Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714204778 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:8714204778.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, F., zastúpeného advokátskou kanceláriou Berník & partneri, s.r.o., so sídlom Štúrova 101, Svit, IČO: 47 256 451, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.09.2016, č. k. 40C/283/2015-274 vo výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.09.2016, č. k. 40C/283/2015-274 v napadnutom výroku m e n í tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania z celkovo priznanej sumy. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 30.09.2016, č. k. 40C/283/2015-274 súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody na zdraví rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.569,98 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 7.470,40 eur od 21.05.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Štátu náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 448,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava IV (výrok V.). 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 36.147,58 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 17.174,- eur od 21.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 36.147,58 eur od 21.05.2014 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 24.09.2010 utrpel pri dopravnej nehode v obci F. ťažkú ujmu na zdraví. V dôsledku dopravnej nehody začal trpieť psychickými problémami, pričom lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. Pavelom Kondratev-Nejmanom zo dňa 05.11.2013 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia na 1 150 bodov, čo predstavuje náhradu vo výške 17.124,- eur. V súvislosti s vypracovaním lekárskeho posudku mu vznikli náklady vo výške 50,- eur. Poukázal tiež na to, že následkom dopravnej nehody utrpel zároveň telesné poškodenie zdravia, pričom lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. Martinom Lajošom zo dňa 20.03.2014 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia na 1 267,50 bodov, čo predstavuje náhradu vo výške 18.874,- eur. V súvislosti s vypracovaním tohto lekárskeho posudku mu vznikli náklady vo výške 99,58 eur. Spolu si tak v zmysle § 420, resp. § 427 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatňoval nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 35.998,- eur, ako aj nárok na náhradu nákladov za vyhotovenie lekárskych posudkov vo výške 149,58 eur. 3. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov č. 21/15 zo dňa 16.12.2015 a č. 5/2016 zo dňa 06.07.2016, znalcov ustanovených súdom - MUDr. Štefana Gálisa a MUDr. Matúša Martinku, zo záverov ktorých vyplynulo, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi duševnou poruchou žalobcu a dopravnou nehodou, súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 17.124,- eur spolu s nákladmi za vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Kondratev-Nejmana v sume 50,- eur a úrokmi z omeškania z týchto súm, zamietol. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví pozostávajúcu z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku č. 18/2015 zo dňa 02.11.2015, znalca ustanoveného súdom - MUDr. Rudolfa Sokola, MPH, na základe ktorého uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.569,98 eur (7.470,40 eur + 99,58 eur, ktoré žalobca zaplatil v súvislosti s vypracovaním lekárskeho posudku MUDr. Lajoša), a to vrátane úrokov z omeškania. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku prevyšujúceho sumu 7.569,98 eur (vrátane úrokov z omeškania uplatnených zo sumy prevyšujúcej sumu 7.470,40 eur) súd žalobu zamietol. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 257 CSP, dôvodiac, že porovnaním žalovaného nároku (zaplatenie sumy 36.147,58 eur s príslušenstvom) a nároku priznaného súdom (7.569,98 eur s príslušenstvom) je zrejmé, že žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť v prevažnej miere úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania prevažne úspešnému žalovanému v zmysle § 257 CSP. Tieto dôvody videl súd v povahe a druhu konania v prejednávanej veci, kde si žalobca uplatňoval náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, teda nárok na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel pri dopravnej nehode zavinenej vodičom motorového vozidla poisteného u žalovaného. Súd konštatoval, že rozhodnutie v predmetnej veci záviselo od odborných skutočností, na posúdenie ktorých musel súd ustanoviť troch znalcov, a ktoré žalobca ako laik nemohol pri podávaní žaloby relevantne posúdiť a vyhodnotiť. Súd vzal na zreteľ aj morálny a sociálny rozmer celej veci, keď žalobca utrpel pri dopravnej nehode vážne poškodenie zdravia, ktoré ho do určitej miery limituje aj pri hľadaní vhodnej práce, a tým ovplyvňuje aj jeho zárobkové možnosti a celkové majetkové pomery. Na druhej strane v prípade žalovaného ide o veľkú poisťovňu, ktorá nemôže byť nepriznaním náhrady trov konania v predmetnej veci žiadnym výraznejším spôsobom na svojich majetkových právach dotknutá. 5. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému dňa 04.11.2016. 6. Proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.), podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 21.11.2016, odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu. Namietol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nenamieta použitie nesprávnej právnej normy (§ 255 ods. 1, 2 CSP), ale jej nesprávnu interpretáciu. Zdôraznil, že žalobca bol v spore poškodenou stranou s legitímnym nárokom na náhradu škody voči žalovanému a svojím postupom len realizoval svoje základné právo na súdnu ochranu, ktoré zaručuje Ústava SR v čl. 46 ods. 1. Žalobou sa domáhal splnenia povinností, kde predmetom žaloby bolo peňažné plnenie, a preto musel v žalobnom petite presne uviesť aj peňažnú sumu, ktorú požadoval, pretože uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku, a to aj v prípade, ak výška peňažného plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Keďže na posúdenie existencie nároku, ako aj na určenie jeho výšky, sú potrebné odborné znalosti, ktorými žalobca nedisponuje, žalobca si za týmto účelom dal vypracovať lekárske posudky, o ktoré následne opieral svoj nárok. Z tohto dôvodu, pokiaľ ide o vyčíslenie žalovaného nároku, nemožno žalobcovi pripisovať zanedbanie jeho procesno-právnych povinností, ani chýbajúcu objektívnu opatrnosť. Žalobca teda nemôže niesť zodpovednosť zato, že si uplatnil nárok vo väčšom rozsahu, než mu súd v konečnom dôsledku priznal, pretože tento nárok nebol ani nemohol byť určený na základe jeho subjektívneho posúdenia. Naopak, tento bol kvantifikovaný príslušným odborníkom vo forme predpokladanej zákonom. Žalobca si je vedomý, že po rekodifikácii civilného procesného práva neprevzal CSP v pôvodnom znení ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), avšak vzhľadom na osobitosti prejednávaného prípadu má žalobca za to, že súd pri interpretácii § 255 CSP nepostupoval v súlade so základnými princípmi CSP (čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4). Zákon pritom explicitne ustanovuje, že každá právna norma nového procesného kódexu sa musí interpretovať v súlade s týmito princípmi. Posúdenie nároku žalobcu na náhradu trov konania výlučne podľa zásady úspechu, neberúc do úvahy výkladové pravidlá obsiahnuté v čl. 1 až 18 CSP, je v tomto prípade nedôvodne prísne, nespravodlivé a v konečnom dôsledku nezákonné, pretože odporuje základným princípom CSP. Takáto interpretácia zákona zjavne znevýhodňuje účastníka, ktorý si v dobrej miere uplatňuje svoje práva súdnou cestou, a to bez toho, aby na to existoval jediný rozumný dôvod. Takéto kategorické ponímanie zásady úspechu nerešpektuje princíp právnej istoty, ktorý je východiskovým princípom celého CSP a je v rozpore s ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu, pretože odopiera čiastočne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, ktorý nemôže objektívne vopred ovplyvniť. Týmto zároveň neúmerne sťažuje uplatnenie subjektívneho práva pred súdom (prístup k spravodlivosti), keďže potenciálne prináša popri samotnej škode poškodenému ďalšiu finančnú záťaž v podobe nákladov na právne zastúpenie. Takýto mechanický výklad právnej normy môže hypoteticky v konkrétnom prípade znamenať, že náklady na právne zastúpenie skonzumujú poškodenému celú sumu prisúdenú z titulu náhrady škody na zdraví. Pokiaľ ide o princíp právnej istoty, legitímnym očakávaním poškodeného v takýchto prípadoch je, že nebude ďalej škodovať (v podobe náhrady zaplatenia trov) aj v súdnom konaní, v ktorom sa domáha svojich práv. Napádané rozhodnutie pre žalobcu znamená de facto sankčnú náhradu trov konania, uloženú súdom za niečo, za čo objektívne nemôže niesť zodpovednosť. Ak by súd interpretoval ustanovenie § 255 CSP v súlade s úvodnými článkami CSP, dospel by k názoru, že aj keď žalobcovi nepriznal nárok v požadovanej výške, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a žalobca bol čiastočne úspešný, bol návrh žalobcu čo do právneho základu opodstatnený a náhrada trov konania patrí žalobcovi. Úmysel zákonodarcu je jasne vyjadrený v dôvodovej správe k § 255 CSP, a teda je nepochybné, že skutočným zmyslom a účelom právnej úpravy náhrady trov konania je priznávať náhradu trov konania aj čiastočne úspešnému žalobcovi v prípade, že rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok jedného z autorov CSP - JUDr. Františka Sedlačku, PhD., uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie číslo 3/2016, ako aj na judikatúrou Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR (III. ÚS 341/07 a II. US 2221/07). Z uvedených dôvodov navrhol žalobca odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v časti výroku III. o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 7. Žalovaný odvolanie nepodal, ani sa písomne nevyjadril k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 29.11.2016. 8. Vec s odvolaním žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 31.01.2017. 9. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 01.08.2017 doplnil žalobca svoje odvolanie s tým, že na podporu svojich tvrdení uvedených v odvolaní poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 56/2017, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k otázke nároku na náhradu trov konania v prípadoch, keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu v kontexte nového Civilného sporového poriadku. Aj podľa názoru Ústavného súdu SR, vyjadreného v tomto rozhodnutí, princíp vyjadrený v § 142 ods. 3 OSP sa uplatňuje aj podľa nového CSP. 10. Toto podanie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 26.10.2017, ale žalovaný nevyužil možnosť sa k nemu vyjadriť. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), prejednal odvolanie žalobcu týkajúce sa napadnutého výroku rozsudku o trovách konania, a viazaný odvolacím dôvodom dospel k záveru, že odvolacia námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je plne dôvodná. 12. Žalobcova argumentácia v odvolaní je založená na nesprávnej interpretácii ust. § 255 CSP súdom prvej inštancie, popierajúcej zmysel zákona a podstatu práva na spravodlivý proces. 13. Aj keď nový procesný poriadok neprevzal úpravu obsiahnutú v § 142 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, ktorý prelamoval zásadu náhrady trov konania podľa miery úspechu strán v spore, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, teda súd mohol priznať plnú náhradu aj tomu účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný, nesporne treba vykladať nové ust. § 255 CSP v súlade so základnými princípmi, na ktorých spočíva CSP, a to najmä v súlade s princípom spravodlivosti a legitímneho očakávania strany sporu, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. 14. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017, sp. zn. I. ÚS 56/2017: „Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku, spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.“ 15. V prejednávanej veci žalobca ako poškodená osoba, ktorej bolo pri dopravnej nehode vážne poškodené zdravie, sa domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (náhrady škody na zdraví). V súdnych sporoch s takýmto predmetom konania, je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Súdy preto vychádzajú z odborných vyjadrení alebo zo znaleckého dokazovania. Žalobca svoj uplatnený nárok v dobrej viere opieral o znalecké posudky, ktoré si dal vypracovať ešte pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie však vzhľadom na obranu žalovaného ustanovil v konaní znalcov a o nároku žalobcu a výške plnenia rozhodol na základe záverov ich znaleckých posudkov. Žalobcovi nepriznal nárok v celej výške uplatnenej v návrhu a pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný a žalovaný v prevažnej miere úspešný. Dospel však k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania prevažne úspešnému žalovanému v zmysle § 257 CSP. 16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považuje odvolací súd za nespravodlivé, neprimerane tvrdé voči žalobcovi, ktorý by bol takýmto rozhodnutím nútený zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia zo svojho. Odvolací súd prihliadol na samotnú povahu konania, ako aj na to, že výška plnenia priznaná žalobcovi závisela od znaleckých posudkov. Preto za spravodlivé považuje také rozhodnutie, podľa ktorého má žalobca proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania z celkovo priznanej sumy. 17. Keďže odvolacia námietka žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia je plne dôvodná, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 CSP tak, že nárok na náhradu trov prvoinštančného konania priznal žalobcovi v plnom rozsahu z celkovo priznanej sumy. 18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 19. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).