Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716203826 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716203826.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o Y. H. H.: A., narodená dňa XX.XX.XXXX a V., narodená dňa XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka - A. H., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom H. X, L. J., a otec - Y.. K. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., zastúpený advokátskou kanceláriou Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. novembra 2017 č. k. 12P/329/2016- 458, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. novembra 2017 č. k. 12P/329/2016- 458, vo výroku, v ktorom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A., narodenú dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne a na maloletú V., narodenú dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 v sume 1.880,- €, ktoré je otec povinný uhradiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, vo výroku v ktorom súd prvej inštancie určil zročné výživné na maloletú V. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 v sume 1.880,- €, ktoré je otec povinný uhradiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky a vo výroku v ktorom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa zo dňa 21.11.2017 č. k. 12P/329/2016 - 458, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti H.: A., narodenú dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne a na maloletú V., narodenú dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne. Súd prvej inštancie súčasne určil, že zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 v sume 1.880,- € je otec povinný uhradiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky a súčasne zročné výživné na maloletú V. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 v sume 1880,- € je otec povinný uhradiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Predmetným rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 15P 98/2012-28 zo dňa 02.07.2012 v časti výšky výživného na maloletú A. E. V. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 15.6.2016 žiadala matka, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú V. zo sumy 250,- € mesačne na sumu 800,- € mesačne, na maloletú A. zo sumy 250,- € mesačne na sumu 850,- € mesačne, u oboch spätne tri roky od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že na strane maloletých detí došlo k značnému zvýšeniu nákladov na ich každodenný život a zdravý rast, ako aj k podstatnej zmene a zvýšeniu finančných možností na strane ich otca, ktorý od 1.5.2013 bol vyslaný na Zastupiteľský úrad SR v Moskve do funkcie ekonomického diplomata, kde sa jeho mesačný príjem pohybuje na slovenské pomery v nadštandardnej sume. 3. Otec sa k návrhu matky v písomnom vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.6.2017 vyjadril tak, že s návrhom matky nesúhlasí a tým istým podaním žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči obom maloletým dcéram na sumu 100,- € mesačne na každé maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho misia v zahraničí končí k 1.7.2017, čím mu podstatne klesne príjem. Počas výkonu práce v zahraničí matke zasielal finančné plnenie nad rámec výživného a taktiež uhrádzal náklady na škôlku, družinu, krúžky, stravné, oblečenie, jazykové vzdelávanie maloletých detí, lieky, zubára, tábory a školy v prírode. Súčasťou návrhu na zníženie výživného bol zo strany otca podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zníženie výživného, na sumu 100,- € mesačne, na každé maloleté dieťa, počnúc dňom 1.7.2017. 4. Kolízna opatrovníčka súdu uviedla, že s poukazom na príjem otca v období, za ktoré sa výživné určuje, odporúčajú súdu určiť výživné na maloletú A. v sume 500,- € mesačne a V. v sume 450,- € mesačne, a od 07/2017, kedy klesol otcovi príjem odporúčajú určiť výživné na 350,- € a 300,- € mesačne. 5. Okresná prokuratúra odporučila súdu prvej inštancie, nakoľko neboli preukázané dôvody osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne 3 roky, od podania návrhu na súd do 07/2017 na maloletú A. mesačne na sumu 500,- € maloletú V.Í. na sumu 450,- € a od 08/2017 na sumy 320,- € a 280,- € mesačne. 6. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že maloleté deti A. a V. sa narodili v manželstve rodičov, ktoré bolo rozsudkom OS Bratislava IV., zo dňa 2.7.2012 č.k. 15P/98/2012-28 rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva v rámci rodičovskej dohody, zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí 250,- € na každé maloleté dieťa, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.9.2012. V tom čase boli maloleté deti o 5 rokov mladšie, matka bola na rodičovskej dovolenke, otec bol zamestnaný na MZV SR a jeho priemerný mesačný netto príjem bol v sume 1834,62 €. 7. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že matka od poslednej úpravy výživného nezmenila osobný stav, je rozvedená, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Zamestnaná je na MZV SR ako asistentka a jej priemerný mesačný netto príjem za roky 2013/847,13 €, za rok 2014 /689,28 €, za rok 2015/842,10 €, za rok 2016/1.173,64 €, za rok 2017/1.164,54 €, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti, iný príjem nemá, nepodniká. Spolu s maloletými deťmi a svojom matkou bývajú v 4-izbovom byte, zakúpenom v roku 2017 z hypotekárneho úveru vo výške 85.000,- €, mesačné splátky sú vo výške 335,- €. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 226,95 € domové spoločenstvo, elektrika 35,-€, Slovanet + internet 1,- €. Na pojednávaní matka uviedla, že jej matka neprispieva na bývanie, nakoľko vložila do kúpy bytu sumu 90.000,- € a taktiež znáša všetky náklady na auto a benzín. 8. Maloletá A. je vo veku 10 rokov, je žiačkou 5 ročníka ZŠ, je zdravá, učí sa výborne, stravuje sa v škole - 27,- € mesačne, navštevuje školský klub 16,- € mesačne, angličtina 18,- € mesačne. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu 333,- € až 1.212,- €. 9. Maloletá V. je vo veku necelých 8 rokov, je žiačkou 2.ročníka ZŠ, je zdravá, učí sa výborne, stravuje sa v škole - 27,- € mesačne, navštevuje školský klub 16,- € mesačne, angličtina 18,- € mesačne. Priemerné mesačné výdavky s maloletou matka vyčíslila na sumu 317,- € až 1.091,- €. 10. Otec uhrádza mesačne výživné vo výške 500,- € na obe maloleté deti, nemá dlh na výživnom. Pokiaľ pracoval v zahraničí bol s dcérami v telefonickom kontakte, dcéry odmietajú kontakt s otcom, za prítomnosti jeho terajšej partnerky. Po pohovore u kolízneho opatrovníka otec sa s dcérami stretáva sám, čo si maloleté deti veľmi pochvaľujú. 11. Matka žiada zvýšiť výživné na obe maloleté deti spätne za tri roky, na sumu 850,- € na maloletú A. a na maloletú V. na sumu 800,- € mesačne. 12. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že za dôvody osobitného zreteľa, prečo žiada zvýšiť výživné spätne za tri roky, matka uviedla, že od roku 2013 do januára 2016, otec maloletých detí okrem výživného uhrádzal náklady na deti o ktoré ho požiadala, niektoré výdavky otec uhrádzal v polovici, niektoré viac menej v celej sume - krúžková činnosť, oblečenie. Takto otec participoval na výžive a výchove maloletých detí, nad rámec výživného do januára 2016, kedy matka podala návrh na vyporiadanie BSM. Od tejto doby otec uhrádza iba výživné v sume 500,- € na obe maloleté deti. Za obdobie rokov 2013 až január 2016 vrátane otec prispel nad rámec výživného na obe maloleté deti sumou 10.201,- €. 13. Matka uviedla, že nie je všetko len o financiách, ale aj o starostlivosti o deti. Aj napriek tomu, že bol otec 4 roky mimo územia SR, deti majú otca radi, a matka si myslí, že je to kus práce, ktorú odviedla, aby tento vzťah udržala. 14. Otec od poslednej úpravy výživného nezmenil osobný stav, je rozvedený, nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. V roku 2012 bol zamestnaný na MZV SR a jeho príjem dosahoval sumu mesačne netto 1.834,62 €. Zníženie výživného žiada z dôvodu, že od 07/2017 sa vrátil domov na Slovensko, dovtedy pôsobil na Veľvyslanectve SR v Rusku a to od mája 2013 do júla 2017. Pred rokom 2013 a to od roku 1995 opakovane pôsobil aj s manželkou v Slovinsku, v Záhrebe. Medzi jednotlivými vyslaniami do zahraničia musí byť odstup cca 2 roky, je to postup MZV SR. Vyslanie je aj na žiadosť zamestnanca, akreditačná komisia rozhodne do ktorej krajiny a kedy bude vyslaný. Po návrate na Slovensko jeho príjem oproti roku 2012 klesol o 500,- €. 15. Otec je vlastníkom 4 - izbového bytu v Bratislave, ktorý si odkúpil v roku 1995, v byte býva sám, mesačné náklady na bývanie - domové spoločenstvo 160,- €, elektrika 30,- €, TV-mobil 60,- €. Otec nemá žiadne úvery, ani pôžičky. Je vlastníkom 2 garáží v Bratislave, ktoré neprenajíma. Mesačné poplatky správcovi predstavujú cca 10,- €. Iný príjem nemá, nepodniká, na účtoch má úspory cca 10 000,- €. Počas pobytu v Moskve si uhrádzal náklady na bývanie cca 80,- €, garáž 50,- € mesačne. Život v Moskve je drahý, mesto patrí medzi 10 najdrahších miest sveta, na stravu minul cca 600-700,- € mesačne. Počas pobytu v zahraničí prispieval na maloleté deti nad rámec výživného celkovo cca 10.000,- €. 16. Zo mzdových listov otca súd prvej inštancie mal preukázané, že otcov príjem v roku 2012 bol vo výške 1.655,33 € mesačne netto, v roku 2013 - otec nepredložil mzdový list, v roku 2014 otec nepredložil mzdový list, v roku 2015 - 4.501,40 €, v roku 2016 - 4 237,95 €, v roku 2017 do augusta 2017 je to 3 174,05 €, s tým, že za júl 2017 je to suma 983,- € a august 2017 suma vo výške 1.042,55 €. 17. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že podľa platnej judikatúry č. R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 5 rokov, na strane maloletých detí nastala podstatná zmena, maloleté deti sú žiačkami základnej školy, otec v čase poslednej úpravy výživného dosahoval zárobok 1.655,- € mesačne netto, matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne na každé maloleté dieťa za obdobie od 15.6.2016 do 30.6.2017, t.j. za obdobie, kedy bol otec služobne mimo SR, jeho zárobok v tom čase dosahoval sumu cca 4.237,95 € netto mesačne a vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. V čase poslednej úpravy výživného matka bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti t.j. od roku 2013 je riadne zamestnaná a jej príjem dosahuje sumu mesačne netto v roku 2016 sumu vo výške 1.173,64 € v roku 2017 je to suma 1.165,54 €. V čase keď bol otec v zahraničí nad rámec výživného prispieval matke v celkovej sume cca 10.000,- €, čo potvrdili obaja rodičia a táto suma nebola medzi rodičmi sporná. Teda za obdobie, kedy otec dosahoval príjem cca 4.000,- € t.j. od podania návrhu na súd zvýšil výživné na každé dieťa o 150,- € mesačne. Matkou uvádzané dôvody osobitného zreteľa súd nepovažuje za postačujúce na to, aby určoval výživné spätne tri roky. Matka vedela, že otec je vyslaný do zahraničia, pracujú na tom istom ministerstve, vedela, že jeho príjem sa navýšil a ak nebola matka spokojná s participáciou otca na výžive maloletých detí, mala už v tom čase podať návrh na zvýšenie výživného, teda v roku 2013. Matka tak urobila až v roku 2016, dovtedy otec prispel sumou cca 10.000,- € nad rámec výživného. Súd prvej inštancie mal za to, že otcova participácia na výžive maloletých detí v tom čase bola postačujúca, čo matka rešpektovala, dôsledku čoho matka podala návrh na súd až dňa 15.6.2016, aj napriek tomu, že tvrdila, že otec nad rámec výživného prispieval iba do januára 2016. Je potrebné zdôrazniť, že práva a právom chránené záujmy treba riešiť v čase, keď nastane podstatná zmena na strane maloletých detí a rodičov. V tomto prípade to matka neuskutočnila a neuviedla hmotnoprávne dôvody na priznanie zvýšeného výživného spätne tri roky. Súd prvej inštancie ustálil priemerné mesačné výdavky na maloleté deti, podľa matkou deklarovaných výdavkov iba z časti, a to sumou cca 800,- € na každé dieťa. Matka tieto výdavky nadhodnotila a s týmto sa súd nestotožnil. Maloleté deti sú vo veku 10 a 9 rokov a matkou deklarované výdavky od 333,- € do 1.212,- € mesačne, čo nezodpovedá veku detí, školským a mimoškolským aktivitám. Obe maloleté deti sú zdravé a absolvujú výučbu angličtiny - mesačne 38,- €. Aj keď rodičia maloleté deti nastavili na určitú životnú úroveň a štandard, matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky tomu nezodpovedajú. Súd prvej inštancie teda za obdobie od podania návrhu na súd t.j. od 15.6.2016 do 30.6.2017 (návrat otca z cudziny a pokles zárobku otca na cca 1.100,- € mesačne netto) zvýšil výživné na každé dieťa na sumu 400,- € mesačne. Keďže otec ukončil zahraničnú misiu a jeho príjem od 1.7.2017 klesol na sumu 1.100,- € mesačne, a jeho príjem nedosahuje ani výšku príjmu v roku 2012, súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného od 1.7.2017 zamietol a taktiež súd prvej inštancie zamietol aj návrh otca na zníženie výživného od 1.7.2017. Súd poukázal na skutočnosť, že obe maloleté deti od poslednej úpravy výživného sú o 5 rokov staršie, čím sa ich odôvodnené potreby zvýšili. Ich školské a mimoškolské aktivity, výdavky na ošatenie, obutie stravovanie a iné sú oproti roku 2012 navýšené, a preto by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí, ak by súd návrhu otca na zníženie výživného vyhovel. Obaja rodičia museli vedieť a vedeli, že zahraničná misia otca je časovo ohraničená, a obaja rodičia mali s finančnými prostriedkami narábať tak, aby formou úspor počítali na obdobie, kedy otcov príjem nebude tak vysoký. Matka, ktorá je tak isto povinná finančne participovať na výžive deti má svoju finančnú situáciu oproti roku 2012 zmenenú tým, že v roku 2012 poberala rodičovský príspevok a od roku 2013 je riadne zamestnaná a jej príjem dosahuje sumu cca 1.100,- € mesačne netto. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na bytové podmienky oboch rodičov, otec má vlastný 4 izbový byt, v ktorom ako uviedol býva sám, nemá žiadne úvery ani pôžičky, tak isto je vlastníkom 2 garáží. Matka vytvorila a zabezpečila sebe i deťom vlastné bývanie, v súčasnosti spláca úver, pričom časť týchto nákladov musí znášať aj jej matka, ktorá býva s dcérou a vnúčatami v spoločnej domácnosti. Aj napriek tomu, že odôvodnené potreby maloletých detí sa oproti roku 2012 zvýšili, súd návrh na zvýšenie výživného od 1.7.2017 matke zamietol, nakoľko otcovi sa príjem čiastočne znížil. Je potrebné dodať, že pokiaľ otec zostane pracovať u terajšieho zamestnávateľa, bez šance zvýšenia jeho príjmu, bude si do budúcna musieť svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby prispieval primeranou čiastkou na obe maloleté deti, ktorých potreby sa neustále zvyšujú. Navyše otec preukázal, že jeho zárobkové schopnosti sú vyššie, ako je jeho terajší príjem. Výživné zo strany povinného rodiča nemá sanovať iba výživu a bývanie maloletých detí, ale má primerane pokrývať aj voľnočasové a školské aktivity, a všeobecný fyzický ako i duševný rozvoj maloletých detí. 18. S poukazom na uvedené a zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, príjem otca, jeho zárobkové možnosti a schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, výška výživného na ktorú bol otec súdom zaviazaný je zárukou toho, že práva a právom chránené záujmy maloletej A. E. V. budú i v budúcnosti naplnené, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie. 19. Zročné výživné za obdobie od 15.6.2016 do 30.6.2016 v sume 1.880,- € na každé dieťa, súd prvej inštancie zaviazal otca uhradiť jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, s poukazom na prednostný a spotrebný charakter výživného a s poukazom na vyjadrenie otca, že jeho úspory v súčasnosti sú cca 10.000,- €, a preto podľa názoru súdu otec je schopný zročné výživné matke uhradiť jednorazovo. Výpočet zročného výživného od 15.6.2016 do 30.6.2017 , t.j. 12 mesiacov x 150,- € (400 - 250 = 150,- €) = 1.800,- € plus alikvotná čiastka za mesiac jún 2016 , t.j. 16 dní (150,- € : 30 dní = 5 x 15dní = 80,- €) Sumár = 1.800,- € + 80,- € = 1.880,- €, na každé maloleté dieťa. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.). 21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to voči výroku I., II., III., a V. z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), ako aj podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne a za obdobie od 1.7.2017 zníži vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. H., narodenú dňa XX.XX.XXXX zo sumy 250,- € na sumu 170,- € mesačne a na maloletú V.W. H., narodenú XX.XX.XXXX zo sumy 250,- € na sumu 130,- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku súdu. O trovách odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak, aby žiaden z účastníkov konania nemal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúci postup považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 súd prvej inštancie nedostatočne prihliadal na jeho dobrovoľné plnenia nad rámec súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti v minulosti, na jeho „reálne" možnosti a schopnosti, ako aj na jeho zhoršený zdravotný stav. Súdu prvej inštancie zároveň otec vytkol nedostatočné odôvodnenie v časti odôvodených a opodstatnených výdavkov maloletých detí, ktoré boli matkou uvádzané v nadhodnotených sumách a z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného na maloleté deti. Čo sa týka výšky odôvodnených výdavkov obidvoch maloletých detí, súd prvej inštancie v bode 31 rozsudku konštatuje, že „Súd ustálil priemerné mesačné výdavky na maloleté deti podľa matkou deklarovaných iba sčasti, a to sumou cca 800,- € na každé dieťa...". S uvedenou konštatáciou súdu prvej inštancie sa otec nemôže stotožniť, keďže vychádzajúc z matkou predložených podrobne vyčíslených výdavkov takýto záver súdu nevyplýva. Otec upriamil pozornosť odvolacieho súdu na tú skutočnosť, že matka súdu prvej inštancie predložila nasledovné, ňou vyčíslené výdavky maloletých detí, a to v nasledovných výškach: Katarína Zuzana Jún 2016 216,67 € 342,71 € Júl 2016 161,16 € 161,16 € August 2016 603,04 € 603,04 € September 2016 420,24 € 420,24 € Október 2016 442,74 € 442,73 € November 2016 418,13 € 418,13 € December 2016 613,21 € 613,21 € Január 2017 546,80 € 546,80 € Február 2017 927,67 € 927,67 € Marec 2017 323,42 € 323,42 € Apríl 2017 524,27 € 521,42 € Máj 2017 317,47 € 466,45 € Jún 2017 306,65 € 486,65 € Júl 2017 594,34 € 1.212,34 € August 2017 483,05 € 483,05 € Priemerný mesačný výdavok 460,- € 530,- € Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že priemerný mesačný výdavok maloletých detí sa podľa údajov matky pohybuje maximálne vo výške 460,- až 530,- € mesačne, pričom mnohé považuje otec za absurdne nadhodnotené, a s ktorými sa ani súd prvej inštancie nestotožnil. V bode 31 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že „Aj keď rodičia maloleté na určitú životnú úroveň a štandard, matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky tomu nezodpovedajú". Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že obidve deti sú zdravé, nemajú zvýšené výdavky na špeciálnu stravu alebo zdravotnú starostlivosť, a berúc do úvahy ich aktuálnu školskú a mimoškolskú činnosť (návšteva školy, ŠKD iba v prípade mladšej dcéry a kurz angličtiny), priemerný mesačný výdavok každej z dcér neprevyšuje a ani nikdy neprevyšoval sumu 300,- až 400,- € mesačne. Preto otec tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, keď ustálil priemerný mesačný výdavok každej z dcér na sumu 800,- € mesačne, čo v žiadnom prípade nevyplýva z obsahu samotného súdneho spisu. V tejto súvislosti otec opakovane dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že počas celého obdobia jeho vyslania v zahraničí deťom zabezpečoval ich kompletné potreby a to bez ohľadu na to, že matke mesačne uhrádzal aj súdom stanovenú výšku výživného v sume spolu 500,- € mesačne. Tak, ako súd prvej inštancie správne konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, do rúk matky otec za obdobie rokov 2013 - 2016 plnil nad rámec súdom stanovenej výšky výživného sumou 10.000,- €. V tejto súvislosti však konštatácia súdu prvej inštancie nie je úplná, keďže súd prvej inštancie opomenul aj otcom uvádzané ďalšie plnenia výživného vo vzťahu k jeho dcéram, a to na účet rôznych organizácií (školy, škôlky, kluby, jazykové školy, atď.), pričom spolu za obdobie rokov 2012 - 2015 išlo o sumu cca 5.200,- €, tak, ako to otec uviedol vo svojom podaní zo dňa 14.11.2017. Po prepočte všetkých vyššie uvedených plnení otec upriamil pozornosť odvolacieho súdu na tú skutočnosť, že za obdobie jeho vyslania v zahraničí si svoju vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom plnil v sume takmer 1.000,- € mesačne. Otec plnil dobrovoľne bez toho, aby bol zaviazaný rozhodnutím súdu. Toto je dôkaz o tom, že vždy v prvom rade myslel na potreby svojich dcér a nie na jeho potreby, a zo všetkých síl sa usiloval finančne zabezpečiť jeho deti. V tejto súvislosti otec zdôraznil tú skutočnosť, že všetky potreby detí financoval bez toho, aby od matky žiadal jej finančnú participáciu na zabezpečovaní potrieb detí, a to aj napriek tej skutočnosti, že matka od roku 2013 riadne pracovala a dosahovala slušný príjem (cca 1.100,- € netto). Koniec koncov to, že sa matka na nákladoch detí v uvedenom období nijakým spôsobom nepodieľala, matka vo svojej výpovedi potvrdila. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti otec uviedol, že výživné voči svojim dcéram si plnil v takej výške, z ktorej matka mohla deťom vytvoriť úspory, čo však nikdy neurobila a dôvodne sa domnieva, že istú časť jeho úhrad vynaložila nie na potreby detí, ale na svoje vlastné potreby a záujmy. Otec v rámci odvolania ďalej uviedol, že namieta postup súdu prvej inštancie, keď zamietol jeho návrh na zníženie výživného od 01.07.2017 s odôvodnením, že „súd poukazuje na skutočnosť, že obe maloleté deti od poslednej úpravy výživného sú o 5 rokov staršie, čím sa ich odôvodnené potreby zvýšili. Ich školské a mimoškolské aktivity, výdavky na ošatenie, obutie, stravovanie a iné sú oproti roku 2012 navýšené, bolo by v rozpore so záujmami maloletých detí, aby súd návrhu otca na zníženie výživného vyhovel." Otec s uvedenou konštatáciou súdu prvej inštancie nemôže súhlasiť, keďže v roku 2012 došlo k určeniu výšky výživného prostredníctvom rodičovskej dohody, bez toho, aby boli súdom riadne preskúmané odôvodnené výdavky jeho maloletých detí. Rodičovská dohoda bola výsledkom mediácie, pričom rodičia pri stanovení výšky výživného vychádzali z výšky jeho vtedy aktuálneho čistého príjmu vo výške 1.834,62 €. V tom čase dohodnutá výška výživného predstavovala cca 27 % čistého príjmu otca, pričom keďže matka v tom čase nebola zamestnaná a poberala rodičovský príspevok, otec hradil 100% vtedajších výdavkoch ich dcér a v zásade aj celej domácnosti matky. Otec preto tvrdí, že z obsahu spisu vôbec nevyplýva výška výdavkov detí v roku 2012 a súd prvej inštancie nemôže navýšenie výdavkov detí odôvodniť iba tým, že „deti sú o 5 rokov staršie". Taktiež konštatácia súdu prvej inštancie o navýšených výdavkoch na školskú a mimoškolskú činnosť súdu neobstojí, keďže okrem platieb za stravu v škole a školský klub detí v prípade mladšej dcéry (keďže staršia dcéra nástupom na druhý stupeň už družinu navštevovať nemôže), deti nenavštevujú žiadne mimoškolské aktivity (s výnimkou angličtiny), nevenujú sa žiadnemu športu, neučia sa hrať na žiaden hudobný nástroj, inak povedané, okrem základných výdavkov na bývanie, stravu, hygienu a ošatenie majú iba minimálne výdavky na školskú a mimoškolskú činnosť. Preto otec v tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Zároveň otec dal do pozornosti odvolacieho súdu aj tú skutočnosť, že odôvodnené potreby, ku ktorým súd prihliada pri určení výšky výživného na dieťa, sú rôzne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobe a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkovému uplatneniu v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod.. Odôvodnené potreby sú však odôvodňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru "všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka". Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale prospešné všestrannému vývoju dieťaťa, poňatie je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov. Otec ďalej uviedol, že nemôže súhlasiť s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý v bode 31 uviedol nasledovné: „Je potrebné dodať, že pokiaľ otec zostane pracovať u terajšieho zamestnávateľa, bez šance zvýšenia jeho príjmu, bude si do budúcna musieť svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby prispieval primeranou čiastkou na obe maloleté deti, ktorých potreby sa neustále zvyšujú, navyše otec preukázal, že jeho zárobkové schopnosti sú vyššie ako je jeho terajší príjem." Otec zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho možnosti a schopnosti, keď na základe vyššie uvedeného záveru zamietol jeho návrh na zníženie výživného. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí mylne poukazuje na schopnosť otca nájsť si lepšie platené zamestnanie, resp. byť opätovne vyslaný na výkon práce do zahraničia. Otec vyštudoval vysokú školu so zameraním na medzinárodné vzťahy, na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky (ďalej len "MZVaEZ SR") je zamestnaný nepretržite 22 rokov (doposiaľ nemenil zamestnávateľa) a presun na iné ministerstvo odporúčaný súdom prvej inštancie by nepriniesol žiaden rozdiel v príjmovej stránke, nakoľko na výkon práce na všetkých ministerstvách sa rovnako vzťahuje nariadenie vlády SR č. 108/2017, ktoré stanovuje platové tarify un block pre všetkých štátnych zamestnancov tak, ako to bolo súdu prvej inštancie zdokladované podaním zo dňa 29.6.2017. Otec si preto dovoľuje zdôrazniť, že zmena zamestnávateľa by skôr teda priniesla opačný efekt, nakoľko na väčšine iných ministerstiev je možnosť výjazdu značne obmedzená, a to len na medzinárodné organizácie. Otec zdôraznil, že identickú možnosť v zmysle kariérneho poriadku prihlásiť sa na pracovné vyslanie v zahraničí vždy mala a aj v súčasnosti má aj matka. Pozície asistentiek boli veľmi obsadzované aj pred začatím predsedníctva SR v EÚ, t.j. v prvom polroku 2016 a sú ponúkané pri každom vyhlásení výberových konaní. Otec je tiež presvedčený o tom, že vyslanie v zahraničí by bolo veľkým prínosom aj pre samotné deti, ktoré by tak mali možnosť naučiť sa cudzí jazyk a získali by vzdelanie v zahraničí. Ak teda súd prvej inštancie posudzuje jeho osobu optikou, že dostatočne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, takouto rovnakou optikou by mal nazerať aj na schopnosti a možnosti samotnej matky. Ďalej otec poukázal aj na ustanovenie § 112 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého štátny zamestnanec nesmie podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na neexistenciu nároku na vyslanie do zahraničia a poukazujúc na nemožnosť ovplyvniť rozhodnutie Atestačnej komisie, ako aj zákonné obmedzenie štátneho zamestnanca vykonávať inú zárobkovú činnosť, otec opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach aktuálne si zabezpečiť lepší príjem. V kontexte vyššie uvedeného a v podmienkach výkonu povolania otca, ktoré zo sebou prináša podstatné zmeny v podobe rôzneho finančného ohodnotenia doma a v zahraničí, je otec presvedčený, že je nevyhnutné prispôsobiť rozsah potrieb detí aktuálnym finančným možnostiam rodičov. Otec v rámci odvolania je nútený konštatovať, že v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa otec v dôsledku plnenia vyživovacej povinnosti v rozsahu 50% jeho čistého mesačného príjmu dostane doslova do finančnej núdze, čo nepovažuje za postup súdu v najlepšom záujme jeho detí, ktoré týmto pádom budú mať podstatne vyššiu životnú úroveň ako on sám. Takýto dôsledok nie je jednak vhodný a už vôbec nie výchovný, a je presvedčený o tom, že životný štandard detí sa musí v každej životnej etape odvíjať od životného štandardu rodičov. Keďže otec tvrdí, že priemerné bežné výdavky jeho detí sa s istotou nepohybujú v sume vyššej ako 300,- do 400,- € mesačne, nemôže súhlasiť s konštatáciou súdu prvej inštancie o udržiavaní doteraz nastaveného životného štandardu jeho detí. Ak by otec za každú cenu chcel udržať doteraz nastavený životný štandard jeho detí, správal by sa nezodpovedne a vystavil by sa značnému majetkovému riziku. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy ani jeho aktuálny zdravotný stav a nezohľadnil jeho výdavky na liečbu chronického ochorenia pohybového aparátu. V prílohe otec priložil znalecké vyjadrenie vypracované Prof. MUDr. Jozefom Vojtaššákom, CSc., v ktorom sa okrem iného uvádza, že trpí chronickým ochorením pohybového aparátu, ochorenie má progresívny charakter a liečba je dlhodobá. Nevyhnutná je pritom farmakologická aj nefarmakologická liečba, predovšetkým však kúpeľná liečba, ktorá nie je hradená z verejného poistenia (hradené sú len samotné procedúry). Liečba teda vyžaduje pravidelný predpísaný príjem liekov na predchádzanie ďalšiemu zhoršeniu už aj tak chronického ochorenia. Otec si z príjmu môže dovoliť uhradiť iba svoje základné potreby, pričom zo sumy 500,- €, ktorá mu zostane po zaplatení výživného mu nezostanú prostriedky ani na lieky, ktoré sú mu predpisované ošetrujúcimi lekármi a ani na akékoľvek aktivity realizované s deťmi počas styku detí s ním. Lieky nie sú v plnej miere hradené zdravotnou poisťovňou a doplatok v súčasnosti predstavuje 50 až 60,- € mesačne. Podľa slov ošetrujúceho lekára sa má cena týchto liekov v budúcom roku zvyšovať. V prípade, že otec nedodrží predpísanú liečbu, môže dôjsť k trvalým následkom na jeho zdraví a tým aj k situácii, že nebude môcť ďalej vykonávať ani svoje povolanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec tvrdí, že je nevyhnutné, aby súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil faktický právny stav, pri ktorom otec bez vlastného pričinenia viac nedosahuje príjem, ktorý dosahoval v čase uzatvorenia rodičovskej dohody a nie je v jeho aktuálnych možnostiach a schopnostiach (poukazujúc pri tom na jeho aktuálne zhoršený zdravotný stav) plniť si vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom v sume 500,- €. S poukazom na vyššie uvedené otec navrhol, aby odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol tak, ako je navrhnuté v úvode odvolania. 22. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že nesúhlasí s odvolaním odporcu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie zo dňa 21.11.2017 a s odporcovou žiadosťou o zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom zníženia výživného na maloletú A. a V. H.. Naďalej trvá na svojich predošlých vyjadreniach a dokladoch, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené a súdom prvej inštancie aj riadne preskúmané. Zároveň si dovoľuje vyjadriť sa k zavádzajúcim a sporným vyjadreniam odporcu. Na základe čoho odporca usudzuje, že náklady na maloletú A. a V. boli matkou nadhodnotené? Všetky výdavky boli súdu predložené v podobe príloh k podaniu žiadosti o zvýšenie výživného na maloletú A. a V.. Prílohy obsahovali všetky pokladničné bločky, ktoré súviseli s nákladmi na deti a domácnosť. Súd prvej inštancie jej šanóny obsahujúce pokladničné bločky vrátil so slovami „že nie je účtovníčkou matky" na prvom pojednávaní. Zároveň si dovolila poukázať na to, že odporca v tabuľke uviedol výdavky na maloleté deti iba za mesiace, počas ktorých mu súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť (počas trvania vyslania na ZÚ SR v Moskve, konkrétne bola vyživovacia povinnosť zvýšená na obdobie od 15.6.2016 do 30.6.2017). Ale deti boli na svete a mali svoje nevyhnutné potreby aj pred týmto obdobím a majú ich aj po odporcovom návrate z vyslania na ZÚ SR v Moskve. Z týchto mesačných nákladov súd prvej inštancie vychádzal. Odvolaciemu súdu matka ďalej uviedla, že finančné prostriedky z vyživovacej povinnosti, ako aj finančné prostriedky poskytnuté nad rámec výživného odporcom boli použité výhradne na potreby maloletej A. a V.. Odporcovi neprináleží posudzovať zdravotný stav maloletej A. a V., odporca nežije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti, o ich zdravotný stav sa nezaujíma, nemá prehľad o ich chorobách a OČR. Matka uviedla, že v tomto smere jej vždy nápomocná jej matka a brat, ktorí choroby detí vykrývajú svojou prítomnosťou pri deťoch a starostlivosťou o ne, nakoľko v prípade, že čerpá riadnu dovolenku alebo návštevu lekára, či sprevádzanie k lekárovi, prípadne OČR viac ako dva dni, automaticky sa jej mzda kráti. V prípade zníženia mzdy by nedokázala pokryť náklady spojené s bývaním (hypotekárny úver, nájomné, ZSE a podobne), s maloletou A. a V., so stravou a chodom domácnosti. Z tvrdenia otca, že „obidve deti sú zdravé, nemajú zvýšené výdavky na špeciálnu stravu alebo zdravotnú starostlivosť" vyplýva, že otec chce aby maloletá A. a V. neboli zdravotne v poriadku, aby uhrádzal stanovené výživné v plnej výške? Ako matka, má v prvom rade na zreteli zdravie a potreby svojich dvoch dcér. Čo sa týka poskytovania finančných prostriedkov odporcom nad rámec výživného, tieto boli poskytované v období rokov 2013 - február 2016, čiže nie tak ako odporca tvrdí/zavádza, že počas celého trvania vyslania na ZÚ SR Moskva (návrat k 01.07.2017). Vždy po jej telefonáte o uhradenie konkrétnych potrieb maloletej A. a V., prípadne výpomoc pre domácnosť, odporca po zvážení tieto náklady uhradil. Tieto finančné prostriedky boli odporcom poskytnuté nad rámec výživného dobrovoľne. V prílohe matka priložila podrobný rozpis o odporcom poskytovaných položkách nad rámec výživného, ako aj jej čistý príjem na účet, z ktorého jasne vyplýva, že odporca opätovne zavádza keď tvrdí, že od roku 2013 sa jej netto príjem pohyboval okolo 1100,- €, čo súdu aj dokladuje v prílohe. Zároveň si súdu dovolila zaslať podrobný mesačný rozpis nákladov na maloletú A. a V. (na každé dieťa osobitne), ako aj podrobný rozpis nákladov na domácnosť. Výživné na maloletú A. a V. bolo stanovené v r. 2012 na základe posúdenia príjmu odporcu a nákladov na maloleté deti mediátorom, ktorý stanovil výšku výživného (rodičovská dohoda bola spísaná na základe nátlaku odporcu na jej osobu pod hrozbou, že ak rodičovskú dohodu nepodpíše, bude jej robiť zásadné prieky pri rozvodovom konaní). Zákon o rodine žiadnym spôsobom neurčuje lehotu, resp. dobu v ktorej je možné podať nový návrh na úpravu výživného na maloleté dieťa. Teoreticky je možné takýto návrh podať hneď po právoplatnom skončení pôvodného konania. Od roku 2012, kedy maloletá A. a V. navštevovali predškolské zariadenie sa ich potreby radikálne zmenili. A. navštevuje 5. ročník ZŠ a V. 2. ročník ZŠ. Maloletej A. a V. nebolo výživné upravené cca 6 rokov. Ona ako matka zabezpečuje deťom mimoškolské aktivity a je jej naozaj veľmi ľúto, že jej finančné možnosti jej neumožňujú deťom zabezpečiť aj iné krúžky, ako je krúžok anglického jazyka, nakoľko volila v tomto prípade priority do budúcna. Hradí stravné a školský klub detí, ale je poľutovaniahodné, že odporca ako otec ani len netuší, že školský klub detí navštevujú obe ich dcéry, i napriek tomu, že staršia A. je už na druhom stupni ZŠ (bývajú mimo Bratislavy a intervaly spojov nekorešpondujú so skončením vyučovania). Odporca sa taktiež odvoláva na formuláciu „ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka", zároveň konštatuje „ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale prospešné všestrannému vývoju dieťaťa", taktiež vo svojom odvolaní tvrdí „vždy som v prvom rade myslel na potreby svojich dcér a nie na moje potreby a zo všetkých síl som sa usiloval finančne zabezpečiť moje deti"; matka uviedla, že sa pýta súdu, prečo potom odporca od februára 2016 okrem stanoveného výživného nijakým spôsobom neparticipoval na potrebách a výdavkoch na maloletú A. a V. (stravné, školský klub detí, oblečenie, krúžky, mimoškolské aktivity, škola v prírode, tábory, choroby a podobne). Matka ďalej uviedla, že si dovolí reagovať aj na skutočnosť, že otec má možnosť a zároveň aj reálnu šancu vyslania na Zastupiteľský úrad SR v zahraničí, nakoľko sa podávali prihlášky na výberové konania na vyslania na rok 2019. Odporca však neprejavil záujem o vyslanie, z čoho sa domnieva, že zámerne nemieni zvýšiť svoj mesačný príjem, aby nemusel uhrádzať súdom stanovené výživné. Dovoľuje si ďalej súd informovať, že MZV a EZ SR vypisuje aj mimoriadne výberové konania na Zastupiteľské úrady v zahraničí, do ktorých sa môže odporca taktiež zapojiť. Možnosť vyslania asistentky na Zastupiteľský úrad SR v zahraničí je toho času už veľmi obmedzená, nakoľko na väčšine Zastupiteľských radov je miesto asistentky zrušené, resp. nahradené miestnou/zmluvnou silou. Finančné ohodnotenie asistentky na Zastupiteľskom úrade SR je oveľa nižšie ako v minulosti, a ako matka musí v prvom rade brať ohľad na svoje dcéry, ktoré by museli byť vytrhnuté zo svojho prostredia, odlúčené od rodiny, kamarátov, spolužiakov. Nie vždy takáto zmena deťom prospeje. Podotkla, že v prípade jej vyslania na pozíciu asistentky na Zastupiteľský úrad SR v zahraničí, by sa jej mzda ani zďaleka nepriblížila k výške mzdy odporcu, ktorý počas vyslania pôsobil na pozícií ekonomického diplomata. Pôsobením v zahraničí s dvoma maloletými - školopovinnými deťmi sú spojené aj zvýšené náklady na školskú dochádzku. Odporca bol na ZÚ SR v Moskve sám (dcéram porozprával aká je Moskva krásna, sľúbil, že ich zoberie na návštevu, bohužiaľ, ako skoro každý sľub daný deťom opäť nedodržal). Zároveň jej vystáva otáznik; otec bol štyri roky mimo domova, v zahraničí (dobrovoľne z vlastnej iniciatívy), deti vídal maximálne 2-3 krát do roka, v prípade, že by odcestovala na vyslanie do zahraničia, opätovne by bol od detí odlúčený, bolo by to pre neho v poriadku? Asi áno, nakoľko by opätovne požiadal o zníženie výživného. S poľutovaním musí skonštatovať súdu, že pre odporcu deti nie sú prioritou, prioritou pre odporcu sú financie. Rada by poukázala na tvrdenie odporcu ohľadom jeho „finančnej núdze". Odporca do dnešného dňa nevydokladoval všetky súdom prvej inštancie žiadané mzdové listy, zároveň si dovolila požiadať súd, aby si od odporcu vyžiadal výplatné pásky za minimálne posledné tri mesiace (10/2017, 11/2017, 12/2017). Po návrate z vyslania odporca zámerne vydokladoval výplatnú pásku za júl 2017, kedy mu ešte nebolo priznané osobné ohodnotenie, resp. mohlo byť ale v minimálnej výške (cca 3 mesiace po návrate z vyslania sa osobné ohodnotenie zamestnancom zvyšuje). Má za to, že toho času sa jeho finančná situácia ani zďaleka nepribližuje k „finančnej núdzi". Tvrdenie odporcu, že ak životná úroveň detí prevyšuje životnú úroveň otca, odporca považuje za nevhodné a už vôbec nie výchovné považuje matka za absurditu najhrubšieho zrna, nakoľko rodič má v prvom rade myslieť na blaho a rozvoj svojich detí a až potom na seba. Tu si môže sám súd urobiť obraz o zmýšľaní a prioritách odporcu. Odporuje aj tvrdeniu, že v prípade ak by odporca chcel udržať doteraz nastavený životný štandard svojich detí, správal by sa nezodpovedne a vystavil by sa značnému majetkovému riziku. Odporca vlastní 4- izbový prerobený byt na Q. G. XX U. F., ktorý pravdepodobne prenajíma bez toho, aby odvádzal daň z prenájmu nehnuteľnosti (matka tak usudzuje z odporcovho jednania voči deťom, ktoré sa samé dožadovali ísť s odporcom k nemu domov v priebehu posledných päť rokov, ale otec ich prosbám nevyhovel, čas s deťmi trávil vždy u jeho priateľky, momentálne s deťmi navštevuje svoju matku), je majiteľom dvoch garáži, z toho jednu dlhodobo užíva jeho brat K.. Y. H. bezplatne, taktiež je majiteľom motorového vozidla a ak by si súd vyžiadal prevody z účtu odporcu zistil by, že disponuje značnými finančnými prostriedkami. Zároveň matka poukázala na rozsudok súdu o vyporiadaní BSM sp.zn. 7C/320/2015, kde sa jej návrh na vyporiadanie masy BSM zamieta a všetko ostáva v užívaní odporcu. Deti nemajú právo na nič. Taktiež odporca poukazuje na svoj zdravotný stav, za ktorý si je však zodpovedný sám, nakoľko dlhodobo trpí nadváhou, ktorú si sám zapríčinil, z čoho vyplýva, že liečebné pobyty a rehabilitácie má doporučené (musí si ich hradiť sám), nie predpísané a hradené Zdravotnou poisťovňou. Taktiež informácia „lekára" Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc. o tom, že lieky ktoré odporca užíva majú zdražieť je zavádzajúca, lekár predsa o cene liekov nerozhoduje. V rámci káuz, ktoré p. Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc. sprevádzajú z minulosti, je otázne nakoľko sa odborné vyjadrenie pána doktora ohľadom zdravotného stavu odporcu zakladá na pravde a či nebolo len „sponzorované". V neposlednom rade matka poukázala na skutočnosť, že ak je odporca vo finančnej núdzi, z čoho uhrádza náklady spojené s advokátskymi kanceláriami a nimi poskytovanými službami a zastupovaním na všetkých pojednávaniach, z čoho človek vo finančnej núdzi uhrádza znalecké posudky? 23. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že rozhodnutie Okresného súdu Pezinok považuje za správne. Rodičia počas pojednávania ako aj otec v odvolaní uvádza, že niekoľko rokov matke prispieval na výživu maloletých detí nad rámec výživného. Majú zato, že otec si je vedomý reálnych nákladov na výchovu a výživu maloletých detí. V prípade určovania výživného za minulé obdobie sa rozsah výživného určuje podľa výšky príjmu rodiča v uvedenom čase. S prihliadnutím na výšku príjmu a s poukazom na skutočnosť, že maloleté deti majú nárok na rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov kolízny opatrovník počas pojednávania navrhol na určenie výživného ešte vyššiu sumu ako určil súd. Od poslednej úpravy výšky výživného ubehlo už viac ako tri roky a tým boli splnené podmienky na zvýšenie výšky výživného. Vzhľadom k tomu, že otcovi sa od 01.07.2017 výrazne znížil príjem, výška výživného od tohto dátumu nebola zvýšená, napriek tomu, že kolízny opatrovník zvýšenie navrhoval. Zníženie výšky výživného nie je v záujme maloletých detí, z toho dôvodu Krajskému súdu Bratislava odporučil rozsudok Okresného súdu Pezinok potvrdiť. 24. Okresná prokuratúra dňa 04.08.2017 vstúpila podľa § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku do konania vo veci zvýšenia výživného pre maloletú A. a pre maloletú V. vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 12P/329/2016. Vo vzťahu k odvolaniu otca sa vyjadrila tak, že sa v plnej miere stotožňuje s výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie. Má zato, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi namietanými skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaného dokazovania zákonne rozhodol pri zohľadnení záujmov maloletých detí. Z uvedeného dôvodu navrhujú, aby odvolací súd t. j. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 25. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.06.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník, prokurátor, upovedomení zákonným spôsobom 26. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 27. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 28. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej A. a maloletej V., ako aj na strane ich rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2012), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2017). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 02. júla 2012, č.k. 15P/98/2012-28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2012. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú A. a maloletú V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú A. sumou 250,- € mesačne a na výživu maloletej V.Í. sumou 250,- € mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Súčasne súd prvej inštancie určil, že otec je oprávnený stretávať s maloletými deťmi konkrétnym spôsobom upraveným v rámci výroku rozsudku. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní t.j., že v súčasnosti je jeho príjem výške cca 1.000 €, a preto po uhradení výživného vo výške 500,- € na maloleté deti otcovi nezostane ani na zabezpečovanie jeho základných životných potrieb (úhrada liekov a iné), a preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 500,- € odvolací súd udáva, že otec doložil potvrdenie o výške svojho príjmu iba vo vzťahu k mesiacom júl a august 2017. Napriek podanému odvolaniu a argumentom otca uvedených v odvolaní otec doklady o výške svojho príjmu (napriek výzve súdu prvej inštancie v rámci prvoinštančného konania) nedoručil. Inak povedané výšku príjmu vo výške 1.000,- € otec preukázal iba vo vzťahu k mesiacom júl a august 2017. Vo vzťahu k ostatným mesiacom otec nepredložil odvolaciemu súdu potvrdenie od zamestnávateľa, z ktorého by bola zrejmá výška jeho aktuálneho príjmu. Podľa názoru odvolacieho súdu otec mal možnosť doložiť potvrdenia od svojho zamestnávateľa o výške jeho mesačného príjmu za september, október, november, december roku 2017 a taktiež aj začiatok roku 2018. Je treba zdôrazniť, že otec má vysokoškolské vzdelanie, aktívne ovláda cudzie jazyky, v roku 2012 bol jeho priemerný mesačný príjem vo výške 1.834,62 €, a preto sa odvolaciemu súdu javí byť nepravdepodobné, že by príjem otca v období roku 2017 a 2018 klesol pod túto sumu. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec svoje tvrdenia uvedené v odvolaní žiadnym spôsobom (potvrdením od zamestnávateľa) nepreukázal, je potrebné mať za to (keďže nedošlo k zmene zamestnania ani k zmene zamestnávateľa), že príjem otca je približne rovnaký aký mal otec v roku 2012. Na základe uvedeného bolo preukázané tak v prvoinštančnom, ako aj v odvolacom konaní, že síce prechodne došlo k čiastočnému zníženiu príjmu otca, avšak nemožno mať za to, že by došlo k tak závažnému zníženiu príjmu otca, ktorý by mal za následok zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zamietnutí zníženia vyživovacej povinnosti otca bolo potrebné zohľadniť vyššie uvedené skutočnosti (nepredloženie potvrdenia o výške príjmu otca), ktoré odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca maloletého. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty otca uvedené v odvolaní, že otcov zdravotný stav a jeho degeneratívne ochorenie mu spôsobuje výdavky na lieky, ktoré po úhrade výživného nemá možnosť si riadne uhrádzať, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec na uvedené ochorenie trpí už dlhšie, nakoľko z lekárskej správy založenej v súdnom spise z roku 2016 vyplýva, že otec uvedeným ochorením trpí už niekoľko rokov, takže uvedené výdavky na lieky musel mať aj v skoršom období. Pokiaľ ide o schopnosť otca pracovať, v konaní nebolo preukázané, že by otec mal zníženú schopnosť pracovať respektíve, že by toto ochorenie otcovi bránilo vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť (nebol mu priznaný invalidný dôchodok ani nebolo preukázané zníženie funkčnej schopnosti vykonávať prácu). Otec v konaní pred odvolacím súdom doručil súdu fotokópie dokladov (pokladničné doklady), jeden zo dňa 10.06.2016, kedy otec zaplatil za lieky 52,09 € a druhý pokladničný doklad zo dňa 08.12.2017, kedy otec zaplatil za lieky 60,71 €. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otcovi aj po uhradení výživného vo výške 250,- € na jedno maloleté dieťa zostane dostatok finančných prostriedkov na úhradu predmetných liekov, pričom ani zo strany otca nebolo jednoznačne preukázané, že by každý mesiac vynakladal takúto sumu za úhradu liekov. Z predmetného pokladničného dokladu totiž vyplýva, že v jednom prípade ( pri úhrade sumy za lieky vo výške 60,71 €) ide o troj - balenie liekov to znamená, že je možné, že dané lieky slúžia otcovi na viacmesačné obdobie. Inak povedané, otec v rámci konania nepreukázal, že ide o mesačné výdavky otca. Na záver odvolací súd udáva, že z verejne dostupnej internetovej siete odvolací súd zistil, že cena za lieky, ktoré užíva otec (Glucomed) a ktoré sú zo všetkých liekov najdrahšie predstavuje sumu cca 16,- € za 60 tabliet. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že k týmto argumentom otca, ktoré by mali odôvodňovať zníženie výživného, odvolací súd neprihliadol. Pokiaľ ide o argumenty otca vzťahujúce sa k výške výdavkov na maloleté deti, odvolací súd musí zdôrazniť, že aj za situácie, že by maloleté deti mali výdavky 400,- € mesačne na každé maloleté dieťa (tak ako deklaruje otec v rámci svojho odvolania) nie je výška vyživovacej povinnosti otca neprimerane vysoká. Je zrejmé, že otec sa na vyživovacej starostlivosti o maloleté deti nepodieľa svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti, a aj preto je povinný uhrádzať vyššiu časť výživného vo forme finančných príspevkov ako matka. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa neprihliada iba k finančným úhradám, ale aj k osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorú maloletým deťom v tomto prípade poskytuje v prevažnej miere matka. Výška vyživovacej povinnosti ustálená na sumu vo výške 250,- € na jedno maloleté dieťa, ktorá nebola menená od roku 2012 (t. j. 6 rokov ) je stanovená v prospech otca, pričom súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti potrebné pre zamietnutie návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti. Matka v konaní nemusí preukazovať, že maloleté deti rastú, že ich výdavky sa primerane tomu zvyšujú, nakoľko výdavky na maloleté dieťa vo veku 4 rokov sú úplne iné ako výdavky na maloleté dieťa vo veku 10 rokov. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nevyhodnocuje ako jediné kritérium odôvodnené potreby maloletých detí, ale je potrebné zohľadniť aj schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otec je výlučným vlastníkom 4-izbového bytu, bez toho, aby bol zaťažený úverom, je výlučným vlastníkom motorového vozidla, bez toho, aby bol zaťažený akýmikoľvek splátkami leasingu, je výlučným vlastníkom dvoch garáží opätovne bez zaťaženosti úverom. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery otca v súčasnej dobe (pri zaťaženosti úverovou politikou, respektíve pôžičkami prevažnej väčšiny obyvateľstva) sú nadštandardné, otec má možnosti aj schopnosti aj s ohľadom na jeho majetkové pomery uhrádzať výživné vo výške 250,- € na jedno maloleté dieťa, ktoré je stanovené primeraným spôsobom na maloletú A., ktorá má 11 rokov a taktiež na maloletú V. ktorá má 8 rokov a 7 mesiacov. Je pochopiteľné, že výdavky na maloleté deti nespočívajú iba v obedoch škole, a vo výdavkoch na školský klub detí, ale spočívajú aj z úhrad za mimoškolské akcie a aktivity, za nákup školských pomôcok, za nákup oblečenia, obuvi, za nákup drogérie, za prázdninové aktivity dieťaťa, za aktivity rodiča s dieťaťom, za nákup liekov v prípade choroby a iné. Na základe uvedeného je možné uviesť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými aj v rámci odvolania, inak povedané otec v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Z uvedeného potom vyplýva, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca maloletého súd prvej inštancie správne zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti. Zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do úvahy iba za výnimočných okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané. Vzhľadom na uvedenú situáciu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že v tomto prípade aj s poukazom na zvýšenie výdavkov na maloleté deti nebol dôvod na zníženie výživného, a to aj napriek skutočnostiam tvrdených na strane otca (zníženie príjmu, výdavky na lieky...). Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 30. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie, v ktorom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A., narodenú dňa 02.08.2007 za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne a na maloletú V., narodenú dňa 23.11.2009 za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 zo sumy 250,- € mesačne na sumu 400,- € mesačne, a výrok, v ktorom súd prvej inštancie určil zročné výživné na maloletú A. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 v sume 1.880,- €, a na maloletú V. za obdobie od 15.06.2016 do 30.06.2017 v sume 1.880,- €, ktoré je otec povinný uhradiť jednorázovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec v rámci odvolania neuviedol žiadne dôvody vo vzťahu k dočasnému zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti, ktoré by bolo možné zohľadniť v rámci odvolacieho konania. Z opisu skutočného stavu, ako aj z dokladov vyplývajúcich so súdneho spisu súd prvej inštancie mal za preukázané, že priemerný mesačný príjem otca je v roku 2015 - bol vo výške 4.501,40 €, v roku 2016 bol vo výške 4 237,95 €, v roku 2017 do augusta 2017 bol vo výške 3 174,05 €. S poukazom na príjem otca bolo potom súdom prvej inštancie správne ustálená výška vyživovacej povinnosti za obdobie od 15.06.2016 t.j. od podania návrhu do 30.06.2017 t. j. do ukončenia zahraničného pôsobenia otca v Moskve t.j. do konca poberania zvýšenej mzdy zo strany otca. Pričom výživné bolo dočasne zvýšené na sumu vo výške 400,- € na každé maloleté dieťa počas uvedeného obdobia. V tejto súvislosti bolo potrebné zohľadniť, aby sa obe maloleté deti podieľali na životnej úrovni svojho otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok aj v tejto časti ako vecne a právne správny s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 31. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 32. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).