Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/649/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9015010054 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:9015010054.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VNET a.s., Nám. Hraničiarov 39, 851 03 Bratislava, IČO: 35 845 007, zastúpený: Falcon Legal advokátska kancelária s.r.o., Dunajská 33, 811 08 Bratislava, IČO: 45 476 101, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného č. RL/18/2015 zo dňa 07.07.2015, takto r o z h o d o l : Súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 29.07.2015 bolo žalovanému listom zaevidovaným pod č. 3653/2015/P doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. RL/18/2015 zo dňa 07.07.2015. Rozhodnutím č. RL/18/2015 zo dňa 07.07.2015 žalovaný uložil žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona, nakoľko žalobca porušil § 15a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že poskytoval od 04.12.2014 do 08.04.2015 retransmisiu programových služieb bez registrácie. Žalovaný v poučení uvedeného rozhodnutia uviedol, že sa proti rozhodnutiu nie je možné odvolať, ale že je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl. O.s.p. Žalobca však zastával názor, že poučenie v predmetnom rozhodnutí je nesprávne a proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie z dôvodov, ktoré v ňom uviedol. Nakoľko žalovanému neprislúchalo v tejto veci rozhodovať, odvolanie žalobcu postúpil dňa 06.08.2015 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. 2. Podaním zo dňa 19.10.2015 sa žalovaný písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu a predložil súdu administratívny spis. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sž/8/2015 zo dňa 20.10.2016 postúpil predmetnú vec podľa § 18 ods. 2 SSP v spojení s § 13 ods. 1 SSP, § 10 SSP a § 491 ods. 1 SSP Krajskému súdu v Bratislave. 4. Výzvou č. k. 5S 649/2016-46 zo dňa 11.01.2017, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 01.03.2017, správny súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za konanie o opravnom prostriedku v sume 500,- eur podľa položky 10 písm. g) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení s § 18f zákona o súdnych poplatkoch v lehote 10 dní od doručenia pod následkom zastavenia konania. 5. Nakoľko žalobca súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil, správny súd konanie uznesením č. k. 5S 649/2016 - 53 zo dňa 27.02.2018 zastavil podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník. 6. Proti prvému výroku uvedeného uznesenia (o zastavení konania) podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť v zmysle ust. § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Sťažnosť odôvodnil tým, že nie je subjektom, ktorý podal žalobu, ktorou bolo zahájené predmetné konanie. Mal za to, že súdne konanie nemalo byť vôbec začaté, žalobca ho nijako neinicioval a bolo zahájené neoprávnene, paradoxne na základe podania žalovaného. Žalobca nemal byť nikdy evidovaný ako žalobca a logicky mu ani nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Uviedol, že predmetné konanie bolo zahájené nesprávnym postupom, keď žalovaný postúpil odvolanie podané žalobcom v správnom konaní Najvyššiemu súdu SR, ktorý vec následne postúpil na Krajský súd v Bratislave. Zastával názor, že už Najvyšší súd SR mal podanie žalovaného odmietnuť. Vznikla totiž paradoxná situácia, kedy na základe úkonu žalovaného bolo zahájené súdne konanie, kde je žalobca označený ako žalobca napriek skutočnosti, že nepodal návrh na začatie konania. Žalobca ďalej odkázal na svoje predchádzajúce podania, v ktorých podrobne zdôvodnil, prečo toto konanie nemalo byť vôbec začaté. V závere sťažnosti navrhol, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým zmení výrok č. 1 napadnutého uznesenia tak, že žaloba sa odmieta. 7. Správny súd preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie a zistil, že neexistoval dôvod na zastavenie konania. Nakoľko žalobca neinicioval začatie tohto súdneho konania, nemohla mu vzniknúť ani poplatková povinnosť. Správny súd preto akceptoval dôvody žalobcu uvedené v jeho sťažnosti zo dňa 29.05.2018 a uznesením č. k. 5S 649/2016 - 59 zo dňa 19.06.2018 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 649/2016 - 53 zo dňa 27.02.2018 vydané vyšším súdnym úradníkom. 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 5 ods. 5 SSP, konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 61 písm. a) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 17. Žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2 SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Ide o účastníka administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobná legitimácia je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný (§ 98 ods. 1 písm. e) SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%252398'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). 18. Podmienkou účastníctva v správnom (administratívnom) konaní je potenciálne dotknutie na právach a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby napadnutým rozhodnutím, avšak v správnom súdnictve je aktívne procesne legitimovaná osoba na podanie žaloby len tá osoba, ktorá tvrdí, že ako účastník správneho konania bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 177, § 178 ods. 1 SSP). Žiadny subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby v prospech inej osoby (viď uznesenie NS SR sp. zn.5Sž/239/1996). Súd v správnom súdnictve nepreskúmava teoretickú zákonnosť rozhodnutí v správnom súdnictve. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany vlastných subjektívnych práv, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy. 19. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 20. Z obsahu súdneho spisu krajský súd zistil, že žalobca nie je subjektom, ktorý podal správnu žalobu, ktorou bolo začaté predmetné konanie. Žalobca súdne konanie neinicioval, zahájené bolo postupom žalovaného, na základe jeho podania, ktorým postúpil odvolanie podané žalobcom v správnom konaní Najvyššiemu súdu SR, ktorý vec následne postúpil Krajskému súdu v Bratislave. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2017 k procesnej stránke konania uviedol, že odvolanie jednoznačne formuloval ako odvolanie v rámci správneho konania a doručoval ho žalovanému (nie súdu). Odvolanie nemalo predstavovať správnu žalobu, ale odvolanie podľa správneho poriadku, čo je zrejmé i z jeho obsahu. Tomu nasvedčuje i skutočnosť, že neskôr doručil na Krajský súd v Bratislave samostatnú žalobu dňa 14.09.2015 (sp. zn. 5S 219/2015). Dôvodil, že odvolaním podaným žalovanému nikdy nemal vôľu iniciovať začatie súdneho konania, ale podané odvolanie malo predstavovať výlučne odvolanie, ako riadny opravný prostriedok, v rámci správneho konania, o ktorom je príslušný rozhodnúť odvolací správny orgán v zmysle § 58 ods. 3 správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že na základe úkonu žalovaného bolo zahájené súdne konanie, kde je žalobca označený ako žalobca napriek skutočnosti, že nepodal správnu žalobu. Predmetné súdne konanie tak nebolo zahájené oprávnenou osobou, resp. úplne absentuje procesný úkon podľa § 61 písm. a) SSP, ktorý by mohol mať účinky začatia súdneho konania. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Tento nedostatok procesnej podmienky je neodstrániteľnou podmienkou konania, preto správny súd pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol. 22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.