Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/211/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200732 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:3014200732.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: V. Q., G. XXX, G., zastúpený: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38517/2014-23 zo dňa 17.06.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou podanou dňa 25.08.2014 na Krajskom súde v Trenčíne, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.06.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie orgánu prvého stupňa - Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-10615/33-14 zo dňa 18.03.2014, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku na čas od 02.01.2005 do 30.11.2012 v sume 9.882,30 eur. 2. Žalobkyňa považovala obe rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné, žiadala ich zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. Rozhodnutia správnych orgánov žalobkyňa považovala za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, podľa jej názoru správne orgány vec po právnej stránke nesprávne posúdili a rozhodnutie je taktiež v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Poukázala na to, že žalobou napadnutému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.05.2014 pod č. 36484/2014-23 v totožnej veci, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-10615/33-14 zo dňa 13.02.2014, teda pod rovnakým číslom ako rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 18.03.2014. 4. Žalobkyňa namietala, že o povinnosti hlásiť skutočnosti rozhodné pre výplatu vdovského dôchodku správnemu orgánu, ktorý vyplácal vdovský dôchodok nemala žiadnu vedomosť. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29.05.2003 bolo síce uvedené, že pokiaľ bude žalobkyni priznaný starobný, invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok od iného orgánu sociálneho zabezpečenia, má to oznámiť do 8 dní. V ďalšom rozhodnutí zo dňa 29.12.2003 bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok podľa § 264 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v zmysle ktorého ak vdova spĺňa po 31 decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento dôchodok sa k 01.01.2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa na základe žiadosti od 01.01.2004 upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 31.12.2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti. Uvedené rozhodnutie vetu, na ktorú sa odvoláva v napadnutom rozhodnutí správny orgán už neobsahuje a zároveň nie je uvedená ani v ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa vdovského dôchodku, v ktorých sa uvádzalo výlučne zvýšenie vdovského dôchodku o príslušnú sumu vyplývajúcu zo zákona. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nemala dôvod pochybovať o správnosti priznaných súm vdovského dôchodku za jednotlivé obdobia. Nemala žiadnu vedomosť o tom, že v súvislosti s priznaním starobného dôchodku môže dôjsť k zmene výšky vdovského dôchodku, keďže na jej výšku od 01.01.2004 nemal vplyv ani príjem zo zárobkovej činnosti, ktorá skutočnosť bola žalobkyni oznámená listom zo dňa 12.12.2003, na základe ktorého si žalobkyňa uplatnila žiadosť o úpravu sumy vdovského dôchodku. 5. Zároveň žalobkyňa tvrdila, že podľa jej názoru vdovský dôchodok, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím č. S-ZNV 10615/30-85 zo dňa 25.06.1985 podľa § 36 a nasl. zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení mal byť v zmysle zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom na § 129 tohto zákona považovaný za vdovský výsluhový dôchodok. Poukázala na § 46 zák. č. 328/2002 Z.z., v zmysle ktorého na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, čo je aj prípad manžela žalobkyne. 6. Podľa žalobkyne neobstojí tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že pri posudzovaní nároku na vdovský výsluhový dôchodok poukázal na zápisnicu zo zasadnutia lekárskej posudkovej komisie II v Dubnici nad Váhom zo dňa 14.05.1985, že úraz s následkom smrti, ktorý utrpel manžel žalobkyne počas autonehody bol v nepriamej súvislosti s výkonu služby, a preto nebol klasifikovaný ako služobný úraz. Žalobkyňa poukazujúc na § 36 zák. č. 121/1975 Zb. § 27 ods. 1 zák. č. 121/1975 Zb. a § 129 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. podotkla, že úraz s následkom smrti utrpel manžel žalobkyne cestou do zamestnania. V súlade s § 46 zák. č. 328/2002 Z.z. na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. II. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa jeho názoru správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. III. Konanie pred správnymi orgánmi 8. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou zo dňa 30.05.1985 si žalobkyňa uplatnila nárok na priznanie vdovského dôchodku, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím č. S-ZNV 10615/30-85 zo dňa 25.06.1985 a to v súlade s § 36 a nasl. zákona č. 121/1975 Zb. V súvislosti s prípravou valorizácie dôchodkových dávok od 01.01.2013 prvostupňový správny orgán zistil, že žalobkyni bol Sociálnom poisťovňou priznaný starobný dôchodok od 02.01.2005 v sume 6.054,- Sk. Ďalej správny orgán zistil, že žalobkyni bol vdovský dôchodok vyplácaný k tomuto dátumu v sume 4.862,- Sk a vzhľadom na uvedené bola suma vdovského dôchodku žalobkyni znížená na polovicu od 01.12.2012 a to rozhodnutím č. GR ZVJS-10615/33-12 zo dňa 27.11.2012. 9. Rozhodnutím č. GR ZVJS-10615/33-14 zo dňa 18.03.2014 prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku za čas od 02.01.2005 do 30.11.2012 v sume 9.182,30 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 236 ods. 3 a § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a tiež § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa správneho orgánu je nevyvratiteľnou právnou domnienkou, že žalobkyňa vedela, že priznaním starobného dôchodku, ktorý sa vyplácal ku dňu jej priznania vo výške 6054,- Sk patrí vdovský dôchodok vo výške 1 nakoľko ku dňu priznania starobného dôchodku sa vdovský dôchodok vyplácal vo výške 4.682,- Sk. I napriek tejto vedomosti žalobkyňa poberala vdovský dôchodok až do 30.11.2012 v plnej výške. O povinnosti hlásiť skutočnosti rozhodné pre výplatu vdovského dôchodku orgánu, ktorý vyplácal žalobkyni vdovský dôchodok mala žalobkyňa vedomosť z rozhodnutí o krátení vdovského dôchodku, nakoľko v každom rozhodnutí bolo uvedené: „ Pokiaľ Vám bude priznaný starobný, invalidný (čiastočne invalidný dôchodok) od iného orgánu sociálneho zabezpečenia, oznámte nám to do 8 dní.“ Táto povinnosť tiež vyplýva aj z § 61 zák. č. 121/1975 Zb., § 106 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako aj z § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorých oprávnený je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do 8 dní zmenu o skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. Túto povinnosť žalobkyňa nesplnila od 02.01.2005 t.j. dňom priznania starobného dôchodku. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje tiež výpočet vyplácaného vdovského dôchodku od 02.01.2005 do 30.11.2012 s určením rozdielu medzi nárokom na výplatu a preplatkom. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 38517/2014-23 zo dňa 17.06.2014 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný v právne významných častiach súhlasil s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, ktorého rozhodnutie potvrdil. IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinný od 01.01.2004) ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. 11. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinný od 01.01.2004) poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 12. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinný od 01.01.2004) príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 13. Podľa § 236 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (účinný od 01.01.2004) právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. 14. Podľa § 264 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (účinný od 01.01.2004) ak vdova spĺňa po 31. decembri 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento dôchodok sa k 1. januáru 2004 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku splatnej po 31. decembri 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 31. decembru 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti. 15. Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. 16. Podľa § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. (účinný od 01.01.1976 do 31.12.2003) vdovský dôchodok patria po pracujúcom, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, ak neuplynuli od skončenia zamestnania do dňa smrti viac ako dva roky, alebo po pracujúcom, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu. 17. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 121/1975 Zb. (účinný od 01.01.1976 do 31.12.2003) príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak požívateľ starobného dôchodku neohlási vstup do zamestnania, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 62 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1975/121/19850101.html>). 18. Podľa § 106 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. (účinný od 01.10.1988 do 31.12.2003) oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie. V. Právne posúdenie 19. Z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia. Z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia sa vypláca jedna polovica. 20. Žalobkyni bol orgánom dôchodkového zabezpečenia od 02.01.2005priznaný starobný dôchodok, a to v sume 6.054,- Sk. V tomto čase žalobkyňa poberala skôr priznaný vdovský dôchodok v sume 4.682,- Sk. Suma priznaného vdovského dôchodku bola žalobkyni vyplácaná v nižšej výške ako novopriznaná dávka sociálneho zabezpečenia - starobný dôchodok. Preto v ďalšom období, ako vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného v čase rozhodnom pre posudzovaný prípad, mohla žalobkyňa v plnej sume poberať iba starobný dôchodok, pričom vdovský dôchodok mal byť vyplácaný žalobkyni iba do výšky jednej polovice jeho plného zákonného nároku. 21. Ako ďalej vyplýva z ustanovenia § 227 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., žalobkyňa bola povinná orgánu sociálneho zabezpečenia oznámiť zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Takouto zmenou v prípade žalobkyne bol vznik na vyplácanie starobného dôchodku. 22. Tým, že žalobkyňa nesplnila svoju ohlasovaciu povinnosť, porušila § 227 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z.. Uvedené predpokladá § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Preto žalobkyňa, ktorá prijímala dávku sociálneho zabezpečenia vo vyššej sume ako jej patrila odo dňa priznania starobného dôchodku teda od 02.01.2005, bola povinná uvedenú sumu vrátiť. 23. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nielen zákon č. 461/2003 Z.z. účinný od 01.01.20004 ale aj jemu predchádzajúce zákony upravujúce sociálne zabezpečenie (zák. č. 121/1975 Zb. a zákon č. 100/1988 Zb.) ustanovovali poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia rovnakú povinnosť, teda povinnosť ohlásiť zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a jej výplatu. 24. Vychádzajúc z nevyvratiteľnej domnienky vychádzajúcej z § 2 zák. č. 1/1993 Z.z. žalobkyňa bola oboznámená s touto svojou povinnosťou ustanovenou príslušnými právnymi predpismi, pričom zároveň nebolo povinnosťou žalovaného žalobkyňu o tejto povinnosti (o znení zákona) poučovať. Tým, že žalobkyňa svoju povinnosť určenú právnymi predpismi nesplnila, ako následok predpokladaný § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vznikla jej povinnosť časť dávky vyplácanej neoprávnene orgánu sociálneho zabezpečenia vrátiť. 25. Na základe uvedeného možno konštatovať, že rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, po právnej stránke bol skutkový stav správne posúdený a námietky žalobkyne uvedené v jej žalobe neodôvodňujú zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia napadnuté žalobou boli v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. U úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).