Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cbi/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218058 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2113218058.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu A.. G. V., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX R., o určenie popretej pohľadávky vo výške 6.597,34 Eur, o výške náhrady trov odvolacieho konania, takto r o z h o d o l : Súd výšku trov odvolacieho konania žalovaného n e u r č u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Trnava dňa 08.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia, aby súd určil, že v konkurznom konaní úpadcu A. sp. zn. 25K/36/2012 sa pohľadávky žalobcu (právny predchodca Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave) prihlásené do konkurzu vo výške 13.800,90 Eur prihláškou zo dňa 09.04.2013 v zmysle ust. § 32 zákona č. 7/2005 Z.z. považujú za zistené. 2. Tunajší súd rozsudkom č.k. 1Cbi/5/2014-107 zo dňa 31.07.2014 určil prvou výrokovou vetou, že pohľadávky žalobcu v rozsahu 1.405,75 Eur prihlásené do konkurzného konania úpadcu A.. G. V. sp. zn. 25K/36/2012 sa považujú za zistené. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku zamietol žalobu a treťou výrokovou vetou nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania. 3. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dňa 02.09.2014 žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 2Obo/22/2016-133 zo dňa 25.09.2017 tak, že prvou výrokovou vetou potvrdil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti a druhou výrokovou vetou priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Podľa § 251 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 5. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 6. Úlohou tunajšieho súdu bolo rozhodnúť o výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného. 7. Nakoľko podľa obsahu spisu žalovanému v konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, súd nemohol v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p určiť ich výšku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 8. Súd v danej súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 C.s.p., nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Poučenie: Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.