Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/564/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205259 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716205259.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 4, XXX XX R., a otec - E. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX B. G., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, B. 5, XXX XX T., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P/282/2016-63 zo dňa 03.10.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku IV. m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 30.09.2017 v sume X.XXX eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12P/282/2016-63 zo dňa 03.10.2017 zveril maloletú R. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú v sume XXX Eur mesačne od 01.09.2016, zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 30.09.2017 vo výške X.XXX eur povolil otcovi splácať v splátkach po XX eur mesačne pod stratou výhody splátok spolu s bežným výživným k rukám matky od 01.11.2017. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo ( správne nárok ) na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 28, § 36 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, Zák. o rodine vychádzajúc zo zistených skutočností, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, v ktorej starostlivosti sa maloletá od júna 2016 nachádza, nezistiac v starostlivosti matky o maloletú žiadne nedostatky. Zastupovanie maloletej a správu jej majetku ponechal obom rodičom. Výživné určil v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, 2 Zák. o rodine, s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletej, ako aj zárobkové a majetkové pomery rodičov. Pri svojom rozhodnutí prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú a na strane maloletej zohľadnil jej fyzický vek a náklady vyčíslené matkou na jej základné potreby vo výške XXX eur mesačne. Na skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone väzby neprihliadol, keďže sa svojím protiprávnym konaním do tejto životnej situácie dostal sám. Konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednostný a spotrebný charakter a pre určovanie výšky výživného skutočnosť, že otec je vo väzbe je právne irelevantná. Výživné určil v súlade s návrhom matky od 01.09.2016 (od nasledujúceho mesiaca v ktorom matka podala návrh ), a vyčíslil ho s poukazom na preukázaný stav, že otec na výživu maloletej za uvedené obdobie neprispieval. Zročné výživné, ktoré otcovi vzniklo mu uložil splácať v mesačných splátkach po XX eur od 01.11.2017, v zmysle §-u 232 ods. 4. C.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenia výšky výživného na maloletú podal odvolanie otec. Nesúhlasil s určenou výškou výživného a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, a výživné na maloletú určil vo výške XX eur mesačne a odložiť splatnosť zročného výživného. Dôvodil tým, že sa nachádza vo výkone väzby a hrozí mu trest odňatia slobody až v dĺžke 6 rokov. Uviedol, že obmedzením jeho osobnej slobody nebude môcť určenú výšku výživného reálne platiť. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že výška výživného je vzhľadom na preukázané náklady na potreby maloletej určená v minimálnej výške. Nakoľko otcovi hrozí odsúdenie k vysokému trestu odňatia slobody, žiadala doplatiť zročné výživné v plnom rozsahu. 5. Kolízny opatrovník navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku dospievania, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj rozhodujúcu skutočnosť a to aktuálne výkon výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a dodáva, že pri určení výživného správne vychádzal súd prvej inštancie z posúdenia jeho možností a schopností. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. druhej vety Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, na ktoré prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Odvolací súd poukazuje na kritérium tzv. potenciality príjmov, v zmysle ktorého je potrebné posudzovať aj výkon trestu odňatia slobody, keď sa vychádza z toho, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou. Treba preto pri posudzovaní príjmu povinného vychádzať nie zo zárobku, ktorý dosahuje vo výkone trestu, ale z potenciálneho zárobku, ktorý by dosahoval, keby bol na slobode a pracoval. Nie je totiž možné, aby bolo maloleté dieťa ukrátené na výživnom preto, že otec sa pripravil o možnosť zabezpečiť si svoje príjmy tým, že úmyselne páchal trestnú činnosť. Ak by súd pripustil, že toto je dôvodom na určenie minimálneho výživného, umožnil by vlastne, aby sa otec de facto z dôvodu trestnej činnosti svojej vyživovacej povinnosti zbavil. Za preukázané je v danom prípade treba považovať skutočnosť, že otec sa vlastným protiprávnym konaním pripravil o možnosť riadne pracovať a dosahovať primeraný príjem, za čo musí niesť následky on sám a nie maloleté dieťa na výživu od svojich rodičov odkázané. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom trestnej činnosti povinného rodiča by bolo zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej prenesenie na druhého rodiča, v danom prípade na matku, ktorá sa o maloletú osobne stará. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nemôže považovať výkon väzby otca ( prípadne následný výkon trestu odňatia slobody ) za takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v otcom požadovanom smere. 10. Určená výška výživného na maloleté dieťa podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o výške výživného ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. Odvolací súd podľa § 388 C.s.p. vo veci, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C.s.p., zmenil vo výroku o zročnom výživnom jeho splatnosť ( § 232 ods. 3 C.s.p.) a uložil otcovi zročné výživné zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd takto rozhodol dospejúc k záveru, že záujem maloletej na zabezpečení jej základných životných potrieb vylučuje, aby otec zročné výživné splácal v XX eur mesačných splátkach ( 5 a pol roka ) o to viac, keď otec vo svojom odvolaní poukazuje na hrozbu uloženia mu dlhoročného trestu odňatia slobody. Pred jeho nástupom bude preto povinný si svoje majetkové a finančné pomery usporiadať tak, aby výživné na maloletú zaplatil ako prednostnú pohľadávku. 11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 52 C.m.p.. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).