Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/124/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207419 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716207419.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX C. A., a otca - J. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX T., toho času bytom I. XX, XXX XX T., zastúpený Mgr. Evou Bognárovou, advokátkou, so sídlom Krížna 17, 811 07 Bratislava, na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.03.2017, č.k. 37P/21/2017-135, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 16.03.2017, č.k. 37P/21/2017-135, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. R., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 10C/291/2010-66 zo dňa 13.07.2011 v časti o výživnom na maloletého Z. R.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3, Zákona o rodine, dospejúc k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky. Skonštatoval, že naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť otca v 8/2011, kedy mal maloletý necelé 3 roky a odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane uplynutím doby 5 a pol roka, keď maloletý vyrástol, má vyše 8 rokov a navštevuje 2. ročník základnej školy. Uviedol, že maloletý navštevuje školskú družinu, je členom futbalového klubu, chodí na sústredenia, s čím súvisia jeho zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie vychádzal z preukázaného matkinho priemerného mesačného netto príjmu X XXX,XX eur, v spol. Q. L. V., s.r.o.. Uviedol že existenciu a splátky hypotekárneho úveru na byt matka v konaní nepreukázala. Za nesporné považoval, že okrem matkou vyčíslených a vynakladaných výdavkov na maloletého matka poskytuje plnenie maloletému formou svojej osobnej starostlivosti a poskytovaním vecných plnení v podobe stravy a bývania. Súd prvej inštancie na strane otca zistil zmenu pomerov uzatvorením nového manželstvo v roku 2015, a vznikom dvoch ďalších vyživovacích povinností k maloletým deťom. Konštatoval, že otcova manželka je na rodičovskej dovolenke a má tiež ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom z predchádzajúceho vzťahu. Za preukázané mal, že otec nezmenil zamestnanie, naďalej súkromne od roku 2007 podniká, má založenú obchodnú spoločnosť T. DEJ., s.r.o., W. XX, T. - kúpeľňové štúdio. Z daňového priznania spoločnosti za rok 2015 mal za preukázané, že spoločnosť mala základ dane XX.XXX,XX eur, daň po úľavách a po zápočte dane bola X.XXX,XX eur, súčet výnosov z hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti: XXX.XXX,XX eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť bola XXX.XXX,XX eur, výsledok hospodárenia XX XXX,XX eur. V obchodnej spoločnosti sú dvaja spoločníci, spoločnosť vlastní X autá, E. Z., J. - E., H. XXX. Uviedol, že podľa vlastného vyjadrenia otca jeho mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca XXX eur. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že zvýšené výživné v sume XXX eur mesačne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého a je primerané zárobkovým a majetkovým pomerom otca, pričom súd pri určení výšky výživného prihliadol aj na celkový záujem otca o maloletého a ním poskytované dary a vecné plnenia v jeho prospech. Dôvodil, že matkou uvedené a vyčíslené mesačné náklady na maloletého v sume XXX eur neboli všetky matkou preukázané, preto s ohľadom aj na všetky vykonané dôkazy jej návrhu vyhovel čiastočne a vo zvyšku jej návrh ako nedôvodný zamietol. Konštatoval, že v časti určenia počiatku zvýšenia výživného vyhovel návrhu matky. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky zamietnuť. Poukázal na pôvodne rozhodnutie súdu o výške výživného, ktoré nebolo predmetom dokazovania, ale dohody rodičov. V čase prvotného rozhodovania o výživnom nemal inú vyživovaciu povinnosť a snažil sa pre maloletého zabezpečiť najoptimálnejšie podmienky pre život. Zdôraznil, že od roku 2011 nezmenil spôsob a podmienky svojej práce a namietal pri určovaní výšky výživného posudzovať majetok spoločnosti- vozový park, ktorý spoločnosť vlastní na účely obchodnej činnosti. Namietal matkou nadsadené vyčíslenie výdavkov na maloletého a poukázal na jeho aktívny podiel na starostlivosti a výchove o maloletého. Poukázal tiež na zmenu pomerov na svojej strane uzavretím manželstva a vznikom dvoch ďalších vyživovacích povinností k maloletým deťom. Uviedol, že si uvedomuje, že takáto zmena pomerov na jeho strane nemôže zasiahnuť do životnej úrovne jeho prvorodeného syna, avšak vyjadril názor, že doposiaľ určené výživné vo výške XXX eur mesačne v plnej miere naďalej pokrýva všetky postupne vznikajúce potreby maloletého. Poukázal na svoje vecné plnenia v prospech maloletého ako aj skutočnosť že maloletého bráva pravidelne na ich rodinné dovolenky a výlety. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že pri financovaní nákladov maloletého jej finančne už nemôžu vypomáhať jej rodičia, ktorí sú už na dôchodku. Zdôraznila, že otec mimo súdom určeného výživného na mimoriadne výdavky maloletého neprispieva. Pokiaľ ide o intenzitu jeho styku s maloletým a jeho záujem oň uviedla, že sa so synom stretáva každý druhý víkend od soboty do nedele, pokiaľ niektoré z detí v jeho domácnosti nie je choré. O jeho prospech v škole ani športové úspechy sa otec nezaujíma a mimo času, kedy si ho 1-2 x mesačne vezme k sebe, nejaví o synom život záujem. Maloletému nekupuje okrem darčekov žiadne veci, pri kúpe darov trvá na tom, aby si ich maloletý nechal v jeho domácnosti, lebo sa s nimi budú hrať aj ostatné deti. Uviedla, že za dôležité považuje v tomto období života maloletého umožniť mu rozvíjať jeho talent a záujmy v maximálnej možnej miere. Mala za to, že náklady na odôvodnené potreby maloletého v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázala. 5. Kolízny opatrovník v záujme maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) so záverom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť, ale je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého Olivera Vanča, nar. 18.10.2008, zo sumy 200 eur mesačne na sumu 260 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vec však nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny záver, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 11. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 231 C.s.p., rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 14. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. 15. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie nepostupoval vecne správne, keď nezisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého Z., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je doposiaľ plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zák. o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/291/2010-66 zo dňa 13.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2011. 16. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie týkajúce sa príjmových pomerov otca, jeho zárobkových možností a schopností, keď v konaní na základe vykonaného dokazovania nemal preukázaný jeho skutočný príjem z podnikateľskej činnosti a tento preto ani nemohol porovnať s príjmom otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal iba z daňových priznaní obchodnej spoločnosti T. C., s.r.o., v ktorej je otec spoločníkom, bez toho, aby mal preukázaný skutočný príjem otca, vyplývajúci buď z jeho daňových priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby ( o tom či ich podáva nevie ani otec sám, ako vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 16.03.2017 ), alebo to, akým spôsobom mu je vyplácaný príjem zo zisku obchodnej spoločnosti a tiež aj to, akým spôsobom obchodná spoločnosť prerozdeľuje svoj zisk v prospech spoločníkov. V dôsledku nezistenia skutočného príjmu otca nemohol ani správne vyhodnotiť jeho možnosti a schopnosti pre navrhovanú zmenu plnenia vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne, keď sa uspokojil len s otcom predloženými potvrdeniami o podaní daňového priznania jeho obchodnej spoločnosti za roky 2014,2015. V tomto smere je potrebné tiež poukázať na výrazný rozpor spočívajúci v tvrdeniach otca o jeho mesačnom príjme a jeho mesačných výdavkoch, resp. výdavkoch jeho rodiny, ktorú živí. Odvolací súd sa nestotožnil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že otec maloletému poskytuje vecné plnenia vhodné na započítanie, keď z obsahu spisu vyplýva, že ide o dary pri príležitosti Vianoc či narodenín ( ktoré si navyše maloletý necháva v jeho domácnosti ), ale nevyplýva, že by išlo o plnenia, ktoré by boli pravidelné a smerovali by k uspokojeniu odôvodnených potrieb maloletého. 17. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s výrokom súdu prvej inštancie ktorým zvýšil výživné na maloletého počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku a to bez ohľadu na návrh matky, keďže súd v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je povinný konať v súlade s ust. § 23 ods. 2, § 35, § 36 C.m.p.. Súd prvej inštancie teda v danom prípade síce správne dospel k záveru o zmene pomerov na strane maloletého, v dôsledku čoho je zvýšenie výživného v danom prípade jednoznačne dôvodné, avšak nesprávne určil obdobie, kedy k tejto skutočnosti došlo, keď doba od kedy má otec zvýšené výživné platiť nastane až v budúcnosti, t.j. až po rozhodnutí súdu. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie totiž vyplýva, že k rozhodujúcej zmene pomerov na strane maloletého došlo už v čase podania návrhu, kedy maloletý bol v školskom roku 2016/2017 žiakom druhého ročníka základnej školy. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie z ktorého nevyplýva presne určená zmena pomerov, ktorá má nastať až v budúcnosti po právoplatnosti rozsudku je právne nesprávne. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že samotné ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine zakotvuje možnosť priznania výživného odo dňa začatia súdneho konania, nie jeho povinnosť. Preto pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa nie je rozhodujúca doba súdneho konania, ale doba, keď skutočne došlo k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Možno preto uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné. 18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie ani potvrdiť ani zmeniť, pretože je potrebné doplniť dokazovanie v rozsahu, ktorého vykonanie v rámci odvolacieho konania nie je účelné. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť príjmové pomery otca, za tým účelom si zadováži daňové priznania obchodnej spoločnosti otca aktuálne ku dňu rozhodnutia, a bude zisťovať jeho skutočný príjem, ktorý mu z podnikania plynie, tiež vykoná dopyt na živnostenský register, či otec podniká ako živnostník a či podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. U maloletého dieťaťa opätovne vyhodnotí zmenu pomerov už vyššie naznačeným smerom, doplniac dokazovanie o nové skutočnosti vzniknuté v priebehu odvolacieho konania. Rovnako vykoná dokazovanie aj v tom smere, či poskytované plnenia otca v prospech maloletého je možné započítať v prípade vyčíslenia zročného výživného, alebo či takéto jeho plnenia a v akej miere je možné zohľadniť pri určení výšky výživného. 19. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie v súlade s obsahom tohto uznesenia a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 20. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neboli vykonané riadne všetky dôkazy vedúce k správnemu právnemu záveru a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie bude názorom odvolacieho súdu viazaný v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 a 2 C.s.p. 21. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ). 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).