Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/75/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203698 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:7116203698.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu SP GROUP s.r.o., Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 35 897 449, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 580,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti druhému výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/39/2017-43 zo dňa 12. februára 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/39/2017-43 zo dňa 12. februára 2018 v odvolaním napadnutej časti (druhý výrok) potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/39/2017 zastavil (prvý výrok). Rozhodol tiež, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % (druhý výrok). Tretím výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 27,80 eur žalobcovi prostredníctvom prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124 po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 580,62 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia náhrady škody. Podaním súdu doručeným dňa 30.8.2017 vzal žalobu žalobca čiastočne späť v rozsahu percentuálneho vyjadrenia úrokov z omeškania a paušálnej náhrady trov spojených s uplatnením pohľadávky. Podaním doručeným súdu dňa 1.2.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko mu žalovaný dňa 26.1.2018, t.j. po podaní žaloby (po 14.3.2017) dlžnú sumu uhradil. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení §§ 145 ods. 1 a 2, a 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenia §§ 262 ods. 1 a 2, 256 ods. 1 CSP, § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), podľa § 1 ods. 2, § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súd mal za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Zo súdneho spisu je zrejmé, že v predmetnom konaní vznikli trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia žalobcu. Pri posudzovaní zavinenia späťvzatia nebral súd prvej inštancie do úvahy čiastočné späťvzatie zo dňa 30.8.2017. V tomto späťvzatí vzal žalobca žalobu späť v časti 4 % úroku z omeškania zo sumy 580,62 eur od 25.9.2015 do zaplatenia a v časti 40,- eur, ktoré tvorili žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení hodnota príslušenstva pohľadávky nie je určujúca pre cenu práva (§ 10 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) ani pre cenu predmetu poplatkového úkonu (§ 7 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.) a tým pádom ani pre trovy konania. Hodnota príslušenstva pohľadávky by bola určujúca pre uvedené veličiny len v prípade, ak by bolo samostatným predmetom poplatkového úkonu, t.z. išlo by o tzv. kvantifikované príslušenstvo. O vrátení zaplateného súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 3, 4 až 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb.. 2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti druhého výroku (o náhrade trov konania) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku, nakoľko zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca zobral žalobu bez udania dôvodu späť v časti úrokov z omeškania a v časti 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Následne zobral žalobca späť žalobu v celom rozsahu z dôvodu úhrady žalovaným, ktorý však hradil istinu a úrok z omeškania iba vo výške 5,05 % ročne zo sumy 580,62 eur od 25.9.2015 do 23.1.2018 bez pôvodne požadovaného nároku na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur. Odvolateľ argumentoval tým, že súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 100 %, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžo 215/2010 a 6M Cdo 19/2010, podľa ktorých ... „ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.“ Podobne ...“vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“ Odvolateľ (žalovaný) má za to, že súd prvej inštancie tak mal zohľadniť zavinenie zastavenia konania nielen v časti istiny, ale aj v časti úrokov z omeškania a v časti 40,- eur, a to ku dňu vydania rozhodnutia. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a sám rozhodol o pomere úspechu strán sporu. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s tvrdením žalovaného nemôže súhlasiť. Zdôraznil, že potreba podania žaloby vznikla na základe správania sa žalovaného, ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť prešetriť poistnú udalosť riadne a včas. Žalobca má za to, že rozhodujúci je úspech v uplatnenej istine bez príslušenstva. V tejto súvislosti poukázal na platnú právnu úpravu v otázke vyčísľovania trov konania (§ 10 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a tiež na § 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov. V zmysle vyššie uvedených ustanovení sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Rovnako pri vyrubovaní súdneho poplatku pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu, cena príslušenstva sa zhrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. S odkazom na uvedené žalobca vyjadril svoj názor, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlišovať, čo je základný nárok (istina) a čo je sprevádzajúce (príslušenstvo). Úspech vo veci má súd skúmať čo do objektívneho právneho základu veci vo vzťahu k predmetu sporu. Rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 6Obo 243/2007 zo dňa 27.11.2008, rozhodnutie KS v Košiciach sp. zn. 4Cob 60/2017 zo dňa 25.10.2017, rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo 13/2014 zo dňa 29.10.2015 ako aj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 2904/16 zo dňa 6.2.2017. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací - § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie s odvolaním žalovaného ako aj vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým má za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Žalobca vzal podaním, súdu doručeným dňa 1.2.2018 žalobu späť v celku z dôvodu, že žalovaný dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby. Súd prvej inštancie pri posudzovaní zavinenia späťvzatia nebral do úvahy čiastočné späťvzatie zo dňa 30.8.2017, ktorým vzal žalobca žalobu späť v časti 4 % úroku z omeškania z dlžnej sumy od 25.9.2015 do zaplatenia a v časti 40,- eur, ktoré tvorili žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, s poukazom na skutočnosť, že hodnota príslušenstva pohľadávky nie je určujúca pre cenu práva (podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) ani pre cenu poplatkového úkonu (podľa § 7 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov). Hodnota príslušenstva pohľadávky by bola určujúca len v prípade, ak by bola samostatným predmetom poplatkového úkonu, išlo by teda o kvantifikované príslušenstvo. 6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o nákladoch konania je zásada úspechu vo veci, ktorý je potrebné posudzovať v širších súvislostiach. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Rozhodnutie o náhrade nákladov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania. V posudzovanej veci z hľadiska materiálnej spravodlivosti mal žalobca v podstate plný úspech, keď žalovaný požadovanú istinu zaplatil po podaní žaloby, ak príslušenstvo pohľadávky v časti čiastočného späťvzatia nebolo žalobcom uplatňované ako kapitalizovaná hodnota. Tarifnou hodnou veci (pre určenie výšky trov právneho zastúpenia ako aj pre určenie výšky súdneho poplatku) je v danom prípade nárok na zaplatenie istiny, nie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keď aj v tejto časti bol žalobca čiastočne úspešný) a paušálnej náhrady trov. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací žalovaným napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 33Cb/39/2017-43 zo dňa 12. februára 2018 v druhom výroku, v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď odvolací súd úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).