Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/188/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201253 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1718201253.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. O., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. O. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ V. O., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. O. XXXX/XX, XXX XX A., obaja zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860 107, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. T. XX, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.07.2018, č.k. 42C/102/2018-13, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e. Odporcovi sa proti navrhovateľom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici X. O. XX S. A., postavenom na parcele registra „C“, č. XXXX/XX, výmera: 415 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7126/340800, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: A., okres: A., obec: A. (ďalej len „nehnuteľnosť“) (výrok I) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 329 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a vecne tým, že navrhovatelia neosvedčili, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že exekúcia bude ohrozená. Konštatoval, že z predložených listinných dôkazov vyplýva uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2012 ako aj uzatvorenie záložnej zmluvy na nehnuteľnosť zo dňa 23.11.2015 medzi stranami sporu, z ktorej je zrejmé, že zmluvné strany túto uzatvorili pre prípad porušenia podmienok zmluvy o pôžičky. Argumentáciu navrhovateľov považoval za pochybnú, neosvedčujúcu nárok, ochrany ktorého sa domáhajú, nakoľko nevysvetlili, akým spôsobom mali byť uvedený do omylu pri uzatváraní pôžičky a z akého dôvodu až po troch rokoch od uzavretia zmluvy o pôžičke uzavreli záložnú zmluvu. Za nerelevantnú v danom štádiu konania považoval aj argumentáciu navrhovateľov, že povinný z návrhu nedisponuje dôkazmi o poskytnutí pôžičky. Za neopodstatnené považoval súd prvej inštancie aj tvrdenie navrhovateľov, ktorým dôvodili dobrovoľnou dražbou, ku ktorej pristúpil povinný z návrhu bez právneho základu, nakoľko neuviedli žiaden konkrétny dôvod, z akého by mala byť predmetná dražba nezákonná či neprípustná. Dôvodil, že výkon záložného práva je vykonávaný na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola bez pochýb uzatvorená s navrhovateľmi na zabezpečenie pôžičky, ktorej poskytnutie navrhovatelia síce spochybňujú, avšak táto argumentácia sa súdu prvej inštancie javí ako nedôvodná. Podľa názoru súdu prvej inštancie cieľom navrhovateľov je vyhnúť sa dražbe, ktorá prebieha zákonným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia neosvedčili dôvodnosť záveru o povinnosti povinného z návrhu zdržať sa výkonu záložného práva a súd prvej inštancie nevyvodil z návrhu dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, súd tento ako nedôvodný zamietol. Uviedol, že o trovách konania rozhodol v rozpore s § 262 ods. 1 C.s.p., pretože konanie nie je viazané na meritórne konanie, navrhovatelia boli v konaní neúspešní, z toho dôvodu nemajú nárok na náhradu trov konania a odporcovi žiadne trovy nevznikli. 3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., a teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že pôžička vo výške 60.000 eur im nebola podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2012 poskytnutá, dôsledkom čoho záložné právo k nehnuteľnosti nemohlo na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.11.2015 platne vzniknúť, nakoľko pohľadávka odporcu nikdy nevznikla. Vyjadrili, že boli uvedení do omylu tým, že v čl. 2.1 zmluvy o pôžičke je uvedené, že navrhovatelia potvrdzujú prevzatie pôžičky v celej výške, nakoľko k odovzdaniu peňažných prostriedkov nikdy zo strany odporcu nedošlo. Poukázali na to, že prevzatie pôžičky nie je možné reálne preukázať ani túto povinnosť od nich nemožno spravodlivo žiadať, nakoľko neprenechanie dlžnej sumy odporcom sa nepreukazuje. Zároveň je podľa nich zrejmé, že pôžička v sume 60.000 eur nemohla byť poskytnutá v hotovosti, keďže je to v rozpore so zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti Zdôraznili, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená v rovnakom čase ako záložná zmluva, a pokiaľ by sa týmto tvrdením súd nestotožnil, prichádza do úvahy taký priebeh, že by poskytli zabezpečenie pôžičky dodatočne, čo možno považovať za nelogické. Vzhľadom k tomu, že záložné právo je akcesorickým právom, mali za to, že záložné právo nemohlo platne vzniknúť, nakoľko nikdy nevznikla zabezpečená pohľadávka, pretože sľúbená suma 60.000 eur poskytnutá nikdy nebola. Na základe vyššie uvedených skutočností boli toho názoru, že preukázali odôvodnenosť a existenciu nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a preto žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu a prizná im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Odporca sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ vyjadril po tom, čo mu to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p., a to v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 24.08.2018. Uviedol, že navrhovatelia neuviedli v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali odlišné rozhodnutie aké prezentoval súd prvej inštancie. Z predložených dôkazov je zrejmé, že tieto sú pravé a bolo z nich plnené. Poukázal na to, že navrhovatelia neuviedli v čom boli uvedení do omylu, a teda prečo podpísali zmluvu o pôžičke s vyhlásením, ktoré údajne nebolo pravdivé. Zároveň dôvodil, že dôkazom o poskytnutí pôžičky je práve samotná zmluva o pôžičke, v ktorej navrhovatelia jej poskytnutie potvrdili a táto im bola poskytnutá v hotovosti. Upozornil na to, že ako odporca nie je povinný preukazovať navrhovateľmi tvrdené skutočnosti a že sú to práve navrhovatelia, ktorí majú danú povinnosť. Má za to, že navrhovatelia sa nemôžu odvolávať, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázali neexistenciu určitej skutočnosti, práve naopak, považuje za neprijateľné, aby iniciovali konanie o nariadenie neodkladného opatrenia na základe nijakých dôkazov iba z dôvodu že, neexistencia skutočností sa nepreukazuje. Za nedôvodnú považoval argumentáciu navrhovateľov, že pôžička nemohla byť poskytnutá hotovostne, nakoľko predmetný zákon nebol v čase jej poskytnutia účinný a aj keby bol, takáto transakcia sa nepovažuje za neplatnú. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.. 10. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 12. V preskúmavanej veci navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú, aby súd zakázal odporcovi pokračovať vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti. Zároveň žiadali, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodnili tým, že odporca prostredníctvom spoločnosti auctio, s.r.o. pristúpil v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Predmetom záložného práva zriadeného k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.11.2015 medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľmi ako dlžníkmi, bolo zabezpečenie zmluvy o pôžičke zo dňa 01.11.2012 uzatvorenej medzi nimi. Navrhovatelia v návrhu ďalej uviedli, že vzhľadom k tomu, že odporca nikdy pôžičku vo výške 60.000 eur neposkytol, záložné právo k nehnuteľnosti nemohlo platne vzniknúť. Zároveň tvrdili, že odporca ich uviedol do omylu, pokiaľ ide o vyhlásenie obsiahnuté v texte zmluvy o pôžičke, že táto im bola poskytnutá, nakoľko k jej poskytnutiu nedošlo. Odporca nedisponuje dôkazom, ktorým by preukázal poskytnutie pôžičky napríklad vo forme výpisu z účtu a je zrejmé že táto pôžička nemohla byť poskytnutá v hotovosti, keďže je to v rozpore so zákonom 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Potrebu úpravy pomerov odôvodnili tým, že napriek neexistencii zabezpečenej pohľadávky a platne zriadeného záložného práva k nehnuteľnosti, pristúpil odporca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a tým bez akéhokoľvek právneho dôvodu ohrozuje ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti. 13. Pre úspech v rámci tohto konania bolo potrebné zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ predovšetkým osvedčiť, že výkon záložného práva je vykonávaný povinným z návrhu nezákonne alebo je neprípustný. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že danú skutočnosť navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili, keď z priložených písomných dôkazov nevyplýva, že by im pôžička nebola poskytnutá. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľov, že danú neexistenciu nemusia preukazovať. Práve naopak, pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že peňažné prostriedky im neboli poskytnuté, majú práve navrhovatelia dôkaznú povinnosť vyvrátiť skutočnosť, ktorá vyplýva z ich predloženého písomného dôkazu, ktorou je zmluva o pôžičke, v ktorej sami navrhovatelia deklarovali poskytnutie pôžičky v danej výške. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne vzal do úvahy aj skutočnosť, že záložná zmluva bola uzavretá až tri roky po uzavretí zmluvy o pôžičke, ktorý postup by nemal rozumný základ v prípade, ak by navrhovateľom peňažné prostriedky z pôžičky neboli poskytnuté. 14. Odvolací súd konštatuje, že z takto zisteného skutkového stavu veci nemožno vyvodiť pravdepodobnosť nároku navrhovateľov, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keď z predložených dôkazov nevyplýva, že by im nebola poskytnutá pôžička podľa zmluvy o pôžičke a nenasvedčujú tomu ani ďalšie skutočnosti vyplývajúce z návrhu a z pripojených listín. 15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p. a priznal v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným navrhovateľom 1/ a 2/. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).