Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/138/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204024 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2118204024.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Ing. Ľuboš Gašparík - "stavebná činnosť", Golianova 32, Trnava, IČO: 22 692 398, práv. zast. SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 254, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanému KAPITULSKÁ 20, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 47 254 700, práv. zast. slc partners s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 47 246 634, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/144/2018-273 zo dňa 11.7.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/144/2018-273 zo dňa 11.7.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 9.5.2018 ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinností žalovanému vo forme zákazu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX v katastrálnom území W., obec W. zapísanými na liste vlastníctva č. XXXXX ako byt č. 3 na 1.p., byt č. 5 na 2.p., byt č. 9, byt č. 10, byt č. 39, byt č. 40 a byt č. 42 všetky na 3.mezaníne vo vchodoch Kapitulská 20B a Kapitulská 20 spolu s prislúchajúcimi, spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch parcely registra C č. XXX/1 až č. XXX/9, zakázal disponovať nebytovým priestorom č. 4-2 na 1.p. vo vchode Kapitulská 20A, nebytovým priestorom č. 12-4 na 1.p. vo vchode Kapitulská 20-Trafo a spoluvlastníckymi podielmi na nebytovom priestore č. 2-1 (72 parkovacích státí) na -1. a - 2.p. a v suteréne bytového domu spolu a k nim prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na pozemkoch parcely registra C č. XXX/1 až č. XXX/9, najmä zakázal nehnuteľnosti darovať, predať, zameniť, vložiť do základného imania právnickej osoby alebo akokoľvek inak scudziť, zaťažiť právom tretej osoby, vrátane záložného práva, vecného bremena, práva výpožičky, poškodiť alebo zničiť, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z faktúr vystavených žalobcom žalovanému č.2017/039 splatnej 12.4.2017, č.2017/058 splatnej 30.4.2017, č.2017/077 splatnej 31.5.2017, č. OF2016/107 splatnej 6.9.2017 a č. 2017/239 splatnej 13.1.2018 vrátane ich príslušenstva. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal žalobca aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s finančnými prostriedkami vo výške 450.000,- EUR, vrátane hotovostných aj bezhotovostných prostriedkov, a to do momentu úplného zaplatenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z vyššie uvedených faktúr vystavených žalobcom žalovanému vrátane ich príslušenstva, ďalej zakázal nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte IBAN: Y. vedenom v Tatra banka, a.s. a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 450.000,- EUR a nakoniec žalobca žiadal, aby súd neodkladným opatrením uložil spoločnosti Tatra banka, a.s. povinnosť zablokovať finančné prostriedky na účte IBAN: Y. do výšky 450.000,-EUR až do právoplatného zrušenia neodkladného opatrenia. 2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 2.9.2015 zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal pre žalovaného zhotoviť novostavbu bytového domu na Kapitulskej ulici č. 20 v Trnave a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela. Zmluva o dielo bola zmenená dodatkom č. 1 uzatvoreným dňa 4.10.2015. V zmysle zmluvy o dielo vystavil žalobca žalovanému faktúry č. 2017/039, č. 2017/058, č. 2017/077, č. OF2016/107 a č. 2017/239, z ktorých zostala neuhradená suma vo výške 320.915,04 EUR s príslušenstvom. Žalobca vyzýval žalovaného opakovane od mesiaca apríl 2017 na úhradu faktúr. Žalovaný zavádzal žalobcu, že faktúry uhradí po prevode bytov potom, čo zaplatia ich kupujúci. Aktuálne zostalo nepredaných niekoľko bytov a nebytových priestorov. Nepredané byty sú založené v prospech spoločnosti RS INVESTMENT LTD, pričom ku vzniku záložného práva prišlo dňa 27.4.2018. Okolnosti podľa žalobcu naznačujú, že žalovaný zriadil na zostávajúce byty a nebytové priestory záložné právo v prospech ním spriaznených osôb s cieľom znemožniť uspokojenie pohľadávok žalobcu. Vzhľadom na účelové zaťaženie nepredaných nehnuteľností záložným právom v prospech osoby spriaznenej so žalovaným a zavádzanie žalobcu, čím si žalovaný vytvoril priestor pre odliv finančných prostriedkov zo spoločnosti žalovaného je evidentné podľa žalobcu, že uspokojenie pohľadávky žalobcu je ohrozené, a ej nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, keďže obava, že exekúcia na pohľadávku žalobu zo zmluvy o dielo bude ohrozená. Suma uvedená žalobcom vo výške 450.000,- EUR má zahŕňať okrem istiny 320.915,04 EUR aj primeranú rezervu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania, súdneho poplatku za vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní a trov súdneho a exekučného konania spolu s trovami právneho zastúpenia. Alternatívne navrhoval žalobca ohraničiť neodkladné opatrenie právoplatným zrušením tohto neodkladného opatrenia alebo právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Pokiaľ ide o bankový účet, ktorého sa neodkladné opatrenie má týkať, ide o účet označený žalovaným v kúpnej zmluve a zmluve o budúcej zmluve na úhradu kúpnej ceny. Žalobca odôvodňoval svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obavou z ohrozenia exekúcie. Vo veci samej sa chce žalobca domáhať zaplatenia neuhradenej časti ceny diela podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca dôvodil, že vyššie špecifikovanými faktúrami vyúčtoval žalovanému dohodnutú cenu diela, z ktorej žalovaný neuhradil sumu vo výške 320.915,04 eur a túto ani nemá záujem zaplatiť. 3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na ust. § 324 a nasl. C.s.p. dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 2.9.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa zaviazal zhotoviť pre žalovaného novostavbu bytového domu Kapitulská 20, Trnava za podmienok dojednaných v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela stanovenú podľa rozpočtu ako pevnú cenu vo výške 2.236.000,- EUR a daň z pridanej hodnoty. Zmluvné strany sa v ods. 7.2 zmluvy o dielo dohodli na zádržnom vo výške 5% , najviac 111.800,- EUR z ceny diela, ktoré bude uhradené zhotoviteľovi do 30 kalendárnych dní po protokolárnom prevzatí a odovzdaní riadne zhotoveného diela bez vád a nedostatkov brániacich riadnemu užívaniu diela. Podľa ods. 6.10 zmluvy o dielo bol objednávateľ povinný zaplatiť práce a náklady nezahrnuté do ceny diela len za predpokladu, že ich písomne schválil alebo dodatočne písomne objednal. Z dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 2.9.2015 uzatvoreného medzi stranami dňa 4.10.2015 sa žalobca a žalovaný sa dohodli na zmene výšky ceny diela na sumu 3.024.385,32 EUR bez DPH a zmene dohodnutej maximálnej výšky zádržného na sumu 151.219,27 EUR bez DPH. Žalobca vystavil faktúry č. 2017/239, č. OF2016/107, č. 2017/077, č. 2017/058 a č. 2017/039, ktorými podľa popisu uvedenom v ich obsahu, vyúčtoval žalovanému stavebné práce vykonané na stavbe "Novostavba bytového domu Kapitulská 20, Trnava" špecifikované v pripojených súpisoch vykonaných prác v celkovom finančnom objeme 557.391,93 EUR vrátane DPH. Z výpisov z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi, na jeho účet uvedený na faktúrach, v období od 10/2015 do 09/2017 celkom sumu vo výške 3.312.650,28 EUR. Z listu vlastníctva č. 12624 vedeného pre k.ú. W. a obec Trnava súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je z bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcelách č. XXX/1 až č. XXX/9, ktorých obmedzenie nakladania žiadal navrhnutým neodkladným opatrením nariadiť, vlastníkom nebytového priestoru č. 4-2 s príslušenstvom na 1.p. vo vchode Kapitulská 20A v Trnave a dvoch spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 2/138-in k celku na nebytovom priestore č. 2-1 (72 park. státí) s príslušenstvom na -1.p. a -2.p.v suteréne. Ostatné byty a nebytové priestory, pri ktorých žalobca navrhoval, aby súd zakázal disponovať s nimi vlastnia fyzické osoby odlišné od žalobcu. 4. Podľa názoru súdu prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné len za splnenia základných predpokladov a to, ak žalobca tvrdí a osvedčí existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu, tieto právne vzťahy odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, navrhované neodkladné opatrenie je efektívnym prostriedkom na dosiahnutie ochrany, ktorej sa žalobca domáha, navrhované neodkladné opatrenie nevytvorí medzi stranami nenávratný stav, strana nie je obmedzená neodkladným opatrením spôsobom neprimeraným povahe veci a nakoniec účel sledovaný neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia z uvedeného dôvodu je, aby ohrozená strana mohla spor začať, resp. v začatom spore nerušene pokračovať, teda uplatňovať svoj nárok, bez toho aby sa obávala, že dĺžka súdneho konania zapríčiní že jeho výsledok bude nerealizovateľný. Žalobca odôvodňoval svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia práve obavou z ohrozenia exekúcie v štádiu, keď o nároku ktorého exekúcia je ohrozená nie je rozhodnuté a žalobca sa mieni v konaní vo veci samej takéhoto nároku voči žalovanému domáhať. Žalobca osvedčil existenciu právnych vzťahov, ktoré boli medzi stranami založené zmluvou o dielo. Žalobca však podľa súdu neosvedčil existenciu nároku voči žalovanému, ktorého sa mieni domáhať vo veci samej, a teda nesplnil základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie. Podľa súdu žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o osvedčenie takého stavu vo vzťahu ku stranám konania, ktorý nasvedčuje tomu, že reálne dôjde k vydaniu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Súd v tomto prípade nemal z tvrdení žalobcu a žalovaného a pripojených listinných dôkazov, nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 320.915,04 EUR, o ktorom žalobca tvrdí, že jeho exekúcia je ohrozená, za osvedčený, a preto základnú podmienku na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia nemal za splnenú. Žalobca vo veci samej mieni uplatňovať nárok na zaplatenie sumy vo výške 320.915,04 EUR, žiadal aby súd zakázal disponovať žalovanému s majetkom v celkovej hodnote podstatne vyššej ako predstavuje nominálna hodnota žalobcom tvrdeného nároku. Takto formulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje súd prvej inštancie za neprimeraný. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je nakoniec aj záver súdu prvej inštancie o tom, že účinky sledované neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V súlade s § 343 C.s.p. je neodkladné opatrenia subsidiárne vo vzťahu ku zabezpečovaciemu opatreniu. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia má byť zabezpečenie vymožiteľnosti peňažného nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny diela, teda odstránenie obavy, že exekúcia bude ohrozená tým, že sa žalovaný ako dlžník zbaví svojho exekvovateľného majetku skôr, ako bude nárok žalobcu voči žalovanému judikovaný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje žiadne tvrdenia ani úvahy žalobcu vo vzťahu ku nemožnosti dosiahnuť účel neodkladného opatrenia, hoci ide o peňažný nárok žalobcu vo veci samej a nehnuteľnosť ako aj prípadná pohľadávka žalovaného voči banke, v ktorej má žalovaný vedený účet, sú spôsobilými predmetmi záložného práva, prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Za predpokladu predchádzajúceho splnenia ostatných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia by žalobca mohol byť v tomto prípade vo svojom návrhu úspešný len vtedy, ak by tvrdil a osvedčil, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel nie je možné dosiahnuť prioritne zabezpečovacím opatrením. Žalobca však žiadne také špecifické okolnosti alebo individuálne podmienky, pre ktoré by bolo nariadenie neodkladného opatrenia vhodnejším prostriedkom pre dosiahnutie sledovaného účelu, ako zabezpečovacie opatrenie netvrdil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil žiadne také skutočnosti, z ktorých by mohol dovodiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie žalobcom sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie je vo vzťahu ku zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárnym inštitútom, ako aj z dôvodu, že podľa súdu je možné účel navrhovaného neodkladného opatrenia dosiahnuť aj zriadením záložného práva ku nehnuteľnostiam alebo ku pohľadávke žalovaného voči banke, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné aj z tohto dôvodu zamietnuť. Súd prvej inštancie z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX vedeného pre k.ú. W. vytvorených cez katastrálny portál dňa 11.07.2018, teda ku dňu rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že nehnuteľnosti, ku ktorým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal žalobca, aby súd zakázal žalovanému s nimi nakladať, vlastnícky žalovanému nepatria. 5. Vo vzťahu ku návrhu žalobcu uložiť banke povinnosť blokovať finančné prostriedky na účte vedenom pre žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že neodkladným opatrením nie je možné ukladať povinnosti subjektu, ktorý nie je stranou sporu. Civilný sporový poriadok, na rozdiel od § 76 Občianskeho súdneho poriadku, neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, ktorou je v konaní podľa § 60 Civilného sporového poriadku len žalobca a žalovaný. Nakoľko sa žalobca svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia voči banke, ktorá však nevystupuje ako strana v tomto konaní, bolo preto potrebné návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči banke zamietnuť. 6. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pochybil, a to tak Okresný súd Trnava, od ktorého žalovaný získal informáciu o prebiehajúcom konaní už prvý deň nasledujúci po dni doručenia návrhu (čo je zrejmé aj z toho, že žalovaný sa k návrhu vyjadroval už o 6 dní po podaní návrhu), ako aj Okresný súd Bratislava I., ktorý prihliadal na podané vyjadrenie k návrhu (hoci keďže návrh nemal byť žalovanému ani doručovaný, nemalo sa analogicky prihliadať ani na vyjadrenia k nemu) a ktorý vykonal doručovanie uznesenia o zamietnutí návrhu opätovne aj žalovanému, v rozpore s § 331 ods. 1, CSP. Súd prvej inštancie, ak už aj obdržal vyjadrenie žalovaného, toto nedoručil na vyjadrenie žalobcovi a teda žalobca na vznesené námietky nemohol účinne reagovať, pričom súd si osvojil skutočnosti a tvrdenia uvádzané žalovaným. V zmysle praxe medzi žalobcom a žalovaným žalovaný uhrádzal aj faktúry obsahujúce naviac práce nad rámec dodatku č. 1 tak, ako boli odsúhlasené stranami súpismi vykonaných prác. Žalovaným uhradené naviac práce nad rámec dodatku č. 1 tak predstavujú 420.183,41 €, pričom vykonanie platieb je zrejmé zo žalovaným predložených výpisov z bankového účtu. Právne závery súdu prvej inštancie o neosvedčení existencie pohľadávok, na ktoré sa má neodkladné opatrenie vzťahovať (aj s poukazom na nevyžiadanie si stanoviska súdu k vyjadreniu žalovaného k návrhu), považuje za nesprávne. Za nesprávne považuje tiež odôvodnenie uznesenia v tom, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Zo skutočností, ktoré nastali pre podaním návrhu - zriadenie záložného práva v prospech osoby spriaznenej so žalovaným v prospech RS INVESTMENT LTD a zo skutočností, ktoré nastali po podaní návrhu, a to prevod bytov označených v návrhu na tretie osoby a tiež z informácie z portálu Finančnej správy SR o existencii daňových nedoplatkov v sume 338.420,75 € sa javí, že domnienka žalobcu o snahe žalovaného o vytunelovanie spoločnosti žalovaného môže byť pravdivá. Po vykonaní predaja všetkých bytov a nebytových priestorov a odlivu získaných peňažných prostriedkov prostredníctvom spriaznenej spoločnosti RS INVESTMENT LTD zostane žalovaný de facto nemajetný, a teda zrejme nedobytnou sa popri pohľadávke Daňového úradu Trnava stanú aj pohľadávky žalobcu z faktúr označených v návrhu. Obava žalobcu o úspešnosť budúcej exekúcie je preto reálna a dôvodná. Zabezpečovacie opatrenie, ktorého prioritu súd prvej inštancie naznačil vo svojom odôvodnení, by v danom prípade nebolo účelné nariaďovať, nakoľko by umožnilo ďalšie zaťažovanie nehnuteľností žalovaného (podobne ako u spoločnosti RS INVESTMENT LTD) a jedinou zárukou ochrany práv žalobcu môže byť len dočasne úplné obmedzenie žalovaného v disponovaní s nehnuteľnosťami , resp. aktuálne po predaji bytov a nebytových priestorov je osobitne dôvodným blokovanie prostriedkov žalovaného na bankovom účte tak, ako bolo navrhnuté v čl. III bod III a IV návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko žalobca byty uvedené v čl. III bod I. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia previedol na tretie osoby, žalobca navrhovaný petit v čl. III bod I. návrhu berie späť v rozsahu bytov č. 3, 5, 9, 10, 39, 40 a 42 a súčasne svoj návrh rozširuje o byt č. 23 nachádzajúci sa na 2.p vo vchode Kapitulská 20A spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5880/518427 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 9188 a na pozemkoch registra C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Pokiaľ ide o výhradu súdu, že žalobca navrhol súdu blokovať finančné prostriedky na bankovom účte v sume 450.000 €, teda vyššej ako je suma nezaplatených faktúr (320.915,04 €), a teda že má byť návrh neprimeraný, s touto sa nestotožňuje. Žalobca v návrhu výslovne túto sumu odôvodnil tým, že má okrem istiny zahŕňať aj primeranú rezervu na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t.j. úrokov z omeškania, súdneho poplatku za vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní a trov súdneho a exekučného konania, spolu s trovami právneho zastúpenia. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v tom zmysle, že Okresný súd Trnava nedoručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný sa o prebiehajúcom konaní, v ktorom je stranou sporu, dozvedel dopytom na infocentrum predmetného súdu. Žalovaný prevádzal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v predmetnom bytovom dome v rámci bežného výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Z výpisu z listu vlastníctva č. 12624 pre k. ú. Trnava, ktorý žalovaný predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, však nepochybne vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený už dňa 3.5.2018, t.j. k uskutočneniu predmetného právneho úkonu aj k jeho vecno-právnym účinkom došlo pred tým, ako vôbec žalobca návrh na miestne nepríslušný súd podal. V zmysle ust. § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo konala alebo sa niečoho zdržala, najmä skutočnosti uvedené v písm. a) až h) predmetného ustanovenia. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaný stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v uznesení. Okresný súd Bratislava I ako príslušný súd pritom nie je viazaný právnym názorom iných okresných súdov, na ktorých rozhodnutia poukazuje žalobca v odvolaní. Žalobca nepreukázal existenciu súhlasu žalovaného s vykonaním naviac prác, čo je v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným podmienkou vzniku povinnosti žalovaného uhradiť predmetné naviac práce. Zároveň nedošlo medzi žalobcom a žalovaným ani k uzavretiu akéhokoľvek ďalšieho dodatku k zmluve o dielo, v ktorom by došlo k rozšíreniu prác na diele a úprave dohodnutej ceny diela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok žalobcu, ktorého exekúcia by bola údajne ohrozená, neexistuje a ani nebola žalobcom osvedčená v zákonom požadovanej miere, a leda v predmetnom prípade nie sú dané podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný má naďalej za to. že v predmetnej právnej veci neboli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko nielenže žalobca neosvedčil existenciu nároku, ktorého uspokojenia by sa domáhal v konaní vo veci samej, ale ani nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobca zároveň uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdenia o nemajetnosti žalovaného, ktoré však nie sú žalobcom akýmkoľvek spôsobom osvedčené. Žalovaný naďalej zastáva názor, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhované žalobcom by neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaného a spôsobilo by na strane žalovaného neprimeranú ujmu. Podľa názoru žalovaného nie je daná ani naliehavosť situácie a bezprostredná možnosť vzniku ujmy na strane žalobcu. Taktiež má žalovaný za to, že žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil základné skutkové okolnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia na základe žalobcovho návrhu by bolo v rozpore so zákonom. K čiastočnému späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zmene návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný uvádza, že právo predmetnej dispozície s návrhom patrilo žalobcovi do vydania rozhodnutia vo veci, t.j. Uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odvolacom konaní už žalobca nemá možnosť späťvziať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ani zmeniť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako sa uvádza v odvolaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v zmysle záverečného vyčíslenia, a to v plnom rozsahu. 8. Podľa ust. § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 2, C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových a právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1 C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Odvolací súd dospel k názoru, že neodkladné opatrenie v znení napadnutého uznesenia nie je dôvodné. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenie odvolací súd konštatuje, že samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne posúdil subsidiárne použitie a dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie upravenú v § 324 ods. 3, C.s.p.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcom sledovaný účel je možné efektívne dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a preto návrh žalobcu nie je dôvodný. 11. K námietke žalobcu o porušení procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že by Okresný súd Trnava zasielal žalovanému návrh na nariadenia neodkladného opatrenia na vyjadrenie žalovanému. Skutočnosť, či nárok žalobcu na doplatenie ceny diela je dôvodný je možné posúdiť na základe vykonaného dokazovania vo veci samej. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Skutočnosť, že žalovaný predáva byty v predmetnom bytovom dome súvisí s jeho podnikateľskou činnosťou a na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. W., ktorý žalovaný predložil v konaní pred súdom prvej inštancie, však nepochybne vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený už dňa 3.5.2018, t.j. k uskutočneniu predmetného právneho úkonu aj k jeho vecno-právnym účinkom došlo pred tým, ako vôbec žalobca návrh na miestne nepríslušný súd podal. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že ust. § 325 ods. 2, C.s.p. vyslovene obmedzuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť len strane v konaní. Navrhovaná povinnosť obmedzenia dispozície s účtom žalovaného voči Tatra banke, a.s. by bola v rozpore s cit. ust. C.s.p. Súd prvej inštancie vecne správne posúdil skutkové a právne dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd na tieto dôvody v ďalšom odkazuje. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu vzhľadom na jeho procesný úspech v odvolacom konaní. 13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.