Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/596/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204303 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716204303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matky - Mgr. A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX X., a otca - F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.09.2017, č.k. 12P/231/2016-80, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č.k. 12P/231/2016-80, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo ( správne nárok ) na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o nedôvodnosti návrhu otca, keď nebolo preukázané, že na strane otca nastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na maloletého. Za preukázané mal, že v čase podania návrhu bol otec vo V., pričom pred nástupom trestu pracoval ako vodič s príjmom X.XXX eur mesačne. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že otec bol z V. prepustený na slobodu od októbra 2016, pričom od marca 2017 bol riadne zamestnaný ako vodič, s príjmom od X.XXX eur do XXX eur v súčasnosti. Poukázal na to, že otec prácu s platom X.XXX eur ukončil, ako uviedol z dôvodu vysokých exekučných splátok a zamestnal sa v spoločnosti X. s.r.o., kde pracuje ako vodič s oficiálnym nižším príjmom XXX eur mesačne netto. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zohľadnil dobu po ktorú nebolo výživné upravované - 7 rokov, a odôvodnené potreby maloletého ( žiaka základnej školy ), ktoré sa za uvedené obdobie niekoľkokrát zvýšili. Zohľadnil aj ďalšie významné skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a to, že otec sa o maloletého od jeho narodenia nezaujíma a výživné na maloletého neuhrádza. Pokiaľ otec v čase podania návrhu dôvodil tým, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, súd prvej inštancie uviedol, že tento dôvod odpadol, otec je od októbra 2016 na slobode a riadne pracuje. Súd prvej inštancie pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného vychádzal z jeho príjmu pred nástupom na V., ale aj z príjmu X.XXX eur, ktorého sa otec sám dobrovoľne vzdal z dôvodu jeho podkladu odôvodňujúceho vysoké splátky uplatnených exekúcií. Takéto konanie otca súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové vyhýbanie sa jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec napriek svojmu zárobku určené výživné neplatil, čím mu vznikol dlh na výživnom v sume cca XXXX eur. Pokiaľ ide o súhlas matky s návrhom otca, na tento súd prvej inštancie neprihliadal a vyhodnotil ho ako konanie matky ovplyvnené v dôsledku jej obáv z otca. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že jeho príjem je iba XXX eur netto mesačne a nie X.XXX eur, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Mal za to, že rozhodnutím o zamietnutí jeho návrhu, ho súd núti kradnúť. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom v rozpore so zákonom vychádzal z jeho príjmu z pred troch rokov a tiež poukázal aj na súhlas matky so znížením výživného, na ktorý v konaní prihliadnuté nebolo. 4. Matka žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. 5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v záujme maloletého ako vecne správny potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 38 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/148/2008 zo dňa 10.03.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/201/2011-259 zo dňa 22.09.2011. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletého. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletého, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 9. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvody uvedené v návrhu otca na zníženie výživného, jeho výkon trestu odňatia slobody, dôvody zmeny jeho zamestnania a zníženie príjmu na XXX eur mesačne, sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danom prípade otec nepreukázal dôležitú skutočnosť podstatnú pre zmenu rozhodnutia a súčasne, ktorá vznikla po poslednom rozhodnutí o výživnom, keď nepreukázal zmenu svojich možností a schopností dosahovať príjem pred nástupom na V.. V danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, a výška určeného výživného je vzhľadom na vek maloletého a zvyšovanie nákladov na jeho odôvodnené potreby skôr na dolnej hranici. V danom prípade je tiež potrebné zohľadniť aj to, že otec sa o maloletého osobne nestará, dokonca vôbec nezaujíma a neplatí súdom určené výživné. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že matka so znížením výživného súhlasila, keďže súd pri svojom rozhodnutí v prvom rade musí mať na zreteli záujme maloletého dieťaťa ako najvyšší princíp a nie predstavy a dohody rodičov, ktoré jeho záujmu odporujú. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletého, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, alebo k celkovej zmene jeho rodinných či iných pomerov, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. Je nanajvýš nezodpovedné konanie otca, ktorý dlhodobo na výživu maloletého primerane neprispieva a prenecháva celkovú starostlivosť a výživu maloletého na matku, čím ohrozuje zdravý vývoj maloletého a zanedbáva výkon svojich rodičovských povinností. 10. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).