Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512209535 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2512209535.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843 proti žalovanej: Q. Y., A.. XX.X.XXXX, bytom T. X, W., o zaplatenie 3.111,10 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16C/191/2015-87 zo dňa 10. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.542,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.12.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.111,10 € s príslušenstvom a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, § 111 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/ a b/ a § 4 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO 17 324 220 a žalovaná uzavreli dňa 1.8.2007 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie expres pôžičky 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 2.537,- Sk (84,21 €), z toho čiastka na poistenie 144,- Sk (4,77 €). Z platobnej histórie úveru je zrejmé, že žalovaná celkovo na poskytnutý úver zaplatila sumu 53.275,10 Sk (1.768,41€), pričom na istinu bola započítaná suma 907,57 €. Dňa 2.7.2008 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 uzavretou medzi spoločnosťou GE Money, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, nadobudol žalobca pohľadávky so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami za podmienok uvedených v zmluve. Podľa prílohy k tejto zmluve, bola postúpená aj pohľadávky voči žalovanej, ktoré sú predmetom tohto konania, z ktorej skutočnosti mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. 1.2. Súd prvej inštancie posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobu konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti a nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Na základe súdu predloženej úverovej zmluvy, súd, pri skúmaní podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľom úvere ustanovených § 4 dospel k záveru, že v úverovej zmluve nie uvedená ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, hoci žalovaná sa zaviazala platiť z poskytnutého úveru úroky, pričom pri dojednaní uvedenej zmluvy nebola zrejmá jeho konkrétna výška. Na základe ktorého nedostatku súd posúdil poskytnutý úver za bezúročný a rovnako bez akýchkoľvek poplatkov, nakoľko žiadny zo žalobcom uplatnených poplatkov nie je v úverovej zmluve uvedený. 1.3. Pokiaľ právny predchodca žalobcu započítaval na poistné, uvedený postup vyhodnotil konajúci súd ako rozporný so zákonom, nakoľko nebolo preukázané uzavretie poistnej zmluvy s príslušnou poisťovňou - Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s. Rovnako súdu nebolo preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o úvere došlo k dohode na (dobrovoľnom) poistení - Súbor poistenia B, ktorý súbor poistenia „schopnosti platiť“. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmý obsah uvedeného poistenia, nakoľko tento rovnako ako aj poistné podmienky mali byť obsiahnuté v Rámcovej poistnej zmluve a Všeobecných poistných podmienkach, ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak súdu predložené neboli. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, okrem „žiadosti“ žalovanej osvedčenej jej podpisom, na základe ktorého prejavu vôle mala byť dojednaná poistená zmluva. Súd je toho názoru, že poistenie tak ako bolo v zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistená, pričom uvedenie údajov o súhlase s poistením, tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla slobodne po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaná, pokiaľ mala záujem o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nemala inú možnosť slobodne vylúčiť vznik poistnej zmluvy, nakoľko táto už bola súčasťou vopred naformulovanej zmluvy, ktorá jej bola dodávateľom predložená. Takto mala žalovanej vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal prvoinštančný súd za to, že ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom, a toto dojednanie posúdil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neplatné. 1.4. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd prvej inštancie považoval za nedôvodný predovšetkým pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy, ako aj z toho titulu, že uvedené dojednanie nespĺňa požiadavky na určitosť právneho úkonu ako aj slobodu vôle zmluvných strán (žalovanej) pri jeho dojednávaní. Zmluvná pokuta nebola výsledkom konsenzu zmluvných strán, nakoľko táto je obsiahnutá len v Sadzobníku právneho predchodcu žalobcu, teda niet pochýb, že žalovaná nemala a nemohla mať žiadny vplyv na určenie jej výšky, celkom absentuje slobodný prejav vôle žalovanej na dojednanie zmluvnej pokuty. Pokiaľ bola stanovená pri omeškaní so splácaním úveru zmluvná pokuta vo výške 20 % z dlžnej čiastky, najmenej však 100,- Sk, konajúci súd uvedené stanovenie výšky zmluvnej pokuty naviac nepovažoval za dostatočne určité, keďže nie je zrejmé, za aké časové obdobie sa zmluvná pokuta vypočítava (rok, mesiac). Nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akým je zmluva o pripojení a rozličné dodatky a prílohy napísané, ale aj prekomplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. 1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi by na základe vyššie uvedeného vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaná čerpala úver vo výške 3.319,39 €, pričom uhradila splátky v celkovej výške 1.768,41 €, teda rozdiel predstavuje sumu 1.550,98 €. Z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.4.2015) je zrejmé, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.4.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V danom prípade je potrebné aplikovať rovnako ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 1.5.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4 MCdo 17/2014. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, pokiaľ by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi, ale kogentnými a súčasne, dĺžka premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky, (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), nakoľko je obsahom kogentnej právnej normy. Hoc aj zmluva o úvere je absolútnym obchodom, treba tak ohľadne premlčania prípadných nárokov postupovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. 1.6. S poukazom na vyššie uvedené vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravu, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nemožno vyvodiť, že tento záväzkový vzťah, pokiaľ je jeho účastníkom spotrebiteľ, neregulujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Žaloba bola doručená Okresnému súdu Piešťany dňa 14.8.2012. Nakoľko úver bol vyhlásený dňa 2.7.2008 za predčasne splatný (vychádzajúc zo skutkového tvrdenia samotného žalobcu, ktoré nebolo protistranou popreté, a preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p.), prvým dňom pre uplatnenie práva na súde bol 3.7.2008, a teda posledným dňom premlčacej doby bol 3.7.2011, dlh žalovanej sa premlčal dňa 4.7.2011. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu z dôvodu premlčania zamietol. 1.7. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 C.s.p., kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvoinštančnému súdu vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že súd vychádzal pri posudzovaní premlčacej doby z nepreukázateľných údajov. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 2.7.2008 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z rozsudku však vôbec nevyplýva, z čoho súd vyvodil tento dátum. Súd nepoukázal na žiaden konkrétny doklad alebo iný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že ku dňu 2.7.2008 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca v žalobe uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná bola v omeškaní s plnením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu, ktorý je v platobnej histórií označený ako položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedeniu účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Tento dátum v zmysle platobnej histórie bol dňa 10.9.2009, avšak nie 2.7.2008. Teda súd mal posúdiť otázku premlčania vo vzťahu k tomuto dátumu a nie k dátumu 2.7.2008. Aj vzhľadom na uvedené, možno prijať záver, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie vo vecí, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akými právnymi úvahami sa súd pri vydaní rozsudku riadil, a preto nie je možné voči rozsudku zo strany žalobcu náležíte skutkovo a právne argumentovať. Rozsudok je možné považovať za zmätočný a žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Takýto názor žalobcu potvrdzuje aj judikát Najvyššieho súdu, zo dňa 23.9.2009, sp. zn. 6Sžo 6/2009. Žalobca tiež namietal, že z dôvodov na strane súdu sa nemohol zúčastniť pojednávania, na ktorom bolo vyhlásený rozsudok. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p., poukazom na ustanovenie § 180 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá doručenie predvolania na odvolacie pojednávania mala doručené dňa 5.1.2018, svoju neúčasť neospravedlnila. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov - Zmluva o predaji podniku, Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 1.8.2007, Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, Sadzobník poplatkov spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s., Platobná história úveru, Pokus o zmier, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Sadzobník poplatkov k produktom GE Money, a.s., platný od 1.5.2007, Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z 14.12.2009 s prílohou a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť a v časti potvrdiť. 6. Z vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť GE Money, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou dňa 1.8.2007 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 2.537,- Sk (84,21 €), z toho čiastka na poistenie 144,- Sk (4,77 €). V zmluve bola tiež uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) na úver 16,38 % a cena úveru 152.220,- Sk (5.052,78 €). Z Platobnej histórie úveru vyplýva, že žalovaná na poskytnutý úver zaplatila spolu 21 splátok po 2.537,- Sk (84,21 €, spolu 1.768,41 € a jeden poplatok za upomienku v sume 250 Sk (8,30 €), spolu teda vo forme splátok a poplatku plnila sumu vo výške 1.776,71 €. V Platobnej histórií úveru je tiež zaznamenané „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ ku dňu 10.9.2009. 7. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 9. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď jej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a záväzok spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rovnako správne súd prvej inštancie postupoval, keď aplikujúc § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadal aj bez návrhu na možné oslabenie nároku dodávateľa (resp. jeho právneho nástupcu) voči spotrebiteľovi jeho premlčaním. Konkrétne posúdenie plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie však správne nebolo. Prvoinštančný súd vo svojom rozsudku uviedol, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 2.7.2008, v dôsledku čoho si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde dňa 3.7.2008. V čase podania žaloby dňa 14.8.2012 mal byť preto nárok žalobcu podľa súdu prvej inštancie už premlčaný. S uvedeným záverom sa odvolací súd nemôže stotožniť. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, z čoho mal súd za preukázané, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo dňa 2.7.2008, súd prvej inštancie sa k zisteniu tohto dátumu v rozsudku nijako bližšie nevyjadril a odvolací súd ani po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisu a po zopakovaní dokazovania žiaden dôkaz podporujúci tento záver nevzhliadol. Žalobca vo svojej žalobe k otázke vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uviedol, že k nemu došlo, a to ku dňu keď je v Platobnej histórií uvedená položka s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“. Ako bolo uvedené vyššie, pri tejto položke je v žalobcom predloženej Platobnej histórií uvedený dátum 10.9.2009. Z toho vyplýva, že nasledujúci deň, t.j. 11.9.2009 si žalobca mohol svoj nárok prvýkrát uplatniť na súde, teda premlčacia doba, ktorá je trojročná, by uplynula dňa 11.9.2012. Nakoľko žaloba bola podaná na Okresnom súde Piešťany dňa 14.8.2012, žalovaný nárok nemohol byť ku dňu podania žaloba premlčaný. 11. Z dôvodu, že záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku nebol správny, odvolací súd podrobil prieskumu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, z hľadiska dodržania zákonných náležitostí zmluvy takéhoto druhu a s dôrazom na tie náležitosti, ktorých absencia by mala za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 12. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 13. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. 14. Podľa § 2 písm. c/ bod 5. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. 15. V Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 1.8.2007 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov na úver 16,38 %. Táto zhruba zodpovedá nákladom na úver vo výške 100.000,- Sk pri mesačnej splátke 2.393,- Sk (ktorá by mala predstavovať výšku mesačnej splátky pred pripočítaním poistného v zmysle vyjadrenia žalobcu) bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. Nezodpovedá však nákladom na úver pri mesačnej splátke 2.537,- Sk, ktorá je uvedená v zmluve, a ktorá obsahuje i poistné vo výške 5,99 % splátky, t.j. 144,- Sk. Súčet mesačných splátok vrátane poistného (60 × 2.537,- Sk) bol veriteľom použitý tiež na vyjadrenie ceny úveru 152.220,- Sk, ktorá je uvedená v zmluve. 16. V zmysle § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch RPMN sa rozumie sadzba, ktorá sa vypočíta z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V súlade s § 2 písm. c/ bod 5 zákona o spotrebiteľských do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom patria i poplatky za poistenie, ktoré je určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. 17. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy s veriteľom nemala na výber a musela súhlasiť i s poistením schopnosti platiť, čo vyplýva i zo skutočnosti, že ustanovenia o predmetnom poistení sú predtlačené vo formulárovej zmluve. Predmetné poistenie zabezpečovalo platby veriteľovi pre prípad neschopnosti dlžníka splácať úver. Poplatky za takéto poistenie preto spĺňajú podmienky uvedené v § 2 písm. c/ bod 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a mali byť podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnuté do výpočtu RPMN. Poistné malo byť zahrnuté do výpočtu výšky RPMN aj z toho dôvodu, že bolo zahrnuté do ceny úveru uvedenej v zmluve. Odvolací súd je toho názoru, že tieto dva údaje musia spolu súhlasiť, inak ide o klamanie spotrebiteľa. 18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že RPMN v zmluve nebola uvedená v správnej výške. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch má neuvedenie RPMN v zmluve za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úmyslom zákonodarcu nepochybne nebolo dosiahnuť, aby v zmluve uvedená RPMN predstavovala náhodné číslo bez vzťahu k dojednávanému spotrebiteľskému úveru. Možno preto prijať záver, že povinnosť uviesť RPMN úveru v zmluve je veriteľom splnená iba vtedy, keď je v zmluve uvedená v správnej výške. Uvedenie nesprávneho alebo zmätočného údaja ako RPMN v zmluve má preto rovnaké následky, ako úplná absencia tohto údaja. 19. Nakoľko úver sa v zmysle vyššie uvedeného výkladu považuje za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal z výšky skutočne poskytnutej istiny úveru 100.000,- Sk (3.319,39 €) a sumy plnení žalovanej na predmetný úver spolu 1.776,71 €. Suma plnení žalovanej vyplýva z platobnej histórie a vyjadrenia žalobcu, podľa ktorých žalovaná zaplatila spolu 21 splátok po 84,21 € (spolu 1.768,41 €) a jeden poplatok za upomienku v sume 8,30 € (250,- Sk) (spolu splátky a poplatok 1.776,71 €). Žalobca má teda nárok iba na zaplatenie zostatku dlžnej istiny v sume 1.542,68 € (3.319,39 € - 1.776,71 €). 20. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. 21. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Nakoľko žalovaná nezaplatila dlžnú istinu včas, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny. Ako bolo už vyššie uvedené, predčasná splatnosť posudzovaného úveru nastala (bola vyhlásená) ku dňa 10.9.2009, žalobkyňa sa preto dostala dňom nasledujúcim, t.j. 11.9.2009, do omeškania. Žalobca si však úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 15.12.2009, pričom odvolací súd mu nemohol priznať úrok z omeškania za dlhšie obdobie, než žalobca žiadal. Výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s prechodným ustanovením § 10c, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Výška sadzby úrokov z omeškania ku dňu vzniku omeškania predstavovala 9 % ročne (základná úroková sadzba ECB predstavujúca ku dňu vzniku omeškania 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov). 23. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že v časti istiny 1.542,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.12.2009 do zaplatenia žalobe vyhovel a vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil zamietajúci výrok súdu prvej inštancie. 24. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.111,10 €, pričom úspech dosiahol v časti istiny vo výške 1.542,68 €, vo zvyšku žalovanej istiny v sume 1.568,42 € dosiahla úspech žalovaná. Nakoľko vzájomný pomer úspechu strán sporu bol v podstate rovnaký (každá zo strán mala úspech takmer presne v polovici žalovanej istiny) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).