným, za neplnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej L., za čo bol odsúdený na 10 mesiacov odňatia slobody. 9. Podľa platnej judikatúry č. R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania. 10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 4 rokov v čase poslednej úpravy výživného bola maloletá L. vo veku necelých 4 rokov, navštevovala materskú školu. V súčasnosti je maloletá žiačkou 2. ročníka základnej školy. 11. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a preto rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 75,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne od podania návrhu na súd a vo zvyšnej časti (50,- € mesačne) súd prvej inštancie návrh matky zamietol z dôvodu, že otec sa nachádza vo VTOS a rozsudok by mal byť pre otca motivačný, aby po prepustení na slobodu nebol jeho dlh na zročnom výživnom likvidačný. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie opiera o skutočnosť, že na strane maloletej nastala podstatná zmena pomerov tým, že od 01.09.2016 začala navštevovať základnú školu, čím matke výrazným spôsobom vzrástli mesačné výdavky na maloletú dcéru. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil vek maloletej, jej školské a mimoškolské aktivity, zdravotný stav maloletej časté respiračné ochorenia, problémy so zrakom), ako aj osobnú starostlivosť matky o maloletú. Matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky mesačne cca 300,- € mesačne, súd prvej inštancie považoval za primerané veku maloletej. Matka je riadne zamestnaná jej príjem je cca 580,- € mesačne. Skutočnosť, že otec je t.č. vo VTOS nie je prekážkou nezvyšovania výživného, nakoľko otec aj v čase, keď bol na slobode výživné riadne neuhrádzal (mal dve vyživovacie povinnosti a v oboch prípadoch je trestne stíhaný za neplnenie vyživovacej povinnosti). Otec sám, svojím spôsobom života sa dostal do tejto situácie, pričom maloleté dieťa nemôže znášať dôsledky jeho nezodpovedného prístupu k zákonnej vyživovacej povinnosti. Takisto súd prvej inštancie nezohľadnil otcom deklarované zdravotné problémy (ktoré listinnými dôkazmi neosvedčil), nakoľko vysoký krvný tlak je ochorenie, s ktorým sa dá pracovať, na toto ochorenie trpí veľká časť populácie. Tieto tvrdenia otca súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, otec dlhodobo pristupuje k jeho vyživovacej povinnosti nezodpovedne, pričom sám uviedol, že si je vedomý, že potreby maloletej sa titulom návštevy základnej školy zvýšili, napriek tomu výživné na maloletú nezasielal. Vycestoval do zahraničia pracovať a vyživovaciu povinnosť si naďalej neplnil. Je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú ako i finančnú starostlivosť na druhého rodiča, vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu je právom dieťaťa a zákonnou povinnosťou povinného rodiča, ktorá mu plynie až do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Výživné má spotrebný charakter, má prednosť pred všetkými výdavkami povinného rodiča, a preto si musí povinný rodič svoje finančné záležitosti usporiadať tak, aby si riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť a neohrozoval práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa. 12. Zročné výživné za obdobie od 06.05.2016 do 31.10.2017, ktoré otcovi vzniklo v sume 420,90 €, súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že otec je toho času vo VTOS, povolil otcovi splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia a to v zmysle § 232 ods. 4 CSP. Výpočet zročného výživného = 16 mesiacov x 25,- € (100-75= 25,- €) = 400,- € + 20,90 € (25:31=0,86 x 26 dní = 20,96 €) = 420,90 €. 13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §-u 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.) 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že sa odvoláva voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na dcéru zo sumy 75,- € na sumu 100,- € mesačne, ako aj voči výroku o zročnom výživnom, ktoré súd otcovi povolil splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že neplnením jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia. Otec uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, nakoľko vzal do úvahy iba argumenty jednej strany a to sú argumenty v prospech zvýšenia výživného. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani jeden argument v prospech otca. Otec uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch t.j., že sa mu podstatne zmenili pomery ohľadom zárobku, nakoľko tu nemôže mesačne zarobiť viac ako 100,- €. Z tejto sumy mu mesačne zrážajú za pobyt v ÚVTOS približne 50,- €, ďalej 10,- € má zrážky z exekúcie, teda na výživné jeho dcéry mu zostáva približne od 30,- do 40,- € mesačne. Inú zárobkovú činnosť nemá. Zvýšenie výživného je teda za súčasnej situácie vyložene nevhodné a má za to, že je aj v rozpore s dobrými mravmi. Otec ďalej uviedol, že pokiaľ by bol zdravý, tak by pracoval a výživné by aj riadne platil. Avšak nie vlastnou vinou prišiel o prácu, pričom následne vycestoval až do Prahy, kde sa mu zhoršil zdravotný stav, nemohol pracovať, a teda nemohol ani platiť výživné. Otec má zato, že dlh na výživnom bude likvidačný. Nakoľko teraz nemôže platiť ani súdom určené výživné vo výške 100,- € mesačne + 20,- € mesačne zameškané výživné. Inak povedané jeho dlh sa nezmenšuje, ale stále narastá. Týmto spôsobom môže matka opätovne podať ďalšiu žalobu, ďalšie trestné oznámenie za neplatenie výživného a otcovi sa nepodarí ani vyjsť z väzenia. Otec uviedol, že súčasná výška 30 % sumy životného minima je približne 30,- € a túto sumu môže platiť aj teraz, keď vyjde z väzenia s radosťou bude platiť svojej dcére výživné 100,- € mesačne, ale teraz túto sumu jednoducho nie je z objektívnych príčin možný platiť. Nechce sa viac zadlžovať, aby mohol vyjsť z väzenia a aby mohol na slobode pracovať a potom prispievať jeho dcére vyšším výživným. Otec má zato za súčasnej situácie mal súd prvej inštancie postupovať s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Na základe vyššie uvedeného otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancii zrušil v plnom rozsahu. 15. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že nakoľko bola výška výživného na maloletú určená naposledy rozsudkom zo dňa 14.05.2013 sp.zn. 28P/302/2012, kedy bola maloletá vo veku štyroch rokov, matka požiadala o zvýšenie výživného podľa zákona o rodine po troch rokoch, keďže maloletá je vo veku 8 rokov a je už žiačkou 2. ročníka základnej školy, čo má za následok aj zvýšenie nákladov na výživu a zabezpečenie základných potrieb nevyhnutných na zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývoja maloletej, ktorá má časté respiračné ochorenia, nosí okuliare, a preto je zvýšenie výživného zo sumy 75,- € na sumu 100,- € opodstatnené. 16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 17. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 18. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 19. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej L., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2013), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2017). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti k maloletej L. rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 14.05.2013 č.k. 28P/302/2012-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2013. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol otec povinný platiť výživné vo výške 75,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní t.j., že v súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody, a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej L. sumou vo výške 100,- € odvolací súd udáva, že otec sa do výkonu trestu odňatia slobody dostal práve v dôsledku neplatenia výživného. Za danej situácie potom nie je možné prihliadnuť na argumenty otca uvedené v odvolaní, nakoľko otec keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mal možnosť pracovať, toto neurobil, výživné na maloletú nezasielal, a z tohto dôvodu bol aj následne právoplatne odsúdený. Inak povedané samotná skutočnosť, že otec má vo výkone trestu obmedzené možnosti príjmu, nemôže byť zohľadnená s prihliadnutím na to, že maloletá L. má aj v tomto období svoje potreby a výdavky, ktoré musia byť zabezpečované, pričom otec sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody svojou protiprávnou činnosťou, ktorá nemôže byť vyhodnotená v jeho prospech, t.j. že by otcovi súd za dané obdobie výživné neurčil. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že otec je v produktívnom veku, deklaruje síce zdravotné problémy týkajúce sa vysokého krvného tlaku, avšak na druhej strane vysoký krvný tlak (zo strany otca nebola predložená žiadna lekárska správa) nie je diagnózou, ktorá by bránila otcovi vykonávať akékoľvek povolanie, respektíve obmedzovala pracovnú činnosť otca, a preto uvedené argumenty otca tvrdené v odvolaní neobstoja. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k dcére Michaele, ktorá v roku 2017 ukončila prípravu na budúce povolanie, a preto otcovi zostala iba jedna vyživovacia povinnosť na maloletú L.. Pokiaľ ide o samotné zvýšenie výživného zo sumy 75,- € na sumu 100 ,- € za obdobie troch rokov (t.j. cca zvýšenia o 8,30 € ročne) odvolací súd iba zdôrazňuje, že je úplne prirodzené, že osemročné dieťa má iné náklady a výdavky, ako dieťa vo veku 4 rokov ( t.j. dieťa predškolského veku ). Je všeobecne známe, že deti sa neustále vyvíjajú, rastú, a preto im je potrebné kupovať oblečenie, obuv a zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletá má aj zdravotné problémy a s tým spojené výdavky na lieky, liečebné procesy, prípadne krúžky a záujmové aktivity. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v danom prípade nebolo možné zohľadniť skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, že má vysoký krvný tlak (nepodložený lekárskymi správami), avšak bolo potrebné zohľadniť podstatné zvýšenie výdavkov na maloletú L., ktoré na jej strane nastalo. Určitým konsenzom došiel súd prvej inštancie k výške vyživovacej povinnosti vo výške 100,- € mesačne, pričom je nepochybné, že súdom prvej inštancie určené výživné nebude pokrývať výdavky maloletú, a preto odvolací súd zdôrazňuje, že matka je k maloletej taktiež výživou povinná, pričom je povinná jej poskytnúť výživné nielen formou osobnej starostlivosti, ale aj alikvotnou finančnou sumou. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne a právne správny, v časti určeného výživného, ako aj v časti zaostalého výživného na maloletú L. potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 21. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).