Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/124/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200971 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:5016200971.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Baťa Slovensko, a.s., IČO: 34103015, so sídlom v Bratislave, SNP 16, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Knotkom, so sídlom v Českej republike, Zlín, Kvítková 1569, adresa na doručovanie: JUDr. Marta Triebušníková, advokátka, so sídlom v Trenčíne, Dolný Šianec 1, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát, IČO: 17331927, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného: Slovenská obchodná inšpekcia, ústredný inšpektorát, č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplný nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj (ďalej aj len Inšpektorát SOI) dňa 30.7.2014 začal v prevádzke žalobcu: Baťa, STOP SHOP, so sídlom v Ružomberku, Bystrická cesta 5344, kontrolu zameranú na dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.), zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) a vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 84/2008 Z.z. o označení materiálov použitých v hlavných častiach obuvi (ďalej len vyhláška č. 84/2008 Z.z.). Počas inšpekcie zistil, že: a. pri jednom druhu výrobku - dámska obuv art. 5196376 a 20,99 € - na krabici, ani na výrobku (oboch polpároch) nebol spotrebiteľ pri rozhodovaní sa o kúpe výroku (pri výbere) informovaný o návode a spôsobe použitia výrobku, nakoľko charakter výrobku tento vyžaduje; spotrebiteľ o ňom bol informovaný až po zaplatení kúpnej ceny a vystavení dokladu o kúpe (pri uzavretí kúpno-predajného vzťahu) na reklamačnom liste, ktorý je súčasťou dokladu o kúpe výrobku. Po zaplatení predmetnej obuvi bol inšpektorom vydaný doklad o kúpe výrobku a k vydanému dokladu bol pripojený písomný záručný list v kodifikovanej podobe štátneho jazyka, b. v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. a vyhlášky č. 84/2008 Z.z. prekontrolovali 24 druhov obuvi, pri ktorých nebol spotrebiteľ informovaný o spôsobe použitia obuvi (účel použitia obuvi pred uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy - pred kúpou) ako aj pri výbere obuvi v predajni: - 6 párov dámska obuv BAŤA, artikel: 594-6647 a 39,- €, spolu 234,- €, - 4 páry dámska obuv BAŤA, artikel: 519-6375 a 39,99 €, spolu 159,96 €, - 8 párov dámska obuv BAŤA, artikel: 529-6373 a 41,99 €, spolu 335,92 €, - 3 páry dámska obuv BAŤA, artikel: 721-8737 a 29,99 €, spolu 89,97 €, - 7 párov dámska obuv BAŤA, artikel: 524-6392 a 59,99 €, spolu 419,93 €, - 3 páry pánska obuv BAŤA, artikel: 816-2666 a 48,99 €, spolu 146,97 €, - 6 párov pánska obuv BAŤA, artikel: 821-6938 a 59,99 €, spolu 359,94 €, - 3 párov pánska obuv BAŤA, artikel: 864-3564 a 25,- €, spolu 75,- €, - 5 párov detská obuv BAŤA, artikel: 364-5328 a 17,49 €, spolu 87,45 €, - 4 páry dámska obuv BAŤA, artikel: 519-6376 a 20,99 €, spolu 83,96 €, spolu 1993,10 €. 2. Inšpektorát SOI prijal aj opatrenia na mieste spočívajúce v zákaze predaja výrobkov, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. (nedodržanie informačnej povinnosti u 10 druhov výrobkov), pretože ponúkané výrobky nespĺňali podmienky predaja podľa zákona č. 250/2007 Z.z., a to až do doby vykonania nápravy a odstránenia zistených nedostatkov. Inšpekčný záznam bol prerokovaný s vedúcou prevádzky Gabrielou Bernáthovou, ktorá uviedla, že o kontrole bude informovať vedenie podniku. Opatreniam na mieste zodpovedajú aj záväzné pokyny uložené počas kontroly dňa 30.7.2014 podľa zákonov č. 128/2002 Z.z. a č. 250/2007 Z.z. 3. Inšpektorát SOI na základe vykonanej kontroly žalobcovi oznámil začatie dvoch správnych konaní vedených pod číslami K/0211/05/2014 (rozhodnutie vydané v tomto konaní nie je predmetom preskúmavania v predmetnej právnej veci) a P/0212/05/2014 (zákonnosť rozhodnutia vydaného v tomto konaní správny súd preskúmava v predmetnej právnej veci). 4. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj rozhodnutím č. P/0212/08/14 zo dňa 20.10.2014 uložil žalobcovi pokutu v sume 500,- € za nedodržanie povinnosti predávajúceho podľa § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku, o spôsobe jeho použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, keď kontrolami dňa 30.7.2014 a dňa 5.8.2014 bolo zistené, že pri kontrolnom nákupe účtovanom 20,99 € bol spotrebiteľovi odpredaný jeden druh výrobku (dámska obuv, art. 5196376 a 20,99 €/pár), u ktorého nebol spotrebiteľ pri predaji informovaný o spôsobe použitia a údržby výrobku (t.j. o účele použitia obuvi v súvislosti s jej druhom), pre nedodržanie povinnosti predávajúceho podľa § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli označené údajmi o spôsobe jeho použitia a údržby (t.j. o účele použitia v súvislosti s jej druhom), keď kontrolami dňa 30.7.2014 a dňa 5.8.2014 bolo zistené, že v ponuke spotrebiteľom sa nachádzalo 10 druhov obuvi v hodnote 1.993,10 €, pričom tieto výrobky neboli označené údajmi o spôsobe ich používania a údržby (t.j. údajmi o účele použitia obuvi v súvislosti s druhom obuvi). V odôvodnení rozhodnutia bližšie špecifikoval (konkretizoval) 10 druhov výrobkov, ktorých sa druhé porušenie týka. Prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca je nositeľom objektívnej zodpovednosti za splnenie všetkých povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 250/2007 Z.z. vo vzťahu ku konečnému spotrebiteľovi. Pri určení výšky pokuty prihliadal najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Za veľmi závažné považoval nezabezpečenie označenia ponúkaných a predávaných výrobkov v súlade s požiadavkami všeobecného právneho predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z.), pretože absencia údajov o správnom používaní výrobkov aj o účele používania v súvislosti s jeho údržbou môže spôsobiť, že spotrebiteľ si nezvolí správny spôsob používania a údržby výrobkov a nie jeho vinou dôjde k znehodnoteniu výrobkov a vyhliadky na úspešnosť prípadného reklamačného konania by boli mizivé. Ide o notoricky známe skutočnosti. Pokutu v sume 500,- € uloženú v rámci zákonného spektra (0,- € až 66.400,- €) považoval za primeranú vzhľadom na jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu. 5. Žalovaný konajúc o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. P/0212/08/14 zo dňa 20.10.2014 a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný uviedol, že inšpektori počas inšpekcie dňa 30.7.2014 zistili, že žalobca nezabezpečil splnenie opatrenia na mieste - záväzného pokynu - ktoré mu bolo uložené pri kontrole dňa 10.10.2013 podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. Dôvodom uloženia tohto záväzného pokynu bolo zistenie nedostatkov v plnení informačných povinností zo strany žalobcu u piatich druhov výrobkov v celkovej hodnote 2.029,68 €, ktoré neboli označené údajmi o spôsobe použitia a údržby, t.j. o účele použitia obuvi v súvislosti s jej druhom, aspoň na jednom polpáre alebo na obale výrobku. Ďalej bolo zistené, že v kontrolnom nákupe v hodnote 24,99 € bol odpredaný jeden druh výrobku (detská obuv zimná) s priamo tvarovanou podošvou, u ktorého nebol spotrebiteľ informovaný o spôsobe použitia výrobkov. V súvislosti so zistenými nedostatkami inšpektori SOI žalobcovi uložili záväzný pokyn podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z., aby informoval spotrebiteľa pri predaji o spôsobe použitia výrobku (účel použitia) a aby výrobky označoval údajmi o spôsobe použitia (o účele použitia obuvi); s termínom splnenia ihneď. Následnou kontrolou dňa 30.7.2014 inšpektori SOI zistili, že žalobca nesplnil záväzný pokyn uložený z predchádzajúcej kontroly dňa 10.10.2013. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nedodržanie záväzného pokynu možno pri následnej kontrole verifikovať len u konkrétneho výrobku; navyše, zákon č. 128/2002 Z.z. neustanovuje, že záväzný pokyn musí byť formulovaný vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom. Účelom záväzného pokynu je zabezpečenie odstránenia kontrolou zistených nedostatkov, ktoré spočívajú v neplnení informačných povinností (informovanie spotrebiteľa pri predaji o spôsobe použitia obuvi a označenie výrobkov údajmi o spôsobe ich použitia). Kontrolou dňa 30.7.2014 inšpektori zistili, že žalobca neustále porušuje informačné povinnosti ako v čase kontroly dňa 10.10.2013. Záväzný pokyn zo dňa 10.10.2013 bol formulovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne a je z neho zrejmé, plnenie ktorých povinností je žalobca povinný splniť. K námietke žalobcu o porušení zásady ne bis in idem uviedol, že voči žalobcovi sa vedú dve konania: č. K/0211/05/2014, ktorého predmetom je nesplnenie záväzného pokynu, a č. P/0212/05/2014, ktorého predmetom je nesplnenie informačných povinností predávajúceho podľa zákona č. 250/2007 Z.z., preto jeho námietku považuje za irelevantnú. Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, ktoré spočívalo v nesplnení záväzného pokynu uloženého správnym orgánom prostredníctvom inšpektorov SOI dňa 10.10.2013. Keďže žalobca neodstránil nedostatky ihneď, nedostatky stále pretrvávajú a čas neplnenia povinnosti ustálil na obdobie od 10.10.2013 do 30.7.2014. Výšku pokuty žalovaný považoval za primeranú. 6. Žalovaný rozhodnutím č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015 (ktoré nie je predmetom preskúmavania v tejto veci) potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, č. K/0211/05/2014 zo dňa 20.10.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 600,- € za nesplnenie záväzného pokynu uloženého podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z., keď kontrolou dňa 30.7.2014 bolo zistené, že predávajúci nesplnil záväzný pokyn uložený kontrolou správneho orgánu dňa 10.10.2013 zabezpečiť v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., aby bol spotrebiteľ informovaný o spôsobe použitia (účel použitia obuvi) a aby boli označené údajmi o spôsobe použitia (účel použitia obuvi). II. Žaloba a jej dôvody 7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záväzný pokyn z kontroly dňa 10.10.2013 znie nasledovne: „Zaistiť v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov - aby bol spotrebiteľ pri predaji informovaný o spôsobe použitia (účel použitia obuvi) a aby boli výrobky označené údajom o spôsobe použitia (účel použitia), zodpovedá: Baťa Slovensko, a.s., termín: ihneď, trvalý.“ K nesplneniu záväzného pokynu malo dôjsť tým, že opätovne porušil povinnosti predávajúceho v zmysle § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa jeho názoru nemožno uložiť sankciu za nesplnenie záväzného pokynu z kontroly dňa 10.10.2013, pretože záväzný pokyn nie je formulovaný vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom. Len keby sa vzťahoval na konkrétne výrobky a u konkrétnych výrobkov by bolo následne zistené nezrealizovanie nápravy, bolo by možné konštatovať nesplnenie záväzného pokynu. Nemožno akceptovať, aby všeobecne formulovaný záväzný pokyn kopírujúci znenie zákona zakladal zodpovednosť predávajúceho za nesplnenie tohto záväzného pokynu. Uvedená interpretácia je v rozpore so samotnou povahou a zmyslom inštitútu záväzného pokynu podľa zákona č. 128/2002 Z.z. Na rozdiel od žalovaného zastáva názor, že odlišnosť výrobkov pri kontrolách dňa 10.10.2013 a dňa 30.7.2014 je zásadná. Výklad žalovaného by znamenal, že akékoľvek prípadné ďalšie porušenie informačných povinností zo strany predávajúceho bez časového obmedzenia alebo počtu takých prípadov a vo vzťahu k akýmkoľvek výrobkom bude automaticky vždy postihnuteľné dvojnásobnou pokutou - jednou pokutou za porušenie záväzného pokynu (zo dňa 10.10.2013) a druhou za porušenie informačnej povinnosti. Tento záver žalovaného je v rozpore s princípom zodpovednosti za správne delikty a je neprijateľný. Trvá na tom, že uloženie sankcie v dvoch správnych konaniach za ten istý skutok zistený pri jednej kontrole dňa 30.7.2014 predstavuje porušenie zásady zákazu dvojitého postihu za správny delikt. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Pridržiaval sa svojej argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že tvrdenie žalobcu o porušení zásady zákazu dvojitého postihu za správny delikt nie je právne podložené, pretože zákon č. 128/2002 Z.z. ani iný právny predpis neustanovuje, že záväzný pokyn musí byť formulovaný vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom. Účelom záväzného pokynu je zabezpečenie odstránenia zistených nedostatkov; poukázal na § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. 9. Skutočnosť, že pri kontrolách dňa 10.10.2013 a dňa 30.7.2014 išlo o iné výrobky, nie je určujúca, pretože relevantnou skutočnosťou je porušenie informačných povinností. Záväzný pokyn neznel na akékoľvek porušenie informačnej povinnosti a nevzťahuje sa na akékoľvek výrobky (segment obuvi). Za nesplnenie informačných povinností zistené pri kontrole dňa 10.10.2013 bola žalobcovi uložená pokuta a zároveň záväzný pokyn na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov. Pri ďalšej kontrole dňa 30.7.2014 bolo zistené, že žalobca sa opakovane dopustil porušenia informačných povinností, čo zároveň viedlo k nesplneniu záväzného pokynu uloženého z predchádzajúcej kontroly. Správny orgán postupoval správne a v súlade so zákonom, keď uložil sankciu za porušenie dvoch právnych predpisov, ktoré bolo zistené pri novej kontrole. 10. K zásade ne bis in idem uviedol, že voči žalobcovi viedol dve samostatné konania č. K/0211/05/2014 (nesplnenie záväzného pokynu zo dňa 10.10.2013) a č. P/0212/05/2014 (nesplnenie informačnej povinnosti predávajúceho podľa zákona č. 250/2007 Z.z.). Uložením dvoch sankcií za porušenie dvoch právnych predpisov zistené pri kontrole dňa 30.7.2014 nedošlo k porušeniu uvedenej zásady. Porušenie oboch zákonov bolo spoľahlivo preukázané, v administratívnom konaní v prípade správnych deliktov je možné uložiť samostatné sankcie za dve rôzne skutkové podstaty správnych deliktov a možno konštatovať dve samostatné porušenia zákona. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/26/2011 zo dňa 28.2.2012. IV. Replika žalobcu 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch prezentovaných v žalobe. Pripomenul zásadu in dubio mitius, teda ak existujú vo verejnom práve dva možné spôsoby interpretácie právneho predpisu, je nutné v pochybnostiach postupovať miernejšie. Nemožno sa stotožniť s tým, aby negatívne dôsledky nedostatkov v právnej úprave (absencia príslušných noriem alebo ich nezrozumiteľná formulácia) niesli ich adresáti ako subjekty súkromného práva, ktorým sú takýmto predpisom ukladané povinnosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/1/2010 zo dňa 1.7.2010. 12. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril. V. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní dňa 21.2.2017 v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. VI. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod. 16. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti. 17. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť (ods. 2). 18. Podľa § 13 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách. 19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 20. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak bola uložená pokuta podľa osobitného zákona alebo ak možno uložiť pokutu podľa odseku 2. 21. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 22. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. 23. Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2015 na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 25. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 128/2002 Z.z. tento zákon upravuje štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len "kontrola vnútorného trhu") a štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov (písm. a/), pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu (písm. b/). 26. Podľa § 2 zákona č. 128/2002 Z.z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite (písm. a/), dodržiavanie cenových predpisov pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb konečnému spotrebiteľovi (písm. b/), dodržiavanie času predaja (písm. c/), dodržiavanie podmienok skladovania a dopravy výrobkov (písm. d/), používanie overených určených meradiel, používanie značky "e" na spotrebiteľsky balených výrobkoch (písm. e/), dodržiavanie ostatných podmienok ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi na vykonávanie veľkoobchodnej, distribučnej, maloobchodnej činnosti, na poskytovanie služieb, najmä služieb cestovného ruchu, časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, poskytovania dlhodobých rekreačných služieb, ich výmeny a sprostredkovania ich ďalšieho predaja vrátane vedľajších zmlúv, a ubytovacích služieb a služieb informačnej spoločnosti (písm. f/), dodržiavanie práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva, významných z hľadiska ochrany spotrebiteľa (písm. g/), ochrana niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb a služieb informačnej spoločnosti podľa osobitného predpisu (písm. h/), plnenie úloh podľa osobitného predpisu (písm. i/), dodržiavanie povinností vzťahujúcich sa na energeticky významný výrobok podľa osobitného predpisu (písm. j/), dodržiavanie povinností pri uvádzaní názvov textilných vlákien a pri označovaní vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením podľa osobitného predpisu (písm. k/). 27. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (ods. 1 písm. d/). Opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné (ods. 2). 28. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektorát uloží kontrolovanej osobe, ktorá nesplní opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 1, pokutu do 500 000 Sk (16.596,96 €); za opakované nesplnenie povinnosti v priebehu jedného roka odo dňa jeho uloženia možno uložiť pokutu do 1 000 000 Sk (33.193,92 €). 29. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. pokutu nemožno uložiť, ak bola za to isté porušenie povinností uložená podľa iných právnych predpisov. VII. Posúdenie veci správnym súdom 30. V predmetnej veci je nepochybné, že žalovaný uložil žalobcovi za porušenie povinností zistených pri jednej kontrole dňa 30.7.2014 dve sankcie (pokuty) za spáchané správne delikty dvoma samostatnými rozhodnutiami: č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. P/0212/08/14 zo dňa 20.10.2014 pokutu v sume 500,- € za porušenie § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. (ktoré sú predmetom preskúmavania v predmetnej právnej veci) a č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. K/0211/05/2014 zo dňa 20.10.2014 pokutu v sume 600,- € za porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. (ktoré nie je predmetom preskúmavania v tejto veci). 31. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č. sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03). 32. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 33. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V každom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého zo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013). 34. V predmetnej veci sa u žalobcu realizovala jedna kontrola dňa 30.7.2014 zameraná na dodržanie zákona č. 128/2002 Z.z., č. 250/2007 Z.z. a vyhlášky č. 84/2008 Z.z. Na základe tejto jednej kontroly a výsledkov v nej zistených bol vypracovaný jeden inšpekčný záznam zo dňa 30.7.2014, ktorý bol podkladom pre dve vyššie uvedené rozhodnutia a v ktorom boli žalobcovi uložené dva záväzné pokyny: (i) v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. zabezpečiť informovanie spotrebiteľa o spôsobe použitia obuvi a označenie výrobkov údajmi o spôsobe ich použitia, (ii) v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. zabezpečiť plnenie záväzných pokynov z predchádzajúcich kontrol. Je nepochybné, že v uvedenom prípade ide o súbeh deliktov, pri ktorých sankcionovaní je nevyhnutné aplikovať analógiu legis a postupovať podľa absorpčnej zásady, tak ako to stabilne konštatuje Najvyšší súd SR v už citovaných rozsudkoch sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013 ako aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015. Prvostupňový správny orgán preto nemohol uložiť za tieto správne delikty dve sankcie dvoma samostatnými rozhodnutiami, ale len jednu úhrnnú sankciu (absorpčná zásada), t.j. sankciu za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt. Zákon č. 250/2007 Z.z. umožňuje uložiť za správny delikt sankciu od 0,- € do 66.400,- € a zákon č. 128/2002 Z.z. určuje zákonný rozsah sankcie za spáchaný správny delikt od 16.596,96 € do 33.193,92 €; prísnejšie sankcionovateľný správny delikt je nepochybne správny delikt spáchaný podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý je z hľadiska rozsahu sankcie najzávažnejší; takýto myšlienkový sled musí byť v rozhodnutí správneho orgánu zachytený, čo sa v predmetnej veci nestalo. Druhostupňový správny orgán v rozhodnutí zákonným spôsobom nevysvetlil, prečo z jednej kontroly vystavil jeden inšpekčný záznam, na základe ktorého vydal dve samostatné rozhodnutia so samostatne uloženými sankciami. Argument žalovaného, že išlo o porušenie povinností vyplývajúcich z dvoch zákonov, za tohto právneho stavu a citovanej judikatúry neobstojí. 35. Uvedené závery vedú ku konštatovaniu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym orgánom, čo predstavuje dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. 36. Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa 22.5.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.1.2011). Ak žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán uložil za súbeh dvoch deliktov dve sankcie, konal v rozpore s ustálenou judikatúrou ESĽP a Najvyššieho súdu SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 209/1992 Zb.). 37. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Túto zásadu musí rešpektovať aj odvolací správny orgán, a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 38. Nemožno opomenúť, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. P/0212/05/2014 zo dňa 20.10.2014 a žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí č. SK/0817/99/2014 zo dňa 9.4.2015 popisujú na odlišný skutkový stav, ktorý viedol k uloženiu pokuty v sume 500,- €. Prvostupňový správny orgán poukazuje na nedodržanie informačných povinností podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. pri jednom páre dámskej obuvi art. 5196376 v sume 20,99 € a vo výroku bližšie nešpecifikovaných výrobkoch - 10 párov obuvi (čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre nekonkrétnosť výroku napadnutého rozhodnutia) - bez ohľadu na závery predchádzajúcej kontroly konanej dňa 10.10.2013. Druhostupňový správny orgán však už argumentuje (v rozhodnutí vydanom v priamom inštančnom postupe) nedodržaním záväzných pokynov uložených pri kontrole dňa 10.10.2013, čo malo viesť k uloženiu pokuty v sume 500,- €, a nevyjadril sa konkrétne k porušeniu zákona č. 250/2007 Z.z., tak ako prvostupňový správny orgán. Uvedené tvrdenia sú zmätočné, najmä s ohľadom na to, že konanie pred správnym orgánom v prvom a druhom stupni predstavuje jeden celok; v zásade platí, že v druhostupňovom konaní nemožno bez ďalšie rozširovať skutkovú vetu, a teda aj deliktuálnu zodpovednosť v inom rozsahu ako v prvom stupni bez akéhokoľvek dokazovania, odôvodnenia a bez jeho premietnutia do výroku napadnutého rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o skutkovú vetu a uloženú sankciu. Žalovaný ako odvolací orgán môže zmeniť v konaní o odvolaní prvostupňové rozhodnutie aj v neprospech odvolateľa (reformatio in peius), pokiaľ to nevylučuje osobitný predpis (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 106/2001 zo dňa 6.2.2002). 39. Navyše, správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí č. P/0212/05/2014 zo dňa 20.10.2014 nešpecifikoval výsledky kontroly, ktorá sa mala konať dňa 5.8.2014, a tieto závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa žiaden inšpekčný záznam z kontroly konanej dňa 5.8.2014 nenachádza. K inšpekčnému záznamu a kontrole dňa 5.8.2014 sa ani žalovaný nevyjadril a neuviedol, či mali vplyv na jeho rozhodnutie. Uvedená skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť, čoho následkom je tiež zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 40. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že splnenie alebo nesplnenie záväzného pokynu uloženého inšpektormi počas kontroly možno skúmať len vo vzťahu ku konkrétnym identickým výrobkom (tej istej obuvi). Zákonodarca v takomto prípade kladie dôraz na druh povinnosti, ktorú má povinná osoba splniť (napríklad informačnej povinnosti), a nie na konkrétne výrobky označené číselným kódom. V praxi sa môže stať, že inšpektori zistia nedodržanie napríklad informačnej povinnosti u konkrétnej, číselne označenej obuvi a uložia záväzný pokyn na odstránenie nedostatku. Následne môže byť tento konkrétny výrobok predaný a pri následnej kontrole sa už na predajni nebude nachádzať. V takejto situácii, ak by súd akceptoval hypotézu žalobcu, by nikdy nebolo možné následnou kontrolou preveriť splnenie uloženého záväzného pokynu, čo však nebolo cieľom zákonodarcu. Práve naopak, predmetom následnej kontroly zameranej na preverenie splnenia povinností uložených počas predchádzajúcej kontroly je uložená povinnosť ako taká, nevzťahujúca sa na konkrétny, číselne označený výrobok. Podľa názoru správneho súdu stačí, aby išlo o druhovo zhodný výrobok (obuv), u ktorého sa kontroluje splnenie uloženej povinnosti. Uvedený záver však nemá vplyv na iné rozhodnutie správneho súdu než to, ktoré je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože pochybenie žalovaného negatívne vplýva na zákonnosť jeho rozhodnutia. 41. Uvedené pochybenia žalovaného spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a parciálne aj v nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť (pozri odsek 39) a vedú k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP v spojení s § 191 ods. 4 SSP. 42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).