Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/186/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201365 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1718201365.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1. G.. P. D., nar. X. XX. XXXX, bytom X. U., Š. XX, 2. P.. O. D., nar. XX. X. XXXX, bytom X. U., Š. XX, žalobcovia 1, 2 zastúpení BDM Legal, s.r.o., Bratislava, Gajova 4, proti žalovaným : 1. G.. T. Q., nar. X. X. XXXX, bytom X. U., Š. XX, 2. G.. U. Q., nar. X. X. XXXX, bytom X. U., Š. XX, žalovaní 1, 2 zastúpení Advokátskou kanceláriou Mgr. Ernest Vokál, advokát, Prešov, Hlavná 61, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1, 2 proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. 7. 2018 č.k. 39C/16/2018 - 30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobcovia 1, 2 m a j ú voči žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1, 2 povinnosť, aby sa zdržali neoprávnených zásahov do práva na nerušené užívanie veci - rodinného domu, a to neoprávnených zásahov do pripojení žalobcov vedených z rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. reg. „I.“ par. č. XXXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom F., katastrálny odbor, pre okres: F., obec: X. U. katastrálne územie: X. U., k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, ktorá je spoločná pre rodinný dom žalobcov, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. reg. „I.“ par. č. XXXX/XX a rodinný dom žalovaných, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. reg. „I.“ parc. č. XXXX/XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, Okresným úradom F., katastrálny odbor, pre okres: F., obec: X.Ä. U., katastrálne územie: X. U., a to až do 3. apríla 2019. Súd prvej inštancie zároveň žalovaných poučil, že môžu na Okresnom súde Pezinok kedykoľvek podať žalobu vo veci samej, v ktorej budú na strane žalobcu uvedení : 1/ G.. T. Q., nar. X. X. XXXX, W. Š. XX, X. U., štátny občan SR, 2/ G.. U. Q., nar. X. X. XXXX, bytom Š. XX, X. U., štátny občan SR; a na strane žalovaného budú uvedení : 1/ G.. P. D., nar. X. XX. XXXX, bytom Š. XX, X. U., štátny občan SR, 2/ P.. O. D., nar. XX. X. XXXX, bytom Š. XX, X.Ä. U., štátny občan SR. Predmetom konania vo veci samej budú spoločné a nerozdielne nároky žalovaných na zaplatenie náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 39C/16/2018-30 zo dňa 2. júla 2018. Právnym následkom s tým spojeným bude okrem iného i to, že súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Napokon súd priznal žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%. 2/ V odôvodnení svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v tomto štádiu konania skúmal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pričom dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán ohľadom ich spoločného napojenia na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, nakoľko existuje odôvodnená obava, že odpojením rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov od vodovodnej prípojky a od kanalizačnej prípojky, ktoré by sa podľa predloženého situačného plánu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 8. 6. 2018 mali nachádzať na spojnici pozemku žalovaných parc. reg. „I.“, parc. č. XXXX/XX, s pozemkom žalobcov parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX a pozemkom patriacim mestu X. U., by došlo k výraznému obmedzeniu práva žalobcov užívať ich nehnuteľnosť. Dôvodnosť tejto obavy zakladá priamo samotné správanie sa žalovaných, ktorí písomne oznámili žalobcom, že ich vodovodné a kanalizačné prípojky budú po vykonaní rekonštrukcie dňa 30. 6. 2018 odpojené. Z predložených fotografií vyplynulo, že žalovaní už pristúpili k realizácii rekonštrukcie a vykonali výkopové práce. Procesný nárok žalobcov na bezodkladnú a dočasnú úpravu pomerov strán sporu mal preto prvoinštnančný súd prostredníctvom žalobcami predložených listinných dôkazov za osvedčený. Zároveň nijako nespochybnil legitimitu zámeru žalovaných vykonať opravu vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky (starších ako 40 rokov) spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu, avšak je toho názoru, že žalovaní v liste zo dňa 22. januára 2018 poskytli žalobcom v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.) príliš krátku lehotu (do 30. júna 2018) na to, aby vzhľadom na nutnosť zamerania existujúceho potrubia, následného vyhotovenia projektovej dokumentácie, ako aj s ohľadom na lehoty pre rozhodnutie stavebného úradu stanovené správnym poriadkom, mali žalobcovia dostatočný časový priestor na vybudovanie samostatnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Z okolností posudzovaného prípadu vyplýva, že žalobcovia hodlajú riešiť vzniknutý stav vybudovaním samostatnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky na ich pozemku, pričom v tejto súvislosti už aj podnikli určité kroky, keď na príslušnom stavebnom úrade podali žiadosť o stanovisko k zriadeniu vlastných, samostatných prípojok. Súd je toho názoru, že doba 9 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia, počas ktorej budú žalovaní povinní zdržať sa zásahov do vodovodnej a kanalizačnej prípojky vedúcej k rodinnému domu žalobcov, poskytne žalobcom dostatočný časový priestor na to, aby dokázali zrealizovať napojenie svojho rodinného domu na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu prostredníctvom samostatných prípojok, zriadených na ich pozemku. Pokiaľ má totiž stavebný úrad zákonom stanovenú lehotu pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní na 30 dní, resp. na 60 dní v zložitých prípadoch, zostane v takom prípade žalobcom počas doby 7 až 8 mesiacov dostatočný časový priestor na zameranie existujúceho potrubia, vyhotovenie projektovej dokumentácie a samotnú stavebnú realizáciu projektu. Preto súd prvej inštancie určil, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do 3. apríla 2019. Vzhľadom na zistené skutočnosti je zároveň predpoklad, že samostatným napojením žalobcov na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu budú trvalo odstránené susedské spory strán ohľadom ich súčasnej spoločnej vodovodnej, resp. kanalizačnej prípojky. 3/ Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že keďže z povahy posudzovanej veci vyplynulo, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, žalobcom neuložil povinnosť podať v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Žalobcovia by sa síce teoreticky vo veci samej mohli domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia vodovodnej prípojky a uloženia kanalizačnej prípojky na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, avšak len za predpokladu, že tieto existujúce prípojky sú uložené na pozemku žalovaných (ako tvrdia žalovaní), čo podľa žalobcov nie je vôbec zrejmé, keďže doposiaľ neprišlo k ich zameraniu. Z tvrdení žalobcov však vyplýva, že ich zámerom je vybudovať si samostatné napojenie na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu pomocou prípojok uložených na pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Za toho stavu by teda žaloba vo veci samej, predmetom ktorej by bolo zriadenie vecného bremena bola neúčelná a nehospodárna, nakoľko by v jej dôsledku stranám sporu vznikali ďalšie trovy a nie je vôbec isté, či by sa ňou do budúcna dosiahol stav právnej istoty strán. Nakoľko je však možné, že žalovaným v súvislosti s výkonom tohto neodkladného opatrenia vznikne škoda, alebo iná ujma, poučil súd prvej inštancie v zmysle § 337 CSP žalovaných o tom, že môžu na tamojšom súde kedykoľvek podať žalobu vo veci samej, v ktorej sa budú proti žalobcom spoločne a nerozdielne domáhať zaplatenia nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia, ako aj o právnych následkoch s tým spojených. 4/ O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie podľa §255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 5/ Predmetné uznesenie napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaní 1, 2, a to vo výroku, ktorým im súd prvej inštancie uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na nerušené užívanie veci a tiež vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod žalovaní 1, 2 uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia vo svojom návrhu uviedli, že sú spolu so žalovanými 1, 2 spoločnými vlastníkmi samostatnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky; pripojenia žalobcov k vodovodnej a kanalizačnej prípojke by mali viesť popri spoločnej hranici pozemku žalovaných a pozemkov žalobcov. Žalobcovia svoje tvrdenia nepreukázali žiadnymi dôkazmi, dokonca sami konštatovali, že projektovou dokumentáciou k týmto prípojkám nedisponujú. Z predloženej listiny BVS zo dňa 8. 6. 2018 pritom vyplýva, že prípojka smeruje priamo na pozemok žalovaných. Nepravdivosť tvrdenia žalobcov o spoluvlastníctve samostatnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky vyplýva aj zo zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, keď v zmysle § 64 cit. zák. je vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníka nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. Vlastníkom vodovodných alebo kanalizačných prípojok môže byť iba jedna osoba a nie viacero osôb ako to tvrdia žalobcovia. S prihliadnutím na listinu spoločnosti BVS zo dňa 8. 6. 2018, ako aj na okolnosti vybudovania predmetných prípojok právnym predchodcom žalovaných, je nepochybné, že prípojky sú súčasťou rodinného domu žalovaných, zdôraznili žalovaní vo svojom odvolaní. Svoj názor podporili poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/18/2011 a rozsudok OS Trenčín sp. zn. 17C/96/2014. Žalovaní dodali, že podľa ustálenej súdnej praxe a právnej teórie, spoluvlastnícke právo k novovytvorenej veci môže vzniknúť iba vtedy, ak existuje dohoda účastníkov o založení spoluvlastníckeho vzťahu, ktorá môže mať aj ústnu formu, pričom však táto dohoda musí existovať už v čase vzniku veci. Žalobcovia ale žiadnym spôsobom nepreukázali svoje vlastnícke právo k prípojkám žalovaných. 6/ S argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní 1, 2 poskytli žalobcom 1, 2 príliš krátku dobu (do 30. júna 2018) na vybudovanie vlastnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky žalovaní rovnako nesúhlasili, poukazujúc na to, že žalobcovia v dňoch 28. 6. až 30. 6. 2018 vykonali výkopové práce a vybudovali na svojom pozemku vlastné kanalizačné pripojenie, ktoré napojili na prípojku žalovaných pred vstupom na pozemok žalovaných. Z toho plynie, že lehota poskytnutá žalovanými bola adekvátna, keďže do uvedenej lehoty boli žalobcovia schopní vykonať výkopové práce a zhotoviť novú kanalizačnú prípojku, k čomu žalovaní k odvolaniu pripojili protokol z monitoringu kanalizácie s fotografiou. Z protokolu a fotografie vyplýva, že sa v dĺžke 9,1 m nachádza pred vstupom do rodinného domu žalovaných neidentifikovaná kanalizačná prípojka presahujúca do priemeru kanalizačného potrubia. Žalobcovia nielenže žiadnym spôsobom neosvedčili nárok, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, ale čo je nepochopiteľné, naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu žalobcovia odôvodňujú dôkazom a to fotografiou, ktorú sami datujú k augustu 2017, t.j. takmer rok pred podaním tohto návrhu. Žalovaní 1, 2 zdôraznili, že na predmetnej fotografii nie je vidieť žiadnu prípojku a nepreukazuje žiadnym spôsobom tvrdenia žalobcov. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobcov, že podali na stavebný úrad žiadosť, nakoľko podľa vedomostí žalovaných takúto žiadosť stavebný úrad neeviduje a žalobcovia ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázali. Žalovaní zdôraznili, že oni sami listom zo dňa 22. 1. 2018 žalobcom oznámili, že „v prípade, že tento termín nebude možné z objektívnych dôvodov dodržať, je potrebné nám túto skutočnosť aj s dôvodmi v dostatočnom predstihu oznámiť, aby sme predišli prípadným nepríjemnostiam.“ 7/ Pri existujúcom skutkovom stave, kedy prípojky zhotovil právny predchodca žalovaných, bolo možné považovať využívanie kanalizačnej prípojky žalobcami za tzv. „výpros“, teda tolerovanie užívania prípojok bez toho, aby vzniklo k veci užívateľovi akékoľvek právo a vlastník veci je oprávnený toto právo kedykoľvek odvolať. O výpros sa jedná, ak nie je stanovená ani doba, ani účel užívania veci. Listom zo dňa 22. 1. 2018 žalovaní informovali žalobcov, že tento súhlas berú späť a ďalej nesúhlasia s využívaním ich vlastných prípojok. Žalobcovia uvedomujúc si skutočnosť, že nie sú spoluvlastníkmi predmetných prípojok vykonali výkopové práce na svojom pozemku a zhotovili si vlastnú prípojku, ktorú následne pripojili opätovne bez súhlasu žalovaných na ich vlastnú prípojku pred ich rodinným domom. Na rozdiel od žalobcov žalovaní doposiaľ nezačali s plánovanou opravou vlastných prípojok z dôvodu predídenia sporu, ktorý napokon aj tak vznikol. Podľa žalovaných neexistuje naliehavá potreba na úpravu pomerov strán sporu, nakoľko sa žalobcovia bez súhlasu žalovaných napojili na ich prípojku mimo pozemku žalovaných a tým je neodkladné opatrenie nevykonateľné. Žalovaní preto navrhovali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8/ Na odvolanie žalovaných sa žalobcovia nevyjadrili. 9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 nie je dôvodné. 10/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13/ Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 14/ Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 15/ Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. 16/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Platná procesná norma - Civilný súdny poriadok - už nevyžaduje bezpodmienečné naviazanie neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia ďalej zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie; súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP teda nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza obvykle iba z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Bolo už naznačené v texte vyššie, že žalobca sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu na neodkladné opatrenie prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej; žalobcovi môže byť súdna ochrana efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, nemusí byť teda vždy motivovaný domáhať sa následne poskytnutia súdnej ochrany ešte aj žalobou vo veci samej. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami alebo že sú tu dané iné reálne dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania neuloží žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). 17/ Je vecou žalobcu, aby opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčil súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochrany, poskytovaného týmto procesným inštitútom. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležite osvedčiť; súd sa tu obmedzí len na zistenie takých skutočností, ktoré sú relevantné pre jeho rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd pred nariadením neodkladného opatrenia zisťuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (t.j. opodstatnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia), ďalej či uložením požadovanej povinnosti alebo požadovaného obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (t.j. či navrhované neodkladné opatrenie bude efektívnym prostriedkom ochrany), či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako už bolo uvedené, nie je dostatočný časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). 18/ V zhode so súdom prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda že je nutné poskytnúť ochranu právu žalobcov 1, 2 dočasnou úpravou pomerov medzi žalobcami a žalovanými. Medzi stranami sporu existuje právny vzťah, vyplývajúci zo skutočnosti, že sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom dodávku pitnej vody a odvod splaškov do svojich nehnuteľností zabezpečujú dlhodobo prostredníctvom napojenia na jednu prípojku, jednak vodovodnú a tiež kanalizačnú, o ktorej je sporné, či je vlastníctvom žalovaných alebo, ako tvrdia žalobcovia, že sú spoločné. V tomto smere žiadna zo strán sporu neprodukovala žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné usudzovať, kto je vlastníkom (kto zriadil) predmetnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky (k ich vybudovaniu malo dôjsť ešte cca pred 40 rokmi, v čase, kedy nehnuteľnosti patrili právnym predchodcom terajších vlastníkov nehnuteľností), v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však chýba časový priestor na vykonanie dokazovania za účelom zistenia, kto predmetné prípojky zriadil, a teda, kto je ich vlastníkom Nedostatočný časový priestor tiež nedovoľuje odstrániť rozpor medzi tvrdením žalobcov, že na nimi predložených fotografiách (č.l. 15 spisu, obojstranne) sú zachytené rozkopávky kanalizácie z augusta 2017, vykonané žalovanými, zatiaľ čo naopak žalovaní v odvolaní tvrdia, že na uvedených fotografiách je zadokumentovaná rozkopávka kanalizácie z augusta 2017, vykonaná žalobcami. Podobne nie je dosť časového priestoru na vykonanie dokazovania ohľadom existencie žiadosti žalobcov na zriadenie samostatných prípojok na príslušnom stavebnom úrade. Sporné ale nie je, že prípojky dlhodobo užívajú obe strany sporu, ani to, že žalovaní majú v úmysle po vykonaní rekonštrukčných prác na uvedených prípojkách žalobcov od vodovodnej a kanalizačnej prípojky odpojiť (na základe písomnej výzvy žalovaných zo dňa 22. 1. 2018 sa tak pôvodne malo stať k 30. 6. 2018), keďže tvrdia, že výlučnými vlastníkmi sporných prípojok sú len oni. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z tvrdenia žalobcov, že podali na príslušnom stavebnom úrade žiadosť o stanovisko k zriadeniu vlastných samostatných prípojok, ktoré si ale vyžaduje zachovanie určitého administratívneho postupu (vyhotovenie projektovej dokumentácie, zameranie existujúceho potrubia, podanie ohlásenia na vybudovanie prípojok) a teda aj určitý čas. Berúc do úvahy uvedené okolnosti, súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré zároveň časovo ohraničil, keď stanovil jeho trvanie do 3. 4. 2019, majúc za to, že uvedený časový úsek bude dostatočne dlhý na zabezpečenie vybudovania samostatných prípojok žalobcami. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne. 19/ Bez ohľadu na sporné vlastníctvo označených prípojok sa potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu podľa odvolacieho súdu javí ako bezodkladná (naliehavá a nevyhnutná). Hoci nemožno mať pochybnosti o (inak legálnom) úmysle a zámere žalovaných 1, 2 vykonať rekonštrukciu vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky, odpojenie žalobcov od uvedených prípojok (nimi dlhodobo užívaných, s vedomím žalovaných 1, 2) v situácii, kedy by na ich nehnuteľnosti nemali zabezpečenú dodávku pitnej vody a odvod kanalizácie prostredníctvom vlastných samostatných prípojok, by znamenalo vystaviť rodinu žalobcov hrozbe vzniku škody v podobe zásadného zhoršenia životných (predovšetkým hygienických) podmienok v ich nehnuteľnosti, osobitne v zimnom období; odpojenie žalobcov od spoločného napojenia na verejný vodovod a kanalizáciu by výrazne obmedzilo žalobcov vo výkone ich práva užívať svoju nehnuteľnosť, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. 19/ Žalovaní 1, 2 k svojmu odvolaniu pripojili fotokópiu Protokolu z monitoringu kanalizácie 13. 7. 2018, na adrese X. U., Š. XX, na ktorej má byť zachytená neidentifikovateľná kanalizačná prípojka, presahujúca do priemeru kanalizačného potrubia, ku ktorej odvolací súd uvádza, že uvedenú fotokópiu nemožno s určitosťou vyhodnotiť ako dôkaz, preukazujúci zriadenie novej kanalizačnej prípojky žalobcami 1, 2, ktorý by jednoznačne preukazoval, že návrh žalobcov je (minimálne) v časti týkajúcej sa kanalizačnej prípojky už bezpredmetný (z predloženej fotokópie Protokolu nemožno jednoznačne určiť čo je vlastne na fotografii zachytené). 20/ Časové ohraničenie trvania nariadeného neodkladného opatrenia (do 3. 4. 2019) súčasne znemožní žalobcom vzniknutý stav využívať po neurčitú dobu, naopak, bude ich nútiť vyriešiť existujúci stav vybudovaním vlastného napojenia. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) a že sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcov správne riadil aj ust. § 337 ods. 1, ods. 2 CSP. 21/ Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroku o uložení povinnosti žalovaným 1, 2 a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania) ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 22/ O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov v celom rozsahu. 23/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).