Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/254/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201658 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1717201658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. G., C. XXXX/X/A, a otec - D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T., M. 8, zastúpený JUDr. Pavlom Hraškom, advokátom so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č.k. 12P/72/2017-154, zo dňa 01.03.2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 12P 72/2017-178, zo dňa 11.05.2018 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č.k. 12P/72/2017-154, zo dňa 01.03.2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 12P 72/2017-178, zo dňa 11.05.2018 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12P/72/2017-154 zo dňa 01.03.2018, v spojení s opravným uznesením č.k. 12P/72/2017-178 zo dňa 11.05.2018 zveril maloletého M. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume XXX eur mesačne od 08.03.2017, zročné výživné za obdobie od 08.03.2017 do 28.02.2018 v sume XXXX eur otcovi uložil zaplatiť v 2 splátkach, prvej splátke v sume XXX eur do 30.04.2018 a druhej splátke v sume XXX eur do 30.06.2018 spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 28, § 36 ods. 1, § 77 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 25 ods. 1, Zákona o rodine vychádzajúc zo zistených skutočností, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté dieťa zveril na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matke, rešpektujúc zhodu rodičov v tomto smere. Zastupovanie maloletého a správu jeho majetku ponechal obom rodičom, nezistiac žiaden dôvod na čo i len čiastočné obmedzenie otca v jeho rodičovských právach. Výživné určil v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 77 ods.1, Zákona o rodine, s poukazom na zistené odôvodnené potreby maloletého, ako aj zárobkové a majetkové pomery rodičov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o vek maloletého, priemerné mesačne výdavky na maloletého, ktoré matka vyčíslila na sumu cca XXX eur mesačne, ako aj jeho školské a mimoškolské aktivity. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj výkon osobnej starostlivosti matky. Na strane matky mal za preukázaný príjem zo závislej činnosti v riadnom zamestnaneckom pomere vo výške XXX,XX eur mesačne. Na starne otca konštatoval, že z daňového priznania otca ako SZČO mal preukázané, že za rok 2016 vykázal príjem X.XXX,XX eur a výdavky X.XXX,XX eur ( mesačne brutto XXX eur ), čo nekorešponduje s vyjadrením otca o jeho skutočnom príjme XXX-XXXX eur mesačne a ani s ním vyčíslenými jeho mesačnými výdavkami ( dva leasingy, výživné, participácia na chode domácnosti svojich rodičov). Súd prvej inštancie preto vyjadril pochybnosti o skutočnom príjme otca, ktorý ako SZČO si môže svoje príjmy a výdavky prispôsobovať svojim potrebám. S návrhom otca na určenie výšky výživného XXX eur sa nestotožnil a uviedol, že súdom určená výška výživného pokryje ani nie polovicu výdavkov na maloletého, ktoré matka vyčíslila a aj preukázala a s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil. Zdôraznil, že výška výživného nemá pokrývať iba vitálne funkcie maloletého dieťaťa, ale aj jeho voľnočasové aktivity, ktoré rozvíjajú fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Zročné výživné za obdobie od 08.03.2017 do 28.02.2018 v sume X.XXX eur, povolil otcovi uhradiť v 2 splátkach v zmysle §-u 232 ods. 4 C.s.p.. Uviedol výpočet zročného výživného od 08.03.2017 do 28.02.2018 t.j. 12 mesiacov x XXX eur = X.XXX eur mínus otcom poukázané výživné (suma nebola medzi rodičmi na pojednávaní sporná) X.XXX eur = X.XXX eur. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenia výšky výživného na maloletého podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Nesúhlasil s určenou výškou výživného a odvolaciemu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloletého určiť od 08.03.2017 vo výške XXX eur mesačne a v tejto súvislosti zmeniť aj sumu zročného výživného, ktoré bude splácať v 12 splátkach po XX,XX eur mesačne, alebo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súdu prvej inštancie nariadi rozhodnúť aj o úprave styku s maloletým. Namietal, že súd prvej inštancie nemal dostatočne naštudovaný súdny spis a v zmysle § 25 Zákona o rodine sa nezaoberal otázkou spôsobu odovzdávania maloletého pri realizácii styku, napriek tomu, že obaja rodičia o to vo svojich písomných podaniach žiadali. Namietal, že by na pojednávaní vyhlásil, že jeho príjem je XXX-X.XXX eur mesačne, keď sa vyjadril len v tom zmysle, že v lepších mesiacoch dosiahne zárobok XXX-XXX eur. Uviedol, že súd prvej inštancie ustálil matkou vyčíslené výdavky na maloletého v sume XXX eur, avšak bez ich preukázania, namietal matkou uplatňované nepredvídateľné výdavky vo výške XX eur mesačne, bez ich bližšieho zdôvodnenia. Mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 191 ods. l. C.s.p., keďže na jeho tvrdenia a dôkazy neprihliadol. Uviedol, že od narodenia maloletého sa o neho príkladne staral a venoval sa mu. Tvrdenie matky, že na maloletého inak neprispieval nie je pravdivé, pretože mu prispieval na nákupy školských potrieb, oblečenia, školského tábora a pod. Uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil aktuálnu jeho finančnú situáciu, svoje veľmi nízke príjmy z podnikania preukázal daňovým priznaním za rok 2016. Uviedol, že od júna 2015, pracuje na základe Zmluvy o poskytovaní dispečerských služieb - weekend, pre spoločnosť S. K., spol. s r.o., s tým, že pracuje výlučne počas víkendových dní resp. od piatka do pondelka. Poukázal na skutočnosť, o ktorej sa dozvedel až dňa 04.03.2018 a to že jeho súčasná partnerka O.. P. R., je tehotná a čaká s ním dieťa, ktoré sa má narodiť v auguste 2018, čím mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu nízkych príjmov a starostlivosti o svojich starších a často chorých rodičov, je schopný na výživu maloleté prispievať ním navrhovanou sumou XXX eur mesačne. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal a vyhodnotil všetky potrebné dôkazy pre svoje rozhodnutie. Namietala, že sa súd nezaoberal otázkou styku otca s maloletým resp. jeho odovzdávaním a preberaním, keď na pojednávaní na otázku súdu obaja rodičia uviedli, že nie je potrebné otázku styku riešiť súdnym rozhodnutím. Mala za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj možnosti a schopnosti otca a správne posúdil aj výšku jeho skutočného príjmu tak otec na pojednávaní uviedol, že tento činí XXX-XXXX eur. Žiadala, aby odvolací súd na tvrdenia otca o jeho ďalšej vyživovacej povinnosti neprihliadol a vychádzal z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o otcom namietané výdavky na potreby maloletého a položku nepredvídané mesačné výdavky uviedla, že táto zahŕňa položky ako sú lieky, zubné ošetrenia, hračky, darčeky, oslavy narodenín, školské potreby, školy v prírode, zdravotné pomôcky a pod. Zdôraznila, že maloletému už vyše päť rokov sporí na jeho budúce výdavky ( vzdelávanie, štúdium ) sumou XX eur mesačne, od januára 2018 sumou XX eur mesačne. 5. Kolízny opatrovník odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním ako správny potvrdiť. Uviedol, že otec s návrhom matky okrem určenia výšky výživného súhlasil a o úpravu styku s maloletým v konaní pred súdom prvej inštancie nežiadal. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 10. Pokiaľ ide o výšku výživného, v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ako odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a jeho veku, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa a skutočnosť, že rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Určená výška výživného rovnako zodpovedá zisteným možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Odvolacie dôvody otca vo vzťahu k výroku o výživnom odvolací súd považuje za neodôvodnené a dodáva, že pri určení výživného správne vychádzal súd prvej inštancie z posúdenia všetkých správne zisťovaných skutočností, vrátane tých na ktoré otec v odvolaní poukazoval a ktoré súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil. 11. K odvolacím námietkam otca je treba uviesť, že súd prvej inštancie v konaní pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil jeho možnosti a schopnosti v primeranej miere prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom určená výška výživného pokryje len základné potreby maloletého spojené so zabezpečením bývania, stravy a ošatenia a návštevy školy. Čo sa týka námietok otca na matkou v konaní vyčíslených nákladov na odôvodnené potreby maloletého, tieto aj z pohľadu odvolacieho súdu boli matkou preukázané a zodpovedajú veku, zdravotnému stavu a výdavkom maloletého spojených s jeho školskými povinnosťami a všeobecným rozvojom. Odvolací súd konštatuje, že otcom navrhované výživné je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, navyše keď otec v konaní nepreukázal, že by aktuálne na potreby maloletého dobrovoľne prispieval v primeranom rozsahu vecnými plneniami, ktoré by mohli byť zohľadnené pri posúdení výšky výživného, alebo že by uhrádzal niektoré platby spojené s návštevou školy a mimoškolských aktivít maloletého. Matka, ktorá výlučne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, čím vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, aj pri takto určenom výživnom bude náklady maloletého zabezpečovať aj naďalej v prevažnej miere. Odvolací súd posudzujúc správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia, na odvolací dôvod otca, ktorým má byť vznik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti v budúcnosti neprihliadal. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou úpravy jeho styku s maloletým odvolací súd udáva, že otec návrh na úpravu styku nepodal, úpravy styku sa nedožadoval ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ sa odvoláva na jeho návrh úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému uvedený v jeho vyjadrení k návrhu matky, tu treba uviesť, že otec navrhol styk upraviť v neobmedzenom rozsahu, bez konkrétnej navrhovanej úpravy s ktorou potom súvisí spôsob preberania a odovzdávania maloleté dieťaťa. Odvolací súd nevyhovel ani námietkam otca týkajúcimi sa spôsobu splácania zročného výživného v 12 splátkach, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením rozhodnutia v tejto časti a poukazuje aj na samotné vyjadrenie otca na pojednávaní, z ktorého vyplýva, že mu spôsobe splácania zročného výživného nezáleží. Otec v odvolaní neuviedol žiadne závažné skutočnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené na to, aby určené výživné na maloleté dieťa, ktoré mu patrí, otec mohol splácať v neprimerane dlhom časovom období. 12. Určená výška výživného na maloleté dieťa aj podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 52 C.m.p.. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).