Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sa/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200352 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:7016200352.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nábřeží XX, R. - T., W. republika, t. č. H. věznice a ústav pro výkon zabezpečovací detence R., doručovacia adresa: P. O. R. XX, XXX XX R. - R. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidnom dôchodku, o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom doručeným odporkyni dňa 11.03.2016, podaným v zákonnej lehote, predloženým Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.08.2016 v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Nds/6/2016 zo dňa 08.06.2016, sa navrhovateľ domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2016, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“) zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že je bez akýchkoľvek prostriedkov a dôchodok by bol jeho jediným príjmom, pretože vzhľadom na jeho chorobu, vek a vzdelanie nie je schopný získať žiadne zamestnanie. 2. Vo vyjadrení k podanému opravnému prostriedku odporkyňa uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 25. februára 2016 ako vecne správne potvrdiť. V skutkových dôvodoch s odkazom na ust. § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g/ ZSP a čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 14.01.2016, podľa ktorého je navrhovateľ od 18.12.2013 podľa ustanovenia § 71 ods. 1 ZSP invalidný, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odporkyňa vo vyjadrení tiež poukázala na ust. § 70 ods. 1 ZSP, podľa ktorého má poistenec nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ZSP a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľ prvú podmienku, podmienku invalidity splnil, ale nesplnil druhú podmienku, podľa § 72 ods. 1 písm. g/ ZSP, ktorou je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, a to najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity dosiahol vek 49 rokov a pred vznikom invalidity získal celkovo 4 035 dní, t. j. 11 rokov a 20 dní dôchodkového poistenia, čo bolo dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok. 3. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný podľa ust. § 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zák.č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie. Vec prejednal v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, akceptujúc jeho písomné ospravedlnenie doručené súdu dňa 12.04.2018, v ktorom uviedol, že sa nachádza vo výkone väzby a žiadal, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Súd sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul poverenú zástupkyňu odporkyne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 5. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta S.s.p., ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 7. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p., konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 71 ods. 3, 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 10. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. 11. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 12. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 13. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 <../../../../../HP/N. I./N./E. P/G. T.- ČR.docx> a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 14. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 15. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ ZSP je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 16. Podľa ods. 2 cit. ust. sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity tzn. u navrhovateľa pred 18.12.2013. 17. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 18. Z ust. § 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 19. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 21. Podľa § 209 ods. 1,2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 22. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov (ods. 1). Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55 (ods. 2), Daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítané v súlade s ods. 1 písm. a/ a b/ od príslušnej inštitúcie každého členského štátu (ods. 3). Ak výpočet podľa ods. 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b/, príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII (ods. 4). 24. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 25. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 26. Navrhovateľovi je potrebné dať do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 27. Rozhodnutím zo dňa 25. februára 2016 bola navrhovateľovi podľa ust. § 70 ods. 1, ZSP v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zamietnutá žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ bol za invalidného uznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Senica a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 14.01.2016. Poznamenala, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, čo je u navrhovateľa pred 18. decembrom 2013, kedy získal 4 035 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa ZSP považujú), získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa ust. § 60 ods. 9 ZSP, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia a z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ 11 rokov a 20 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok tzn. najmenej 15 rokov podľa § 72 ods. 1 písm. g/ ZSP. 28. Z lekárskej správy zo dňa 14.01.2016, ktorá je súčasťou obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ bol odo dňa 18.12.2013 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP invalidný, s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie v percentuálnej miere 40 %, je zaradené do kapitoly X - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 1 - ischemická choroba srdca, stavy po srdcovom infarkte, pís. b/ - s poklesom výkonu pre stredne ťažkom zaťažení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo pre iné zdravotné postihnutie - Diabetes mellitus typ II., chronická obštrukčná choroba pľúc, navýšené o 10 %. Uvedená lekárska správa poskytuje zákonný predpoklad splnenia prvej časti hypotézy ust. § 70 ods. 1 ZSP, teda že navrhovateľ sa stal invalidný. Ku dňu vzniku invalidity, dňa 18.12.2013, dovŕšil dňa 23.11.2013 vek 49 rokov a druhý predpoklad špecifikovaný v ust. § 72 ods. 1 pís. g/ podmienený získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného po 45 roku veku, bolo potrebné preukázať. Odporkyňa vykonala dokazovanie pre zistenie obdobia dôchodkového poistenia zabezpečením evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia za roky 1980-81, 82-83, 83, 85-89,90, 90-91,94, 98-99, 2006-07, zamestnávateľov Okresný stavebný podnik v Spišskej Novej Vsi, Útvar Zboru nápravnej výchovy Martin, Cestné stavby n.p., Útvar Zboru nápravnej výchovy SSR Leopoldov, Nový domov, š.p. závod Spišská Nová Ves, Výstavba účelových zařízení podnik občanského združení Staré nám. 8, Praha, Ústav zboru väzenskej a justičnej stráže SR Dubnica nad Váhom, Nápravno-výchovný ústav Ružomberok, Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, podľa ktorých navrhovateľ získal 4 035 dní, čo v zmysle ust. § 60 ods. 9 ZSP predstavuje 11 rokov a 20 dní obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z uvedeného vyplýva, že druhý predpoklad hypotézy ust. § 70 ods. 1 v spojení s ust. 72 ods. 1 pís. g/ ZSP, t.j. je 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného pred vznikom invalidity, navrhovateľ nesplnil. Je potom zrejmé, že napriek vzniku invalidity navrhovateľa s 50% poklesom pracovnej schopnosti, mu nemohol byť invalidný dôchodok priznaný, pretože nesplnil druhý zákonný predpoklad pre možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky tým, že nezískal potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Obidva zákonné predpoklady, t.j. invalidita poistenca i obdobie dôchodkového poistenia v potrebnom rozsahu musia byť splnené súčasne. Nesplnenie čo i len jedného z týchto predpokladov vylučuje možnosť priznania dôchodkovej dávky. 29. Rezumáciou uvedeného dospel konajúci súd k záveru, že odporkyňa skutkový stav v preskúmavanej veci dostatočne a včerpávajúco zistila, aplikovala naň správne právne ustanovenia a zo svojich zistení vyvodila správny právny záver, teda že navrhovateľovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, a dôvodne jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla. 30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2016 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.