Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/111/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205834 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716205834.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcov: X/ M.. M. M., G.. XX.X.XXXX, A. X, K., X/ M.. O. M., G.. XX.X.XXXX, A. X, K., zastúpených advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: M.. Š. C., G.. XX.X.XXXX, Y.. O.. V. X, O., zastúpenému advokátom JUDr. Ing. Ivanom Bošanským, Jašíkova 2, Bratislava, o zaplatenie 15.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/143/2016-87, zo dňa 24.1.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti odmieta. III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne 15.500 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 14.7.2017 do zaplatenia; žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie konštatoval a medzi stranami nebolo sporným, že na základe kúpnej zmluvy zo 4.6.2013 žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi 1/ ako kupujúcemu motorové vozidlo Z. E. X.X E. Z. I., za kúpnu cenu 15.500 eur, pričom v článku III. predávajúci uviedol, že vozidlo nemá pozmeňované identifikátory a technické dokumenty, nie je predmetom žiadnej ťarchy (leasing, finančný úver) a inej trestnej činnosti. 3. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že osobné motorové vozidlo Z. E., N.: K. bolo 25.4.2016 zaistené na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku; z e-mailu mjr. M. O., zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV z 17.1.2018 zistil, že 16.8.2016 bolo predmetné motorové vozidlo vrátené osobe M.L. T. -A., K., Rumunsko, ktorá bola splnomocnená spoločnosťou Porsche Leasing Romania IFN SA na prevzatie vozidla. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že žalovaný predmetné motorové vozidlo získal od tretej osoby na základe kúpnej zmluvy a dobromyseľne ho užíval; následne motorové vozidlo predal žalobcovi 1/, ktorý žalovanému zaplatil kúpnu cenu. Záväzkový vzťah medzi žalobcom 1/ a žalovaným sa netýkal ich podnikateľskej činnosti, nakoľko žalovaný uviedol, že kúpnu zmluvu uzatváral ako fyzická osoba podľa Občianskeho zákonníka; pripustil, že je zarážajúce, ak vozidlo, ktoré bolo predmetom trestnej činnosti, bolo po jeho zakúpení žalovaným riadne zaevidované na Okresnom dopravnom inšpektoráte a v technickom preukaze bol vedený ako vlastník motorového vozidla a následne po kúpe aj žalobca 1/, bez toho, aby daný stav nezistili skôr. Konštatoval, že odborný posudok o kontrole originality, protokol o technickej a emisnej kontrole, od ktorých žalovaný odvodzoval vlastnícke právo, toto právo k motorovému vozidlu nezakladajú, nakoľko len potvrdzujú, či na motorovom vozidle došlo k neoprávnenému zásahu do jeho konštrukcie a emisná a technická kontrola posudzujú len technický stav vozidla. 5. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené konštatoval, že žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a nakoľko podľa § 123 Občianskeho zákonníka je iba vlastník veci zo zákona oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva tak, ako sám uzná za vhodné a v zmysle zásady občianskeho práva, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám, je kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vlastníkom motorového vozidla nemohol byť ani Q. V., od ktorého žalovaný vozidlo kupoval a hoci sa cítil byť dobromyseľným nadobúdateľom, do úvahy neprichádzala ani aplikácia § 133 Občianskeho zákonníka, nakoľko z nepráva nemožno urobiť právo, keďže týmto spôsobom by bolo možné legalizovať trestnú činnosť. 6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, žalovaný tým, že od žalobcu 1/ prijal 15.500 eur ako plnenie z neplatnej zmluvy, sa na jeho úkor v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil a podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinný bezdôvodné obohatenie vydať; žalovanému tak uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 15.500 eur; o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, že ich priznal žalobcovi vo výške 5 % ročne, ale nie odo dňa nasledujúceho po uzavretí neplatnej kúpnej zmluvy, ale až od doručenia žaloby žalovanému 13.7.2017, kedy sa dostal do omeškania a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a v plnom rozsahu úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal neurčitosť a nejasnosť podanej žaloby, v ktorej žalobnom petite chýba v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vyjadrený záväzok žalobcov vrátiť žalovanému všetko, čo podľa zmluvy dostali, nakoľko neplatnou má byť kúpna zmluva vyjadrujúca dvojstranný, tzv. synalagmatický (vzájomne podmienený) záväzok. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vôbec nezaoberal gramatickým výkladom ustanovenia kúpnej zmluvy, podľa ktorého vozidlo nemá pozmeňované identifikátory a technické dokumenty, nie je predmetnom žiadnej ťarchy (leasing, finančný úver) a inej trestnej činnosti, avšak neuviedol, že sa k tomu zaviazal ku dňu predaja a podpisu zmluvy, nakoľko nemá žiadne nástroje, aby garantoval vyššie uvedené záruky bez časového obmedzenia, a preto poskytuje záruku len ku dňu predaja a podpisu zmluvy. Z Osvedčenia o registrácii vozidla časť I a II (Zulassungsbescheinung Teil I, II) vyplýva, že prvýkrát bolo motorové vozidlo registrované nemeckými orgánmi 10.12.2007 na meno Q. V., s ktorým 18.8.2010 uzavrel kúpnu zmluvu, avšak v technickom preukaze sa žiadna leasingová spoločnosť ako vlastník vozidla nenachádzala; napriek predloženiu týchto listinných dôkazov ich súd prvej inštancie do spisu nezaložil, čím porušil princíp rovnosti zbraní; namietal, že vozidlo bolo 31.8.2010 na neho registrované slovenskými orgánmi, užíval ho do roku 2013, kedy bolo preregistrované iným dopravným inšpektorátom na žalobcu 1/, ktorý ho ďalšie tri roky užíval až do jeho zaistenia, keď počas celej doby sa žiadny vlastník o vozidlo neprihlásil a nakoľko nedisponuje spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, nie je zrejmé odkedy bolo vozidlo v pátraní, pričom súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania a zdôvodnenia vyriekol nielen to, že Q. V. nebol vlastníkom motorového vozidla, ale že vozidlo bolo predmetom trestnej činnosti, ktorá skutočnosť z emailovej komunikácie s M.. M. O. z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV vôbec nevyplýva, čím mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neuviedol, ako sa jeho právny úkon pri nadobúdaní osobného motorového vozidla od Avrama Dragosa a následne pri prevode tohto vozidla na žalobcu 1/ prieči dobrým mravom, resp. odporuje zákonu alebo ho obchádza; z rozsudku nevyplýva kto zavinil neplatnosť právneho úkonu a už vôbec, že neplatnosť zavinil sám. 8. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaný sa účelovými tvrdeniami snaží vyhnúť plneniu, nakoľko si zrejme nesprávne vyložil pojem neplatnosti zmluvy ako dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, teda o nulitný právny úkon; v zmysle zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má, žalovaný nemohol a nepreviedol žiadne práva, teda ani vlastnícke právo, keďže nikdy nebol vlastníkom, preto nikdy neexistoval dôvod zaplatiť mu kúpnu cenu za prevod vlastníctva k motorovému vozidlu a nemajú možnosť vrátiť mu ani žiadne plnenie, pretože žiadne neprijali. Mali za to, že z kontextu článku III. kúpnej zmluvy a určenia 7 dňovej lehoty na odstránenie vád je zrejmé, že žalovaný nemal na mysli, že uvedené vyhlasuje len pre deň podpisu kúpnej zmluvy; ani absolútne účelový výklad žalovaného však nič nemení na skutočnosti, že nebol vlastníkom motorového vozidla a preto nemohol previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu na iného. Pripomenuli, že upovedomením o zaistení vozidla z 26.4.2016 bolo políciou zaistené vozidlo Z. E., čiernej farby, EVČ: K., Z.: H. z dôvodu, že vlastníkom vozidla je rumunská leasingová spoločnosť, ktorá má záujem o jeho vrátenie, nakoľko bolo predmetom trestného činu a v Rumunsku sa vedie súdne konanie pre tento trestný čin; ako vyplýva zo spisu OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORPZ-BAIV-OPP2-96-008/2015, motorové vozidlo bolo odovzdané vlastníkovi do Rumunska. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nezaložil do spisu kópie listín, ktoré predkladal na pojednávaní, poukázali na povinnosť strany predkladať všetky dôkazy v úradnom jazyku a keďže platí zásada koncentrácie, mal žalovaný predložiť preklady týchto dokladov do slovenského jazyka, tak aby splnil predpoklady ich prijatia ako dôkazu, a preto nie je možné predkladať v odvolacom konaní ďalšie dôkazy. Predloženie kúpnej zmluvy uzavretej s osobou, od ktorej údajne vozidlo nadobudol, však nič nemení na skutočnosti, že ani táto nie je vlastníkom uvedeného motorového vozidla a preto nemohla na žalovaného previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu. Vyslovili názor, že kontrola originality je skúmanie motorových vozidiel za účelom zistenia stôp neoprávneného zásahu do konštrukcie vozidiel, pri ktorej sa kontrolujú identifikátory vozidla (VIN číslo a iné označenia vozidla, jeho komponentov) určujúcich identitu vozidla s dokladmi vozidla, ich originalita a pravosť, avšak v tomto prípade vozidlo zmenené identifikátory nemalo a jednalo sa stále o vozidlo, ktoré spĺňalo podmienky na vystavenie odborného posudku; problém spočíval v tom, že vozidlo patrilo rumunskej spoločnosti a bolo predmetom trestného činu, teda nebolo možné ho nadobudnúť do vlastníctva v súlade so zákonom od inej osoby ako od rumunskej spoločnosti napriek skutočnosti, že na vozidle neboli zmenené identifikátory. Ani odborný protokol o emisnej kontrole, ktorým žalovaný disponoval nezakladá jeho vlastnícke právo k motorovému vozidlu; technická kontrola slúži na posúdenie technického stavu vozidla, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, preto ani odborný protokol o technickej kontrol vlastnícke právo žalovaného k motorovému vozidlu nezakladá. Mali za to, že k porušeniu procesných práv žalovaného tým, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na vyžiadanie spisu z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, nedošlo, nakoľko súd dostatočne zistil skutkový stav veci, keďže vychádzal z emailového stanoviska príslušného riaditeľstva, ktoré je záväzné a zo spisu by žiadna iná skutočnosť nevyplynula, pričom technickým preukazom disponoval iba vlastník. Nestotožnili sa ani s námietkou, že súd prvej inštancie neodôvodnil absolútnu neplatnosť, nakoľko jednoznačne uviedol, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má, takého konanie odporuje zákonu, a preto ide o nulitný právny úkon. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 18.12.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 11. Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník v § 123 vymedzuje vlastnícke právo ako súbor čiastkových oprávnení, t.j. oprávnenie vec držať (ius possidendi), vec užívať (ius utendi), brať z nej plody (ius fruendi), nakladať s vecou (ius disponendi) a vec scudzovať (ius alienandi). Pri derivatívnom nadobúdaní vlastníckeho práva odvodzuje vlastník veci svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu. Vlastníkom sa stane tým, že pôvodný vlastník na neho svoje vlastnícke právo zmluvou prevedie; k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza z vôle predchádzajúceho vlastníka. 12. Pri prevodoch vlastníckeho práva sa pritom uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Táto zásada vyjadruje, že nikto nemôže nadobudnúť právo, ktoré jeho právny predchodca sám nemal. Ani tento princíp sa však neuplatňuje absolútne a sú z neho prípustné výnimky, ktoré chránia poctivého nadobúdateľa, teda toho, kto sa v dobrej viere domnieval, že vec získal od pravého vlastníka (§ 486 Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka). 13. Z obsahu spisu vyplýva, že 25.4.2016 bolo Pohotovostnou motorizovanou jednotkou, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. zaistené osobné motorové vozidlo Z. E., N.: K., Z.: H. pre podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku, ktoré bolo 16.8.2016 vydané M. T. -A., K., Rumunsko, ako splnomocnenej osobe spoločnosti O. L. P. IFN SA na prevzatie vozidla, t.j. predmetné motorové vozidlo bolo políciou vydané osobe, ktorej právo na zaistenú vec je nepochybné (§ 21 ods. 2, ods. 4, ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z.), čoho dôsledkom je nesporný záver, že žalovaný vlastníkom predmetného motorového vozidla byť nemohol. 14. Za absolútne právne irelevantnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že osvedčenie o registrácii vozidla (Zulassingsbescheinung Teil I a II) bolo Okresným úradom v Oldenburgu vydané na meno Avram Dragos, avšak v technickom preukaze sa žiadna leasingová spoločnosť ako vlastník vozidla nenachádza, nakoľko osvedčenie o evidencii motorového vozidla (rovnako ako potvrdenie o administratívnej technickej alebo emisnej kontrole) nie je titulom k nadobudnutiu vlastníctva ani dôkazom o existencii vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ale iba dokladom oprávňujúcim prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách, pričom pri kontrole originality (ktorou žalovaný argumentoval v konaní na súde prvej inštancie) sa kontrolujú identifikátory vozidla, ktorými sú výrobcom pridelené identifikačné číslo vozidla VIN a iné označenia vozidla, a jeho komponenty určujúce identitu vozidla s dokladmi vozidla, ich originalita a pravosť, ako aj vyhodnotenie údajov v príslušných informačných systémoch. 15. Pokiaľ žalovaný ako predávajúci kúpnou zmluvou zo 4.6.2013 uzavretou so žalobcom 1/ ako kupujúcim a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (nakoľko z nej nevyplýva, že by sa riadila právnym režimom Obchodného zákonníka) prevádzal vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu Z. E., N.Z.: K., Z.: H. napriek tomu, že jeho vlastníkom nebol, potom v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka prevádzal na žalobcu 1/ ako kupujúceho viac práv, než sám mal, a pre tento rozpor s hmotným právom je kúpna zmluva z 4.6.2013 absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (právny úkon svojím obsahom odporuje zákonu). 16. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu zohľadní alebo nezohľadní; na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí vždy prihliadnuť a to aj bez návrhu (ex officio). 17. Plnenie z neplatného právneho úkonu je v zmysle s § 451 Občianskeho zákonníka jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pre ktoré § 457 Občianskeho zákonníka stanovuje osobitnú úpravu reštitučnej povinnosti; jedná sa o spôsob vzájomného vyrovnania ako aj rozsah vzájomných plnení v prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy sa uplatní medzi účastníkmi neplatnej (zrušenej) zmluvy v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené; rovnako tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už poskytnutých plnení. Obidve strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Žaloba na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej (zrušenej) zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti vrátiť druhej strane to, čo získala za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha. 18. V posudzovanej veci nebolo sporným, že strany si poskytli vzájomné plnenia vyplývajúce z kúpnej zmluvy z 4.6.2013; avšak aj tá skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo nielen zaistené políciou, ale aj vydané oprávnenej osobe, čím povinnosť žalobcov 1/ a 2/ splniť si svoju reštitučnú povinnosť zanikla vydaním veci jej vlastníkovi a zároveň bola splnená povinnosť za toho, kto poškodenému vec odcudzil a predal (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 29.9.1987, č.j. Cpj 41/87, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1988, str. 21). 19. Na uvedenom základe neboli žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; s ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalovaného z hľadiska právneho posúdenia veci a dodržania zásad spravodlivého procesu nijaký význam. 20. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 21. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 22. Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 23. Úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky je posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak tomu tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Podmienkami prípustnosti odvolania je spôsobilý predmet odvolania, zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa a dodržanie zákonných náležitostí odvolania. Následkom absencie niektorej z uvedených podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie. Osobou oprávnenou podať odvolanie (osobou, ktorej svedčí procesná legitimácia na podanie odvolania) je prioritne tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.); odvolanie podané oprávnenou osobu je podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania, ktorá je spojená s existenciou ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné ponímať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z hľadiska procesného tak ujma vznikne žalobcovi vtedy, ak súd žalobu zamietol (v celom rozsahu alebo v časti žalobcom uplatneného nároku). Ak súd zamietol žalobu iba v časti žalobcom uplatneného nároku, žalobcovi môže ujma vzniknúť len v tejto zamietajúcej (žalobcovi nevyhovujúcej) časti rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, t.j. odvolací súd odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ preto musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t.j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Uvedené je relevantné aj z dôvodu, že len vo vzťahu k výrokom, ktoré sú napadnuté odvolaním, nastane suspenzívny účinok odvolania. Rozsah, v akom odvolateľ napáda konkrétne rozhodnutie, môže rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania je obmedzená preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah vymedzený v odvolaní (s výnimkou prípadov uvedených v § 379 C.s.p.). Výrok rozhodnutia, ktorý odvolaním napadnutý nebol, nadobúda právoplatnosť. 24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči časti napadnutého rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, bolo podané neoprávnenou osobou, nakoľko týmto rozhodnutím mu žiadna ujma nebola spôsobená. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou v tejto časti odmietol. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).