Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/26/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200819 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:5016200819.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XX, XXX XX A. Y., W. T., zastúpený: V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, Štúrova 2078, 022 01 Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46572-1/2013-CA zo dňa 09.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 06.10.2016, postúpenou dňa 03.02.2017 Krajskému súdu v Bratislave, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 46572-1/2013- CA zo dňa 09.10.2013 a následného zrušenia s tým, že v rámci šetrenia predbežnej otázky žalobca zároveň žiadal uložiť žalovanej povinnosť doručiť rozhodnutie žalobcovi. V žalobe uviedol, že žalovaná ako príslušný prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie č. 46572-1/2013-CA zo dňa 09.10.2013, ktorým určila, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. odo dňa 01.03.2012 podľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe kontroly v sídle zamestnávateľa zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky (ďalej SR) nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom. 2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovanej nesúhlasil, cítil sa byť ukrátený na svojich právach jeho nezákonnosťou. Zastával názor, že rozhodnutie je nezákonné, pretože žalovaná nepresne a neúplne zistila skutočný stav veci, nevysporiadala sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Uviedol, že rozhodnutie žalovanej obsahuje citáciu článkov Základného nariadenia vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01.05.2010, nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 a ďalej len informáciu, že kontrolní zamestnanci žalovanej počas kontroly v sídle zamestnávateľa žalobcu nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiadny z konateľov zamestnávateľa a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Žalobca s ohľadom na uvedené poukázal na skutočnosť, že riadiace osoby zamestnávateľa sa za účelom pracovných stretnutí a riešenia prevádzkových záležitostí stretávajú v mieste podnikania zamestnávateľa v Slovenskej republike, kde uchovávajú účtovné doklady, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy a faktúry. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že miestom sídla, miestom stretnutia riadiacich osôb, miestom uloženia správnych a účtovných dokumentov a miestom hlavného priebehu finančných činností je Slovenská republika. Povaha práce zamestnancov zamestnávateľa žalobcu v zmysle pracovných zmlúv si vyžaduje spravidla prácu v teréne na území Slovenskej republiky, kedy zamestnanci prenajaté priestory nevyužívajú a nepotrebujú sa v nich zdržiavať. 4. Žalobca dal do pozornosti súdu procesnú vadu v konaní vedenom pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Čadca spočívajúcu v tom, že nedoručila svoje rozhodnutie riadne žalobcovi, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť uplatniť si svoje právo - podať opravný prostriedok (odvolanie) voči rozhodnutiu žalovanej, pretože žalobca sa o rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca nedozvedel v zákonom stanovenej lehote. 5. S poukazom na ust. § 212 ods. 1, ods. 3 zákona o SP konštatoval, že po preskúmaní podpisu osoby, ktorá prevzala zásielku na potvrdení o prevzatí zásielky (doručenka) uloženej v spise žalovanej je jednoznačne zrejmé, že daný podpis nekorešponduje s menom a priezviskom žalobcu, a teda je nesporné, že rozhodnutie nebolo riadne žalobcovi doručené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo 13/2011 zo dňa 20.09.2011 uviedol, že ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. 6. Vzhľadom na uvedené žalobca bol presvedčený, že sa na jeho situáciu vzťahuje úprava inštitútu tzv. opomenutého účastníka. 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca si neuplatnil voči rozhodnutiu riadny opravných prostriedok, v zákonnej lehote nepodal odvolanie. 8. Z dôvodu nedodržania inštančného postupu, nie sú dané zákonné predpoklady pre úspešné podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a z tohto dôvodu žalovaná žiadala konanie zastaviť. 9. V závere uviedla, že žalovaným v danom konaní môže byť len Sociálna poisťovňa ústredie, pretože len voči druhostupňovému rozhodnutiu je prípustná žaloba na krajský súd s poukazom na § 219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Poukázala taktiež na § 180 ods. 1 zákona č.162/2015 z. z. - Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), podľa ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická alebo právnická osoba. Zároveň uviedla, že poľský poštový poriadok nepozná doručovanie do vlastných rúk. Doporučená zásielka do vlastných rúk môže byť podľa poľského poštového poriadku doručená osobe, ktorá sa v miestne bydliska zdržiava. 10. Primárnou úlohou správneho súdu v danej veci bolo skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. 11. Krajský súd v Bratislave preskúmaním prípustnosti žaloby a splnenia podmienok konania zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 12. Podľa § 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 13. Podľa § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. 14. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 15. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 8. zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 16. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18. Žalobca podal správnu žalobu ako opomenutý účastník tvrdiac, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 46572-1/2013-CA zo dňa 09.10.2013 mu nebolo riadne doručené. Z administratívneho spisu žalovanej ako aj z nesporných tvrdení účastníkov súdneho konania potom vyplýva, že žalobca bol účastníkom správneho konania a uvedené rozhodnutie mu Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca doručovala doporučene na adresu bydliska v Poľskej republike. Zásielku s rozhodnutím prevzala na adrese žalobcu osoba odlišná od žalobcu (pani Q. R., s dodatkom matka). Žalobca mal za to, že takéto doručenie je právne neúčinné a rozhodnutie správneho orgánu mu malo byť doručované do vlastných rúk. 19. S takýmto právnym názorom žalobcu nemožno súhlasiť. 20. Zákon č. 461/2003 Z. z. pozná doručovanie do vlastných rúk a tzv. „obyčajné“ doručovanie. Taxatívny výpočet rozhodnutí, ktoré je potrebné doručiť do vlastných rúk stanovuje § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. 21. Predmetné rozhodnutie pobočky žalovanej nie je rozhodnutím o poistnom; je rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia, pre ktoré zákon doručovanie do vlastných rúk nevyžaduje. 22. Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa, ústredie a jej pobočky, teda aj žalovaná o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, čo bol aj žalobcov prípad. Právnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu. 23. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. z titulu existujúceho poistenia v rozhodnom období. Predmetom rozhodnutia je výška poistného, ktoré je subjekt podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť a odvádzať. 24. Odlišnosť oboch právnych inštitútov - poistenia a poistného - je zrejmá tiež zo systematického členenia zákona č. 461/2003 Z. z., keď § 172 ods. 5 uvedeného zákona uvádza, že predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ako aj konanie o poistnom v sporných prípadoch. Zákonodarca teda tieto dve konania rozlišuje. Obdobne ustanovenie § 178 ods. 1 určuje, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a v inom bode, že do pôsobnosti pobočky patrí tiež rozhodovanie o poistnom. 25. Pri rozhodnutiach o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia zákon nevyžaduje doručovanie do vlastných rúk. Je preto potrebné konštatovať, že žalobcovi bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca riadne doručené dňa 28. novembra 2013, kedy ho na adrese žalobcu prevzala osoba ochotná ho prevziať a odovzdať žalobcovi. 26. Krajský súd uvádza, že žalobca napadol prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v zmysle § 7 písm. a) SSP (§ 247 ods. 2 OSP do 30.06.2016) nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, teda správna žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. 27. Žalobou v správnom súdnictve je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach. To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. 28. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobca v žalobe napadol prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať riadny opravný prostriedok - odvolanie, čo žalobca v danom prípade nevyužil. Vo veci žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe nemôže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Nebola splnená základná podmienka konania podľa § 7 písm. a) SSP, ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 29. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol. 30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.