Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/62/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213242 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6714213242.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: N. H., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. H. B., N.. XX.XX.XXXX, A. R. Č.. XXXX/XX, A., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Leimberger, so sídlom Májová č. 21, Bratislava a otec - N. H., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. Č.. XXXX/XX, D., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. 17P/265/2016-378, zo dňa 1. júna 2017 a takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 17P/265/2016-387 zo dňa 1. júna 2017 rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. H., N.. XX.XX.XXXX od augusta 2014 zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 250,- EUR mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9C 114/2009-103, zo dňa 07.01.2010 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 55/2010-135, zo dňa 25.03.2010 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Zročné výživné za obdobie od augusta 2014 do mája 2017 vo výške 5 100,- EUR otcovi uložil zaplatiť k rukám matky maloletého do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrhom doručeným súdom dňa 08.08.2014 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 400,- EUR mesačne z dôvodu, že od rozvodu manželstva rodičov maloletého nastala zmena pomerov, a to pokiaľ ide o náklady maloletého na oblečenie, stravu, voľnočasové aktivity a záujmy, s tým, že od septembra 2014 nastúpil maloletý na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené nároky v súvislosti zo zabezpečením potrebných školských pomôcok. Maloletý má diagnostikované zdravotné problémy súvisiace s poruchami s učením a poruchou sústredenia, v dôsledku čoho sa mu matka musí venovať vo zvýšenej miere a pomáhať mu s každodennou prípravou. Maloletý navštevuje krúžok boxu, s čím má matka celkové mesačné náklady na maloletého, ktoré matka vyčíslila v sume 911,- EUR a výživné, ktoré žiadala v sume 400,- EUR mesačne od otca, je podľa matky primerané odôvodneným potrebám maloletého a zárobkovým pomerom otca a je potrebné tiež prihliadnuť na to, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére K. B., ktorá študuje. Otec s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné, tiež s prihliadnutím na jeho majetkové pomery a výživné by nemohol platiť ani v súčasnej dobe bez pomoci jeho rodičov a priateľov. 3. Okresný súd odôvodnil zvýšenie výživného na maloletého tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo do podania návrhu na zvýšenie výživného obdobie viac ako 4 roky a do rozhodnutia o návrhu matky doba 7 rokov. Maloletý medzičasom nastúpil v septembri 2014 na druhý stupeň základnej školy a v čase rozhodovania súdu mal 13 rokov. Navštevuje základnú školu v A. a vzhľadom na diagnostikovanú poruchu, súvisiacu s učením a poruchu sústredenia, má problémy pochopiť učivo zo slovenského jazyka a matematiky. Má zistenú prieduškovú astmu a potravinovú alergiu na pšenicu, raž, arašidy, sóju a ďalšie potraviny a preto má matka zvýšené náklady s maloletým na stravu. Maloletý hral od 10-tich rokov, teda od januára 2015 S. za S. F., keď s A. v júni 2014 skončil, keďže ho až tak nebavil. Žije spoločne s matkou v V. X-J. A. vo vlastníctve partnera matky a matka na bývanie neprispieva. Maloletý má vlastnú detskú izbu zariadenú. Matke trvala vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére z prvého manželstva do septembra 2016, kedy dcéra zmaturovala. Matka pracuje na čiastočný úväzok ako P.M. W. v spoločnosti C..W..R. B..T..Y.., kde od augusta 2013 do decembra 2013 mala priemerný mesačný príjem 189,34 EUR netto za rok 2014 vo výške 297,54 EUR netto, za rok 2015 372,30 EUR netto a za rok 2016 395,14 EUR netto na skrátený 4 -hodinový pracovný úväzok. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, ktorého príjem za obdobie od augusta 2013 do januára 2017 bol v sume 62 009,87 EUR priemerne mesačne 1 476,43 EUR. Otec maloletého neuzavrel nové manželstvo, vyživovaciu povinnosť mu nepribudla, nezmenili sa majetkové pomery, ale odpadli mu výdavky na úvery, okrem hypotekárneho úveru za byt 130,- EUR mesačne a zostalo mu neuhradených ešte 10 splátok. Otec čerpal hypotekárny úver vo výške 500 000,- SK a so splácaním mu pomáhajú rodičia a priatelia. Otec uviedol, že medzičasom ukončil s V. spoločnosti AUTOUMÝVAREŇ NOURIKA s.r.o., s ktorou však nežil v spoločnej domácnosti. Pre túto spoločnosť otec naďalej pracuje, na základe dohody o vykonaní práce. V práci nie je každý deň, iba dvakrát týždenne na 4 hodiny. Od 01.2017 otec žije v spoločnej domácnosti zo svojimi rodičmi v byte v jeho vlastníctve na C. L.. XX M. D. a rodičia uhrádzajú celé náklady spojené s bývaním a zabezpečujú aj stravu. Rodičia vlastnia byt na Š. XX M. D., ktorý prenajímajú. Okrem oficiálnych brigád otec pomáha aj kamarátom za menšiu finančnú odmenu 20,- EUR až 30,- EUR. Otec pracuje ako vodič nákladného auta od 31.12.2015 za živnosť a z roku 2015 ako fyzická osoba vykázal priemerný mesačný brutto príjem vo výške 501,89 Eur, v roku 2014 vo výške 505,42 EUR a v roku 2013 vo výške 504,78 EUR. V roku 2016 vykázal ako fyzická osoba podnikateľ základ dane 6 436,31 EUR (536,36 EUR mesačne). Od 08.01.2017 rodičia otca prenajímajú byt na Š. L. vo D. za dohodnuté nájomné 350,- EUR. Rozdiel medzi preukázaným príjmom a vyživovacou povinnosťou, ktorú platí odôvodnil tým, že ho pokrýva pomocou rodičov a kamarátov. Hodnota jeho bytu je odhadom v sume 50 až 70 tisíc EUR. Rodičia vlastnia motorové vozidlo T. V., na stravu minie otec 3,60 EUR denne. Otec tvrdil, že si aktívne hľadá prácu, absolvoval rekvalifikačný kurz na šoféra autobusu, bol na viacerých pohovoroch, avšak nikde nebol prijatý, z dôvodov na strane zamestnávateľa. Tvrdil, že nie sú pracovné ponuky vo D., ktoré by zodpovedali jeho vzdelaniu a jeho zdravotnému stavu, má ukončenú učňovskú školu bez maturity v odbore automechanik. Čo sa týka príjmov otca preukázal, že v spoločnosti STD Donivo a s. OZ Banská Bystrica za obdobie od augusta 2013 do januára 2014 vykázal priemerný príjem 973,- EUR netto, pričom mu však v decembri 2013, kedy mal nulovú mzdu zamestnávateľ vyplatil dávky nemocenského 148,10 EUR a súčasne mu bolo Sociálnou poisťovňou vyplatené nemocenské v decembri 2013 vo výške 354,20 EUR a v januári 2014 vo výške 549,20 EUR. Od marca 2014 do augusta 2014 poberal podporu v nezamestnanosti priemerne vo výške 590,68 EUR. Od októbra 2014 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 EUR. V r. 2014 mu na základe dohôd o vykonanej práci bolo v mesiaci jún 2014 vyplatených 96,05 EUR netto, júl 2014 86,60 EUR netto. V roku 2015 opäť poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 74,80, resp. 72 EUR mesačne., pričom na základe dohôd o vykonaní práce u zamestnávateľa A-Z LOKOMAT, s.r.o. v mesiacoch január až apríl 2015 dosiahol celkový príjem 187,84 EUR netto a od apríla do decembra 2015 dosiahol v AUTOMUÝVARNI NOURIKA s..r.o. celkový príjem 527,72 EUR. V r. 2016 opätovne poberal dávky v hmotnej núdzi v celkovej výške 763,10 EUR, pričom u totožného zamestnávateľa dosiahol celkový ročný príjem 707,82 EUR. Na základe dohody o zabezpečení vzdelávania a prípravy pre trh práce zo dňa 07.05.2014 v rámci evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podstúpil rekvalifikačný kurz, v rámci ktorého si rozšíril kvalifikáciu, na základe čoho môže vykonávať prácu vodiča autobusu. 4. Od 01.02.2014 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Výpoveď z pracovného pomeru u STD Donivo a.s. otec podal dňa 25.11.2013 s tým, že aj vychádzajúc z jej obsahu mienil využiť plynutie výpovednej doby. Dňa 06.02.2014 podal osobne na Inšpektoráte práce Banská Bystrica podnet na prešetrenie neodôvodneného krátenia prémií v období mesiacov september až november 2013 a preplatení dovolenky pri skončení pracovného pomeru. Otec ďalej preukázal, že dňa 02.12.2013 navštívil psychiatrickú ambulanciu z dôvodu výrazne obmedzenej a limitovanej pracovnej výkonnosti, kedy sa u otca objavili dlho potláčané fóbie - klaustrofóbia, nozofóbia, výrazne obmedzujúce jeho výkonnosť ako šoféra z povolania prácu v uzavretých priestoroch, úzkostné prežívanie, skreslené myslenie, stavy bezmocnosti a bezradnosti, porucha spánkového cyklu, zvýšená únavnosť. Pracovný potenciál mal teda výrazne narušený a obmedzený. Dodatočne preukázal, že už v r. 2010 navštívil neurológa v dôsledku bolesti v dolnej časti chrbta, v súvislosti s čím v r. 2015 absolvoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou. 5. Matka vyčíslila mesačné náklady na výživu maloletého nasledovne: 150,- EUR cestovné vrátane presunov na tréningy, pričom cca 20,- EUR sú náklady na cestu do školy, strava 150,- EUR obedy, 225 raňajky, desiate, olovrant, večere, 9,- EUR zubár, 20,- EUR hygiena, 50,- EUR oblečenie, 50,- EUR letná/ zimná dovolenka (600,- EUR ročne), 100,- EUR voľnočasové aktivity (ZOO, plaváreň, múzeum), 50,- EUR X-BOX, hry, 10,- EUR telefón, 61,- EUR športový klub box, z čoho náklad na tréningy a športový materiál bol cca 40,- EUR, 171,- EUR škola (150,- EUR ročne školské poplatky, 100,- EUR ročne školské pomôcky, 200,- EUR ročne škola v prírode, 20,- EUR mesačne doprava do školy, 18,- EUR mesačne školský klub, 48,- EUR mesačne doučovanie), t.j. v celkovej výške 911,- EUR mesačne. V neskoršom vyčíslení (čl. 249 spisu) špecifikovala náklady na športovú činnosť syna - hokej priemerne na sumu 70 eur mesačne, ktoré preukázala pripojenými listinnými dôkazmi. Náklady na stravu maloletého vyčíslila na 397,- EUR mesačne a mobilný telefón mesačný kredit + prístup na internet na sumu 24,- EUR mesačne s tým, že aparát v r. 2015 synovi zakúpila za 151,- EUR a v r. 2016 za 189,- EUR. Ďalej zápismi v žiackej knižke preukázala poplatky 7,- EUR za pracovný zošiť z anglického jazyka a 8,- EUR z nemeckého jazyka, 30,- EUR za ZRPŠ a 20,- EUR za triedny fond a ďalšie poplatky v súhrnnej výške 50,- EUR. 6. Predloženými listinnými dôkazmi matka preukázala, že zálohové platby spojené s bývaním v byte jej partnera predstavujú 192,48 EUR. Dňa 09.03.2017 bol maloletému čeľustným ortopédom vykonaný rozpočet čeľustno - ortopedickej liečby fixným aparátom čiastočne uhrádzanej zo zdravotného poistenia a to na sumu 115,50 eur diagnostická časť, materiál, + DH + lepenie 1 čeľuste 375,- EUR, kontroly, aktivácie, DH, výmeny oblúkov počas 2 rokov 244,- EUR, fenstrácia zuba 23 149,- EUR a sňatie 250,- EUR. 7. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 250,- EUR, ktorú považoval za zodpovedajúcu možnostiam a schopnostiam otca a tiež potrebám maloletého dieťaťa. 8. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 5, a § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 26, § 78 ods. 1 a 3 ZoR, § 121 CMP a § 217 ods. 1 CSP a zvýšenie výživného odôvodnil tým, že od poslednej úpravy došlo na strane predovšetkým maloletého k tak zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje prehodnotenie predchádzajúceho rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného v r. 2010 potreby maloletého N. nepochybne výrazne vzrástli, a to jednak s ohľadom na plynutie času, ako aj prirodzený rast životných nákladov. Maloletý, ktorý mal v čase poslednej úpravy výživného 6 rokov, náklady na jeho výživu boli bežné, primerané veku, medzičasom sa spolu s matkou presťahoval do A. a v septembri 2014 nastúpil na 2. stupeň základnej školy, v súvislosti s čím vznikli matke náklady už v čase podania návrhu. Okrem zistenej potravinovej intolerancie a alergie, s čím má maloletý spojené zvýšené náklady na stravu a lieky, sa začal aktívne venovať športu, najskôr boxu a neskôr finančne náročnejšiemu hokeju. Otec sa o maloletého prestal zaujímať a okrem bežného výživného, ktoré riadne plní, sa na jeho výžive žiadnym iným spôsobom nepodieľa. 9. Čo sa týka osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca, napriek jeho argumentácii súd dospel k záveru, že na jeho strane nedošlo k zásadnej zmene pomerov a súd nevychádzal zo situácie v čase konania, do ktorej sa otec dostal výlučne zo subjektívnych dôvodov, s poukazom na čo súd ani neuznal vykázané zníženie príjmu z riadneho pracovného pomeru, ktorý otec preukazoval v čase vyhlásenia rozhodnutia. Podľa súdu, že k ukončenia pracovného pomeru, kedy otec vykazoval disponibilný mesačný príjem na úrovni cca 1.160 EUR, nedošlo primárne zo zdravotných dôvodov, ktorými otec začal argumentovať až dodatočne, pričom súd už aj v čase jeho výpovede pred súdom uviedol, že nemá v súčasnosti žiadne vážnejšie zdravotné problémy a jeho zdravotný stav mu nebránil urobiť si ani rekvalifikačný kurz na šoféra autobusu, čo okrem obdobnej formy pracovnej činnosti, ktorej sa venoval 12 rokov, je spojené ešte s vyššou mierou zodpovednosti a teda i psychickej záťaže, ale výlučne zo subjektívnych dôvodov, v dôsledku výhrad ku kráteniu mzdy, resp. nevyplateniu provízií v období od septembra 2013, pričom však napriek tejto skutočnosti otec vykázal podľa potvrdenia zamestnávateľa priemernú netto mzdu vo výške príjmu 811,46 EUR a priemerný čistý mesačný netto príjem 1.335,04 EUR. Pokiaľ za takýchto okolností otec pristúpil k neuváženému skončeniu pracovného pomeru z vlastnej vôle, takéto konanie nemožno za trvania rodičovskej zodpovednosti hodnotiť inak, než nezodpovedný prístup a je potrebné aplikovať ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Zdravotné ťažkosti, ktoré v tom čase otec pociťoval (úzkosť, fóbie) boli evidentne krátkodobého charakteru a prekonateľné počas dočasnej práceneschopnosti či dovolenky, rovnako ako dodatočne spomínané problémy s chrbticou, ktoré mal otec zjavne už od r. 2010, a teda ho evidentne zásadne v pracovnej činnosti neobmedzovali a odvolávanie otca na finančnú pomoc priateľov či rodičov sa javí ako účelové, rovnako ako uznanie dlhu voči jeho údajne bývalej priateľke, ktorá ho súčasne zamestnávala najskôr na dohodu o pracovnej činnosti a neskôr s ním uzavrela pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer. Okresný súd zdôraznil, že každý z rodič je povinný počínať si vo svojich pracovných aktivitách predovšetkým s prihliadnutím na svoju zodpovednosť za výživu všetkých detí, ktoré sú na neho odkázané, keď jeho vyživovacia povinnosť predchádza všetky jeho ďalšie výdavky. Povinnosťou rodiča je pritom vyživiť svoje deti a to aj na vlastný úkor. 10. Okresný súd zvýšil výživné od mesiaca august 2014, kedy bol doručený návrh matky na súd na zvýšenie výživného. Otcovi za obdobie od augusta 2014 do mája 2017 vznikol na výživnom voči maloletému zročný dlh vo výške 5.100,- EUR (250,- EUR - 100,- EUR = 150,- EUR rozdiel; 34 mesiacov x 150,- EUR = 5.100 EUR). Zročné výživné súd uložil otcovi zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a túto sumu súd považoval za primeranú na to, aby si dokázal zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na jeho pokrytie, a nebol preukázaný dôvod na povolenie zročný dlh zaplatiť v splátkach, nakoľko by týmto spôsobom na úkor maloletého dochádzalo k neprípustnému úverovaniu otca zo strany matky a maloletého dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 11. Proti rozsudku podal odvolanie zo dňa 24.08.2017, doručené súd dňa 28.08.2017 otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné zo sumy 100,- EUR mesačne na sumu 180,- EUR mesačne a zročné výživné za obdobie od augusta 2014 do mája 2017 vo výške 2220,- EUR povolil otcovi splácať vo výške 80,- EUR mesačne v mesačných splátkach. V odvolaní otec poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 ZoR, z ktorého vychádzal súd s tým, že na majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Otec tvrdil, že v čase, keď podával dňa 25.11.2013 výpoveď z pracovného pomeru u STD Donimo, tak výpoveď podával z objektívnych dôvodov, nakoľko jeho zdravotný stav mu nedovoľoval vykonávať funkciu šoféra medzinárodnej kamiónovej dopravy. Poukázal na listinný dôkaz vydaný V.. D. R. zo dňa 02.12.2013, kde je jasne skonštatované, že jeho pracovná výkonnosť bola výrazne obmedzená a limitovaná, pričom sa objavili dlho potláčané fóbie, klaustrofóbia, nozofóbia, ktoré výrazne obmedzovali jeho výkonnosť ako šoféra z povolania a prácu v uzavretých priestoroch a preto v danom psychickom rozpoložení nevidel inú možnosť ako z týchto dôvodov ukončiť pracovný pomer výpoveďou, aj keď teraz si uvedomuje, že z právneho hľadiska nepostupoval správne, avšak v danom čase ako človek neznalý práva s touto diagnózou, nevidel iné riešenie ako ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa. Podľa názoru otca bol tak preukázaný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ukončil pracovný pomer a teda nebol dôvod na aplikáciu princípu potencionality. Potvrdil, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2010 prešla už dlhšia doba a zmenili sa pomery na strane maloletého. Za daných okolností vzhľadom na to, že momentálne je zamestnaný od 01.06.2017 v spoločnosti Autoumyváreň Nourika s.r.o., kde vykonáva čistenie a umývanie áut, táto práca zodpovedá jeho kvalifikácii a dosahuje mzdu 580,- EUR netto, je schopný platiť výživné vo zvýšenej sume 180,- EUR mesačne od augusta 2014. Tiež matka by sa mala snažiť aby v lokalite kde žije dosahovala vyšší príjem, pričom sama uvádza, že pracuje ako administratívna pracovníčka na skrátený 4-hodinový pracovný úväzok a odôvodnila to tým, že trikrát do týždňa vozí syna na tréning až o 13.00 hod. a to v utorok, stredu a piatok a ostatné dni ho vyzdvihne zo školy o 13.30 hod. a z tréningu sa vracajú o 20.30 hod., pričom tieto presuny sa dajú logisticky vyriešiť aj iným spôsobom a preto matka by sa mohla zamestnať na plný úväzok a tým by dosahovala vyšší príjem, čo by znamenalo vyššiu životnú úroveň pre ich syna. Otec maloletého nesúhlasil aj s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom, pretože nie je schopný zaplatiť dlh vo výške 5 100,- EUR v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a povolil otcovi splátky v sume 80,- EUR mesačne a poukázal na vyjadrenie matky, ktorá sama súhlasila so splatením dlhu v splátkach po 150,- EUR mesačne. Uviedol, že si uvedomuje potrebu zvýšenia výživného na maloletého a od rozhodnutia prvoinštančného súdu už platí zvýšené výživné vo výške 250,- EUR mesačne, a o tom predložil aj dôkaz, že také výživné platí. 12. Proti rozsudku podala odvolanie aj matka, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie a určil výživné vo výške 400,- EUR mesačne. Matka poukázala na § 62 ods. 4 ZoR, podľa ktorého pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Z dokazovania vyplýva, že osobne sa o maloletého stará iba matka a otec sa na výchove z vlastného rozhodnutia nijako nepodieľa. Podľa názoru matky súd pochybil, ak túto zásadu zákona nezohľadnil a nepremietol do zvýšeného rozsahu vyživovacej povinnosti pripadajúcej na otca. Podľa matky tomu, že otec sa osobne nepodieľa na starostlivosti o maloletého, by mal zodpovedať väčší podiel na platení výživného. Pokiaľ súd zistil oprávnené výdavky na výživu maloletého v sume 500,- EUR mesačne, mal otca zaviazať k plateniu výživného vo výške 400,- EUR mesačne. V danom prípade deľbu výživného rovným dielom nepovažuje matka za spravodlivú. V odvolaní matka uviedla, že analýzou bankových účtov otca, predložených za obdobie august 2014 až február 2017 možno zistiť, že otcovi bola za uvedené obdobie preukázaná čiastka 40 620,- EUR od osoby Q. A.. Táto osoba bola priateľkou otca v tomto období a podľa presvedčenia matky a napriek tvrdeniu otca o ukončení ich vzťahu, je jeho priateľkou aj naďalej. Súčasne je zrejmé, že Autoumyváreň Nourika s.r.o., kde otec údajne brigádnicky pracoval, je v skutočnosti jeho podnikaním, ktoré má na túto osobu napísané, aby z právneho hľadiska mohol deklarovať svoju nemajetnosť. Čiastku preukázanú Q. A. na účet otca treba považovať za jeho skutočný príjem predstavujúci v priemere 1 350,- EUR mesačne. Súd mohol a mal pri určovaní výšky výživného vychádzať z tejto sumy ako preukázaného príjmu otca a nie z fikcie možného príjmu, ktorý ani nekonkretizoval. Tiež nie je možné akceptovať listinu predloženú otcom ako „uznanie dlhu" vo výške 28.620 Eur, údajne na základe pôžičiek od Q. A. za obdobie 5/2015-1/2017. Evidentne ide o predstieraný právny úkon uskutočnený dňa 27.3.2017, teda po súdnom pojednávaní, na ktorom bola otcovi uložená povinnosť predložiť výpisy zo svojho účtu, s čím otec pravdepodobne nepočítal. Uvedeným právnym úkonom otca predstiera svoj záväzok a teda znižuje hodnotu svojho celkového majetku. Ide o predstieraný právny úkon pretože ako brigádnik zarábajúci 65 Eur mesačne má splatiť dlh vo výške 28.620 Eur do 12/2019. Uznanie dlhu je podpísané aj Q. A. ako veriteľom, a z povahy tohto právneho úkonu je zrejmé, že táto osoba je naďalej blízkou priateľkou odporcu. Štandardný veriteľ by nikdy (pri jeho deklarovaných príjmoch) takej vysokej čiastky a splatnej v takom krátkom čase neakceptoval. Z obsahu výpisov z účtu otca je zrejmé, že priebežne vynakladá výdavky aj na statky, ktoré majú charakter luxusných alebo zbytočných výdavkov v porovnaní s vyživovacou povinnosťou. Napríklad výdavky na parfumériu (spolu 882,- EUR) reštaurácie (spolu 2489,09 EUR) mobilné aplikácie (spolu 942,12 EUR) kvetinárstvo, hračkárstvo, aquapark (spolu 841,57 EUR) potreby pre zvieratá (spolu 443,39 EUR) Aj z toho je zrejmé, že otec má v skutočnosti vyššie príjmy, než aké prezentoval v súdnom konaní a jeho životný štýl a štandard jeho deklarovanému príjmu nezodpovedá. Vyhlásenia otca, ktoré používa na obranu v tomto konaní nie sú vierohodné. 13. Matka ďalej uviedla, že aj keď súd vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného, nie je suma určená rozhodnutím súdu dostatočná a zodpovedajúca možnostiam otca a potrebám maloletého. Rozdelenie vyživovacej povinnosti medzi matku a otca považuje matka za nesprávne rozhodnutie, ktoré nezohľadňuje zásadu uvedenú v § 62 ods. 4 ZoR a je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Matka preto navrhla zvýšiť výživné na sumu 400,- EUR mesačne. 12. K doručeným odvolaniam rodičov maloletého sa úrad práce podaním zo dňa 21.09.2017 vyjadril tak, že k predmetnej veci sa nemôže vyjadriť, nakoľko matka nie je ochotná spolupracovať so zamestnancami úradu a tvrdí, že v jej domácnosti bolo vykonané šetrenie začiatkom roku 2017 a nie je ochotná poskytovať žiadne ďalšie informácie nikomu, a nie je ochotná pristúpiť na to, aby sa v jej rodine prešetrili sociálne pomery. Tiež požiadala, aby nebola rušená zamestnancami úradu v budúcnosti. Úrad sa preto nemôže k veci vyjadriť, pokiaľ nepozná aktuálne pomery v rodine, ktoré sa mohli od posledného šetrenia pomerov v marci 2017 zmeniť. 13. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l ., zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca a ani matky nie sú dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 14. Z obsahu odvolaní rodičov možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Matka maloletého odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 15. Okresný súd úpravu práv a povinností rodičov k maloletému v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 5, a § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 26, § 78 ods. 1 a 3 ZoR, § 121 CMP a § 217 ods. 1 CSP a zvýšenie výživného odôvodnil tým, že od poslednej úpravy došlo na strane predovšetkým maloletého k tak zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje prehodnotenie predchádzajúceho rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného v r. 2010 potreby maloletého Norberta nepochybne výrazne vzrástli, a to jednak s ohľadom na plynutie času, ako aj prirodzený rast životných nákladov. Maloletý, ktorý mal v čase poslednej úpravy výživného 6 rokov, náklady na jeho výživu boli bežné, primerané veku, medzičasom sa spolu s matkou presťahoval do Bratislavy a v septembri 2014 nastúpil na 2. stupeň základnej školy, v súvislosti s čím vznikli matke náklady už v čase podania návrhu. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 16. Okresný súd vyživovaciu povinnosť právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 22. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 23. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 24. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 26. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. 27. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca maloletého, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletého, na strane ktorého došlo tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov. Na túto zmenu pomerov je nutné tiež prihliadnuť pri rozhodnutí. 28. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrhy otca a matky podľa ich predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci. 29. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami matky aj otca uplatnenými v priebehu konania a odvolatelia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. 30. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie matky maloletého v podanom odvolaní, že výška výživného určená súdom prvej inštancie vo výške 250,- eur mesačne je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa. Príjem otca umožňuje platiť výživné v sume 250,- eur mesačne tak, ako určil súd prvej inštancie a táto sumu je dostatočná na úhradu potrieb maloletého, za primeranej vyživovacej povinnosti zo strany matky. Výšku vyživovacej povinnosti možno zmeniť, pokiaľ nastane zmena pomerov na strane rodičov alebo maloletého, čo bude odôvodňovať zvýšenie výživného, pri splnení zákonných podmienok. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na maloletého bolo prihliadnuté najmä na tú skutočnosť, že maloletý nastúpil do vyššieho stupňa školského systému a táto zmena nepochybne odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti zvýšením výživného a nie znížením, ako navrhoval otec a preto neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca na zníženie výživného a ani na zmenu rozhodnutia okresného súdu na základe podaného odvolania otca. Návrh matky na zvýšenie výživného súd prvej inštancie vyhovel tak, aby výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám oprávneného, teda maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam povinného platiť výživné. Rovnako súd prvej inštancie správne určil povinnosť otca zaplatiť zročné výživné v určenej lehote jednorazovo, pretože v danom prípade v sume 250 eur trvala vyživovacia povinnosť otca od času, kedy súd určil zvýšenie výživného a preto nemožno povoliť otcovi zaplatiť určenú sumu výživného v splátkach, pretože by tým dieťa nemalo zabezpečenú výživu od povinného rodiča v potrebnom rozsahu a bolo odkázané výživou iba na matku vo väčšom rozsahu a preto správne okresný súd vychádzal z toho, že matka by musela vynakladať zvýšené výživné na dieťa ako otec, pričom otec si môže dlžnú sumu zročného výživného zabezpečiť iným spôsobom, formou splátok peňažnému ústavu, alebo inou pôžičkou ako voči maloletému dieťaťu a matke. Preto aj tento výrok rozsudku je podľa odvolacieho súdu správny. 31. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. 32. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).